Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/748/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102898462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7102898462.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcov: 1./. K. I., Y..:

XX.XX.XXXX, E. J. Y. G. XXX, X./. A. J., Y..: XX.XX.XXXX, E. E., I. XX, obaja právne zastúpení JUDr.
Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove, ulica Sládkovičova 8, proti žalovanej Q.. C. K., Y..:
XX.XX.XXXX E. R., M. R. X, právne zastúpená advokátkou JUDr. Emíliou Hambalekovou, Košice, ulica
Moldavská 8 v konaní o zaplatenie 389,56 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 484,11 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 467,52 Eur, tieto na účet právnej zástupkyne žalovanej a z iných trov vo

výške 16,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a v 2.rade pôvodne aj ich právna predchodkyňa N. I. rodená I., Y..: XX.XX.XXXX, R.
P. Z.A. XX.XX.XXXX, Y. E. J. Y. G. Č. XXX, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2002
domáhali toho, aby súd zaviazal právnu predchodkyňu žalovanej H. I., Y. E. R., K. Č. X, R. P. Z.
XX.XX.XXXX na zaplatenie sumy 5.400,- Sk. Neskôr rozšírili svoju žalobu o zaplatenie sumy 12.600,-
Sk a žiadali, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie tejto sumy so 17,6 % úrokom z omeškania
zo sumy 5.400,- Sk od 04.01.2002 do zaplatenia s 13% úrokom z omeškania zo sumy 3.600,- Sk od
12.03.2004 do zaplatenia a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.600,- Sk od 22.03.2007

do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území V.A., P. Y. V. Č.. XXX, N. R. K. A. I. N.. XXX/XX
- trvalý trávnatý porast. Na vyššie postavenej parcele je postavená rekreačná chata číslo 62, ktorej
vlastníkom bola pôvodne právna predchodkyňa žalovanej H. I., v priebehu konania následne žalovaná.
Žalovaná spolu s chatou mala užívať aj pozemok okolo chaty o celkovej výmere 650 m2. Ide o chatu v
chatovej oblasti rieky Svinka na ktorú bolo vydané povolenie ako dočasná stavba a pôvodne sa začalo
aj konanie o odstránenie stavby. V danej lokalite na ich pozemku sú takto postavené viaceré chaty,

pričom títo vlastníci boli vyzvaní na uzavretie nájomných zmlúv s tým, že približne polovica vyzvaných
vlastníkov nájomné zmluvy uzavrela, resp. platí nájomné za užívanie pozemku pod chatou a v okolí
chaty. Žalovaná na tieto výzvy nereagovala, nájomnú zmluvu nepodpísala a žiadne nájomné neplatí.
Vzhľadom k tomu, že so žalovanou nedošlo k dohode o výške nájomného za užívaný pozemok domáhali
sa preto žalobcovia nájomného vo výške 150,- Sk na mesiac, čo ročne činí nájomné 1800,- Sk. Pôvodne
si žalobcovia žalobou uplatnili sumu vo výške 5.400,- Sk a to za obdobie troch rokov spätne od podania
žaloby, t.j. od 12.03.1999. Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2004 rozšírili svoj návrh o zaplatenie

ďalšej sumy 3.600,- Sk za obdobie od 12.03.2002 do 12.03.2004. Následne podaním doručeným súdu
dňa 09.05.2007 rozšírili žalobu o zaplatenie ďalšej sumy 3.600,- Sk a to za obdobie od 13.03.2004 do
21.03.2007.V priebehu konania právna predchodkyňa žalobcov N. I., pôvodne žalobkyňa v 1. rade zomrela, súd
preto ďalej pokračoval v konaní so žalobcami v 2. a 3. rade ako dedičmi po žalobkyni v 1. rade. Počas
konania zomrela aj právna predchodkyňa žalovanej H. I.. Súd ďalej v konaní pokračoval so žalovanou

ako jedinou dedičkou po H. I..

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.05.2007 (prvým v poradí), číslo konania 10C/748/2002-80 zaviazal
žalovanú (v citovanom rozsudku označenú ako žalovanú v 2. rade) aby zaplatila žalobcom v 1. a v 2.
rade (v citovanom rozsudku označených ako žalobcovi a v 2. a v 3. rade sumu 864,- Sk s úrokom z

omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 324,- Sk od 24.08.2002 do zaplatenia, vo výške 11% ročne
zo sumy 216,- Sk od 18.04.2004 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a zaviazal žalobcov v 1. a v 2. rade na povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
žalovanej trovy konania vo výške 3 700,- Sk. Súd mal preukázané len to, že z pozemku žalobcov je
zastavaná plocha o výmere 27,075 m2 a to chatou vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, čím sú žalobcovia
obmedzení v užívaní svojho pozemku o tejto výmere. Nakoľko žalovaná uznala pohľadávku žalobcu,

čo do výšky 108,- Sk ročne, súd aj priznal úhradu za užívanie pozemku vo výške 108,- Sk ročne, čo za
obdobie od 08.03.1999 do 08.03.2007 predstavuje 8 rokov x 108,- Sk = 864,- Sk. Pokiaľ ide o zamietajúci
výrok, súd mal za to, že žalobca nijako nepreukázal užívanie chaty a priľahlého pozemku ako uviedol
o výmere 650 m2.

Odvolací súd uznesením číslo konania 6Co/272/2007 - 93 zo dňa 08.09.2008 zrušil rozsudok v
napadnutej zamietavej časti ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, aby po zrušení rozsudku a
vráteníveciopätovnekonalarozhodol,odstránilnedostatkyspočívajúcevoznačeníúčastníkovkonania.

Rozsudkom zo dňa 03.06.2009 ( druhým v poradí ), číslo konania 10C/748/2002 - 185 súd rozhodol tak,
že žalobu zamietol a zaviazal žalobcov na úhradu trov konania žalovanej. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikla za aplikácie zákona 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nájomný vzťah, avšak sporný bol
jeho rozsah. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané to, že by žalovaná, prípadne jej

právna predchodkyňa užívala v širšom rozsahu pozemok vo vlastníctve žalobcov za žalované obdobie
ako je zastavaná plocha stavbou vo vlastníctve žalovanej a vzhľadom k tomu, že súd už o náhrade za
túto plochu rozhodol právoplatne rozsudkom číslo konania 10C/748/2002 - 80 zo dňa 30.05.2007 tak,
že vyhovel v tejto časti v plnom rozsahu žalobcom, pokiaľ ide o preukázaný rozsah užívaného pozemku
vo vlastníctve žalobcov a to žalovanou a širší rozsah užívania pozemku nebol v konaní preukázaný,

súd žalobe vyhovieť nemohol a žalobu zamietol, keďže nemal preukázaný tento širší rozsah užívania
pozemku.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalobcov rozhodol uznesením zo dňa 14.02.2011 č. konania :
6Co/105/2010 - 214 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ( druhý v poradí ) zrušil a vrátil súdu prvého

stupňa ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že medzi
účastníkmi konania vznikol nájomný vzťah analogicky podľa ustanovenia § 22 odsek 2 zákona číslo
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, avšak
v ďalšom konaní sa opätovne bude zaoberať otázkou jeho rozsahu. Za týmto účelom bolo súdu 1.
stupňauložené,abyvyhodnotildôkazypredloženéžalobcaminapreukázanietejtoskutočnosti,prípadne

vykonal ďalšie nimi navrhnuté dôkazy a opätovne posúdil v akom rozsahu vznikol medzi účastníkmi
nájomný vzťah, to jest v akej výmere pozemku. Odvolací súd uviedol, že rozhodujúci je teda zmysle
ustanovenia § 229 odsek 2 vyššie citovaného zákona užívací stav ku dňu vzniku nájomného vzťahu (v
danom prípade tento vznikol dňom účinnosti zákona číslo 229/1991 Zb. dňa 24.06.1991 ako to uzavrel
v obdobnej skutkovej aj právnej veci Krajský súd v Košiciach v rozsudku 1Co/178/2007 - 165 zo dňa

