Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010673
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113010673.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. T. V. a prísediacich T. U. a Y.. P.

Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2014 v trestnej veci obž. N.. T. C. takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného N.. T. C., B.. XX.XX.XXXX P. W.N., O. X. W., T. Č.. X
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. X L. XXX/XXXX zo dňa 20.05.2013
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona,
ktorý sa mal spáchať tak,

ž e
v Košiciach, v byte na ul. T. Č.. X, v presne nezistenej dobe do 27.6.2012, opakovane sexuálne zneužil
svojho maloletého syna H. C.., B.. XX.XX.XXXX a to tak, že počas hier, šteklenia a zápasenia mu vkladal
prsty rúk do jeho konečníka, čím mu spôsobil ľahký úraz a to trhliny na zadnej komisúre konečníka
dĺžky 10 mm a šírky 2-3 mm a trhlinu konečníka na prednej komisúre dĺžky 5 mm a šírky 3 mm a z
psychologického hľadiska mu bola spôsobená postraumatická stresová porucha,

o s l o b o d z u j e

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov, výsluchom svedkov - poškodených, výsluchom znalcov, prečítaním znaleckých posudkov a
oboznámením listinných dôkazov, z čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 bol vypočutý obžalovaný N.. T. C., ktorý uviedol,

že trestné oznámenie podané na jeho osobu, zo strany manželky považuje za absurdné, a že toto je
len odrazom manželských problémov a konfliktov medzi nimi. Do podania tohto trestného oznámenia
žili podľa jeho slov riadny harmonický vzťah. Okrem toho, že mali vzťahové problémy vyplývajúce
najmä z manželkinho správania, jej nezáujmu o domácnosť a iných, súbežne mali aj problémy čo sa
týka finančných záležitostí. Obžalovaný uviedol, že jeho manželka mala problémy v práci a tento jej
po jej prepustení z práce poskytol peniaze na to, aby začala samostatne podnikať. Toto podnikanie
však nemalo úspech a preto navrhol zrušiť BSM alebo rozvod. Po tomto oznámení ho manželka

nekontaktovala, rovnako on sa jej nevedel dovolať, ani sa spojiť iným spôsobom. S obžalovaným sa
neskôr len skontaktoval vyšetrovateľ v predmetnej trestnej veci, ktorý mu oznámil, že bolo na neho
podané trestné oznámenie. Čo sa týka ich maloletého syna, obžalovaný zdôraznil, že tento mal problémso suchou stolicou, mal zápchu a dodal i to, že ich syn nikdy nevykonával toaletu v škôlke, ale doma. V
stolici mal známky stôp po krvi, preto sám navrhol manželke, aby s ním
navštívila lekára. Toto všetko podľa obžalovaného manželka účelovo zneužila, podala návrh na

predbežné opatrenie na zákaz styku otca so synom ako aj trestné oznámenia. Vo vzťahu k štekleniu
a iným hrám s jeho synom, tento uviedol, že sa spolu šteklili, šalili, zápasili, pretože bol jedináčik, ale
nikdy syna fyzicky netrestal, psychicky mu neublížil, ani v žiadnom prípade nepchal prsty do konečníka.
Vo vzťahu ku zdravotným problémom jeho syna, tento opätovne podotkol, že tieto mala na starosti jeho
manželka a táto vykonávala i dohľad nad predpísanou liečbou. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol,

že od júna 2012 nežije s manželkou a synom v spoločnej domácnosti, ale že v čase keď žil, všetko viac
menej financoval sám a na maloletého a domácnosť prispieva i v súčasnosti. Čo sa týka styku s jeho
synom, tak sa začali opätovne stretávať na dožiadanie syna, navštevovali kino, realizovali iné aktivity, ale
matka po čase znovu tento styk stopla. Na otázku obhajcu, aký bol jeho príjem a príjem jeho manželky v
čase údajného spáchania skutku, tak obžalovaný oznámil, že ten jeho sa pohyboval okolo 2 000 až 5 000
Eur mesačne a manželkin zhruba okolo 200 Eur. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi špecifikoval, že

dňa 21.6.2012, t. j. pred vyšetrením u T.. U. R. prišiel zo služobnej cesty neskoro večer, v posteli spal sám
a syn spal spolu s matkou a dňa 28.6.2012 rovnako v deň pred vyšetrením u spomínaného lekára vôbec
nebol prítomný fyzicky v Košiciach, pretože bol tri dni na služobnej ceste. Obžalovaný skonštatoval,
že má informácie o stretnutí medzi vyšetrovateľkou v tejto trestnej veci a znalkyňou I., ktorá jej mala
oznámiť, že má pochybnosť o tom, či mohol obžalovaný tento skutok spáchať. Psychologička I., nakoľko

mala vedomosť o problémoch ich syna s vyprázdňovaním, túto pochybnosť oznámila aj jeho manželke.
Obžalovaný podotkol, že nikdy nebol pri rôznych hrách so synom nahý. Nikdy sa ho manželka nepýtala
na to, či synovi strká prsty do zadku, nikdy sa so synom podľa jeho slov nekúpal vo vani nahý. Na záver
obžalovaný dodal jeho názor na pedofíliu a to v tom zmysle, že je to pre neho netypické správanie.

Na predmetnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa - poškodená T.. Z. Š., ktorá uviedla, že ako
zástupkyňa D. vedie spisovú dokumentáciu maloletého od roku 2012 z dôvodu prebiehajúcich súdnych
konaní o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ako opatrovník
poškodeného maloletého H. sú jej známe všetky znalecké posudky a navrhla, aby súd v trestnom konaní
všetky tieto dôkazy vzal do úvahy pri rozhodovaní o merite veci. Svedkyňa absolvovala rozhovor s

matkou dieťaťa, od ktorej sa dozvedela, že bolo na obžalovaného podané trestné oznámenie, ako aj z
akého dôvodu. Rozhovor s maloletým poškodeným neprebehol, nakoľko ako sama skonštatovala, dieťa
už bolo podrobené viacerým znaleckým skúmaniam, pričom táto téma je pre neho psychicky ťažká.

Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa T.. N. Č., triedna učiteľka H., ktorá sa vyjadrila k jeho správaniu.

Podľa jej slov bolo dieťa neposedné, nezbedné, čulé. Bolo potrebné ho často upozorňovať, používal
vulgárne slová a nabádal ostatných spolužiakov k bitke a pod. Z jeho správania učiteľka nezistila žiadnu
odchýlku, nevšimla si žiadne indície smerujúce k týraniu, ale jeho správanie hodnotila iba ako bežné
detské správanie. Podľa názoru svedkyne maloletý poškodený nemal žiadne fyzické poškodenia a to
aj napriek tomu, že bol športový typ a navštevoval hokejový krúžok. Svedkyňa uviedla, že s matkou sa

pozná už dlhšie a to z detského ihriska v rámci materskej školy a že táto jej povedala, že syna berie zo
školy preč, pretože otec ho celý rok zneužíval.

