Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/45/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8310202187.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomJUDr.AndrejomLukáčkomvprávnejvecinavrhovateľaQ.V.,X.P.X.,W.

R. XX, S., zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné proti odporcovi
J.. Q. T., Š. XX, S., zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Košice, Žižkova 11 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.139,95 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.07.2005 sa navrhovateľ domáhal, aby zaviazal odporcu k
úhrade 84.074 Sk (2790,74 eur). V odôvodení návrhu uviedol, že odporca u neho pracoval ako geodet
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2000, pričom pracovný pomer mal dohodnutý na dobu

neurčitú. Mimo povinností zakotvených v Zákonníku práce v zmysle bodu 6. Zmluvy bol povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať dohodnuté práce osobne, svedomite a riadne v určenom čase.
Odporca v júli 2003 bez bližšieho vysvetlenia prestal vykonávať pracovné povinnosti a listom zo dňa
22.07.2003 oznámil ukončenie pracovného pomeru, pričom pracovné povinnosti neplnil. Neplnením
pracovných povinností za obdobie od 21.07.2003 do 17.08.2003 odporca zapríčinil to, že pre klienta
nebola vykonaná vopred objednaná práca, čím navrhovateľ utrpel škodu vo výške 46.779 Sk (1.552,78
eur). Keďže dohodnutú prácu pre klienta bolo potrebné bezpodmienečne vykonať navrhovateľ musel

vyhľadať a zaškoliť nového pracovníka, čo si vyžiadalo ďalšie náklady vo výške 18.095 Sk (600,64 eur).
Ďalšie náklady súvisiace s porušením pracovnej disciplíny odporcu vo výške 4.800,- Sk (159,33 eur)
vznikli v súvislosti s riešením tohto problému poradou s právnymi zástupcami, vypracovaním výkazov
pre poisťovne a odhlasovaním z platenia fondov. Celková škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla zavinením
odporcu, t. j. porušením jeho pracovných povinností predstavuje sumu 84.074 Sk (2790,74 eur).

Prípisom zo dňa 20.11.2009 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámil, že ohľadom

sumy 23.018,- Sk (764,05 eur) návrh berie späť a žiada, aby ohľadom tejto časti jeho nároku konanie
zastavil. Odporca výhrady k čiastočnému späťvzatiu návrhu nemal, preto súd uznesením zo dňa
11.01.2010, č. k. XXC/XX/XXXX - XXX konanie ohľadom sumy 754,05 eur zastavil a návrh ohľadom
zvyšku nároku navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania rozhodne v
konečnom rozhodnutí.

Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 15.10.2012, č.k. 18C/45/21010-234 konanie ohľadom sumy

886,74 eur zastavil, určil, že odporca je povinný navrhovateľovi uhradiť sumu 1139,95 eur v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcu zaviazal uhradiť trovy štátu vo výške 790,37 eur na účet
tunajšieho súdu, a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 139,41 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 961,69 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa a to všetko do3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého
vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove. Uznesením zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 14CoPr/1/2013
Krajský súd v Prešove odvolacie konanie o odvolaní odporcu proti výroku rozsudku o čiastočnom

zastavení konania o zaplatenia sumy 886,74 eur zastavil. O ostatných výrokoch rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Prešove určil
tunajšiemu súdu zamerať v ďalšom konaní svoju pozornosť predovšetkým na to, aby od navrhovateľa
žiadal preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu. Na navrhovateľovi teda bude potrebné, aby
preukázal vznik škody, či už skutočnej alebo ušlého zisku i príčinnú súvislosť medzi neospravedlnenou

absenciou odporcu v práci a vznikom týchto škôd a samozrejme aj so zavinením a pri ušlom zisku aj
so zavinením úmyselným odporcu. Záver o existencii škody nemôže byť založený na predpokladaných
či hypotetických záveroch, ale tento záver musí byť podložený skutočnými dôkazmi o takejto škode.
Vo vzťahu k ušlému zisku je predovšetkým treba zdôrazniť aj to, že ak odporca bol navrhovateľom
upozornený na to, že mu vznikne ujma v chýbajúcich kalkulačných výkonoch a napriek tomu odporca na
pracovisko bezdôvodne neprišiel a jeho neúčasť je neospravedlnená neprítomnosťou v práci, prípadné

