Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711204368
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2711204368.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa:

Československá obchodná banka, a.s. (v skratke ČSOB a.s.) so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocnencom na základe splnomocnenia: JUDr. Branislav Zuberec,
advokát, AK so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava proti odporcovi: P. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
P. S. XXXX/XX, XXX XX M. o zaplatenie 659,27- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 30.6.2011 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcu

zaplatiť navrhovateľovi sumu zaplatenie 659,27- eur s 25% úrokom zo sumy 48,78-eur od 1.4.2011 do
zaplatenia a navrhol priznať mu trovy konania.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že vstúpil do práv veriteľa ISTROBANKA a.s. zlúčením spoločností
a prevzal od ISTROBANKY a.s. všetky práva a záväzky. Odporca mal s právnym predchodcom
navrhovateľa uzavretú Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, zmluva bola uzavretá dňa
6.12.2006 a právny predchodca na základe Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte z 12.4.2007

poskytol odporcovi aj peňažné prostriedky formou spotrebného úveru do výšky úverového limitu 500,-
eur. Odporca dlh nezaplatil ani po výzve z 1.2.2010, navrhovateľ vyhlásil Oznámením o zosplatnení
úveru z 3.5.2010 splatnosť celej pohľadávky dňom 30.4.2010 a vyzval odporcu na jej zaplatenie. S
odkazom na § 451 ods. 1 navrhol navrhovateľ odporcu zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia
v o výške 610,49-eur, a z toho na istine 500,-eur a na úrokoch z úveru vo výške 100,49-eur a na
nepovolenom debetnom zostatku zaplatiť sumu 48,78-eur, úročený čl. 6 bod 10 všeobecných obchodný
podmienok ISTROBANKY (ďalej v rozsudku VOP) úročená 25%- debetnou úrokovou sadzbou ročne.

Debetný zostatok je povinnosťou odporcu zaplatiť podľa zmluvy o bežnom účte.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca predvolaní na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavili.
Navrhovateľovu a svoju neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a súhlasil, aby súd vec prejednal
a rozhodol bez ich účasti.

Odporca dal k veci vyjadrenie, podľa ktorého navrhol povoliť mu dlh splácať po 20-eur . Na pojednávanie

predvolaný riadne a včas sa nedostavil, neúčasť ospravedlnil plnením pracovných povinností, pri
ktorých ho u zamestnávateľa nemá kto zastúpiť..Súd, majúc za splnené podmienky, dané v § 101 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti
ospravedlneného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a bez účasti ospravedlneného odporcu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo 6.12.2006, Žiadosťou
o poskytnutie debetu na Maxikonte z 12.4.2007 a druhou z 22.4.2009, výzvou navrhovateľa z 1.2.2010,
Oznámením o zosplatnení úveru z 3.5.2010, Pokusom o zmier z 3.5.2011, výpisom z účtu odporcu,
Všeobecnými obchodnými podmienkami ISTROBANKY a.s. účinnými dňom 1.3.2002 v znení dodatkov,
Sadzobníkom poplatkov ČSOB a.s. platným od 1.2.2011, Úrokovými sadzbami pre bežné účty účinnými

od 5.11.2008 pre občanov - fyzické osoby a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní Maxikonta zo 6.12.2006 súd zistil, že jej stranami boli
ISTROBANKA a.s., Laurinská 1, Bratislava a majiteľom účtu odporca. V zmluve je uvedené číslo
bežného účtu XXXXX-XXXXXXX/XXXX, mena SKK, spôsobom odovzdávania poštou a raz mesačne
na adresu, udanú odporom. Uzatvára sa aj zmluva o poskytovaní MAXIKONTA STANDART medzi

týmito účastníkmi zmluvy, v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku, podľa ktorej sa vydáva
odporcovi platobná karta Cirrus/Maestro s denným limitom na výber finančných prostriedkov vo výške
5000,-Sk a s takým istým maximálnym limitom s poistením k platobnej karte.