Na pojednávaní bola rovnako vypočutá znalkyňa T.. O. G., ktorá uviedla, že matka dieťaťa za ňou prišla
naliehavo, bez ohlásenia dňa 25.6.2012, pričom do jej ambulancie bola odoslaná z linky istoty, kde

predtým večer resp. v noci konzultovala stav dieťaťa. Pri vyšetrení jej matka udala,
že má podozrenie zo sexuálneho zneužívania dieťaťa vlastným otcom, pričom vzhľadom na závažnosť
situácie odoslala resp. odporučila matku na políciu, že to má ohlásiť. Vyšetrenie podľa svedkyne
prebehlo raz za prítomnosti matky, aj osamote iba so samotným maloletým. Znalkyňa zo záznamov z
vyšetrenia prečítala, že maloletý H. sa rád hrá viac s matkou, pričom keď je s otcom, s týmto stavajú lego,

bijú sa, otec na neho kričí, šalia sa, šteklia a keď spolu zápasia, tak mu otec dáva prsty do zadku, čo ho
veľmi bolí. Po tomto vyjadrení sa dieťa rozplakalo a nechcelo o tom viac rozprávať. Dieťa bolo u znalkyne
opätovnevyšetrenéaj24.7.2012,ktorýzopakovalsexuálnezneužívaniezostranyotca.Neskôrsamatka
neozvala, asi riešila iné vyšetrenia, potom k znalkyni prišla až 4.3.2013, kde sa matka sťažovala na
prebiehajúce súdne konania a že to vyzerá tak, že si asi všetko vymyslela ona. Znalkyňa jej kázala, aby

doniesla dieťa, a nie aby to rozprávala ona. Znalkyňa sa dieťaťa pri vyšetreniach nikdy neopýtala priamo,
či ho otec zneužíval, ako pedopsychiater nerealizovala žiadne iné vyšetrenia, pričom skonštatovala, že
na vyšetrenie zneužívania je najkvalitnejšia lekárka T.. S.. To, že dieťa malo byť zneužívané sa táto
dozvedela primárne od matky dieťaťa. Na upozornenie predsedníčky senátu, že vo svojich záznamochpo ich nahliadnutí nemá nič poznačené ohľadom toho, že otec pchá prsty do zadku, resp. že ho to bolí
a že je zneužívaný táto uviedla, že nie všetko si stihne poznačiť z dôvodu, aby nestratila s dieťaťom
kontakt. Vyšetrenie malo trvať viac ako pol hodinu, pričom dieťa bolo nepokojné, rozplakalo sa. Toto

stresové správanie však znalkyňa pripustila i z dôvodu zlej rodinnej situácie. Na záver výsluchu znalkyňa
podotkla, že takéto znalecké skúmanie sedemročného dieťaťa nie je ľahké, pretože je nezrelé v prípade
depresie i kúpiteľné, lebo je to bezbranná osobnosť, ktorej osobnostný vývin je ukončený okolo 18-20
teho roku života a do tohto času je vždy zraniteľné a manipulovateľné.
Na tomto pojednávaní bola rovnako vypočutá svedkyňa I. C., ktorá ku skutku uviedla nasledujúce

skutočnosti. Podľa názoru svedkyne sa to všetko začalo dňa 18.6.2012, keď dieťa malo pri pravidelnom
vyprázdňovaní krvácanie a bolesti. Po ošetrení ostalo dieťa spať cez noc s otcom, ale bolo to aj z toho
titulu, že svedkyňa pracovala v noci na účtovníctve. Takto sa to opakovalo aj na druhý deň. Neskôr s
dieťaťom navštívila lekára, ktorý mu konečník vyšetroval palpačne, pričom výsledok tohto vyšetrenia
lekár popísal v tom zmysle, že dieťa má na konečníku jazvy a trhlinu. Lekár ako dôvod týchto symptómov
označil zápchu a tvrdú stolicu. Svedkyňa uviedla, že dieťa sa jej zdôverilo, že otec mu strká prsty do

zadku. Po tomto zistení kontaktovala linku istoty, a po tejto konzultácii navštívila Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny. Z tejto inštitúcie ju odporučili na návštevu detského psychológa. Matka spolu s dieťaťom
navštívili psychiatričku T.. G., ktorá dieťa vyšetrila. Po tomto nasledovalo podanie trestného oznámenia a
odchod so synom zo spoločnej domácnosti. V súvislosti s celou situáciou matka zmenila synovi aj školu,
pretože tá, ktorú navštevoval bola v blízkosti bydliska otca. Keďže bola odkázaná na finančnú pomoc

od manžela, a tento jej posielal pre ňu peniaze nie v dostatočnom množstve, povedala mu, že keď jej
to nepošle, povie jeho rodine všetko čo sa stalo. Striedavo mal otec zákaz styku s dieťaťom, striedavo
nie, nakoľko svedkyňa tento návrh raz stiahla, neskôr ho znovu podala. Svedkyňa skonštatovala, že
dieťa malo problém so stolicou aj v minulosti, približne rok dozadu, pričom sa jej stále sťažoval, že si
nechce sám utierať zadnú časť tela. Svedkyňa dodala, že problémy so stolicou malo dieťa aj po opustení

spoločnejdomácnostizhrubadvaažtritýždne,ajkvôlitomuznovunavštívililekárašpecialistu.Svedkyňa
ďalej uviedla, že maloletý nechce chodiť na tie miesta, kde predtým chodili s otcom, nepovie to síce
priamo, ale prostredníctvom výhovoriek.
Na pojednávaní konanom dňa 2.12.2013 pokračoval výsluch svedkyne I. C., ktorá vypovedala, že dieťa
malo stále problémy s vyprázdňovaním, aj pred júnom 2012, a to približne raz do týždňa a jeden rok

späť. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, respektíve sa nepamätala, či aj jej maloletý odmietal utieranie
zadnej časti tela. Vo vzťahu k obžalovanému k synovi, si nevšimla nezvyčajné správanie a od roku 1987
od kedy obžalovaného pozná, bol vždy podľa nej normálny. Svedkyňa nemá vedomosť ani o tom, že
by obžalovaný niekoho niekedy v minulosti sexuálne obťažoval alebo zneužíval. Zároveň svedkyňa aj
opisovala hry a šantenia medzi otcom a maloletým H., kde v jednom prípade zažila, že chlapec stuhol,

kričal a počula aj to ako mu otec hovorí, že i zápasníci si v súboji strkajú prsty do zadku. Nikdy však tento
akt nevidela na vlastné oči. Vždy keď sa otec so synom šalili, boli určite podľa názoru svedkyne oblečení.

Nahlavnompojednávaníkonanomdňa31.3.2013bolavypočutáznalkyňaT..J.S.-Š..Znalkyňauviedla,
že v predmetnej trestnej veci vypracovala znalecký posudok vo veci zločinu sexuálneho zneužívania.

V jeho záveroch po vyhodnotení falometrického vyšetrenia a po analýze sexuálnoanamnestických
údajov obžalovaného zistila, že obžalovaný netrpí žiadnou formou sexuálnej deviácie v najvlastnejšom
slova zmysle, netrpí pedofilnou proceptivitou, pedofilnou orientáciou, ani ňou netrpel počas spáchania
údajného skutku. Pri vyšetrení sa neobjavili žiadne znaky typické pre sexuálne agresívne správanie,
pričom pravdepodobnú homoerotickú orientáciu táto nepovažuje v súvislosti so spáchaným skutkom

za nijako významnú alebo ovplyvňujúcu jeho správanie k synovi. Táto vo svojej výpovedi ozrejmila
význam termínu „pedofilná proceptivita“. Pedofilná proceptivita je podľa jej vyjadrenia záujem o svet
detí, orientácia na tento svet, prežívanie príjemných pocitov, vlastne všetko to, čo u mužov väčšinovej
sexuality nazývame dvorením a získavaním si konkrétnej ženy.
U pedofilnej proceptivity ide o rovnaký scenár, ale orientovaný na dieťa. Znalkyňa vo svojom

sexuologickom vyšetrení nezistila pedofilnú orientáciu obžalovaného ani to, že by trpel psychickou
chorobou, závažnou poruchou intelektu ani iné známky závislosti od alkoholu alebo iných
psychotropných látok. Znalkyňa skonštatovala, že ak vychádza z vyššie uvedených výsledkov
vyšetrenia, tak motivácia obžalovaného ku spáchaniu údajného skutku je nezrozumiteľná. Motivácia
obžalovaného nepoukazuje na to, že by preferoval deti, alebo by mal mať k deťom nejako sexuálne