neuhradenie takto zistenej škody by skutočne odporovalo dobrým mravom. Pri kalkulácii ušlého zisku
však nemožno obísť skutočnosť, že neospravedlnená neprítomnosť v práci sa týkala len určitého vyššie
uvedeného konkrétneho obdobia a či práve táto absencia mala za následok to, že sa nezväčšil majetok
poškodeného práve v priamej príčinnej súvislosti s neprítomnosťou odporcu v práci.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s týmto nesúhlasí. U navrhovateľa pracoval na
základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2010, pričom pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú.
Dňa 22.07.2003 navrhovateľovi písomne oznámil, že ukončuje u neho pracovný pomer. Keďže mal
22 dní nevyčerpanej dovolenky, túto čerpal od 21.07.2003 do 19.08.2003, takže škodu navrhovateľovi
spôsobiť nemohol. Nie je pravdou, že navrhovateľovi vznikli náklady vo výške 477,90 eur na vyhľadanie

a zaškolenie nového pracovníka a jeho oboznámenia so stavom rozpracovaných a nedokončených prác
si vyžiadalo ďalšie náklady vo výške 600,64 eur. Nie je pravdou ani to, že na poradu s advokátmi a
odhlásenie z platenia fondov vynaložil sumu 159,33 eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh
zamietol.

V rámci dokazovania súd vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov, nariadil znalecké
dokazovanie a oboznámil sa s príslušnými listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ v písomných vyjadreniach a vo výpovediach na súde uviedol, že dňa 22.07.2003 mu
odporca osobne doručil list v ktorom žiadal o okamžité ukončenie pracovného pomeru. Odporcovi

hneď odpovedal, že jeho žiadosti vyhovieť nemôže a trvá na tom, že pracovný pomer môže ukončiť
v súlade so Zákonníkom práce. Túto skutočnosť odporcovi na druhý deň písomne oznámil aj právny
zástupca s tým, že odporcu zároveň vyzval, aby okamžite nastúpil do práce a pokračoval v plnení
pracovných povinností. Odporca tento list neprevzal. Odporca po tom, ako navrhovateľovi doručil list
o okamžitom ukončení pracovného pomeru už do práce nenastúpil, preto práce, ktoré na základe

zákaziek boli dojednané, vykonané neboli a to aj z toho dôvodu, že neodovzdal agendu, následkom
čoho sa nemohlo pokračovať v tom, čo mal rozrobené. V tom čase firma mala zákazky na vykonanie
pozemkových úprav, ktoré boli termínované, preto bolo potrebné požiadal zákazníkov o predĺženie
lehôt na ukončenie prác. Je pravdou, že odporca mal nárok na čerpanie dovolenky, avšak iba na jej
alikvotnú časť. O udelenie dovolenky odporca však nepožiadal a ak by tak aj urobil jeho žiadosti v

tom čase by z prevádzkových dôvodov vyhovené nebolo a táto by mu bola preplatená po ukončení
pracovného pomeru. Dôvodom uplatnenia nároku na náhradu škody je odporcovo hrubé porušenie
pracovnej disciplíny následkom čoho neplnil svoje pracovné povinností. Škoda, ktorú svojím konaním
odporca spôsobil pozostáva zo skutočnej škody vo výške 528,45 eur a ušlého zisku vo výške 611,50
eur. Skutočná škoda pozostáva z nákladov na vyhľadanie pracovníka, ktorý by mohol vykonávať

práce, ktoré vykonával odporca, rokovanie s uchádzačmi o túto prácu, ktorí prichádzali do úvahy,
vyhotovenie pracovnej zmluvy, oboznámenie nového pracovníka so stavom rozpracovaných prác, teda
jeho zapracovanie a vykonanie administratívnych prác súvisiacich s ukončením pracovného pomeru s
odporcom. Keby bol odporca na pracovisku musel by síce tiež hľadať nového zamestnanca, avšak
tieto náklady by znášal sám. Keďže odporca na pracovisku nebol a nebol ešte na pracovisku ani

nový zamestnanec, tak ide o škodu, ktorá vznikla tým, že nevytvárali hodnotu. Zároveň odporca
nazaškolil nového zamestnanca, nakoľko nebol na pracovisku. V súvislosti s predčasným odchodom
odporcu z pracoviska museli sa odložiť termíny ukončenia prác na dojednaných zákazkách a to formou
dodatkov k uzatvoreným zmluvám. Uvedené postupy, ktoré boli následkom porušenia zákonníka prácezo strany odporcu musel konzultovať s právnikmi. Pri uplatnení konečnej výšky nároku vychádzal z
druhého dodatku znaleckého posudku, pričom ozajstná škoda, ktorú mu odporca spôsobil predčasným
ukončením výkonu prác je podstatne vyššia.