V č.l. III. (Záverečné ustanovenia) sa odkazuje na VOP ISTROBANKY a.s., ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. Podľa čl. II bod IV, strany sa dohodli, že banka má právo bez súhlasu dlžníka
meniť obchodné podmienky, o zmene informuje formou zverejnenia vývesky umiestnenej vo svojich
obchodných priestoroch

Podľa čl. III. bod 5 majiteľ účtu (v procesnom postavení odporca) prehlasuje a svojím podpisom

potvrdzuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy, s VOP a s vykonávaním úkonov a činností banky podľa
obchodných podmienok.

Podľa čl. III. bod 10 majiteľ svojím podpisom na zmluve potvrdzuje, že bol pred uzavretím zmluvy
oboznámený so zmluvnými podmienkami zmluvného vzťahu, založeného v zmysle § 37 ods. 2 zákona

o bankách. Banka je podľa bodu oprávnená zmeniť túto časť zmluvy v prípade zmeny Sadzobníka
poplatkov banky jednostranným úkonom bez súhlasu majiteľa, zmenu ohlasuje majiteľovi bezodkladne
výveskou umiestnenou v jej obchodných priestoroch prístupných verejnosti na svojej internetovej
stránke.
V čl. III. je právo majiteľa zmluvu kedykoľvek vypovedať s okamžitou účinnosťou písomne a banka má

právo zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi.
V čl. III. bod 12 sa uvádza , že sa strany dohodli o riešení sporov zo zmluvy , prípadne akýchkoľvek
sporovsúvisiacichsozmluvou,žeichbudúriešiťvýlučnepredrozhodcovskýmsúdom,vbodekonkrétne
uvedeným. Majiteľ vyjadruje súhlas s touto rozhodcovskou doložkou.

PodľaŽiadostioposkytnutiedebetunaMaxikontepodpísanejodporcom12.4.2007odporcaakožiadateľ
o debet vyhlásil, že ku dňu podania žiadosti má uzatvorené dlžnícke a záväzkové vzťahy s tretími
osobami a požadoval debet 8000,-Sk

Podľa ďalšej Žiadosti o poskytnutie debetu na Maxikonte z 20.4.2009, odporca požadoval úver vo výške

500,-eur. V o vyznačených miestach štvorčekmi pre spotrebný úver, rýchly úver, Maxiúver, Maxikonto,
Maxitrend a účel úveru (či bezúčelový, účelový, na bývanie) nie je vyznačené nič, spôsob splácania
úveru (jednorázovo alebo postupne) nie je opäť nič vyznačené Okrem podpisu odporcu je na žiadosti
aj podpis spracovateľa žiadosti.

Zo sadzobníka poplatkov súd zistil, že bol súdu doručený sadzobník s platnosťou od 1.2.2011 a podľa
sadzobníkajeprebežnýúčetveuráchprezákladnýbankovýproduktprenepovolenéprečerpanie vňom
uvedená debetná úroková sadzba 25%. Tento nie je možné priradiť k zmluve o bežnom účte, pretože
zmluva je zo dňa 6.12.2006, nakoľko sadzobník poplatkov nebol platný v čase uzatvorenia zmluvy, ale
až neskôr a pokiaľ sa týka sadzobníka ako dôkazu, jeho hodnotením sa súd bude zaoberať v rozsudku

jeho v ďalšom odôvodnení.

Ďalším, podľa názoru súdu výňatkom so sadzobníka poplatkov, nazvaným Úrokové sadzby účinným od
5. novembra 2008 pre občanov - fyzické osoby bolo zistené, že pre bežný účet s možnosťou zriadeniabalíka služieb MAXIKONTO je v ňom uvedená pre povolený debetný zostatok úroková ročná sadzba
14%.