motivovaný vzťah. Navyše znalkyňa dodala, že v danom prípade by sa muselo jednať o incestuózne
správanie, pričom toto je veľmi zriedkavým konaním, najmä vtedy, ak má človek možnosť si vybrať zo
širokej ponuky iných geneticky nepríbuzných partnerov. I keď zistenie homosexuality obžalovaného na
podklade falometrického vyšetrenia nemá s charakterom tohto skutku podľa znalkyne žiadny súvis, totozistenie konštatovala iba z toho titulu, že to dáva obraz o jeho sexualite. Na záver výsluchu znalkyňa
definovala a podrobne vysvetlila, čo je incestom vo všeobecnosti. Ide o erotickú príťažlivosť a erotický
a sexuálny vzťah medzi pokrvnými príbuznými. Incest znamená toľko, že napríklad rodič sa do svojho

dieťaťa zaľúbi bez ohľadu na vek, pričom pri pedofílii je pedofil vyslovenie orientovaný len na deti,
približne do toho 10teho roku veku.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý znalec T.. P. U., ktorý vypracoval znalecký posudok ohľadom
poranenia konečníka maloletého H.. Zo záveru znaleckého posudku ním vypracovaného vyplýva, že

dieťa malo trhlinu na zadnej stene konečníka dĺžky 10 mm, šírky 2-3 mm a trhlinu konečníka na prednej
stene dĺžky 5 mm a šírky 3 mm. Úraz vyhodnotil ako ľahký a mechanizmus vzniku takéhoto poranenia
podľa znalca môže byť dvomi spôsobmi. Ide o hnačkovitú stolicu a napätie konečníkového kanála pri
psychických tenziách, ale môže ísť i o poranenie konečníka pri tvrdej stolici alebo zasunutím nejakého
tvrdšieho predmetu do konečníka. Znalec uviedol, že vyšetrením poškodeného dňa 22.6.2012
konštatoval ošetrujúci lekár pri vyšetrení, že ide o upchávanie stolice, tvrdú stolicu, čiže obstipáciu,

prasklinu konečníka. Pri vyšetrení cez konečník zistil tvrdú stolicu. Pri vyšetrení dňa 29.6.2012 boli
potvrdené tie popísané trhliny, ale vyšetrenie cez konečník vtedy pacient odmietol. Znalec konzultoval
tentonálezsT..Š.,pretožeonsámpacientanevyšetroval,pričomtentosaskôrpriklonilkmechanickému
poškodeniu vplyvom vonkajšieho násilia, ale jednoznačne sa to nedá povedať. Sú tam podľa jeho
slov štyri genézy, štyri príčiny toho vzniku a ktorákoľvek to môže byť. Znalec sa vyjadril, že ešte aj

maloletý poškodený sa vyjadril, že síce má stolice pravidelné, no často „suchšie“. Keďže znalec študoval
zdravotnú dokumentáciu poškodeného mal vedomosť o tom, že dieťaťu bolo doporučené udržiavanie
stolice nie riedkej, nie hnačkovitej a nie tvrdej, doporučené si na prasklinu dávať mastičky, sedacie
kúpele, sprchovať sa po každej stolici, a v prípade tvrdej stolice aj aplikovať do konečníka prizmu. Znalec
maloletého per rektum nevyšetroval, iba vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, pričom aj tak by nález

po troch mesiacoch nebol objektívny. Navyše skonštatoval, že maloletého per rektum nevyšetroval ani
T.. Š., pretože tento spôsob vyšetrenia maloletý odmietol. Znalec mal pri vyšetrení vedomosť o tvrdení
matky o zavádzaní prstov do konečníka zo strany otca. Podľa znalca by bolo ťažké strčiť päť, štyri, tri
prsty do konečníka takého malého chlapca, teoreticky jeden, dva, ale záleží na veľkosti ruky daného
človeka, na rozťažiteľnosti konečníka dieťaťa, či má plazmus konečníka, teda stiahnutý skripter, pretože

tam by potom nebolo možné strčiť ani jeden prst. Znalec uviedol, že strčiť prsty takému malému dieťaťu
do konečníka cez oblečenie nie je možné. Na záver znalec dodal, že strčiť jeden, dva prsty dospelého
muža do konečníka takéhoto dieťaťa bez použitia lubrikačného gelu je dosť ťažké. Jeden prst sa podľa
neho dá, ale i to záleží od spolupráce dieťaťa, nakoľko ak má zvierač stiahnutý silno, tak ani jeden prst
sa bez lubrikačného gélu nezmestí.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 bola vypočutá znalkyňa T.. I. I., ktorá vyšetrovala
maloletého H., kde jej úlohou bolo vyšetriť úroveň pamäťových, rozumových a intelektových
schopností, mala určiť štruktúru osobnosti, skúmať stopy vonkajšieho, psychického, fyzického násilia
a zamerať sa na syndróm týranej osoby. Znalkyňa dospela k záveru, že u maloletého sú rozumové

schopnosti v nevyrovnanej kvalite. Osobnosť maloletého je typicky detská, naivná, vo vývine. Znalkyňa
konštatovala, že emočná regulácia maloletého H. je výrazne oslabená až traumatogénnym spôsobom.
V rámci vyšetrenia táto zistila prítomnosť výraznej tenzie, zvýšené opozičnícke tendencie, ktoré boli
vystupňované až do takého obranného prežívania. Cieleným vyšetrením na znaky syndrómu týranej
osoby resp. na znaky posttraumatickej stresovej poruchy tieto u maloletého zistila. Vo vzťahu k otcovi

skonštatovala, že maloletý vypovedal vyslovene negatívne, že kričí, bije mamu. Znalkyňa dieťa citovala,
kde H. hovorí, že otec bije mamu, jeho samotného, strká mu palce do zadku, nič sa mu na ňom nepáči
a že sa teší, kedy sa s matkou od otca odsťahujú. Chlapec uvádzal, že keď nechce s otcom zápasiť,
že ho tento zbije, strká palce do zadku, niekedy aj cez látku, ale nevedel uviesť akú. Chlapec mal vidieť
kamaráta U. pri tréningu na zápasení, že súperiaci si žiadne prsty do zadku nestrkajú. Chlapec mal

konštatovať i to, že otec mamu škriabe, štípe, bije, a že už nie je pre neho rodina. Znalkyňa uvedené
vyšetrenie označila za pološtruktúrované interwiev to znamená viac menej bez kladenia otázok z jej
strany, a spontánnej výpovede maloletého poškodeného. Znalkyňa na otázku obhajcu, či pri prvom
výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru maloletého H., 28.6.2012, kde bola prítomná,
hovoril maloletý H. niečo o strkaní prstov do konečníka, tak táto odpovedala, že nie. Znalkyňa uviedla, že