18.11.2008) lebo ustanovenie § 22 odsek 2 vyššie citovaného zákona predpokladá vznik nájomného
vzťahu medzi vlastníkom pozemku a jeho užívateľom logicky v rozsahu jeho užívania. Krajský súd ďalej
uviedol, ak však ani v priebehu ďalšieho konania nebude preukázaný iný rozsah užívania než v časti
pozemku zastavaného rekreačnou chatou vo vlastníctve žalovanej, nebude možné nájomné nad tento
rámec priznať.

V podaní žalovanej zo dňa 02.01.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.01.2013 ( čl. 239 spisu ) táto
uviedla, že predmetnú chatu neužíva a neužíva ani pozemok okolo chaty v rozsahu 650 m2 a tento stav,
na ktorý poukazovala počas celého konania aj naďalej trvá. Chata je v dezolátnom stave, nikto sa tamnezdržiava a preto nemôže žalovaná užívať ani priľahlý pozemok, pretože neužíva ani chatu. Zároveň
poukázala na to, že podľa aktuálneho výpisu z LV je zrejmé, že je tam zapísaný nájomca G. Š.Á. a to
na dobu od 16.12.2003 až do 31.12.2008 a to na parcele číslo XXX/XX. Zároveň poukázal na to, že

z tohto LV vyplýva aj to, že predchádzajúcim nájomcom bola obchodná spoločnosť PILBAN WOOD
spol. s r.o. na základe nájomnej zmluvy číslo N 20/1994. Uviedla, že vzhľadom k tomu je potrebné
zaoberať sa tým, že či v tomto prípade nie je nárok žalovaných duplicitným nájmom s tým, že pokiaľ
sa preukáže, že žalobcovia uzavreli platné nájomné zmluvy aj na parcelu číslo XXX/XX G. výmere
124 466 m2 s nájomcami od roku 1994 je nárok na nájomné za časť parcely XXX/XX nedôvodná a

preto navrhla žalobu zamietnuť. Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu, že
žalobcovia označili žalovanú Ing. C. K.Ú. za žalovanú v 2. rade až dňa 22.03.2004 a teda pohľadávka
žalobcov na nájomné za rok 1999, 2000 a 2001 je premlčaná a to v podiele spoluvlastníčky Q.. C. K..

Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 07.02.2013( čl. 250 spisu ) prostredníctvom právneho zástupcu
uviedli, že to či vlastník chatu užíva alebo nie a ako často je vecou vlastníka a pre užívanie stavby

je potrebný nevyhnutný manipulačný priestor. Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemku vedľa chaty, tak
podľa žalobcov je potrebné vychádzať zo stanoviska odvolacieho súdu uvedeného v uznesení zo dňa
14.02.2011, spisová značka 6Co/105/2010, v ktorom sa konštatuje to, že rozhodujúci je stav užívania
ku dňu vzniku nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 24.06.1991 a v súvislosti s tým, že až po právoplatnosti
reštitučných rozhodnutí sa žalobcovia mohli rozhodnúť v akom rozsahu je ich nehnuteľnosť užívania

žalobkyňou, resp. jej právnym predchodcom a táto skutočnosť bola zistená zameriavacím protokolom
zo dňa 12.08.1994, ktorý bol pripojený k žalobe ako príloha, čo v tom čase zodpovedalo reálnemu stavu
v prírode. Žalobcovia ďalej uviedli, že minimálne v rozsahu 248 m2 je nárok žalobcov dôvodný s tým,
že takéto zameranie a vymedzenie plochy v okolí chaty súpisné číslo XXX bolo vykonané bez vedomia
žalobcov. K námietke duplicity nájomného žalobcovia uviedli, že táto nie je dôvodná, nakoľko zo zmlúv

ktoré priložili k tomuto vyjadreniu vyplýva, že rozsah nájmu, ktorý je popísaný v zmluvách sa vzťahuje
len na konkrétne plochy z lesného pôdneho fondu zakreslené na lesnom hospodárskom celku Radatice
a to podľa jednotlivých dielcov na ktorých však nie sú chaty, ktoré nie sú predmetom nájmu, keďže nájom
sa vzťahuje len na lesné porasty za účelom hospodárskeho využitia lesa. Zároveň pokiaľ ide o námietku
premlčania žalobcovia uviedli, že táto nie je dôvodná.

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ak bolo rozhodnutie
zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a ďalšie rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu preto vykonal dokazovanie za účelom zistenia
rozsahu užívania pozemku okolo rekreačnej chaty. Za týmto účelom nariadil pojednávanie a vykonal
dokazovanie a to listinami doloženými do spisu: Zmluvou o dočasnom prenájme lesného pôdneho
fondu uzavretou medzi prenajímateľmi K. I. A. A. J.Y. A. Y. G. Š. P. Z. XX.XX.XXXX; V. Č.. XXX, R.
Ú. V., W. I., W. V.; Zmluvou o nájme nehnuteľností zo dňa 01.01.1994 uzavretou medzi spoločnosťou

PILBAN WOOD spol. s .r.o. a N. I., K. I. A. A. J., registrovanú pod číslom N 20/1994; nájomnou
zmluvou zo dňa 31.01.1971 uzavretou medzi majiteľom pozemku Jednotné roľnícke družstvo Ličartovce
ako prenajímateľom a A. I. ako nájomcom; Správou z Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru
zo dňa 30.12.2013; Správou z Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru zo dňa 30.12.2013 s
doloženými listinami a to : zápis miestneho vyšetrovania, technická správa zo dňa 19.10.1987, záznam

o prevzatí a vstupnej kontrole geodetických a kartografických informácií, fotogramatickým náčrtom,
mapou evidencie nehnuteľností z katastrálneho územia Ličartovce, čiastkovým protokolom číslo 101,
oznámením z obce Ličartovce zo dňa 19.03.2014; Všeobecným záväzným nariadením obce Ličartovce
o nájme z nehnuteľnosti číslo 1/2013; prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďou
žalobkyne v 2. rade, výpoveďou žalovanej, ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a

zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z V. Č. XXX W. I., W. V., R. Ú. V. ( Č.. XXX C. ) je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti : parcela
registra “E“ 333/14 o výmere 124 466 m2, druh pozemku, lesné pozemky sú A. J. A. K. I. s tým, že
z časti C ťarchy tohto LV vyplýva, že pod číslom N20/94 bola evidovaná nájomná zmluva uzavretá so

spoločnosťou PILBAN WOOD spol s r.o. medzi inými aj na parcelu č. 333/14 a pod číslom N2/2004 je
evidovaná zmluva o dočasnom prenájme zo dňa 16.12.2003 uzatvorená medzi vlastníkmi I. K. A. A. J.
a nájomcom Š.R. G. na dobu od 31.12.2018 na parcele Katastra nehnuteľností E, medzi inými aj na
parcelu číslo XXX/XX.Zo zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.01.1994 uzavretej medzi spoločnosťou PILBAN WOOD
spol. s r.o. a N. I., K. I. A. A. J. ako prenajímateľmi ( čl. 264 - 265 spisu ) vyplýva, že prenajímatelia dali

do nájmu nájomcovi - spoločnosti PILBAN WOOD spol. s r.o. aj parcelu : mpč. XXX/XX - les a to vo
výmere 125 784 m2. Táto zmluva bola evidovaná v Katastri nehnuteľností pod číslom N20/94.

Zo zmluvy o dočasnom prenájme lesného pôdneho fondu zo dňa 16.12.2003 uzavretej medzi
prenajímateľmi K. I. A. A. J. A. Y.K. G. Š. ( čl.273 - 274 spisu ) je zrejmé, že predmetom nájmu je

okrem iného aj časť parcely číslo XXX/XX, čo vyplýva z článku 1 tejto zmluvy, pričom v článku 2 tejto
zmluvy je uvedené, že predmetom nájmu sú lesný pôdny fond a lesné porasty evidované na lesnom
hospodárskom celku Radatice ako dielce, ktoré sú tam uvedené.

Z listu Správy katastra Prešov zo dňa 18.02.2004 ( čl. 271 spisu ) je zrejmé, že tento vrátil žalobcom
listinu - Zmluvu o dočasnom prenájme uzavretú medzi žalobcami a G. Š. dňa 16.12.2003 ( na čl.

273 a 274 spisu ) z dôvodu, že predmet nájmu nie je konkrétne určený, nedá sa zapísať do Katastra
nehnuteľností, pretože k časti parcely nevie Kataster evidovať žiadne práva, takže čiastočné parcely,
ktoré zmluva obsahuje nemôžu byť predmetom nájmu. Na tieto parcely by sa musel nechať spracovať
geometrický plán na stav registra C, katastra nehnuteľností (na parcely registra E, katastra nehnuteľností
sa geometrický plán nevyhotovuje a následne bude potrebné potom prepracovať zmluvu. Ako je zrejmé

z tejto zmluvy, zmluva mala uvedenú v časti predmetu nájmu parcelu číslo XXX/XX časť, čo nebolo
možné podľa Správy katastra zapísať, nakoľko nebol vyhotovený geometrický plán. Žalobcovia preto
následne v tejto zmluve vyčiarkli slovo časť a opätovne predložili takto opravenú zmluvu na zápis do
Katastra nehnuteľností.

Z opravenej zmluvy o dočasnom prenájme lesného pôdneho fondu zo dňa 16.12.2003 uzavretej medzi
prenajímateľmi K. I. A. A. J. A. Y. G. Š. ( čl.276 - 277 spisu ) je zrejmé, že predmetom nájmu je okrem
iného aj parcela číslo XXX/XX ( vyčiarknuté slovo časť) , čo vyplýva z článku 1 tejto zmluvy, pričom v
článku 2 tejto zmluvy je uvedené, že predmetom nájmu sú lesný pôdny fond a lesné porasty evidované
na lesnom hospodárskom celku Radatice ako dielce, ktoré sú tam uvedené. Zmluva bola evidovaná v

katastri nehnuteľností pod č. N2/2004.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi majiteľom pozemku Jednotné roľnícke družstvo Ličartovce ako
prenajímateľom a A. I. ako nájomcom zo dňa 31.01.1971 ( čl. 293 spisu ) súd zistil, že prenajímateľ
prenechal nájomcovi do nájmu pozemok v údolí rieky Svinky o výmere 30 m2 s tým, že súčasne dal

touto zmluvou súhlas k tomu, aby prenajímateľ vystavil na tomto pozemku chatu.

Žalobcovia k tejto zmluve v podaní zo dňa 15.01.2014 ( čl. 304 spisu ) uviedli, že táto zmluva je neplatná,
pretožeJednotnéroľníckedružstvo(ďalejlenJRD)nebolonikdyvlastníkompozemkupodchatouateda
nemalo žiadne oprávnenie na disponovanie s touto vecou. Vtedy bol pozemok vo vlastníctve štátu a v

jeho mene pozemky spravovali štátne lesy. JRD bolo družstevnou organizáciou a nie štátnou a družstvá
iba obhospodarovali pozemky iných vlastníkov. Táto listina je iba účelová, samotná zmluva uzavretá
na dobu 20 rokov a teda ak by bola platná, skončila jej platnosť uplynutím doby, t.j. 31.01.1991. To že
stavebník A. I. okrem plochy prekrytej chatou užíval aj priľahlé plochy vyplýva z bodu číslo 6 rozhodnutí
o prípustnosti stavby zo dňa 17.08.1996, ktoré bolo priložené k tomuto vyjadreniu a z ktorého je zrejmé

- konkrétne z tohto rozhodnutia z bodu 6, ktoré spadá pod podmienky za ktorých bola povolená stavba -
výstavba rekreačnej chaty tak, že voľné plochy budú v najväčšej miere vysadené zeleňou a jestvujúca
zeleň má byť v plnom rozsahu zachovaná. Podľa žalobcu to, že stavbu užívala právna predchodkyňa
žalovanej a v súčasnosti aj žalovaná potvrdzujú pripojené listiny a to oznámenie o začatí odstránenie
stavby zo dňa 24.02.1995 a rozhodnutie o priestupkovom konaní v ktorom sa riešilo odstránenie stavby.

Podľa žalobcu užívanie pozemku okolo stavby preukazuje aj samotná kópia z katastrálnej mapy na
túto lokalitu, ktorú predložila žalovaná, z ktorej je zrejmé, že okrem chaty číslo 862 je zakreslená tam
aj priľahlá plocha k chate a teda právnym predchodcom žalovanej muselo byť známe, že takto sú
pozemky pri chatách využívané a účel je zrejmý. Bez plochy pri chate by chata podľa žalobcu stratila
zmysel. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že zameranie chát a priľahlých plôch okolo chát tak ako sú

zaznačené v katastrálnej mape si žalobcovia neobjednávali ani nezariaďovali a stalo sa to ešte predtým,
ako im boli pozemky v reštitúcii vydané.Zo správy Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru zo dňa 30.12.2013 vyplýva ( čl. 320 spisu ),
že parcela C, Katastra nehnuteľností 841 bola zameraná a do operátu vtedajšej evidencie nehnuteľností
bola zapísaná na základe mapovania pre základnú mapu veľkej mierky podľa vtedy platného zákona

o evidencii nehnuteľností a vykonávacích predpisov, kde predmetom mapovania bol skutočný užívací
a držobnostný stav (stavba chaty a okolitý užívaný pozemok), vlastnícke právo k pozemku nebolo
týmto mapovaním dotknuté a mapovanie bolo vykonané vtedajším autoritom na vedenie evidencie
nehnuteľností a to Geodéziou, národný podnik Prešov v roku 1986, do operátu evidencie nehnuteľností
boli tieto skutočnosti prevzaté v roku 1987.

