Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105217046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7105217046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka v občianskoprávnom spore navrhovateľky: W.. W. B.,
nar. X.X.XXXX, bydliskom X. XX, T., t. č. O. XX, T., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so
sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: W.. V. B., nar. X.X.XXXX, bydliskom X. XX, T., zastúpenému
JUDr. Jankou Tomaščinovou, bydliskom Krosnianska 17, Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25. januára 2012 č. k.
10 C 120/2005 - 284

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva účastníkov konania k dvojizbovému bytu č. XX vo vchode č. XX na X. ulici v T. na
X. poschodí obytného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. 2783, zapísanému v KN na LV č.
XXXXX, kat. územie V. a k spoluvlastníckemu podielu 586/24840 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu súp. č. XXX ich prikázaním do vlastníctva odporcovi za primeranú náhradu
27 177,52 € voči navrhovateľke, ako aj vo výroku o trovách konania.

Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia v sume 533 €, ktorú odporca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátke, JUDr. Ivete Rajtákovej
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam - dvom bytom presne špecifikovaným
vo výrokovej časti rozsudku tak, že dvojizbový byt č. XX vo vchode č. XX na X. ulici v T. na X. poschodí
obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. 2783 v katastri nehnuteľností zapísaný v kat. úz. V.
na LV č. XXXXX a spoluvlastnícky podiel 586/24840 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu (ďalej len „nehnuteľnosť na X. ulici“) prikázal do vlastníctva odporcovi za peňažnú

náhradu 27 177,52 € voči navrhovateľke. Druhú nehnuteľnosť, jednoizbový byt č. XX vo vchode č.
XX na O. A. v T., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť na O. ulici“) prikázal do vlastníctva
navrhovateľke za peňažnú náhradu 20 000 € voči odporcovi.

V posudzovanej veci z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že účastníci konania obidva byty
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania ich manželstva, ktoré dňom

1.12.2001 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 13 C 97/2000,
pričom do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou, ani k podaniu návrhu na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu. V zmysle ustanovenia §149
ods. 4 Obč. zák. preto uzavrel, že sporné byty sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov aže podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Z príslušného listu vlastníctva, ako i z obsahu samotnej
kúpnejzmluvyvyvodilnespornúskutočnosť,žeúčastnícikonaniaakoúčastnícikúpnejzmluvyspornýbyt
kupovali a nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, voči čomu odporca pri uzatváraní

kúpnej zmluvy nemal žiadne výhrady. Obranu odporcu, že nehnuteľnosť na X. ulici nepatrila do BSM
účastníkov konania, pretože ju odkúpili z jeho výlučných peňazí získaných darom od rodičov (17 894
Sk), a preto ani netvorí predmet ich podielového spoluvlastníctva vzhľadom na výsledky dokazovania
vykonaného za účelom jej preukázania (svedecké výpovede rodičov a brata odporcu, čestné vyhlásenie
rodičov odporcu z 11.1.2006) vyhodnotil ako rozpornú, nevierohodnú a účelovú. Prihliadol pritom aj na

obranu navrhovateľky o preukázanom protichodnom tvrdení odporcu (v tomto konaní tvrdil, že dôvodom,
pre ktorý jeho rodičia finančnú hotovosť na kúpu sporného bytu v roku 1996 darovali výlučne jemu
bolo, že manželstvo účastníkov už vtedy bolo rozvrátené, kým v konaní o rozvod manželstva návrh
na rozvod žiadal zamietnuť s odôvodnením, že problémy v manželstve účastníkov začali vznikať až
na jeseň roku 1998). Ďalšie rozpory v odporcom navrhovaných a predkladaných dôkazoch zistil z
obsahu čestného vyhlásenia otca a matky odporcu z 11.1.2006, v zmysle ktorého k spornému darovaniu

finančnej hotovosti došlo v roku 1996 v porovnaní so svedeckými výpoveďami rodičov odporcu, ktorými
títo jednoznačne potvrdili, že k takémuto darovaniu bezpochyby došlo v roku 1987 (otec odporcu),
resp. v roku 1988 (matka odporcu). Pri závere, že nehnuteľnosť na X. ulici patrila do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prihliadal v podstate na všetky tieto skutočnosti, pričom na dokreslenie
tendenčných a účelových tvrdení odporcu poukázal aj na iné rozpory v jeho výpovediach s výpoveďami

ním navrhovaných svedkov (napr. o dĺžke odporcovej návštevy u rodičov, počas ktorej malo dôjsť k
darovaniu, o podrobnejších okolnostiach darovania). Skutkové zistenie, že nehnuteľnosť na Rosnej ulici
bola v BSM účastníkov konania, a v zmysle ustanovenia §149 ods. 4 Obč. zák. preto je v ich podielovom
spoluvlastníctve, založil na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Ohľadom ceny vyporiadavaných
nehnuteľností vychádzal z cien vzájomne odsúhlasených účastníkmi konania [1 637 500 Sk (54 355,04

€) nehnuteľnosť na X. ulici a 40 000 € nehnuteľnosť na O. ulici], ktoré boli v súlade s vyjadreniami
opýtaných realitných kancelárií, preto ich považoval za primerané.