Právny zástupca navrhovateľa v písomných vyjadreniach a na pojednávaniach uviedol, že odporca
bezdôvodne nenastúpil do práce od 22.07.2003 do 17.08.2003, čím hrubým spôsobom porušil Zákonník
práce. Tvrdenie odporcu, že v uvedenom období legálne čerpal dovolenku nie je pravdivé. Pracovník
dovolenku môže čerpať len ak na jej čerpanie štandardným spôsobom dostane od zamestnávateľa

súhlas. Odporca o udelenie dovolenky zákonným spôsobom navrhovateľa nepožiadal a tento mu
ju neudelil, preto neprítomnosť odporcu na pracovisku do začiatku jeho práceneschopnosti, t. j. do
17.08.2003 je treba považovať za neospravedlnenú absenciu. Na túto skutočnosť navrhovateľ odporcu
upozornil listom zo dňa 23.07.2003, pričom poukázal na jeho zodpovednosť v prípade, že následkom
absencie dôjde ku škode. Pracovný pomer odporca ukončil neštandardným spôsobom a týmto
navrhovateľovi spôsobil škody, ktoré boli vyšpecifikované v znaleckom posudku a v jeho dodatkoch.

Odporcom požadovaná náhrada špecifikovaná v čiastočnom späťvzatí návrhu do dňa 10.10.2012 vo
výške 1.139,95 eur je dôvodná. Žiada, aby súd odporcu k jej úhrade zaviazal a to vrátane trov konania,
ktoré budú dodatočne vyčíslené.

Odporca na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach uviedol, že návrh, ktorý je predmetom

konania je nedôvodný. Odo dňa 21.07.2008 do 19.08.2003 čerpal dovolenku na ktorú mal nárok.
Po vyčerpaní dovolenky bol práceneschopný až do uplynutia výpovednej lehoty, teda do skončenia
pracovného pomeru. Je pravdou, že o udelenie dovolenky písomne nepožiadal, avšak to, že bude
čerpať dovolenku navrhovateľovi oznámil ústne. Odpoveď na to, či navrhovateľ s čerpaním dovolenky
súhlasí od neho nedostal, preto, keďže v zmysle zákonníka práce mal nárok na dovolenku túto

čerpal aj bez výslovného súhlasu navrhovateľa. V čase jeho neprítomnosti na pracovisku všetky
práce pokračovali podľa harmonogramu. Do práce nenastúpil s vedomím, že na prácach, keďže
tieto vykonávali kvalifikovaní zamestnanci aj napriek jeho neprítomnosti sa bude riadne pracovať a
zákazky ohrozené nebudú, takže zamestnávateľovi škoda vzniknúť nemôže. Do práce nenastúpil z
dôvodu nezhody so zamestnávateľom, pričom od 18.08.2003 až do ukončenie pracovného pomeru

bol práceneschopný. Na pracovisku nebol viazaný k vykonaniu konkrétnych prác, tieto vykonával s
ostatnými spolupracovníkmi, takže je vylúčené, že za škodu vzniknutú nedodaním prác zákazníkom
nesie zodpovednosť len on sám. Počas pôsobnosti vo firme tak isto zaškoľoval nových pracovníkov,
pretonevidídôvod,prečobystýmmalinavrhovateľovivzniknúťnejakézvláštnenáklady.Napojednávaní
dňa 29.5.2014 uviedol, že žalobu zo strany navrhovateľa považuje za pomstu, nakoľko vie, že všetky

zákazkyboliodovzdanéanavrhovateľovinevznikližiadnesankcieanipenálezprác,naktorýchpracoval.
V čase jeho odchodu z pracoviska od navrhovateľa, pracovali u navrhovateľa aj iné osoby, ktoré mali
geodetické vzdelanie, ktoré im umožňovalo ukončiť začaté zákazky. Z uvedených dôvodov žiada návrh
zamietnuť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach, ako aj v písomných vyjadreniach uviedol, že predmetný
návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha náhrady škody je nedôvodný. Tým, že odporca nenastúpil do
práce síce porušil pracovno-právne predpisy, avšak nie každé porušenie právneho predpisu ma za
následok vznik škody. Škoda, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje nie je škodou, ktorá je v priamej
súvislosti s odporcovou absenciou na pracovisku. Nie je jasné, ako navrhovateľ výšku škody vyčíslil a