Zo Zápisu miestneho vyšetrovania ( čl. 322 spisu ) je zrejmé, že A. I. je užívateľom pozemku parc. číslo
XXX - zastavané plochy vo výške 946 m2.

Z technickej správy Geodézie, n.p. Prešov zo dňa 19.10.1987 ( čl. 323 spisu ) vyplýva, že mapovanie
bolo vykonané na základe objednávateľa : Krajskej správy geodézie a kartografie Košice za účelom -

základnej mapy ČSSR vo veľkej mierke.

Z Mapy, ktorá vykazuje stav k polohopisu k 15.04.1987 je zrejmé, že rekreačná chata žalovanej leží na
parcele č.XXX ( čl. 321 spisu ).

Z výpisu z Katastra nehnuteľností okres Prešov, obec Ličartovce, katastrálne územie Ličartovce je
zrejmé, že rekreačná chata so súpisným číslom XXX je zapísaná na pozemku parcela číslo XXX
o výmere číslo 248 m2, zastavané plochy nádvoria, pričom tento pozemok je nevysporiadaný - list
vlastníctva k tomuto pozemku nie je založený ( čl. 115 spisu ).

Zo zameriavacieho protokolu zo dňa 12.08.1994 vyplýva ( čl. 3B spisu ), že tento bol vyhotovený pre
katastrálne územie Ličartovce, parcelu číslo : XXX/XX H. Č. F. XX a to dňa 23.07.1995 za účelom
zamerania rozmerov chaty a identifikovaných užívacích hraníc pozemku priliehajúcich k chate za účelom
určenia výmery pre nájom s tým, že merane bolo vykonané za prítomnosti vlastníka pozemku : A.
J. a zástupcu PILLBAN WOOD s.r.o. a pána MVDr. Jozefa Banoa, ktorá pozemky obhospodaruje.

Zameriavací protokol vyhotovil zodpovedný geodet Q.. K. J.. Z neho vyplýva že pre účely nájmu bol
zameraný pozemok o výmere 623 m2 a pokiaľ ide o chatu tá je na pozemku vo výmere 27m2.

Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 ( zápisnica na čl. 227 - 291 spisu ) právny zástupca žalobcov
uviedol, že zameriavací protokol, ktorý bol doložený do spisu zo dňa 12.08.1994 bol vyhotovený na

vlastné náklady žalobcov a bol vlastne podkladom pre uzatváranie nájomných zmlúv. Zároveň uviedol,
že pokiaľ ide o manipulačný priestor, ktorý pojem sa nachádza v zmluvách o nájme nie je síce pojmom
právnym, čo aj následne bolo v ostatných zmluvách opravené, ale ide vlastne o priestor v súvislosti s
užívaním chaty, ktorý vlastne premieta rozsah užívania priestoru okolo chaty. U tých vlastníkov chát,
ktorí ho akceptovali v zameriavacom protokole bol následne aj daný do zmlúv o nájme. Pokiaľ ide o

mapovanie zo strany Katastra z roku 1987 tak, právny zástupca žalobcov ozrejmil, že toto bolo vykonané
bez vedomia žalobcu, nakoľko do tohto mapovania nemohli žiadnym spôsobom zasahovať, pretože
vtedy tento ich majetok bol v správe buď Lesov alebo JRD. Právny zástupca na tomto pojednávaní
zotrval na tom, že trvá na nájomnom za výmeru minimálne v rozsahu 248 m2 tak, ako je to uvedené
v Katastri nehnuteľností, ako to aj bolo zakreslené pri tomto mapovaní. Pokiaľ ide o námietku duplicity

nájmu zo strany žalovanej, právny zástupca žalobcov uviedol, že poukazuje na bod 3 zmluvy o nájme,
kde je presne uvedené čo je predmetom nájmu, že predmetom nájmu sú len dielce lesa, teda ako časti
lesa a lesný porast na ťažbu lesa.

Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2014 ( čl. 334 - 338 spisu ) právny zástupca uviedol, že potom,

čo vzhliadol do listín predložených zo strany Katastra uplatňuje si nájom za 650 m2, pretože v týchto
rozmeroch právny predchodcovia žalovanej užívali priestor okolo chaty, zároveň poukázal na to, že nie
je dôležité koľkokrát užívajú túto chatu, pretože je to vôľa vlastníka chaty. Vymeriavací protokol, ktorý
bol vyhotovený zo strany žalobcov, bol vykonaný podľa zistenia v prírode a to za prítomnosti pána Q..
K. J.É. ako aj vlastníka pozemku pani A. J. a zástupcu spoločnosti PILBAN WOOD s.r.o. pána N.. K.

E., ktorý pozemky obhospodaruje. Zotrval na tom, že predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme s pánom
G. Š. sú len dielce lesov a rovnaký princíp platil aj vtedy, keď bola uzavretá zmluva so spoločnosťou
PILBAN WOOD s.r.o..Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 ( zápisnica na čl. 227 - 291 spisu ) právna zástupkyňa
žalovanej uviedla, že poukazuje súdu na svoje posledné vyjadrenia a na to, že na LV je zapísaná
nájomná zmluva k parcele číslo XXX/XX a teda zotrváva na tom, že tu ide o duplicitu nájmu s tým, že

v nájme je uvedená celá parcela a pokiaľ právny zástupca žalobcov tvrdí, že sú v nájme len dielce, tak
má za to, že dielce sú označené len v časti lesa ako lesný porast na ťažbu dreva a je to vlastne len
vo vzťahu k lesom a nie vo vzťahu k iným druhom pozemku. Dôležitý je tu predmet nájmu tak ako je
uvedené v zmluve a je to parcela na LV číslo XXX/XX. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2014 právna
zástupkyňa žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o listiny predložené Katastrálnym úradom v Prešove tak

plocha 945 m2 tak ako je tam zapísaná nie je dôkazom o tom, že žalovaní v žalovanom období v takomto
rozsahu pozemok okolo chaty užívali alebo nie. Tento stav taký, aký bol zmapovaný v roku 1986 nemusí
zodpovedaťstavu,akýbolvroku1999.Vtomobdobívroku1986niktobynedostalvýmeru945alebo946
m2 na stavbu a už tobôž nie na stavbu rodinného domu. Dôkazné bremeno o rozsahu užívania v tomto
prípade spočíva na samotných žalobcoch a oni musia preukázať aký bol ten rozsah užívania a pokiaľ ide
o zameriavací náčrt z roku 1994 má žalovaná zato, že ide o jednostranné rozhodnutie vlastníka. Zároveň

uviedla, že je dôležité posúdiť, kto je platcom dane z nehnuteľnosti, pokiaľ ide o parcelu XXX/XX.

