Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612222673
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612222673.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrh, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady škody

a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučnom
konaní vedenom tunajším súdom, v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobnom návrhu
uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v
exekučnom konaní rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej

15-dňovej lehote. V žalobe poukázal na to, že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.2.2011 (konanie pritom začalo 23.8.210) a to
rozhodnutím zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 162 dní). Žalobca vyvinul úsilie,
aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave konania

(a to nie len a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej veci, ale aj vo vzťahu k rade iných skutkovo
a právne porovnateľných stagnujúcich exekučných veciach), kde namietal porušovanie svojich práv
márnym plynutím času a požadoval informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni
rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a
vdňoch30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011podalsťažnostinaprieťahyvexekučnýchkonaniach.Postup
exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a

so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou voveci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, v celkovej vo výške 125,- eur. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej

ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,-
eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V žalobnom návrhu ďalej žalobca uviedol, že náhradu
nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania žalobcu, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku
insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp.

u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho

majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Žalobcaďalejuviedol,žepísomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však
do podania žaloby na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe poukázala na to, že v žalobe sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. že je zmätočne označený povinný, nie je uvedená spisová značka príslušného
exekučnéhokonania,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumydoručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznam
pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania,

vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na
to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Formu "žiadostí o informáciu o stave
konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich
účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej
nato,žedňa23.04.2012jejbolidoručenéžiadostížalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené viaceré žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Ďalej žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15

dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na

§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné
rozhodnutievydanévdisciplinárnomkonaní,ESĽP,čiÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie
je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy

v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. K požadovanej materiálnej škode uviedla, že
žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku,
ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené,
nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami,
ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala

žalovaná na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb
je odlišný. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné prepriznanie náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala,
aby bola v celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 6.5.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
konania zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie
termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.14NcC/36/2012zodňa11.12.2012.Vzhľadomnato,žetunajšísúdužorovnakomnávrhužalobcu
na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č. 10C/31/2012-57 zo dňa 10.6.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.4.2014, nepovažoval uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania
poukazujúc na § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov
konania, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil
s exekučným spisom tunajšieho súdu, v ktorom bol nesprávny úradný postup namietaný. Žalobca

v uvedenom exekučnom konaní mal procesné postavenie oprávneného a exekučným titulom v
oboznámenej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Skutočnosti
zistené z exekučného spisu t.j. obsah listín, s ktorými sa súd oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia
nachádzajúce sa v nižšie uvedenom exekučnom spise musia byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ
sa týka úverovej zmluvy bol jednou z jej zmluvných strán, pokiaľ sa týka rozhodcovského rozsudku,

bol účastníkom tohto konania a napokon je aj účastníkom exekučného konania a teda všetky
rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v
tomto exekučnom konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/782/2010 (EX 13740/10) bolo zistené, že dňa

23.8.2010 bol na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému T. H. pre vymoženie 1 655,87 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04965/10 zo dňa 14.6.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená
tunajšiemu súdu dňa 26.11.2010. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu predložená Zmluva o úvere č. 7054123 zo dňa
19.12.2008 uzavretá medzi oprávneným a povinným a Všeobecné obchodné podmienky. Zároveň bol
súdu predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04965/10 zo dňa
14.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2010 a vykonateľnosť dňa 9.7.2010. Tunajší súd
uznesením zo dňa 2.12.2010 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie tak, že túto žiadosť zamietol.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012, kde je taktiež
vedené konanie na návrh žalobcu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pre postup tunajšieho súdu v
exekučnom konaní, predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný

znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola
stanovená majetková škoda, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu aj vo vyššie uvedenej exekučnej veci. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou
hospodárnosti predkladá len jeden originál tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných
obdobných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať. Z predloženého znaleckého posudku č.

1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná znaleckému ústavu úloha určiť výšku
majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene

súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na
poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet majetkovej
ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb a pri žalobách zdôvodu rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po
zákonnej 15-dňovej lehote, uviedol nasledovne náklady:
- mzdové náklady 4,15 eur,

- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 28.4.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu a to z tých istých dôvodov ako v podaní
zo dňa 10.4.2013 (č.l. 40 súdneho spisu). Opätovne uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčený nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne

zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
právananestrannýsúdzriadenýzákonom),ktorásatýkarozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.

14NcC/36/2012 zo dňa 11.12.2012. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu už v žalobnom návrhu. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom
nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi
žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 14NcC/36/2012 zo dňa 11.12.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Z
uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Okrem toho súd poukazuje na
to, že Ústavný súd SR rozhodol o sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
14NcC/36/2012-13 zo dňa 11.12.2012 a to uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013,
ktorú sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie sťažnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. V zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

viaceré žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase
rozhodovania súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má
súd za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu
na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatok žalobného návrhu a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobný návrh podaný
žalobcom má všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a §
79 ods. 1 O.s.p. Žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých

uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom

uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V danej veci 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu
zástupcovi v predmetnom exekučnom konaní, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť oneskoreným rozhodnutím o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Z exekučného spisu pritom bolo zistené, že o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným dňa
2.12.2010, kedy aj bolo rozhodnutie doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobný návrh bol
žalobcom na tunajšom súde podaný dňa 27.9.2012 t.j. v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázaniepríčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej veci malo dôjsť tým, že tunajší súd

v exekučnom konaní, v ktorom žalobca mal procesné postavenie oprávneného rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote určenej v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 10Er/782/201 (EX 13740/10) bolo preukázané, že

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajším súdom skutočne
zamietnutá. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 26.11.2010, rozhodnuté o nej bolo dňa 2.12.2010. Aj keď súd má za to, že podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy
exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia

žiadosti súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že o žiadosti súdneho exekútora v konaní sp. zn.
10Er/782/2010 bolo rozhodnuté tunajším súdom na 6. deň odo dňa jej doručenia súdu. V zmysle § 44
ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne do 15 dní od doručenia žiadosti tak, že písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Lehota 15 dní v zmysle uvedeného ustanovenia teda začína plynúť

po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom súdu a nie po
podanínávrhunavykonanieexekúcieoprávnenýmusúdnehoexekútora.Skutočnosť,žesúdnyexekútor
návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný oprávneným u súdneho exekútora dňa 23.8.2010 doručil
tunajšiemu súdu až dňa 26.11.2010, súd ovplyvniť nemohol.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní, ani nezákonnosť
rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu
nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie

podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu
zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej

žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca si
žalobca v konaní uplatnil.

Žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníkakonania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale

trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.