H. trpí posttraumatickou stresovou symptomatikou vďaka aktivovanému správaniu otca. Zároveň však
znalkyňa uviedla, že sa nedá vylúčiť, že táto porucha mohla vzniknúť aj iným spôsobom, zlé vzťahy v
rodine, násilné správanie otca k matke, ale konštatovala i to, že deti vo veku H. si nezvyknú vymýšľať
takéto detaily.Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla závery znaleckého skúmania svedka I. C.. Z jej výpovede vyplýva,
že svedkyňa má nadpriemerný intelekt, duševná kontrola a orientácia je bezproblémová. Zistila u nej
citovú neistotu, nekľud, strach o seba i o svoj život, bola nadmerne opatrná, obozretná. Lži skóre, kde

má osoba popisovať seba a svoje správanie bolo podľa znalkyne klinicky významné, ale toto pripísala
problematike týranej osoby, pretože ide o mechanizmus, kde tieto osoby sú roky naučené potláčať,
maskovať z pocitu hanby, aby sa nevedelo ako žijú. Zistila traumatogénnu emocionalitu aktivovanú
jednoznačne správaním manžela. Zároveň to, že matka počas trestného konania vzala svoje tvrdenia
späť, pripísala typickému obrazu týranej ženy a obrannému mechanizmu. Znalkyňa uviedla, že sa už

počas svojej praxe stretla s tým, že si dieťa sexuálne zneužívanie zo strany otca vymyslelo. V tomto
konkrétnom prípade však išlo o hysterickú poruchu osobnosti matky, ktorá vytvárala na dieťa tlak.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 bola vypočutá znalkyňa T.. I. I., ktorá vypovedala
k záverom znaleckého posudku Č.. X/XXXX zo dňa 4.3.2013, to znamená k znaleckému skúmaniu
aktuálneho psychického stavu maloletého H. C.. Znalkyňa uviedla, že v rámci znaleckého skúmania

mala prešetriť závery znaleckého posudku z predošlého roku, zistiť a popísať všetky nové skutočnosti
súvisiace s týmto konaním. Znalkyňa dospela k záveru, že aktuálny psychický stav od posledného
znaleckého vyšetrenia je zmenený v tom, že sa naplno u dieťaťa rozbehla posttraumatická stresová
porucha. Pri tomto novom skúmaní skonštatovala, že intelekt dieťaťa je oproti predchádzajúcemu
vyšetreniu stabilný, avšak všetky ostatné funkcie osobnosti a prežívania boli zhoršené v zmysle obrazu

posttraumatickej poruchy. Zistila výskyt detskej depresie. Maloletý H. sa pri vyšetrení vyjadroval i k
svojmu otcovi, konkrétne, že mu otec chýba, že ho chce vidieť, a že sa bojí, aby otec nebol vo väzení.
V rámci rozhovoru so znalkyňou sa o otcovi vyjadroval tak pozitívne ako aj negatívne. Negatívne v tom
zmysle, že nechce, aby otec išiel do väzenia, pretože bude zúriť. Súčasne znovu pripomenul, že mu otec
mal strkať prsty do zadku. Znalkyňa na dotaz obhajcu, že tri mesiace po tom, čo bolo na obžalovaného

podané trestné oznámenie sa spolu so synom kúpali na kúpalisku, znalkyňa zareágovala, že je to u
detí bežná prax, to znamená, že menia svoje postoje a ich reakcie nemusia mať logiku. Vo vzťahu k
hypotetickej manipulácie dieťaťa matkou znalkyňa uviedla, že ak dieťa má naučenú výpoveď, tak sa
správa tak, že vie, že ide vypovedať a je k tomu vedené a motivované dospelou osobou. Takéto deti
nemajú problém sa vyjadriť, spĺňa svoju úlohu a potom u nich dôjde k akejsi úľave. Naopak u detí, ktoré

veci zažili reálne, tieto sa dlho ostýchajú, až kým nenadobudnú pocit bezpečia a majú sklon výpoveď
rýchlo ukončiť, pretože je to pre nich nepríjemné oživenie zlých zážitkov. Zároveň však znalkyňa uviedla,
že veľmi podobne sa takto správajú aj deti, ktoré prežili traumu z násilného správania otca k matke,
respektíve traumu z dlhodobo nevhodného rodinného prostredia. Zároveň znalkyňa charakterizovala
čo je to Rozschachovo projektívne vyšetrenie. Ide o desať atramentových tabúľ, pričom dieťa má

charakterizovať čo mu ktorá tá tabuľa pripomína. U maloletého H. 50% odpovedí dávalo odkaz na
spodnú časť tabuľky, pričom zvyšnú časť ignoroval. Mnohé z tých odpovedí boli v štýle: to je pipík, to sú
nohy, to je medzi nohami, to znamená, odkazy na spodnú časť tela.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil i nasledovné listinné dôkazy:

Z lekárskych správ na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu mal súd preukázaný psychický stav dieťaťa
prostredníctvom vyšetrenia T.. O.Z. G., a čo sa fyzickej stránky týka a zdravotných ťažkostí maloletého
H. v oblasti konečníka od ostatných lekárov špecialistov v príslušnom odvetví.
Z výpisov zo zrkadielka na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu súd zistil ktoré formy upozornenia a
poznámok boli zo strany učiteľky maloletému H. udelené a z akých dôvodov.

Súd prečítal i rozhodnutia súdov ohľadom predbežného opatrenia a zákazu styku na čl. XXX, XXX-XXXX
vyšetrovacieho spisu, s tým súvisiacu korešpondenciu ohľadom styku na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho
spisu, ako aj uznesenie o zrušení zákazu styku a iné formy rozhodnutí na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho

spisu.
Z pracovného hodnotenia obžalovaného zo strany jeho zamestnávateľa X. R. na čl. XXX vyšetrovacieho
spisu vyplýva, že tento požíva úctu, rešpekt u kolegov, obchodných partnerov a nadriadených. Je
nekonfliktný a absentujú u neho akékoľvek chyby a prehrešky.
Súd oboznámil i úradný záznam na čl. XXX vyšetrovacieho spisu a s tým súvisiace mailové správy na čl.

XXX-XXX vyšetrovacieho spisu, z ktorých je zrejmá komunikácia medzi obžalovaným a jeho manželkou
I. C., kde sa navzájom konfrontujú.
Súd prečítal i listinný dôkaz vo forme výpisov sms textových správ na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho
spisu, ktoré sú na rovnakom princípe ako mailová komunikácia vyššie spomenutá.Z fotografií na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu je preukázané, ako sa obžalovaný so synom spolu
smejú ako v rámci štandardného vzťahu otec - syn.
Súd oboznámil i obrázok na čl. XXX vyšetrovacieho spisu, ktorý maľoval maloletý H., a na ktorom sú

zobrazené dve postavy dospelých osôb a jedno dieťa.
Súd prečítal i úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho
spisu, z ktorého je zrejmé, že sa matka I. C. prišla informovať ohľadom stretávania sa maloletého s
otcom, nakoľko si to syn vyžaduje.
Charakteristika žiaka maloletého H. zo strany triednej učiteľky na čl. XXX vyšetrovacieho spisu je

všeobecného charakteru.

Z aktuálneho odpisu registra trestov na čl. XXX súdneho spisu vyplýva, že obžalovaný tam má jeden
záznam z roku 1999, pričom na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov z čl. XXX súdneho spisu vyplýva, že obžalovaný spáchal

jeden priestupok, konkrétne dňa 3.7.2013 za rýchlosť jazdy na úseku dopravy a bola mu uložená bloková
pokuta vo výške 20 Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.5.2014 v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku
vykonal dôkaz obrazovo-zvukovým záznamom na technikom zariadení DVD nosiča, v rámci ktorého bol
zachytený výsluch maloletého svedka C..