Výsluchom svedka G. Š. súd ( čl. 336 spisu ) zistil, že tento je nájomcom lesného porastu na základe
nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcami od marca roku 2003 a je lesníkom v lokalite lesné pozemky,
parcela číslo 333/14 a predtým robil lesníka ale bol zamestnancom spoločnosti PILBAN WOOD s.r.o..

Podľa neho z fotografií, ktoré súdu pri výsluchu predložil je zrejmé, že pozemok okolo chaty musel byť
udržiavaný a užívaný a dreviny, ktoré tam dorástli majú vek okolo 9 - 10 rokov. Pozemok je verejne
prístupný a podľa neho sa jedná o lúku aj keď je v Katastri zapísaný ako lesný pozemok. Uviedol, že
na pozemkoch okolo chaty spoločnosť PILBAN WOOD nevykonávala žiadne práce. Pokiaľ ide o tieto
pozemky, tak platí za ne ale len za tie porasty, ktoré sú v nájme a to tak, že každý dielec má určitú

výmeru a na základe tej výmery po sčítaní sa z tejto výmery potom platí daň pričom platí všeobecnú
cenu nehnuteľnosti. Platí nájom z toho, čo sa vyprodukuje v lese a nie na poľnohospodárskej pôde.
Uviedol, že v nájme má len dielce, lesné porasty, lesné cesty, neúrodnú pôdu, produktovo - geometrický
plán však na to, robený nebol.

Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2014 ( čl. 365 spisu ) právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že z
listiny zo správy z obce Ličartovce je zrejmé, že pán Š. platí v mene vlastníkov daň za celú parcelu
XXX/XX a to vo výmere tak, ako je uvedené v oznámení z obce Ličartovce, teda vo výmere 124 466
m2. A teda platí daň za plnú výmeru tejto parcely. Poukázal na to, že aj keď je v zmluve uvedené, že
v nájme sú len dieliky, celkový problém je v tom, že prenajímatelia si nedali pri uzatváraní nájomnej

zmluvy vyhotoviť geometrický plán, ktorým by sa odčlenili pozemky, teda časť pozemkov, na ktorých sa
nachádzajú chatky, čím by vlastne dochádzalo k týmto rozporom.

Žalobkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.05.2014 uviedla, že predmetné pozemky
dostali späť v reštitúcii, dostali späť lesné porasty ako aj ostatná porast a spolu s tým aj asi 60 chát,

ktoré boli na týchto pozemkoch postavené načierno. Uviedla, že pri zameraní pozemku o ktorom tu
v konaní ide bola prítomná aj pani I., predchodkyňa žalovanej, avšak nebola ochotná sa s nimi baviť
ani jednať ohľadne tejto výmery. Dodala, že jej vymerali dokonca menšiu výmeru pozemku ako mala.
Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemku okolo chaty v roku 1991 žalobkyňa uviedla, že to muselo byť veľa,
okolo 9 árov. Pozemok okolo chaty tak ako aj iné, nie je oplotený, pretože ide o pozemky v rekreačnej

oblasti a tieto nemôžu byť oplotené, len vysadené takými porastami, ktoré sa nachádzajú v lese, aby
bolo možné identifikovať, že túto časť pozemku užíva ten ktorý vlastník chaty. Pokiaľ ide o zameranie
ktoré uskutočnili, tak nejde o úradné zameranie a bolo vykonané len s pásmom, pričom to zameranie
sa mohlo časom zmeniť, nakoľko vlastníci chát si tam vysadili rôzne porasty.

Výsluchom svedka - N.. K. E. na pojednávaní konanom dňa 27.05.2014 bolo zistené, že tento bol
štatutárnym orgánom spoločnosti PILBAN WOOD s.r.o., Vie o tom, že pani J. si nechala zamerať
pozemky okolo chát, aj to bol zakreslené. Spoločnosť však k chatám nemala žiadny vzťah. Nevedel
povedať v akom rozsahu bol tento pozemok užívaný ale uviedol, že má vedomosť o tom, že každá
chata mala svoju oddychovú zónu, kde boli sociálne zariadenia, ohnisko, garáž a skladovacie priestory

a vlastníci chát si to prostredie udržiavali .Uviedol, že s pozemkami okolo chaty nemali nič do činenia.
Spoločnosť obhospodarovala len lesné pozemky, nie pozemky okolo chát a nájomné platili len z
vyťaženého dreva.Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku ( ďalej len zákon o pôde ) Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie
poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992

výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

Podľa ust. § 23 zákona č. 229/1991 Zb. zákona o pôde ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj
nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona ( odkaz na ustanovenie § 22 ods.1 a ods.
2 zákona o pôde ).

Podľa ust. § 20 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov nájomná zmluva o nájme lesného pozemku
na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto
časti zákona ustanovené inak.

Podľa ust. § 21 ods.3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov Nájomca lesného
pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v
súlade s osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 100 ods.1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 46 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) K zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli
reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o
vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

Podľa ust. § 67 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných
listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.

Z vykonaného dokazovania - z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie : Ličartovce mal súd
preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku - a to parc. registra „E“ č. XXX/XX - lesné pozemky

o výmere 124 466 m2, táto skutočnosť ani medzi účastníkmi nebola sporná.

Sporný v tomto konaní bol rozsah užívania pozemku žalovanou okolo chaty so súpisným číslom 562,
ktorá je vo vlastníctve žalovanej.

Súd sa musel zaoberať v tomto konaní pasívnou legitimáciou žalovanej, ktorá v podaní zo dňa
02.01.2013 uviedla ( čl. 239 spisu ), že nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 zákona o katastri
nehnuteľnosti zapísaná záznamom v katastri nehnuteľnosti ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1
k celku na podiel nadobudnutý dedením po poručiteľovi A. I.. Súd má za to, že pasívna legitimácia
žalovanej v tomto konaní je daná. Po nebohej žalovanej - H. I. nadobudla terajšia žalovaná 1 predmetnej

rekreačnej chaty. Pokiaľ ide o druhú 1 chaty, túto nadobudla po poručiteľovi A. I. a to aj napriek tomu, že
niejezapísanáv1kcelkuakopodielováspoluvlastníčkanapodielnadobudnutýdedenímpoporučiteľovi
A. I., nič to však nemení na tom, že v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa a teda dôležitým okamihom pre nadobudnutie majetku je v tomto prípadesmrť poručiteľa a teda týmto okamihom nadobudla terajšia žalovaná aj podiel v 1 k celku k predmetnej
chate po poručiteľovi A. I. ( aj keď to nebolo v rámci dedičstva po poručiteľovi A. I. prejednané ) a teda
táto námietka žalovanej nebola dôvodná.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná v tomto konaní vzniesla námietku premlčania a to v podaní zo dňa
02.01.2013, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj touto námietkou premlčania. V tomto konaní si
žalobcovia uplatňujú voči žalovanej náhradu za obdobie od 08.03.1999 do 08.03.2007. Žalobcovia v
tomto konaní označili žalovanú za účastníčku konania až dňa 22.03.2004 , kedy navrhli súdu, aby