Z oznámenia o zosplatnení úveru z 3.5.2010 súd zistil, že sa v nej spomínajú márne písomné výzvy
navrhovateľa na zaplatenie splatného záväzku vzniknuté neuhradením úroku, poplatku a úroku z
omeškania, ktoré podľa písomnosti mala vzniknúť s poukazom na Dodatok o povolenom prečerpaní/
Zmluvy o povolenom prečerpaní z 5.12.2006, uzavretej k Zmluve o ČSOB Osobnému kontu Plus,
podľa ktorej mali byť odporcovi poskytnuté prostriedky povoleného prečerpania bežného účtu. Pre

nemožnosť vyrovnať dlhu z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX odporcu, z ktorého nie je možné
čerpať prostriedky k úhrade, oznamuje navrhovateľ, že zosplatňuje celý záväzok odporcu vrátane
príslušenstva v súlade s podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu dňom 30.4.2010 a
požaduje úhradu 603,10-eur najneskôr do 14.5.2010, inak banka pristúpi k vymáhaniu pohľadávky
súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú špecializovanú spoločnosť.

Podľa písomnosti, označenej Posledný pokus o zmier s dátumom vyhotovenia 3.5.2011 advokát
navrhovateľa oznamuje odporcovi výšku jeho dlhu celkom v sume 938,20-eur, v tom nesplatený úver
500,-eur, úroky a poplatky za úver vo výške 110,49-eur, úrok z omeškania 151,88-eur, sumu ďalších
poplatkov vo výške 56,42-eur a debetný zostatok vo výške 48,78-eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 70,63-eur, všetko požaduje uhradiť odporcom do 7 dní od 3.5.2011. Odporca sa upozorňuje, že

poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie nemá vplyv na povinnosť zaplatiť príslušenstvo pohľadávky,
ktoré predstavujú najmä úroky a poplatky za úver a úroky z omeškania.

VšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiISTROBANKYa.s.súdzistil,žeichimbankastanovilaúčinnosť
dňom 1. marca 2002 v znení dodatkov, z ktorým dodatok č. 1 nadobudol účinnosť 21.2.2003 a posledný

2.5.2005. Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné
znenie, účinné od 1.2.2002 v znení celkom 7 dodatkov a u žiadneho z ustanovení takto menených VOP
nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené
to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 7 bez poznania obsahu toho ktorého
dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu a ani aký majú

dopad na právny vzťah účastníkov v súdenej veci.

Súdu bol predložený výpis z účtu odporcu od 23.12.2009 do 30.6.2010, z ktorého súd vyrozumel
iba toľko, že banka účtovala odporcovi poštovné za upomienky vo výške 7,92-uer, poplatok za
upomienku 6,92-eur, poštovné za avízo raz vo výške 3,60-eur a raz vo výške 3,20-eur. Vo výpise sú

používané výrazy ako seq tren code, Anount Branch, INIA+, CHGD+ NEGACR atď., ktoré sú pre súd
nezrozumiteľné vo význame, čo sa má nimi, aká právna skutočnosť preukázať.

Podľa výpisu z účtu na meno odporcu, za obdobie od 12.12. do 26.12.2009 bola začiatočná úroková
sadzba 0,05% a konečná 25% a za túto dobu odúčtoval navrhovateľ odporcovi za vedenie účtu sumu

2,19-eur, za transakcie 0,-eur.

Podaním zo dňa 30.11.2011 advokát navrhovateľa oznamoval, že navrhovateľ si neuplatňuje v konaní
na zaplatenie úrok z omeškania, ale debetnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len
„Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka
opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka
povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných
prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o
prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody
peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie
platieb.

Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho
majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria
majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak
nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech
bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené
zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.

Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktoromsavýpoveďdoručilamajiteľoviúčtu.Zostatok
bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo

po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného
odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v zneníúčinnom do 30.11.2009 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ či v skratke ZoSÚ) na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný na miestach, na ktorých

ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä
o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného
vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení do 28.2.2010 (ďalej len

„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej

súvislosti preukázané, že dňa 6.12.2006 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa v postavení
banky a odporcom v postavení majiteľa účtu platne uzatvorená zmluva o bežnom účte podľa
Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na
platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. zmluva obsahovala označenie zmluvných strán, záväzok
banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká

dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom
účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s
ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka.

K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi treba podriadiť pod

ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo
dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny
nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z

dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný
právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo
žalobe/návrhu/vyhovené.Akúčastníkuvedierozhodujúceskutočnosti,zktorýchvyvodzujenímtvrdený
nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je
súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré

na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte, majúca
podstatné náležitosti a v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa
uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie /§ 80 písm. b/ O.s.p./ a pod akú hypotézu právnej

normy , jej dispozície treba jeho tvrdenia podriadiť a či možno vyvodiť, že navrhovateľovi vzniklo právo
na zaplatenie práve titulom právnej normy, upravujúcej bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit.
ustanovenia ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj

vtedy, ak dodatočne odpadol Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať to, že účastníkovi
právneho vzťahu zostali po tom, čo druhý účastník od zmluvy odstúpil a privodil jej zrušenie.

U druhého dôvodu prípadného bezdôvodného obohatenia, u neplatnosti právneho úkonu buď absolútne
neplatného sa skúma, či sú naplnené podmienky ustanovení § 37 a nasledujúcich OZ alebo u relatívnej

neplatnosti sa dôvod skúma, len ak bola uplatnená podľa § 40a OZ. Za majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov sa považuje napríklad prospech z trestnej činnosti alebo ak aj nejde o trestnú
činnosť, ale ide o činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Nepoctivosť zdroja
preukazuje navrhovateľ.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo
svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre

bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania
zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom

tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v návrhu vyvodil, že má ísť pri nároku na plnenie požadovanom
po odporcovi o právny vzťah, ktorý je upravený v § 710 Obchodného zákonníka, pretože navrhovateľ v
návrhu poukazoval a k návrhu na dôkaz predložil aj zmluvu o bežnom účte a súčasne s tým na dôkaz
aj Žiadosti odporcu o poskytnutie debetu na Maxikonte najprv z 12.4.2007 na čiastku 8000,-Sk (265,55-

eur) a druhú zo dňa 22.4.2009 na čistku 500,-eur. Úver v tejto výške mal byť teda poskytnutý v závislosti
na zmluve o bežnom účte. V ustanovení § 710 Obchodného zákonníka sa predpokladá, že majiteľ účtu
v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte a poskytnutie 500,-eur malo slúžiť na pokrytie tých plnení odporcom daných
príkazom na úhradu, na ktoré nepostačovali prostriedky na účte odporcu a vykonaných bankou, ďalej

na zaplatenie nákladov z bežného účtu, poplatkov za vedenie či bežného účtu alebo úverového vzťahu.
Teda v zmysle § 448 OZ jednalo sa podľa tvrdení navrhovateľa u účastníkov o záväzkový právny vzťah,
podľa tvrdení navrhovateľa z ktorého jeho právny predchodca má voči odporcovi pohľadávku, ktorú
nadobudol navrhovateľ, veriteľ poskytol odporcovi peňažné plnenie vo výške 500,-eur a odporca svoj
záväzok nesplnil, a nie iný dôvod vzniku záväzku podľa § 489 OZ vzniknutý z bezdôvodného obohatenia,

pretože súd nezistil žiadny dôvod jeho naplnenia Z listinných dôkazov súd vyvodil, že pokiaľ sa týka
zmluvy, z ktorého záväzok odporcu vznikol bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej veriteľ má právo od
dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z úveru mu vznikne subjektívne právo na vrátenie
požičanej veci, zvyčajne peňazí ako je toto právo aj uplatnené v súdenej veci účastníkov. Nárok navrátenie úveru (peňazí) veriteľovi vznikne v dobe, keď sa úver stane splatným. Navrhovateľ na dôkaz,
že má splatnú a spôsobilú uplatniť v súdnom konaní, teda žalovateľnú pohľadávku proti odporcovi
predložil dôkaz, a to písomnú výzvu odporcovi na splnenie dlhu a určenie, dokedy požaduje dlh uhradiť

má význam pri príslušenstve pohľadávky, konkrétne u úroku z omeškania, ktoré je podľa § 121 ods. 3
OZ príslušenstvom pohľadávky a sankciou za to, že dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas.