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel
k záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Podľa názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred
súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda,
že obžalovaný v Košiciach, v byte na ul. T. Č.. X, v presne nezistenej dobe do 27.6.2012, opakovane

sexuálne zneužil svojho maloletého syna H. C.., B.. XX.XX.XXXX a to tak, že počas hier, šteklenia a
zápasenia mu vkladal prsty rúk do jeho konečníka, čím mu spôsobil ľahký úraz a to trhliny na zadnej
komisúre konečníka dĺžky 10 mm a šírky 2-3 mm a trhlinu konečníka na prednej komisúre dĺžky 5 mm
a šírky 3 mm
a z psychologického hľadiska mu bola spôsobená postraumatická stresová porucha, sa stal. V rámci

všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané,
že by bol skutočne spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona a § 127
ods. 5 Trestného zákona. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu svedkov, znalcov a listinných
dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru

súdu v prospech neviny obžalovaného.

V prospech oslobodzujúceho rozhodnutia v predmetnej trestnej veci svedčí okrem výpovede
obžalovaného, aj celý rad priamych a nepriamych dôkazov.

Sám obžalovaný zhodnotil ako absurdné, z čoho je obvinený a celé trestné konanie vedené voči jeho
osobe pripísal tendenčným roztržkám medzi ním a jeho manželkou, ktoré boli vo finále ukončené
rozvodovým konaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, podporené i jeho výpoveďou, že maloletý
H. mal už v minulosti problém so suchou tvrdou stolicou, pričom toto zistenie podľa slov obžalovaného
jeho manželka zneužila a účelovo obrátila proti nemu. Obžalovaný nepoprel v celom trestnom konaní

ani raz, že by sa so synom hral, šantil a pod., ale zároveň jednoznačne vylúčil akékoľvek strkanie prstov
do konečníka jeho syna, ani nikdy syna fyzicky nestrestal. Tieto skutočnosti neboli žiadnym dôkazom
vo veci vykonaným vyvrátené, jedine konštatovaním matky a jej subjektívneho postoja, nakoľko táto vo
svojej výpovedí uviedla, že síce raz počula, ako obžalovaný hovorí o tom, že zápasníci si strkajú prsty
do konečníka, ale nikdy takýto akt zo strany jej manžela voči H. nevidela.

V celom trestnom konaní, vo výpovediach, ako aj listinných dôkazoch je o „strkaní prstov do konečníka"
maloletému H. C.. zmienka len v znaleckom posudku znalkyne T.. I. I. č. posudku XX/XXXX zo dňa 31.
07. 2012 avo výsluchu svedkyne T.. O. G. zo dňa 04. 07. 2012, kde obidve tvrdia, že uvedenú informáciu majú
sprostredkovane, t.j. že im to povedal poškodený mal. H.. Čo sa znaleckého skúmania znalkyne T..
I. I. týka, tu musí súd podotknúť, že táto síce na jednej strane zistila znaky syndrómu týranej osoby

resp. znaky posttraumatickej stresovej poruchy u maloletého, na druhej strane konštatuje, že sa nedá
vylúčiť, že táto porucha mohla vzniknúť aj iným spôsobom, zlé vzťahy v rodine, násilné správanie otca
k matke, čím jej skúmanie napĺňa atribúty neutrality. V prospech obžalovaného svedčí i jej vyjadrenie,
že pri prvom výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru maloletého H., 28.6.2012, kde bola
prítomná, nehovoril maloletý H. nič o strkaní prstov do konečníka. To, že sa jej mal maloletý vyjadriť, že

mu otec strkal prsty do konečníka, a dokonca cez nejakú látku, bolo vylúčené celým radom iných vo veci
vykonaných dôkazov. Napr. znalec T.. P. U. vo svojej výpovedi konštatuje, že strčiť prsty tak malému
dieťaťu do konečníka cez nejaké oblečenie nie je možné. Podľa znalca by bolo ťažké strčiť päť, štyri,
tri prsty do konečníka takého malého chlapca, teoreticky jeden, dva, ale záleží na veľkosti ruky daného
človeka, na rozťažiteľnosti konečníka dieťaťa, či má plazmus konečníka, teda stiahnutý skripter, pretože
tam by potom nebolo možné strčiť ani jeden prst. Znalec dodal i to, že strčiť jeden, dva prsty dospelého

muža do konečníka takéhoto dieťaťa bez použitia lubrikačného gelu je dosť ťažké. Jeden prst sa podľa
neho dá, ale i to záleží od spolupráce dieťaťa, nakoľko ak má zvierač stiahnutý silno, tak ani jeden prst
sa bez lubrikačného gélu nezmestí.
Významným faktom je i to, že maloletý H. vo výsluchu na kameru zo dňa 28. 06. 2012 taktiež o žiadnom
strkaní prstov do zadku nehovorí, a o tejto skutočnosti nepadla žiadna zmienka.

T.. O. G. vo svojej výpovedi zo dňa 07. 05. 2013, poukázala aj na to, že robila iba bežné ambulantné
vyšetrenie, poukázala na to, že na stresovej situácii u H. sa významne podieľa nepriaznivá rodinná
situácia medzi otcom a matkou a nevylúčila ani manipuláciu H. zo strany matky, práve naopak poukázala

na to, že všetky aktivity robí maloletý hlavne s matkou.

To, že dieťa malo byť zneužívané sa znalkyňa dozvedela primárne od matky dieťaťa. Na upozornenie
súdu, že vo svojich záznamoch, po ich nahliadnutí nemá nič poznačené ohľadom toho, že otec pchá
prsty do zadku, resp. že ho to bolí a že je zneužívaný, táto uviedla, že nie všetko si stihne poznačiť

z dôvodu, aby nestratila s dieťaťom kontakt. Vyšetrenie malo trvať viac ako pol hodinu, pričom dieťa
bolo nepokojné, rozplakalo sa. Toto stresové správanie však znalkyňa pripustila i z dôvodu zlej rodinnej
situácie. Na záver výsluchu znalkyňa podotkla, že takéto znalecké skúmanie sedemročného dieťaťa
nie je ľahké, pretože je nezrelé v prípade depresie i kúpiteľné, lebo je to bezbranná osobnosť, ktorej
osobnostný vývin je ukončený okolo 18-20teho roku života a do tohto času je vždy zraniteľné a

manipulateľné. Z jej znaleckého skúmania, z ktorého neexistuje ani záznam, kde by bolo popísané
strkanie prstov do konečníka dieťaťa, tak znovu nemožno exaktne potvrdiť konanie obžalovaného tak,
ako je popísané v skutku. Veľmi zvláštnym spôsobom tak vyznieva fakt, že znalkyňa má určité záznamy
z vyšetrenia maloletého Alexa a presne najdôležitejšie a najzávažnejšie zistenie, konkrétne zmienka o
strkaní prstov do konečníka nemá poznačené argumentujúc, že si nemôže značiť každú skutočnosť,

pretože nechce stratiť kontakt s dieťaťom.
Zároveň znalkyňa konštatuje, a tým pádom nevylučuje možnú kúpiteľnosť a manipuláciu s takýmto
bezbranným dieťaťom.
Ohľadom potencionálneho motívu matky dieťaťa takto konať svedčia i tieto skutočnosti.
Z rôznych odborných štúdií možno vyčítať, že tzv. syndróm zavrhnutého rodiča je jedna z foriem

psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, tzv.
syndróm CAN ("Child Abuse nad Neglect"), ktorý sa vyznačuje tým, že dieťa je proti jednému rodičovi
popudzované do takej miery, že samo aktívne začne vyvíjať takú vlastnú dynamiku postojov voči
druhému rodičovi, že ho nakoniec úplne odmietne a zavrhne.
Syndróm ako psychické týranie dieťaťa - Syndróm zavrhnutého rodiča neexistuje bez rodičov