pripustil na strane žalovaných do konania ďalšiu účastníčku konania a to terajšiu žalovanú. Súd sa preto
stotožnil s obranou žalovanej vo forme námietky premlčania a to pri uplatnenej pohľadávke za nájomné
za rok 1999,2000 a 2001 a to v podiele spoluvlastníčky Q.. C. K. s poukazom na ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka a preto mal za to, že vzhľadom na túto námietku premlčania je pohľadávka
uplatnená žalobcami voči žalovanej Q.. C. K. v podiele 1 za obdobie od 08.03.1999 až do 22.03.2001
premlčaná a teda v tejto časti ani nie je žaloba voči nej dôvodná.

Súd ďalej vychádzajúc z predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.02.2011 č.
konania : 6Co/105/2010 - 214, skúmal aký bol rozsah užívania pozemku žalovanou resp. jej právnymi
predchodcami, ktorý je vo vlastníctve žalobcov ku dňu 24.06.1991, t.j. ku dňu vzniku nájomného vzťahu
podľa zákona č. 229/1991 Zb.

Pokiaľ ide o zameriavací protokol, ktorý súdu predložili žalobcovia súd mal za to, že tento bol vyhotovený
jednostranne bez súčinnosti právnej predchodkyne žalovanej. Vyplýva to zo samotného protokolu a
za nedôveryhodnú považoval v tomto smere výpoveď žalobkyne v 2. rade - A. J., ktorá uviedla na
pojednávaní konanom dňa 27.05.2014 vo svojej výpovedi, že pri zameraní pozemku okolo chaty, teda

pri vyhotovení tohto vymeriavacieho protokolu bola prítomná aj pani I. a že rozsah užívania pozemku
žalovanej bol aj 9 árov. Túto časť výpovede vyhodnotil súd ako nedôveryhodnú aj to vzhľadom na to, že
spor trvá od roku 2002 a až na tomto pojednávaní žalobkyňa v 2. rade vypovedala po prvý krát a za celé
to obdobie trvania sporu právny zástupca žalobcov neustále ospravedlňoval neprítomnosť žalobcov na
pojednávaní a aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vypovedala na pojednávaní až potom, čo si súd sám

zadovážil podklady z Okresného úradu Prešov, odbor katastra nehnuteľností a zároveň túto výpoveď po
toľkých rokoch považoval za prispôsobenú výsledkom doteraz vykonaného dokazovania. Zameriavací
protokol predložený žalobcami súd vyhodnotil len ako listinu, ktorá podľa žalobcov a ich jednostranného
zamerania mala byť podkladom na uzavretie nájomných zmlúv k pozemkom, ktoré sú ich vlastníctvom
a to v roku 1994 na nimi určenú výmeru 623m2 ( pokiaľ ide o žalovanú ). Nakoľko žalovaná popierala

tento rozsah pozemku v užívaní jej právnych predchodcov a aj terajší rozsah užívania pozemku, súd
výmeru určenú jednostranne žalobcami nepovažoval v tomto konaní za východiskovú a nepovažoval ju
za taký dôkaz, ktorým by bolo preukázané, v akom rozsahu vznikol k pozemku nájomný vzťah v zmysle
zákona č. 229/1991 Zb. ku dňu 24.06.1991.

Nakoľko ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie V. Y. Č.. XXX spisu chata
vo vlastníctve žalovanej stojí na parcele č. XXX evidovanej ako parcela KN - „C“ vo výmere 248 m2
- zastavané plochy a nádvoria a podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcov k tomuto zápisu došlo
na základe mapovania ktoré nebolo vykonané na žiadosť žalobcov, súd si preto vyžiadal podklady
k tomuto mapovaniu z Okresného úradu Prešov, odbor katastra nehnuteľností. Z týchto podkladov

bolo zistené, že mapovanie bolo vykonané za účelom vytvorenia veľkej mapy ČSSR s tým, že jeho
účelom bolo zaevidovanie skutočného užívacieho stavu v súvislosti s užívaním chaty. Parcela katastra
nehnuteľnosti „C“ XXX ani nie je evidovaná na liste vlastníctva ako vlastníctva žalovanej, pričom aj keď
je vo výmere Zápisu miestneho šetrenia predložené Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom
k vyšetrovaciemu náčrtu č. 101 z mapovania v roku 1987 je uvedená pri mene A. I. výmera 9 árov

46 m2 táto je uvedená pri parcele č. XXX, do listu vlastníctva však pri parcele č. XXX na ktorej
stojí chatka vo vlastníctve žalovanej bola zapísaná len výmera 248 m2. Tomu zodpovedá aj Náčrt
miestneho vyšetrovania č. 101 z ktorého je zrejmé, že parcela č. XXX pre katastrálne územie Ličartovce
je zakreslená o výmere 17,70 m/14,66 m/15,26 m/ 16,83 m, čo v konečnom dôsledku bolo zachytené aj
v katastri nehnuteľnosti v zápise výmery tejto parcely o 248 m2.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žalobcami v tomto konaní ani iná výmera
pozemku ku ktorej vznikol nájomný vzťah k 24.06.1991 ako tá, ktorú zistil súd z listín nachádzajúcich sa
v spise ( výmera v rozsahu 248 m2 ) nebola preukázaná. Nebola preukázaná ani výpoveďou samotnejžalobkyne v 2.rade, ktorá uviedla, že právni predchodcovia žalovanej užívali pozemok okolo chaty vo
výmere skoro 9 árov a to z dôvodu vyššie uvedeného a iná výmera nebola preukázaná ani výpoveďou
svedka N.. K. E., ktorý sám uviedol, že si nepamätá v akom rozsahu bol pozemok okolo chaty žalovanej

užívaný a ani výpoveďou svedka G. Š., z výpovede ktorého súd zistil, že pozemok okolo chaty bol
udržiavaný ale nevedel súdu objasniť tento rozsah užívania len uviedol, že to bolo asi 30m na 30m. Títo
všetcivypovedaliažpotom,čosaprávnyzástupcažalobcovoboznámilspodkladmivyžiadanýmisúdom
a to zrejme aj pod vplyvom oboznámenia sa toho, čo vyšlo v konaní najavo a nie tak, ako to vnímali
svojimi zmyslami a navyše sám svedok N.. K. E. uviedol, že si rozsah užívania pozemku okolo chaty

žalovanej nepamätá. Súd preto vychádzajúc z vyššie zistených skutočností ( výsledky a účel mapovania
v roku 1987 ) mal za to a to aj s prihliadnutím na tvrdenie právneho zástupcu žalobcov v podaní zo dňa
03.03.2009 kde uviedol že je potrebné vychádzať z výmery 248 m2, že rozsah užívania pozemku ( aj s
pozemkompodchatou)boluprávnejpredchodkynežalovanejkudňu24.06.1991vovýmere248m2.Iný
rozsah užívania pozemkov okolo chaty žalobcovia súdu nepreukázali a teda ohľadne toho ani neuniesli
dôkazné bremeno. Súd túto výmeru považoval za dôvodnú a aj východiskovú vo vzťahu k dátumu vzniku

nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 24.06.1991. a to aj vzhľadom k tomu, že k tomuto mapovaniu a k zápisu
došlo pred týmto dátumom v roku 1987 a tento stav zápisu pretrváva po dnes.