nie je známe, ako k jej výške dospel znalec pri vypracovaní posudku. Bez ohľadu na to, ako by došlo
k ukončeniu pracovného pomeru odporcu, navrhovateľ by rovnako mal náklady na hľadanie nového
zamestnanca, jeho zaškolenia a tak isto by mal aj náklady voči štátnym inštitúciám súvisiace s jeho
ukončením pracovného pomeru. Ku vzniku škody z titulu ušlého zisku u navrhovateľa v žiadnom prípade
nedošlo. V konaní nebola preukázaná ani skutočná škoda. Ak by aj k nejakej škode došlo, nemožno

preukázať, že túto odporca spôsobil úmyselne, preto žiada, aby súd návrh zamietol. Na pojednávaní
dňa 29.5.2014 právny zástupca odporcu k navrhovateľom vyčíslenej škode pozostávajúcej z cestovných
náhrad uviedol, že takýto úkon urobil navrhovateľ prvý krát až v písomnom vyjadrení, a z tohto
dôvodu vznáša námietku premlčania tohto požadovaného nároku, pretože doteraz vždy vyhľadávanie
a zaškoľovanie nového zamestnanca bolo definované, ako počet hodín krát cena práce. Pokiaľ ide o

skutočností vyhľadania a zaškolenia nového zamestnanca k tomu ešte uviedol, že tieto úkony, ak ich
navrhovateľ považoval za dôležité, musel by ich urobiť bez ohľadu na to, či by odporca mal absenciu,
alebo nemal absenciu. Pokiaľ ide o výhrady, že odporca nezaškoľoval nového zamestnanca poukázal na
skutočnosť, že v čase absencie odporcu žiaden nový zamestnanec na pracovisku nebol. Z toho dôvodunebolo možné, aby niekoho vôbec zaškoľoval. Napokon takáto požiadavka zo strany navrhovateľa ani
nebola vznesená, a napokon takáto požiadavka zo samotnej pracovnej zmluvy ani nevyplýva. Pokiaľ
ide o nároky na náhradu škody titulom konzultácie s právnikmi, resp. titulom odhlasovania zo sociálnej

a zdravotnej poisťovne, tak táto škoda nie je absolútne v žiadnej príčinnej súvislosti. Ďalej poukázal na
to, že z listinného dôkazu ma vyplývať, že rokovanie s právnikom sa malo udiať cca 2 roky po skončení
pracovného pomeru, čiže neexistuje absolútne žiadna príčinná súvislosť. Podmienkou uplatnenia ušlého
zisku je vznik škody, a keďže škoda nie je žiadnym spôsobom preukázaná, pretože tak, ako krajský
súd povedal, musia byť splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu, teda nie len zavinenie, ale

musí byť splnená aj podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a zavinením odporcu. Pokiaľ
ide o argumentáciu, že škoda mala vzniknúť v dôsledku platenia mzdy novému zamestnancovi, tak v
zmysle zákonníka práce patrí zamestnancovi mzda a táto mzda by musela byť vyplatená bez ohľadu na
to, či by odporca tých 20 - 21 dní bol v práci, alebo nebol. Vzhľadom na uvedené tvrdenie majú za to, že
navrhovateľ počas celého konania nijakým spôsobom relevantne nepreukázal, že škoda, ktorú vyčíslil
je v príčinnej súvislosti so zavinením odporcu a z toho dôvodu je absolútne nedôvodná a vzhľadom na

neexistenciu škody neprichádza do úvahy ani náhrada na ušlý zisk. Napokon poukázal na to, že nijakým
spôsobom nebolo preukázané, že dodatky, ktoré mali byť prijaté k Zmluvám o dielo, v ktorých ako
zhotoviteľ vystupoval navrhovateľ boli prijaté práve z tohto dôvodu, že sa dostal odporca do omeškania
práve z dôvodu absencie. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a
preto ju navrhol zamietnuť a priznať odporcovi v celom rozsahu náhradu trov konania.

Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom, ako zamestnávateľom a odporcom, ako
zamestnancom dňa 01.06.2000 vyplýva, že navrhovateľ prijal do zamestnania odporcu so zaradením
do funkcie geodet od 01.06.2000 na dobu neurčitú bez skúšobnej doby s platom 8.000,- Sk mesačne.
Odporca bol oboznámený s právami a povinnosťami a predpismi súvisiacimi s jeho pracovným

zaradením. Z tejto zmluvy vyplýva, že pracovník je povinný podľa pokynu zamestnávateľa dohodnuté
práce vykonávať osobne, svedomite a riadne v určenom čase, pričom práva a povinností zmluvných
strán sa riadia Zákonníkom práce a ďalšími predpismi upravujúcimi ich pracovno-právne a mzdové
vzťahy.

Zo písomného záznamu zo dňa 01.06.2000 vyhotoveného navrhovateľom vyplýva, že pracovnou
náplňou odporcu, ako geodeta, vyplývajúcou z dojednaného pracovného pomeru a katalógu
geodetických prác je vyhotovovanie geometrických plánov a grafických častí registra (register obnovenej
evidencie pozemkov), ktoré bude vykonávať pod dohľadom a v súčinnosti so zamestnávateľom.

Z oznámenia o ukončení pracovného pomeru zo dňa 22.07.2003 adresovaného navrhovateľovi je
zrejmé, že odporca týmto mu oznamuje ukončenie pracovného pomeru ku dňu 31.07.2003. Zároveň
prehlasuje, že nemá voči nemu žiadne záväzky.

Z listu zo dňa 20.10.2003 označeného ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorý odporca

adresoval navrhovateľovi vyplýva, že v zmysle § 67 Zákonníka práce podáva výpoveď z pracovného
pomeru, ktorý vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2000. Pracovný pomeru končí
uplynutím výpovednej lehoty, t. j. ku dňu 31.12.2003.

Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyhotoveného V.. P. A. vyplýva, že odporca bol

práceneschopný od 18.08.2003 do 01.10.2003.

Z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyhotoveného MUDr. M. X. je zrejmé, že odporca bol
práceneschopný od 13.10.2003 do 31.12.2003.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že navrhovateľ Q. V. sa proti odporcovi J..
T. domáhal, aby súd určil, že ukončenie pracovného pomeru ku dňu 31.07.2003, ktoré mu odporca
oznámil listom zo dňa 22.07.2003 je neplatné. Súd rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XX, ktorý
právoplatnosť nadobudol dňa 30.07.2005 žalobu zamietol s konštatovaním, že výpoveď daná odporcom
spĺňa zákonom stanovené podmienky a na jej platnosti nič nemení skutočnosť, že odporca podal

opätovnevýpoveďlistomzodňa20.10.2003,nakoľkopracovnýpomermedziúčastníkmikonaniazanikol
uplynutím posledného dňa výpovednej lehoty, t. j. 30.09.2003.Zo Zmluvy o dielo č. 4/2001 uzavretej medzi Okresným úradom Humenné, ako objednávateľom a
navrhovateľom, ako zhotoviteľom dňa 15.10.2002 vyplýva, že navrhovateľ sa zaväzuje spracovať
register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Jankovce do februára 2002. Z Dodatku k tejto zmluve zo

dňa 05.05.2003 je zrejmé, že navrhovateľ objednané práce sa zaväzuje vykonať do 31.10.2003.

Zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi Krajským úradom Prešov, ako objednávateľom a navrhovateľom, ako
zhotoviteľom uzavretej dňa 28.01.1999 pod č. K.-XX/XX vyplýva, že navrhovateľ sa zaväzuje spracovať
register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Brekov do 30.11.2000. Z Dodatku k tejto zmluve zo dňa

03.03.2003 vyplýva, že lehota na dodanie týchto prác sa predlžuje do 30.06.2003 a na základe ďalšieho
Dodatku k tejto zmluve z dňa 25.2.2004 sa lehota dodania prác predlžuje do 30.06.2005.

Zo Zmluvy o dielo č. K.-XX/XX zo dňa 03.03.2003 je zrejmé, že navrhovateľ ako zhotoviteľ sa zaväzuje
pre objednávateľa Krajský úrad Prešov spracovať register obnovnej evidencie pozemkov v k. ú.
Topoľovka do 30.11.2000. Z Dodatku k tejto zmluve zo dňa 06.06.2009 je zrejmé, že lehota na vykonanie

dohodnutých prác sa predlžuje do 31.03.2005.