Na preukázanie tvrdenia, že navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie žalovanej sumy z úverovej zmluvy
však navrhovateľ nepreložil žiadny spôsobilý dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť do akej výšky banka

prijala na bežný účet odporcu od neho peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa
účtu a v akej výške mu vyplatila ním prípadne odporcom požadovanú sumu alebo či uskutočnila v
jeho mene platby ním určeným osobám ako platby zúčtovala a nedá sa ani zistiť, či sa dostal vôbec
odporca do povoleného debetu do výšky 500,-eur, ktorý by bol povinný titulom uzavretej zmluvy o úvere
navrhovateľovi vrátiť aspoň vo výške 48,78-eur ako debetný zostatok z povoleného prečerpania.

Z návrhu vyplýva, že žalovaná suma má vyplývať z interného predpisu banky, po oboznámením sa s
ktorým súd vyvodil, že je zrejmé, že odporca naposledy čerpal z účtu 12.12.2009 a z ostatných listinných
dôkazov nevyplýva ani to, koľko skutočne dlžil z úveru k tomuto dňu, ďalej je uvedené, že odporca
poslednú plnú splátku uhradil 29.11.2009, na úrokoch 6,57-eur + 103,92-eur, celkom na úrokoch 110,49-
eur. Za akú dobu a z akých súm mal vzniknúť dlh na úrokoch z omeškania vo výške 151,88-eur , čo

do súm bolo započítané a za aké služby boli účtované rôzne poplatky v sume 56,42-eur z interného
predpisu navrhovateľa (banky) nevyplýva. Budúca splatnosť istiny mala byť 30.11.2009, z čoho istina
pozostáva tak isto z dôkazu nevyplýva. Z pokusu o zmier vyplynulo, že navrhovateľ sa v žalovanej
sume domáha nesplateného úveru 500,-eur, úrokov a poplatkov za úver vo výške 110,49-eur, úrokov
z omeškania 151,88-eur, sumy ďalších poplatkov vo výške 56,42-eur a debetného zostatku vo výške

48,78-eur, odpočítajúc trovy právneho zastúpenia vo výške 70,63-eur a úroky z omeškania vo výške
151,88-eur vychádza, že zo zmluvy o úvere požadoval navrhovateľ po odporcovi celkom 715,69-eur, z
toho na istine 500,-eur, úroku a poplatkoch 110,49-eur na ďalších poplatkoch sumu 56,42-eur a debetný
zostatok 48,78-eur a inak zdôvodnené ako skutočnosť, že advokát navrhovateľa pokus o zmier čo sa
týka istiny, úrokov a ostatného v pokuse o zmier uvedeného nezdôvodnil, iba že sa jedná o údaje z

interného predpisu navrhovateľa tak ako bolo uvedené aj v návrhu.

Súd nezastáva názor vyjadrený navrhovateľom v podaní z 30.8.2011 a to, že zmluva o povolenom
prečerpaní nie je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva o povolenom prečerpaní bola uzavretá v súvislosti
zo zmluvou o bežnom účte a oba typy zmlúv sú upravené v Obchodnom zákonníku a podľa § 261 ods.