V konaní sa žalobcovia domáhali náhrady za obdobie od 08.03.1999 do 08.03.2007. Z poznámky výpisu
z listu vlastníctva č. XXX, R.. Ú. : V.A. však bolo zistené, že na parcelu č. XXX/XX bola uzavretá dňa

01.01.1994 nájomná zmluva so spoločnosťou PILLBAN WOOD s.r.o., pričom z predmetnej nájomnej
zmluvy z čl. I tejto zmluvy ( čl. 253 spisu ) je zrejmé, že predmetom nájmu bola celá parcela č. XXXX/
XX. Súd vychádzajúc z tejto skutočnosti mal za to, že tak ako to vyplýva zo zmluvy, v nájme bola
celá parcela teda aj pozemky okolo chát. Neobstojí ani tvrdenie svedka N.. K. E. o tom, že spoločnosť
PILLBAN WOOD s.r.o. nemala s týmito pozemkami nič do činenia, keď táto skutočnosť z výpisu z listu

vlastníctva nevyplýva ( v poznámke je uvedené že v nájme je celá parcela č. XXX/XX ) a nevyplýva to
ani z predmetnej nájomnej zmluvy a zároveň ani nebolo v konaní preukázané, že by na časť parcely č.
XXX/XX - les bol vyhotovený geometrický plán, ktorým by bola odčlenená tá časť pozemku na ktorom sa
nachádzajúc chatky a časť, ktorá mala byť podľa svedka v nájme spoločnosti PILLBAN WOOD s.r.o. Súd
zároveň zistil z predmetného listu vlastníctva, že aj v ďalšom období od 16.12.2003 až doposiaľ prenajali

žalobcovia ako vlastníci parcelu č. XXX/XX a to na základe Zmluvy o dočasnom prenájme nájomcovi
G. Š. na dobu do 31.12.2018. Ako bolo zistené z predmetnej Zmluvy o dočasnom prenájme, v nájme
je opätovne celá parcela č. XXX/XX ( v zmluve mali žalobcovi pôvodne uvedené slovne časť parcely č.
XXX/XX čo im však kataster vytkol a vrátil zmluvu na prepracovanie s tým, že takto sa k časti parcely
nedávkatastrizapísaťprávoa časťparcelyakobolouvedenévzmluvenemôžebyťpredmetomnájmua

je potrebné k tejto časti spracovať geometrický plán a následne zmluvu prepracovať, následne po vrátení
katastrom žalobcovia vyčiarkli slovo časť a do katastra tak bol zapísaný nájom k celej parcele č. XXX/
XX ). Opätovne teda vo vzťahu k tomuto neobstojí tvrdenie svedka G. Š. o tom, že má v nájme len dielce
lesa, nakoľko dielec lesa je v zmysle ust. § 39 ods.6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch len základnou
jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na

základevlastníctvaklesnémupozemkusminimálnouvýmerou0,5hektáraatedavychádzajúcztoho,ak
chceli dať žalobcovia ako vlastníci do nájmu len časť pozemku č. XXX/XX na ktorom sa nachádza lesný
porast, pri hospodárení ktorého sa vyhotovuje lesný hospodársky plán , bolo potrebné aby v zmysle ust.
§ 46 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. k časti pozemku nechali vyhotoviť geometrický plán a postupovali
tak, ako to uviedol kataster vo svojom liste, ktorým im vrátil zmluvu o nájme. Tento geometrický plán však

vypracovaná nebol, čo dosvedčil aj sám pán G. Š.Á. vo svojej výpovedi. A zároveň to, že celá parcela
č. XXX/XX je v nájme dosvedčuje aj správa z Obce Ličartovce, podľa ktorej nájomca pán G. Š. platí daň
za pozemok parcela č. XXX/XX , ktorý je zapísaný na LV č. XXX, R..Ú.. V. z výmery celého pozemku
parc. č. XXX/XX t.j. z výmery 124 466 m2.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcov na zaplatenie
nájomného za pozemok okolo chaty, ktorá je vo vlastníctve žalovanej za obdobie od 08.03.1999 do
08.03.2007 nie je dôvodný. V konaní vyšlo najavo, že predmetný pozemok bol po celú túto dobu v
nájme na základe nájomných zmlúv a teda za takéhoto stavu mal súd za to, že užívateľmi pozemkov
okolo chaty žalovanej boli nájomcovia na základe vyššie uvedených nájomných zmlúv. Týmto nájomcom

potom vzniká právo domáhať sa prípadnej náhrady za užívanie pozemku od žalovanej, nakoľko ak by
súd priznal právo v tomto konaní žalobcom, dostali by z tej istej parcely nájom dva krát, čo by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Práve nájomca je totižto tým subjektom, ktorý trpí užívanie pozemku ktorý
má v nájme žalovanou a teda on je potom pasívne legitimovaným domáha sa takéhoto plnenia.Súd zároveň poukazuje na to, že ak by nebolo predmetných nájomných zmlúv, aj keď žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania rozsahu užívania pozemku podľa stavu k 24.06.1991,
za dôvodnú ako to vyšlo z vykonaného dokazovania by súd považoval výmeru pozemku 248m2, nakoľko

táto výmera bola zapísaná podľa vyššie uvedeného mapovania do katastra nehnuteľnosti v roku 1987
a tento stav pretrváva podnes.

O trovách konania žalovanej rozhodol súd podľa ust. §142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podaním zo dňa 27.05.2014 doručeným súdu dňa 28.05.2014 predložila právna zástupkyňa súdu
vyúčtovanie trov konania pozostávajúcich z :

1. Náhrada súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,57 Eur

2. Náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 700,82 Eur pozostávajúcich z :
- Náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Zb. - z hodnoty predmetu
konania vo výške 5 400,- Sk podľa § 13 ods.1 - hodnota úkonu 17,26 Eur ( 520 ,- Sk ) za tieto úkony
právnej pomoci :