popudzujúceho, ktorému je daný voľný priestor k takej forme psychickej manipulácie s dieťaťom, že u
dieťaťa dôjde k zmene jeho postoja ( často nápadne rýchlo a radikálne ) k druhému rodičovi, a to veľakrát
od veľmi pozitívneho k úplne odmietavému. Tento fakt znalci, odborníci v danej oblasti nepotvrdili, ani
nevylúčili, o čom svedči i vyjadrenie T.. O. G..
Syndróm zavrhnutého rodiča ( SZR ), rovnako ako miernejšie formy popudzovania dieťaťa ( bez

opísaného vývoja vlastnej dynamiky postojov voči druhému rodičovi ) plne spadá pod definíciu Rady
Európy pre týranie dieťaťa. Citové týranie je radou Európy definované ako "správanie, ktoré má vážny
negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa a vývoj jeho správania. Vystavovanie dieťaťa násiliu alebo
vážnym konfliktom doma, násilná izolácia, obmedzovanie dieťaťa, vyvolávanie situácií, kedy má skorostále pocit strachu, čo môže spôsobiť citové ublíženie ". Dieťa s rozvíjajúcim sa alebo rozvinutým
syndrómom býva obvykle od jedného rodiča úmyselne izolované, obmedzované vo svojom prirodzenom
vzťahu s druhým rodičom a je u neho vyvolávaný strach z kontaktu s druhým rodičom.

Prítomnosť syndrómu zavrhnutého rodiča spĺňa definíciu týrania dieťaťa tak ako je formulovaná
rôznymi odbornými kapacitami v danom medicínskom obore, kedy sa jedná o "akékoľvek nenáhodné,
preventabilné, vedomé či nevedomé konanie
rodičov, vychovávateľov alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo
odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobuje

jeho smrť ".
Po stránke medicínskej spadá Syndróm zavrhnutého rodiča do základnej klasifikácie T 74 "Syndrómy
týrania", podporná klasifikácia Z 55 - 65 "Osoby s potenciálne ohrozeným zdravím vo vzťahu k sociálno-
ekonomickým a psychologickým okolnostiam"
Navodenie tohto syndrómu, je v rozpore s blahom dieťaťa tak ako ho definuje Dohovor o právach dieťaťa
o.i. v článku 9 a článku 16. Výroky detí so SZR je potrebné interpretovať veľmi opatrne, pretože výroky

nie sú "formuláciou vlastných názorov dieťaťa", ale indukovanými názormi a pozíciou programujúceho
rodiča, ktoré dieťa nekriticky preberá. Názory dieťaťa sa SZR nie sú nikdy prejavom jeho slobodnej vôle,
ale dôsledkom manipulácia pripomínajúce tzv. vymývanie mozgu ( tzv. "brainwashing" ).
U ťažkej formy SZR sa nezriedka vyskytujú napr. vymyslené obvinenia zo sexuálneho zneužívania
zavrhnutým rodičom. Pritom takáto situácia eventuálne mohla v tejto prejednávanej kauze nastať. Je

tak namieste vziať do úvahy aj motív matky dieťaťa obviniť otca zo sexuálneho zneužívania - finančná
odkázanosť, nehnuteľnosť, roztržky, hádky, pomsta a pod. Motív matky tak môže súvisieť i s množstvom
civilných konaní vedenými medzi ňou a obžalovaným, ktoré sa týkajú zákazu styku otca s dieťaťom,
konania o výživné, a iné, ktorých výlučným iniciátorom je matka maloletého dieťaťa I. C..
SZRtiežspĺňadefiníciuzanedbávaniapodľastanoviskaRadyEurópy(4),pretože"citovézanedbávanie"

je definované ako neuspokojovanie citových potrieb dieťaťa, a to pokiaľ sa týka náklonnosti i pocitu
dieťaťa, že niekam patrí ". Je zrejmé,
že"zavrhnutie"rodičavsebezahŕňato,žedieťanecítipotrebuakokoľvekpatriťk"zavrhnutému"rodičovi,
a to na podklade manipulácie s jeho psychikou.
Dôležité si je uvedomiť, že ponechávanie priestoru pre rozvoj syndrómu zavrhnutého rodiča zo strany

tých orgánov, ktoré sú vytvorené pre pomoc a ochranu rodín spĺňa definíciu "systémového týrania
dieťaťa" podľa Rady Európy. Deti so SZR, ktorým tieto orgány neposkytujú účinnú pomoc, sú teda týrané
mierou dvojnásobnou. Čím je dieťa závislejšie na jednom rodičovi, tým ľahšie syndróm zavrhnutého
rodiča vzniká a fixuje sa.
Deti postihnuté SZR často uvádzajú, že nechuť stýkať sa s druhým rodičom je ich vlastná, že takéto

pocity od nich nikto nevyžadoval. Programujúci rodič to rád zdôrazňuje pred inými dospelými, hlavne
tými, ktorí SZR majú posúdiť.
DetipostihnutéSZRneprežívajúžiadnypocitviny,žezavrhnutýrodičjepostihnutý,žetrpí.Mnohédetské
obvinenia sú identické s obviňovaním programujúceho rodiča.
Podľa názoru súdu jeden z najvýznamnejších dôkazov , ktorý bol vo veci vykonaný, je znalecké

dokazovanie a samotná výpoveď znalkyne- sexuologičky T.. S.. Významný najmä z hľadiska charakteru
žalovanej trestnej činnosti. Aj samotná znalkyňa T.. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že ako
pedopsychiaternerealizovalažiadnešpeciálnevyšetreniaaskonštatovala,ženavyšetreniezneužívania
je najkvalitnejšia odborníčka T.. S..
Sexuologička T.. S. v záveroch svojho znaleckého posudku konštatuje, že po vyhodnotení

falometrického vyšetrenia a po analýze sexuálnoanamnestických údajov obžalovaného zistila, že
obžalovaný netrpí žiadnou formou sexuálnej deviácie v najvlastnejšom slova zmysle, netrpí pedofilnou
proceptivitou, pedofilnou orientáciou, ani ňou netrpel počas spáchania údajného
skutku. Pri vyšetrení sa neobjavili žiadne znaky typické pre sexuálne agresívne správanie, pričom
pravdepodobnú homoerotickú orientáciu táto nepovažuje v súvislosti so spáchaným skutkom za nijako

významnú alebo ovplyvňujúcu jeho správanie k synovi. Táto vo svojej výpovedi ozrejmila význam
termínu „pedofilná proceptivita“. Pedofilná proceptivita je podľa jej vyjadrenia záujem o svet detí,
orientácia na tento svet, prežívanie príjemných pocitov, vlastne všetko to, čo u mužov väčšinovej
sexuality nazývame dvorením a získavaním si konkrétnej ženy. U pedofilnej proceptivity ide o rovnaký
scenár, ale orientovaný na dieťa. Znalkyňa vo svojom sexuologickom vyšetrení nezistila pedofilnú

orientáciu obžalovaného ani to, že by trpel psychickou chorobou, závažnou poruchou intelektu ani
iné známky závislosti od alkoholu alebo iných psychotropných látok. Znalkyňa skonštatovala, že ak
vychádza z vyššie uvedených výsledkov vyšetrenia, tak motivácia obžalovaného ku spáchaniu údajného
skutku je nezrozumiteľná. Motivácia obžalovaného nepoukazuje na to, že by preferoval deti, alebo bymal mať k deťom nejako sexuálne motivovaný vzťah. Navyše znalkyňa dodala, že v danom prípade by
sa muselo jednať o incestuózne správanie, pričom toto je veľmi zriedkavým konaním, najmä vtedy, ak
má človek možnosť si vybrať zo širokej ponuky iných geneticky nepríbuzných partnerov. I keď zistenie

homosexuality obžalovaného na podklade falometrického vyšetrenia nemá s charakterom tohto skutku
podľaznalkynežiadnysúvis,totozisteniekonštatovalaibaztohotitulu,žetodávaobrazojehosexualite.
Z tohto jej vyjadrenia, znaleckého skúmania a samotného znaleckého posudku významného odborníka
na oblasť sexuality je tak nutné urobiť záver, že u otca absentuje akýkoľvek motív spáchať takýto
druh trestnej činnosti sexuálneho charakteru a navyše voči vlastnému dieťaťu. Museli by tak byť u

neho splnené podmienky pedofílie, pedofílnej proceptivity a incestuózne správanie, čo bolo špeciálnymi
metódami a vyšetreniami vylúčené. Navyše i zistenie jeho akejsi formy homosexuality je ako to
konštatuje znalkyňa irelevantné, pretože ide o homosexualitu vo vzťahu k dospelým osobám, a nie
deťom.
Ťažiskom celej prejednávanej kauzy bolo rozlúštiť a zadefinovať jednoznačne vznik symptómov,
poranení na konečníku maloletého a k tomuto rovnako súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom ani

jeden dôkaz vznik poranení otcom nepotvrdil, skôr naopak.