Súd za účelom zistenia, či navrhovateľovi vznikla škoda tým, že odporca od 21.07.2003 do
17.08.2003 nenastúpil do práce a nevykonával prácu stanovenú v pracovnej zmluve nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo

a personalistika. Vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Ladislava Burkovského. Z
posudku vypracovaného znalcom pod č. 12/2008 a z jeho dodatkov vyplýva, že v súvislosti s
nenastúpením odporcu do práce vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 1.139,95 eur, ktorá
pozostáva zo skutočnej škody vo výške 528,45 eur (náklady na vyhľadanie nového zamestnanca v sume
106,22 eur, náklady na zoznámenie sa zo stavom rozpracovaných prác v sume 212,44 eur, náklady na

zaškolenie nového zamestnanca v sume 183,223 eur, náklady na jednanie s právnikom v sume 26,55
eur) a ušlého zisku vo výške 611,50 eur (získová prirážka v sume 499,96 eur a obvyklá nákladová
položka vystupujúce do pridanej hodnoty v sume 111,53 eur).

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.5.2014 vyplýva, že navrhovateľ vyčíslil skutočnú škodu súvisiacu s

absenciou odporcu ako cestovné dňa 16.8.2003 za účelom získania nového pracovníka z Humenného
do Košíc v sume 51,79 eur, ako čas strávený dopravou a rokovaním v sume 26,56 eur, cestovné dňa
25.8.2003 na jednanie za účelom získania pracovníka z Humenného do Prešova v sume 46,16 eur
a ako čas strávený dopravou a rokovaním v sume 26,56 eur, cestovné dňa 26.8.2003 za účelom
získania nového pracovníka z Humenného do Strážskeho v sume 7,69 eur, ako čas strávený dopravou

a rokovaním v sume 13,28 eur, cestovné dňa 10.9.2003 za účelom získania nového pracovníka z
Humenného do Strážskeho v sume 7,69 eur, ako čas strávený dopravou a rokovaním v sume 13,28
eur, cestovné dňa 7.7.2005 za účelom získania nového pracovníka z Humenného do Michaloviec v
sume 16,57 eur, ako čas strávený dopravou a rokovaním v sume 19,92 eur. Skutočnú škodu ďalej
vyčíslil ako škodu vzniknutú tým, že bola novému zamestnancovi vyplatená za jeden mesiac mzda a

súvisiace odvody v sume 600,64 eur, ako skutočnú potrebu času navrhovateľa ako zamestnávateľa pri
zapracovaní, oboznámení nového pracovníka s pracovnou náplňou v počte 32 hodín v sume 212,44
eur. Spolu skutočná škoda bola vo vyjadrení vyčíslená v sume 1108,97 eur. Ušlý zisk navrhovateľ vyčíslil
za dobu výpadku vo výkonoch produktívneho pracovníka za obdobie od 21.7.2003 do 1.10.2003, kedy
nastúpil náhradný pracovník za 51 pracovných dní násobených počtom 8 hodín, spolu 408 hodín á 600,-

Sk, teda spolu 693,14 eur. Spolu bola celková škoda vyčíslená v sume 1802,11 eur. Navrhovateľ vo
svojom vyjadrení ďalej uviedol, že čiastočné späťvzatie nemožno hodnotiť ako neúspech navrhovateľa,
ale ako jeho ústretový krok, preto požaduje uhradiť škodu v sume 1139,95 eur. Súčasťou vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 12.5.2014 boli aj čestné prehlásenia od Ľ. M.Y., J.. H.Š. S. P. J.. Q. Q., ktoré
neboli datované a ktorými tieto osoby potvrdili, že ich navrhovateľ v mesiaci august a september 2003

navštívil a konzultoval možnosť nastúpenia do pracovného pomeru vo firme navrhovateľa, nakoľko
jeho zamestnanec má neospravedlnenú absenciu a nemôže tak dodržať stanovené termíny ROEP. K
vyjadreniu boli taktiež priložené evidencie odoslaných faktúr za rok 2002 a rok 2003 ako aj príjmové
pokladničné doklady.

Podľa ust. § 81 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182

a 185.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

Občianský zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu
( R 55/1971, s. 153).