3 písm. d) tohto zákona sú absolútnymi obchodmi. To ale nevylučuje, aby zmluvy nemali spotrebiteľský
charakter a neboli posudzované podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
zo žiadnych dôkazov nevyplýva, žeby odporca nekonal pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ. Osobou
spotrebiteľa je podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a

veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania, niet pochýb o tom, že veriteľom odporcu bola od počiatku banka, do ktorej predmetu činnosti
podľa zákona o bankách parilo a aj patrí poskytovanie úverov. Postavenie účastníkov v záväzkovom
vzťahu zo zmluvy o úvere zodpovedá aj charakteristike podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
a zadefinovaniu spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a

účinnom do 28.2.2010 a v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi dodávateľom finančnej služby (bankou)
a odporcom (spotrebiteľom). Z daného vyplýva, že zmluva o úvere, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že vznikla
na základe žiadosti odporcu o povolenie debetu v roku 2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko takou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu a ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na zmluvný
vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere preto treba použiť zákonnú úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského

úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (žiadosťou odporcu z 22.4.2009, interný výpis banky)
vyplynulo, že odporcovi mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,-eur, ku ktorému ale na
dôkaz nebola pripojená žiadna písomná zmluva o úvere, ako sa predpokladá v § 4 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských, podľa ktorého sa pre platnosť zmluvy o úvere na rozdiel od § 497 Obchodného
zákonníka vyžaduje písomná forma pod následkom neplatnosti zmluvy. Vychádzajú z interného výpisu
banky mal súd za preukázané, že suma 500,-eur (úver) bol aj odporcovi poskytnutý, čo ani odporca
nepopieral a zmluva napriek nedostatku písomnej formy bola podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoSÚ platná.Zo žiadneho dôkazu ale nebolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere bol dohodnutý úrok
a poplatky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal vo výške 110,49-eur a podľa názoru súdu aj
poplatkov v návrhu neuvedenej výške a napriek tvrdeniu navrhovateľa v celkovej čiastke sú napočítané

aj úroky z omeškania a poplatky za upomienky, pretože inak by žalovaná čiastka na istine tvorila iba
debetný zostatok vo výške 48,49-eur a prípadne úroky, ktoré by patrili navrhovateľovi, ak by zmluva
nemala charakter spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a z práva na

úroky a poplatky je veriteľ vylúčený podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Pretože nebola preukázaná žiadna zmluva
o úvere s náležitosťami podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), tieto údaje musí obsahovať priamo
zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a spotrebiteľ nemá povinnosť ich platiť. Sadzobník poplatkov súd nepovažuje za zmluvu
z dôvodu, že zmluva je minimálne dvojstranný právny úkon, ktorý je prejavom vôle smerujúcim k vzniku,
zmene, zániku tých práv, s ktorými ich zákon spája a sadzobník takýmto právnym úkonom nie je. Z

dôvodov uvedených v ZoSÚ a pre nepreukázanie, že tieto zmluvné podmienky boli s odporcom v zmysle
§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka individuálne vyjednané ich za také nemožno považovať.

Súd záverom vyvodzuje, že návrhu nemožno vyhovieť, pretože navrhovateľ síce čiastočne splnil
dôkaznú povinnosť tvrdenia, že odporca má peňažný záväzok, ale nesplnil ju dôsledne. Z listinných

dôkazov sa nedá zistiť, či vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňoval jednak nárok na istinu vo
výške 500,-eur a súd za istinu považuje iba tú časť úveru, ktorá je dlžníkovi skutočne poskytnutá
bez možnosti zistenia, koľko finančných prostriedkov na účet navrhovateľa (príp. jeho právneho
predchodcu) poukázal odporca, na úhradu čoho boli použité, či nie aj na poplatky a úroky, ktoré
navrhovateľovi nepatria neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporca má voči

veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh v konkrétne žalovanej sume.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie
práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník

uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. V konaní bol úspešným účastníkom odporca,
pretože návrh bol zamietnutý, ktorý návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a zo spisu mu
žiadne nevyplývajú. Neúspešný navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto
skutočností súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).