Znalec T.. P. U., ktorý vypracoval znalecký posudok ohľadom poranenia konečníka maloletého H.
konštatuje, že dieťa malo trhlinu na zadnej stene konečníka dĺžky 10 mm, šírky 2-3 mm a trhlinu
konečníka na prednej stene dĺžky 5 mm a šírky 3 mm. Úraz vyhodnotil ako ľahký a mechanizmus

vzniku takéhoto poranenia podľa znalca môže byť dvomi spôsobmi. Ide o hnačkovitú stolicu a napätie
konečníkového kanála pri psychických tenziách, ale môže ísť i o poranenie konečníka pri tvrdej
stolici alebo zasunutím nejakého tvrdšieho predmetu do konečníka. Znalec uviedol, že vyšetrením
poškodeného dňa 22.6.2012 konštatoval ošetrujúci lekár pri vyšetrení, že ide o upchávanie stolice, tvrdú
stolicu, čiže obstipáciu, prasklinu konečníka. Pri vyšetrení cez konečník zistil tvrdú stolicu. Pri vyšetrení

dňa 29.6.2012 boli potvrdené tie popísané trhliny, ale vyšetrenie cez konečník vtedy pacient odmietol.
Znalec konzultoval tento nález s T.. Š., pretože on sám pacienta nevyšetroval, pričom tento sa skôr
priklonil k mechanickému poškodeniu vplyvom vonkajšieho násilia, ale jednoznačne sa to nedá povedať.
Sútampodľajehoslovštyrigenézy,štyripríčinytohovznikuaktorákoľvektomôžebyť.Znalecsavyjadril,
žeešteajmaloletýpoškodenýsavyjadril,žesícemástolicepravidelné,nočasto„suchšie“.Keďžeznalec

študoval zdravotnú dokumentáciu poškodeného mal vedomosť o tom, že dieťaťu bolo doporučené
udržiavanie stolice nie riedkej, nie hnačkovitej a nie tvrdej, doporučené si na prasklinu dávať mastičky,
sedacie kúpele, sprchovať sa po každej stolici a v prípade tvrdej stolice aj aplikovať do konečníka prizmu.
Znalec maloletého per rektum nevyšetroval, iba vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, pričom aj tak by
nález po troch mesiacoch nebol objektívny. Navyše skonštatoval, že maloletého per rektum nevyšetroval

aniT..Š.,pretožetentospôsobvyšetreniamaloletýodmietol.Znalecmalprivyšetrenívedomosťotvrdení
matky o zavádzaní prstov do konečníka zo strany otca. Podľa znalca by bolo ťažké strčiť päť, štyri, tri
prsty do konečníka takého malého chlapca, teoreticky jeden, dva, ale záleží na veľkosti ruky daného
človeka, na rozťažiteľnosti konečníka dieťaťa, či má plazmus konečníka, teda stiahnutý skripter, pretože
tam by potom nebolo možné strčiť ani jeden prst. Znalec uviedol, že strčiť prsty takému malému dieťaťu

do konečníka cez oblečenie nie je možné. Na záver znalec dodal, že strčiť jeden, dva prsty dospelého
muža do konečníka takéhoto dieťaťa bez použitia lubrikačného gelu je dosť ťažké. Jeden prst sa podľa
neho dá ale i to záleží od spolupráce dieťaťa, nakoľko ak má zvierač stiahnutý silno, tak ani jeden prst
sa bez lubrikačného gélu nezmestí.
Ani ostatné listinné dôkazy vo forme lekárskych správ a výstupy z nich nepotvrdili, aby v danom prípade

problémy maloletého H. s konečníkom mali súvis so strkaním prstov do tejto oblasti.

V rámci celého trestného konania, ako aj spisového materiálu je zrejmé, že maloletý H. má pretrvávajúce
problémy so suchšou, resp. tvrdou stolicou, má problémy s vyprázdňovaním a tieto ťažkosti spôsobujú
trhliny, čiže poranenia sliznice konečníka, čo sa prejavuje krvácaním čerstvej krvi po stolici, čo

zodpovedá ťažkostiam uvádzaným maloletým H.. Obstipácia je častý problém detského veku, aj keď jej
skutočná prevalencia sa dá iba odhadnúť. Zvyčajne sa udáva jej výskyt až u 16 % dvojročných deti s
vyrovnaným pomerom chlapcov ku dievčatám.
V predškolskom a školskom veku je obstipácia trikrát častejšia u chlapcov než u dievčat, kým neskôr
v adolescentnom veku a v dospelosti sa vyskytuje častejšie u dievčat, resp. žien. Incidencia je vyššia

v rodinách, kde aj rodičia majú problémy s vyprázdňovaním, vplyv na frekvenciu stolice majú nielen
stravovacie návyky v rodine, ale aj genetická predispozícia. U detí je najčastejšia funkčná zápcha. Nie je
spôsobená žiadnym ochorením, skôr súvisí so životosprávou a vzniká často na psychickom podklade.Jednou z príčin obstipácie sa v odborných kruhoch uvádzajú psychické príčiny - poruchy správania,
mentálna retardácia, depresia.

Túto skutočnosť potvrdila i znalkyňa T.. I. I., ktorá dospela k záveru, že aktuálny psychický stav od
posledného znaleckého vyšetrenia maloletého je zmenený v tom, že sa naplno u dieťaťa rozbehla
posttraumatická stresová porucha. Pri tomto novom skúmaní skonštatovala, že intelekt dieťaťa je
oproti predchádzajúcemu vyšetreniu stabilný, avšak všetky ostatné funkcie osobnosti a prežívania boli

zhoršené v zmysle obrazu posttraumatickej poruchy. Zistila výskyt detskej depresie.

Z výpovede matky mal. H. možno usudzovať na príp. poruchy správania, nakoľko matka vo svojej
výpovedi v rámci prípravného konania uviedla, že triedna učiteľka ju odporučila k psychológovi z dôvodu
správania H., lebo spolužiakov zosmiešňoval, šikanoval, ponižoval, ďalej poukazuje na to, že H. chodil
aj na inú školu v Košiciach na O. D.. XX a uvádza, že tam sa tiež učiteľky naňho sťažovali, na jeho

správanie, že bil spolužiakov, robil im zle. To potvrdzuje i vyjadrenie triednej učiteľky v rámci jej výsluchu
v konaní pred súdom, ako aj listinný dôkaz v podobe výpisu zo zrkadielka maloletého H..