To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh

vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Zákonník práce v ustanovení § 81 exemplifikatívne vymenováva základné povinnosti zamestnancov.
Ich porušenie sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže mať za následok uloženie
sankčného opatrenia. Základnou povinnosťou zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca úmyselným nedostavením sa do práce
hrubo porušil jednu zo základných povinností zamestnanca byť počas pracovnej doby na pracovisku
a vykonávať práce zadané zamestnávateľom. Skutočnosť, že v období od 21.07.2003 do 17.08.2003
sa na pracovisku nezdržiaval a neplnil pracovné povinností odporca potvrdil vo výpovedi, kde uviedol,
že o udelenie dovolenky zamestnávateľa písomne nepožiadal a skutočnosť, že si berie dovolenku

zamestnávateľovi oznámil ústne a na túto nastúpil aj napriek jeho nesúhlasu. Takéto konanie odporcu
je potrebné vyhodnotiť ako zavinené porušenie povinností pri plnení pracovných úloh, z ktorého možno
vyvodiť zodpovednosť odporcu ako zamestnanca za škodu spôsobenú takýmto konaním. Odporca dňa
22.07.2003 navrhovateľovi doručil oznámenie o ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.07.2003 a
následne navrhovateľovi oznámil, že pracovný pomer končí výpoveďou podľa § 67 ZP k 31.12.2003.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že pracovný pomer odporcu u
navrhovateľa zanikol uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2003. Tým, že odporca nenastúpil do
práce v období od 21.07.203 do 17.08.2003 bez toho, aby mu bola udelená dovolenka, pričom bol
upozornený na následky absencie v zamestnaní spôsobil úmyselne navrhovateľovi škodu. Škoda

navrhovateľa v tomto prípade predstavuje náklady vynaložené na vyhľadanie nového zamestnanca, na
zoznámeniesasostavomrozpracovanýchprác,nákladysúvisiacesozaškolenímnovéhozamestnanca,
náklady na jednanie s právnikom, pričom súd sa s výškou skutočnej škody stotožnil so záverom
znaleckého posudku, v ktorom bola vyčíslená skutočná škoda vo výške 528,44 eur. Skutočná škoda
navrhovateľa pozostáva z jednotlivých čiastkových položiek, ktoré predstavujú náklady vyvolané

konaním odporcu. Jednotlivé položky tvoriace skutočnú škodu navrhovateľa pozostávajú z nákladov
na vyhľadanie nového zamestnanca v sume 106,22 eur, nákladov na zoznámenie sa zo stavom
rozpracovaných prác v sume 212,44 eur, nákladov na zaškolenie nového zamestnanca v sume 183,223
eur a nákladov na jednanie s právnikom v sume 26,55 eur.

Súd dospel taktiež k záveru, že u navrhovateľa došlo k ušlému zisku, ktorý znalec vyčíslil v sume 611,50
eur. Ušlý zisk v tomto prípade predstavuje získovú prirážku v sume 499,96 eur a obvyklé nákladové
položky vystupujúce do pridanej hodnoty v sume 111,53 eur.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Súd prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú odporcom proti vzniknutej škode pozostávajúcej z

cestovných náhrad. Súd však konštatuje, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, nakoľko navrhovateľ
nerozšíril svoj podaný návrh o ďalšie náklady, ktoré by mu vznikli v súvislosti s nenastúpením odporcu
do zamestnania, ale len špecifikoval svoje náklady. Pri výške vzniknutej skutočnej škody súd vychádzal
hlavne zo znaleckého posudku a nejde teda o uplatnenie iného nároku, preto súd námietke premlčania
nevyhovel.

V danom prípade bolo v konaní preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda v sume 528,44 eur a
ušlý zisk v sume 611,53 eur. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, ako aj ušlý zisk, by navrhovateľovi
nevznikli, ak by si odporca plnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru. Neplnenie
jeho povinnosti bolo spôsobené jeho úmyselným konaním, nakoľko odporca aj napriek nesúhlasu
navrhovateľa do práce nenastúpil. Konanie odporcu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody a ušlého

zisku, nakoľko, ak by si odporca plnil svoje povinnosti nedošlo by ku vzniku škody a ušlého zisku. Na
základe uvedených skutočností, súd žalobe vyhovel a zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu
1139,94 eur.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.