1./ príprava a prevzatie dňa 02.09.2002 ( 17,26 Eur + paušál 3,32 Eur )
2./ spísanie odporu voči PR dňa 05.09.2002 ( 17,26 Eur + 3,32 Eur )
3./ písomné podanie vo veci samej z 10.01.2003 ( 17,26 Eur + 3,32 Eur )
4./ účasť na pojednávaní dňa 07.04.2003 ( 17,26 Eur + 4,24 Eur )
- Náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - hodnota úkonov z hodnoty

veci 9 000,- Sk od 22.04.20004 a od 03.05.2007 z hodnoty 12 600,- Sk teda hodnota 23,24 Eur hodnota
29,87 Eur za tieto úkony právnej pomoci :
5./ účasť na pojednávaní dňa 07.04.2003 ( 17,26 Eur + paušál 4,25 Eur )
6./ písomné podanie vo veci samej dňa 10.04.2003 ( 17,26 Eur + paušál 4,25 Eur )
7./ písomné podanie vo veci samej dňa 11.9.2003 ( 17,26 Eur + paušál 4,25 Eur )

8./ písomné podanie vo veci samej z 12.10.2006 ( 29,98 Eur + 5,44 Eur )
9./ príprava a prevzatie zastúpenia Ing. Juhásovej dňa 12.10.2006 ( 29,87 Eur + paušál 5,44 Eur )
10./ účasť na pojednávaní dňa 30.05.2007 ( 29,87 Eur + paušál 5,91 Eur )
11./ podanie vo veci samej - trovy konania z 01.06.2007 ( 29,87 Eur + paušál 5,91 Eur)
12./ účasť na pojednávaní dňa 14.01.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )

13. / účasť na pojednávaní dňa 06.05.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
14./ účasť na pojednávaní dňa 03.06.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
15./ podanie vo veci samej - trovy konania z 4.6.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
16./ písomné podanie vo veci samej z 18.08.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
17./ písomné podanie vo veci samej z 2.1.2013 ( 29,87 Eur + paušál 7,81 Eur )

18./ účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013 (29,87 Eur + 7,81 Eur )
19./písomné podanie vo veci samej z 19.11.2013 ( 29,87 Eur + paušál 7,81 Eur )
20./ účasť na pojednávaní dňa 18.02.2014 ( 29,87 Eur + paušál 8,04 Eur )
21./ účasť na pojednávaní dňa 27.05.2014 ( 29,87 Eur + paušál 8,04 Eur )
22./ písomné podanie vo veci samej ( trovy konania ) z 27.05.2014 ( 29,87 Eur + 8,04 Eur )

Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 700,82 Eur s poplatkom za podaný odpor vo výške 16,59
Eur výška trov konania v sume 717,41 Eur .

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov konania v zmysle vyhlášky MS č. 163/2002 Zb. a v zmysle
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a má za to, že žalovanej je možné trovy konania priznať v tomto

rozsahu :

V zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. z predmetu konania 5 400,- Sk - podľa § 13 ods.1 hodnota
úkonu 17,26 Eur tieto úkony právnej pomoci :
1./ príprava a prevzatie dňa 02.09.2002 ( 17,26 Eur + paušál 3,32 Eur )

2./ spísanie odporu voči PR dňa 05.09.2002 ( 17,26 Eur + 3,32 Eur )
3./ účasť na pojednávaní dňa 07.04.2003 ( 17,26 Eur + 4,24 Eur )V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - hodnota úkonov z hodnoty veci 9 000,- Sk od 22.04.20004 a od
03.05.2007 z hodnoty 12 600,- Sk teda hodnota 23,24 Eur hodnota 29,87 Eur za tieto úkony právnej
pomoci :

4./ príprava a prevzatie zastúpenia Ing. Juhásovej dňa 12.10.2006 ( 29,87 Eur + paušál 5,44 Eur )
5.písomné podanie vo veci samej z 12.10.2006 ( 29,87 Eur + paušál 5,44 Eur )
6./ účasť na pojednávaní dňa 30.05.2007 ( 29,87 Eur + paušál 5,91 Eur )
7./ účasť na pojednávaní dňa 14.01.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
8. / účasť na pojednávaní dňa 06.05.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )

9./ účasť na pojednávaní dňa 03.06.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
10./ písomné podanie vo veci samej z 18.08.2009 ( 29,87 Eur + paušál 6,95 Eur )
11./ písomné podanie vo veci samej z 2.1.2013 ( 29,87 Eur + paušál 7,81 Eur )
12./ účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013 (29,87 Eur + 7,81 Eur )
13./ účasť na pojednávaní dňa 18.02.2014 ( 29,87 Eur + paušál 8,04 Eur )
14./ účasť na pojednávaní dňa 27.05.2014 ( 29,87 Eur + paušál 8,04 Eur )

Spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 467,52 Eur . K tomu ešte náhrada súdneho poplatku
za podaný odpor vo výške 16,59 Eur, spolu tak náhrada trov konania vo výške 484,11 Eur.

Súd v rámci náhrady trov právneho zastúpenia nepriznal odmenu tieto úkony : odmena úkon - písomné

podanie vo veci samej z 10.01.2003 ( 17,26 Eur + 4,24 Eur ) pretože zo spisu nie je zrejmé, aby
takýto úkon vo veci samej zo strany právnej zástupkyne žalovanej bol vykonaný ( v spise je s dátumom
10.01.2003 výzva súdu adresovaná právnej zástupkyni žalovanej na zaujatie stanoviska k podaniu
žalobcov ); odmenu za úkon - účasť na pojednávaní dňa 07.04.2003 ( 17,26 Eur + 4,24 Eur ) nakoľko
tento si právna zástupkyňa žalovanej uplatnila dva-krát ; odmenu za úkon dňa 10.4.2003 ( 17,26 Eur

+ 4,25 Eur ) - písomné podanie vo veci samej - súd tento úkon nepovažoval za podanie vo veci
samej , išlo len o predloženie LV zo strany právnej zástupkyne žalovanej k tvrdeniam predneseným
na predchádzajúcom pojednávaní; odmenu za úkon dňa 11.9.2003 ( 17,26 Eur + 4,25 Eur ) - písomné
podanie vo veci samej - súd tento úkon nepovažoval za úkon vo veci samej, išlo len o predloženie
kópie návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov; takisto súd nepriznal

odmenu za úkony zo dňa 01.06.2007 ( 29,87 Eur + 5,91 Eur ) zo dňa 04.06.2009 ( 29,87 Eur + 6,95
Eur ) zo dňa 27.05.2014 ( 29,87 Eur + 8,04 Eur ) všetky označené ako písomné podanie vo veci
samej - trovy konania, pretože tieto úkony súd svojou povahou nepovažoval za podania vo veci samej
z dôvodu, že ide o predloženie vyúčtovania trov konania a odmenu za úkon dňa 19.11.2013 ( 29,87
Eur + 8,04 Eur ) - písomné podanie vo veci samej - súd tento úkon nepovažoval za úkon vo veci

samej, išlo len o predloženie nájomnej zmluvy. K týmto úkonom, ktoré právna zástupkyňa označila ako
úkony vo veci samej a zo spisu je zrejmé, že išlo len o predloženie listín súd poznamenáva, že tieto
mohla predložiť už na pojednávaniach na ktorých tvrdila určitú skutočnosť, ktorú potom preukazovala
dodatočne doloženými listinami a preto ich súd svojou povahou nepovažoval za úkony vo veci samej.

O povinnosti odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol
v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).