Na vyšetrenie cez konečník je nutná spolupráca pacienta- dieťaťa, inak je to možné urobiť len pri uspatí
( narkóze ) resp. hrubou vulgárnou silou. Strčiť prsty do konečníka maloletého dieťaťa dospelým mužom,

je vzhľadom na rozmery konečníka dieťaťa a veľkosť prstov dospelého muža prakticky nemožné a strčiť
jeden prst, je možné len výslovne hrubým spôsobom a je k tomu potrebná spolupráca dieťaťa. Toto
eventuálne vyšetrenie čiastočne uľahčuje použitie lubrikačného a znecitlivejucého gélu a chirurgických
rukavíc.

Z výpovede matky I. C. na pojednávaní vyplýva, že mal. H. pri vyšetrení prstom cez konečník u T.. U. R.
na chirurgickej ambulancii strašne plakal, a to aj napriek tomu, že lekár pri vyšetrení použil znecitlivejúci
lubrikačný gél a chirurgické rukavice. Poškodený viackrát odmietol

vyšetrenie konečníka prstom ( lekárom ) či už u T.. Š. resp. u T.. J. a bez tohto vyšetrenia nemožno

objektívnezmeraťdĺžkuašírkutrhliny,čopotvrdilivovecikonajúcilekári.Naopakprivyšetreníkonečníka
mal. H. C.. v Detskej fakultnej nemocnici Košice, T.. U. R. na chirurgickej ambulancii dňa 22. 06. 2012
vyšetrujúci lekár T.. U. R. vykonal vyšetrenie prstom cez konečník - per rectum a vo svojej lekárskej
správe - náleze z uvedeného vyšetrenia jednoznačne konštatoval diagnózu: „obstipácia" . Uvedený lekár
pri vyšetrení per rectum ďalej jednoznačne konštatoval, že zistil v konečníku mal. H. tvrdú stolicu, čo

opäť vyplýva aj z jeho lekárskej správy - nálezu z predmetného vyšetrenia zo dňa 22. 06. 2012. Ako na
to poukázala aj obhajoba v rámci záverečnej reči „...v ampule tvrdá stolica..."

Taktiež matka vo svojej výpovedi v prípravnom konaní na otázku, či môže H. byť sexuálne zneužívaný
odpovedala: Nie, takéto podozrenie chirurg nevyslovil.

V prospech viny obžalovaného nenahráva ani ten fakt, čo potvrdila i matka dieťaťa, že maloletý H.
trpel problémami s konečníkom už rok dozadu pred spáchaním skutku, cca raz do týždňa a že trpel
komplikáciami so suchou tvrdou stolicou. Na umocnenie neviny obžalovaného dodala vo výpovedi, že
dieťa malo problém so stolicou aj po opustení spoločnej domácnosti, zhruba dva až tri týždne.

V októbri 2012 pri kontrolnom vyšetrení neboli u maloletého H. C.. prítomné žiadne stopy, resp. následky
po eventuálnom poranení, pričom udávané trhliny dĺžky lem a hĺbky 3mm by museli nevyhnutne
zanechať stopu, resp. jazvu.

Tak obžalovaný ako aj matka maloletého H. zhodne potvrdili, že maloletý bol pri hrách s obžalovaným,
pri ich vzájomnom šantení a zápasení vždy oblečený. Pri udávaných hrách otca s dieťaťom sa takéto
zranenie spôsobiť nedá, najmä keď je

dieťa oblečené, dokonca muselo by ísť o cieľavedomú činnosť, čo v danom prípade nebolo a o čom

svedčí aj znal. dokazovanie vykonané znalcom z odboru psychiatria -sexuológia T.. J. S. - Š..

Výpoveď svedkyne I. C. súd vyhodnotil ako skresľujúcu, účelovú a plnú rozporov. Vzťah otca a syna
hodnotí na jednej strane negatívne , na druhej strane pozitívne. Na jednej strane pri podaní trestnéhooznámenia hovorí o sexuálnom zneužívaní ich spoločného syna maloletého H., na druhej strane
podaním zo dňa 24. 06. 2013 oznámila tunajšiemu súdu, že pri podávaní trestného oznámenia konala
emočne v silnom rozrušení silne ovplyvnená vzájomnou nevraživosťou s manželom, zároveň oznamuje

konajúcemu súdu, že časom vnútorne došla k presvedčeniu, že obžalovaný sa takéhoto konania
nemohol dopustiť. Že pri trestnom oznámení nedisponovala žiadnymi relevantnými priamymi dôkazmi a
vychádzala len primárne z lekárskeho vyšetrenia syna. Skonštatovala, že nadobudla presvedčenie, že
sa mýlila. Na podporu účelovosti výpovede matky maloletého H. svedčí aj obsah textových správ medzi
ňou a obžalovaným. Podľa názoru súdu je nepochopiteľné, aby biologická matka maloletého, ktorá je

presvedčená o tom, že jej manžel dieťa zneužíva, mu zasielala sms správy, v ktorých mu vyznáva lásku
a ktoré majú charakter náklonnosti.
Dokonca aj znalkyňa po vyšetrení I. C. zhodnotila, že lži skóre je vysoké a klinicky významné. Zároveň
uviedla i to, že sa už počas svojej praxe stretla s tým, že si dieťa sexuálne zneužívanie zo strany otca
vymyslelo. V tomto konkrétnom prípade však išlo o hysterickú poruchu osobnosti matky, ktorá vytvárala
na dieťa tlak. To, či tak mohlo byť aj v danom prípade tak nevylúčila, ani nepotvrdila.

Tvrdí, že jej manžel má ich syna veľmi rád a viackrát svojím správaním ju presvedčil aj v minulosti, že by
ich synovi nebol schopný ublížiť. Zároveň priznáva, že trestné oznámenie podávala v období keď boli
vzťahy jej manželského spolužitia
s obžalovaným veľmi vyhrotené, vládla medzi nimi nenávisť a v tomto napätom období sa maloletý H.
zúčastňoval nezmyselných hádok obžalovaného s matkou.

Tieto jej vyjadrenia len potvrdzuje jej výpoveď v konaní pred súdom v predmetnej trestnej veci, kde
uviedla, že vo vzťahu obžalovaného k synovi si nevšimla nezvyčajné správanie a od roku 1987, od
kedy obžalovaného pozná, bol vždy podľa nej normálny. Svedkyňa nemá vedomosť ani o tom, že by
obžalovaný niekoho niekedy v minulosti sexuálne obťažoval alebo zneužíval.

Súd skúmal i motív obžalovaného, t.j. určitú pohnútku páchateľa spáchať trestný čin. V tejto
súvislosti sa súd dôsledne zaoberal okolnosťami, za ktorých mal byť podľa obžaloby spáchaný trestný
čin, okolnosťami, ktoré nasledovali bezprostredne po tejto udalosti, ako aj správaním a konaním
obžalovaného v inkriminovanom období. Všetky tieto udalosti na seba nadväzujúce, nenaznačujú
žiadnym spôsobom, aby sa stal skutok tak, ako je popísané v obžalobnom návrhu. Z uvedeného

možno logicky usúdiť, že obžalovanému chýbal aj akýkoľvek motív resp. pohnútka k spáchaniu zločinu
sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa, z ktorého je obžalovaný. Nehovoriac o skutočnosti, že
zločin sexuálneho zneužívania je úmyselným trestným činom, na jeho spáchanie sa vyžaduje zavinenie
formou úmyslu.

Oslobodzujúce rozhodnutie v predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností
týkajúcich sa toho, či sa skutočne stal skutok uvedený v obžalobe. K náležitému zisteniu skutkového
stavu súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré nepreukázalo v žiadnom prípade opak.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu
a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru, že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa stal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod
podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech
- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.