Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205203417
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4205203417.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864
421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
povinnej: U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N., H. XXX/XX, o vymoženie 444,80 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 22. júna 2012, č. k. 10Er/182/2005-15,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
V zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno

za neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Súčasne
uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 226,30 eura do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4975/2004, NZ 89327/2004 zo dňa
11.12.2004 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej, so sídlom v Bratislave, Gajova
13. Oprávnená a povinná uzatvorili dňa 09.06.2004 „zmluvu o úvere“ vo výške 12.000,- Sk, súčasťou

ktorej bolo splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
riadne a včas, dňa 11.12.2004 bola spísaná notárska zápisnica, pričom za povinnú konal a zápisnicu
podpísal Mgr. Tomáš Kušnír zástupca povinnej, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej
výške 17.088,- Sk a zároveň, že úver a poplatok predstavujú sumu 13.400,- Sk, pričom táto suma sa
bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 28.09.2004 do zaplatenia

s tým, že sa splatí v lehote do 08.12.2004, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou
alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2011, č.k. IV. ÚS 181/2011-16, majúc za to, že takto spísaná notárska
zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 34, § 39, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku. Zaujal názor, že ak v čase uzavretia zmluvy
o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať
svoje právo dlh uznať alebo nie, a preto ani nemohol byť Mgr. Kušnír platne splnomocnený na takéto
právo. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinnej, že uznaný dlh splatí v lehote,
ktorú si zjavne určil zástupca povinnej, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná
bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala

plynúť,pričomjejuplynutímsanotárskazápisnicastalavykonateľnýmexekučnýmtitulom.Ustanoveniev
zmluve o úvere uvedené v predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou malo za následok, že dlžníknemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa notárska zápisnica musí
byť spísaná osobou povinnou aj oprávnenou a teda nie iba so zástupcom povinnej, notárska zápisnica

preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie
ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov
konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Vzhľadom
na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 196,

§ 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku, § 27a, § 5 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 Vyhl. č. 288/1995 Z.z.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená domáhajúc sa jeho zrušenia v
celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého
stupňa svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/

OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Notár, ktorý pri výkone verejnej moci povinnej posúdil súlad
úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou a dobrými mravmi. Notár je spôsobilý
posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza a zakladá to vo vzťahu k tomuto úkonu
prezumpciu zákonného súladu až do chvíle, kým nedôjde k jeho zrušeniu. Ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
právnymi predpismi a mal nakladať s týmto titulom rovnako ako s rozsudkom. Súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Oprávnená namietala, že nebola oboznámená
s obsahom dôkazov, nemala možnosť sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a
tvrdení. Plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočné, určité a zrozumiteľné. Povinná mohla

plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po
udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Povinná
udelila plnomocenstvo advokátovi. Ak teda povinná udelila advokátovi plnomocestvo vo veci uznania
dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že udelila plnomocestvo
na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom.

Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania v ktorom
žiadala, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na
základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2.Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu

93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s odôvodnením napadnutého
uznesenia.
Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V časti týkajúcej sa odvolania o zmene súdneho exekútora odvolanie oprávnenej odmietol podľa § 218
ods. 1 písm. e/ OSP.Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu
exekučného konania.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,

presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberaťsavkaždomštádiuexekučnéhokonaniatým,čituniejenejakáprekážka,prektorúbyexekúcia
ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už

vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna

neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako

tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.
Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní

notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho

dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý
je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného,
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Splnomocnenie Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť

ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcusapredmetnejzmluvyasvojhozáväzku.Niejeznehomožnézistiťkonkrétnyrozsahoprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto

úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá-
pisniceakoexekučnéhotituluužmusíprávnyzáväzokexistovať.Notárskazápisnicanespĺňapožiadavky
uvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnostispôsobilým
exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou, a v žiadnom prípade nemohla byť

spísaná zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul
možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad
špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na
takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované
náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o
jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná
náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí
byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej
osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a

§ 39 OZ.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Keďže sa v priebehu odvolacieho konania oprávnená domáhala prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade
považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadku
sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok
upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z

uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné.
Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu
zaurčitýchokolnostíkonanieprerušiť.Exekučnékonaniesaprerušuje,ibaaktovýslovneurčujeosobitný
predpis. Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke

pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového
práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už
konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na
otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že

začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína
acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie odvolací súd ďalej poznamenáva.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).Podľa § 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - „Exekučný
poriadok“, v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podľa mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013,
to neplatí ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa
prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní, vykonávanom podľa Exekučného poriadku, je teda

prípustné odvolanie len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. Prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ak vyššia súdna úradníčka rozhodla o trovách exekúcie dňa
22.06.2012, proti tomuto uzneseniu nie je zo zákona prípustné odvolanie, rozhodnutie sa zo zákona

zrušuje a opätovne musí rozhodnúť sudca s končenou platnosťou. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie
prípustné nie je.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.