Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612207232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2612207232.2

Uznesenie

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľa : T. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Erik Šablatúra, AK Bratislava, Holíčska 13
proti odporcom: 1/ P. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX a 2/ T. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX, o
návrhu navrhovateľa na obnovu konania vo veci určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a
jeho trpenie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Senica dňa 23.07.2012 domáhala, aby súd
v zmysle § 228 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Senica právoplatne
skončeného dňa 26.03.2009. Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 7C/211/2007-77 zo dňa
28.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 24Co/199/2008 - 146 zo dňa 18.02.2009 súd návrh navrhovateľky vo veci určenia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho trpenie zamietol. Navrhovateľka žiada obnoviť konanie z
dôvodu, že sa až v „ dnešných dňoch“ dozvedela o existencii P. A. a o tom, že bol blízkym a dôverným

priateľom jej nebohého syna P. A. a jeho rodiny, jeho spolupracovníkom a čo všetko vedel o ich rodinných
vzťahoch. Dozvedela sa tak o nových skutočnostiach, ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní ako dôkaz a to konkrétne svedeckú výpoveď P. A., ktorý môže potvrdiť opodstatnenosť jej návrhu.

Súd v konaní o povolení obnovy konania sa najskôr zaoberal len otázkou, či obnovu konania povolí
alebo ju zamietne. Aby súd mohol návrh na obnovu konania povoliť, musia byť splnené podmienky

prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje Občiansky súdny poriadok, t.j. či je návrh na obnovu konania
prípustný, či ho podala osoba, ktorá bola naň oprávnená, a či bol návrh podaný včas.

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva

alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev,

Podľa § 229 OSP, obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu

uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v
občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 234 ods. 1 a 2 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať

pojednávanie.
Súd pri skúmaní podmienky prípustného predmetu zistil, že proti rozsudku č. k. 7C/211/2007-77 zo dňa
28.04.2008 je obnova konania prípustná, keďže sa nejedná o rozsudok uvedený § 229 písm. a) alebo
b) OSP, proti ktorému je obnova konania zo zákona vylúčená.

Predmetný rozsudok teda možno napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom - návrhom na obnovu
konania. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 228 OSP návrh na povolenie obnovy konania môže
podať len účastník v pôvodnom konaní, a to len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý z dôvodov na obnovu
konania taxatívne vymenovaných v odseku 1 pod písm. a) až e).

Ďalšouobjektívnoupodmienkouprípustnostinávrhunaobnovukonaniajepodľacitovanéhoustanovenia
§ 230 OSP zachovanie zákonných lehôt, ktoré Občiansky súdny poriadok pre podanie návrhu na obnovu
konania predpisuje. Zákon ustanovuje trojmesačnú subjektívnu lehotu pre podanie návrhu, ktorá začína
plynúť od toho času, keď sa účastník o dôvode obnovy dozvedel, a trojročnú objektívnu lehotu od
právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 230 ods. 2 OSP),

ktorá znamená najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu
konania bol podaný na Okresný súd Senica dňa 23.07.2012. Objektívna lehota na podanie návrhu
začala plynúť odo dňa právoplatnosti obnovou konania napadnutého rozsudku, t.j. od 26.03.2009 a
uplynula dňom 26.03.2012, preto návrh podaný dňa 23.07.2012, je zrejme oneskorený, podaný po
uplynutí objektívnej lehoty.

Ako z citovaného ustanovenia § 230 ods. 3 OSP vyplýva, zmeškanie zákonných lehôt na uplatnenie
návrhu na obnovu konania nemožno odstrániť navrátením lehoty podľa § 58 OSP, preto uplynutím či
už subjektívnej trojmesačnej alebo objektívnej trojročnej lehoty stráca účastník možnosť podať účinne
návrh na obnovu konania. Súd preto podľa § 234 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania návrh na

povolenie obnovy konania zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol na základe § 142 ods. 1 OSP. Odporcovia mali vo veci plný úspech,
ale náhradu trov konania mu súd nepriznal, keďže im v konaní o návrhu na obnovu konania nijaké trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)