Vec právne posúdil podľa ustanovení §149 ods. 4, §137 ods. 2 a §142 ods. 1 Obč. zákonníka a vyhovel
návrhu navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zákonných

podielov ku každému bytu rovným dielom. Zohľadnil, že odporca po rozvode manželstva ostal bývať
v nehnuteľnosti na X. ulici, preto po zrušení podielového spoluvlastníctva túto za peňažnú náhradu v
rozsahu jednej polovice odsúhlasenej ceny nehnuteľnosti, t. j. za 27 177,52 € prikázal do vlastníctva
jemu. Nehnuteľnosť na O. ulici, do ktorej po rozvode manželstva sa odsťahovala navrhovateľka za
peňažnú náhradu v rozsahu jednej polovice odsúhlasenej ceny nehnuteľnosti, t. j. za 20 000 € prikázal

do vlastníctva navrhovateľke.
Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 6 583,89 € pozostávajúcu z trov súdneho
poplatku 9 500 Sk a 26 000 Sk. Pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty
predmetu konania 47 177,52 € ako ceny požadovaného podielu predstavujúcej jednu polovicu hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností. Navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za 11

úkonov právnej služby, z toho za 7 úkonov vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. po 519,48
€ (20.1.2005 príprava a prevzatie zastúpenia, 28.6.2005 podanie žaloby na súd, 6.4.2006 vyjadrenie k
veci a za konanie pred súdom na pojednávaniach 12.9.2007, 25.6.2008, 31.8.2011 a 25.1.2012), za 3
úkony vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. po 259,75 € týkajúce sa prerušenia
konania (21.9.2009 vyjadrenie k návrhu, 8.12.2009 vyjadrenie k odvolaniu, 8.4.2010 dovolanie) a za 1

nemeritórnepojednávanie11.5.2011vovýškejednejštvrtinyzákladnejsadzbytarifnejodmenyvhodnote
129,87 € a príslušný režijný paušál (2 x 4,98 € v roku 2005, 1 x 5,44 € v roku 2006, 1 x 5,91 € v roku
2007, 1 x 6,31 € v roku 2008, 2 x 6,95 € v roku 2009, 1 x 7,21 € v roku 2010, 2 x 7,41 € v roku 2011 a 1
x 7,63 € v roku 2012), všetko zvýšené o DPH (za úkony vykonané v období od 1.2.2005 do 31.12.2010
vo výške 19 % a od 1.1.2011 vo výške 20 %).

Proti tomuto rozsudku v rozsahu týkajúcom sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti na X. ulici odporca podal odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu
zmenil rozsudok tak, že určí, že výlučným vlastníkom sporného bytu a spoluvlastníckeho podielu
586/24840 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je odporca, pretože nehnuteľnosť nepatrí

do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Apeloval na vysoký vek a ťažké zdravotné
postihnutie svojho otca, ktorý v čase výsluchu pred súdom bol aj sluchovo postihnutý, a preto len ťažko
rozumel otázkam sudcu, od septembra 2011 je na invalidnom vozíku, čo značne skomplikovalo jeho
vyjadrovanie, v dôsledku čoho jeho výpovede v zápisnici z pojednávania sú úplne skreslené. Vytýkalsúdu, že jeho rodičov nevypočul ešte v roku 2008, kedy to bolo kvalitatívne na inej úrovni, než v roku
2012 a tiež, že nedostatočne skúmal vôľu darcov pri poskytnutí finančných prostriedkov na kúpu bytu
tieto darovať výlučne odporcovi, ani príjmy účastníkov konania v spornom období poukazujúc na to, že

finančný obnos 17 894 Sk ako úspora v danom časovom horizonte pre 4-člennú rodinu bola takmer
nemožná a tiež, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že byt bol vyplatený šekom, ktorý uhradil odporca.
Pokiaľ svedeckú výpoveď brata odporcu, ktorý v celom rozsahu potvrdil obranu odporcu o tom, kedy a
za akých okolností peniaze na kúpu bytu boli darované výlučne odporcovi i o tom, za akých okolností
bola sporná suma vyplatená na pošte, súd vyhodnotil ako účelovú, odporca namieta, že súd ho poškodil

na jeho právach.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, navrhla preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Námietky odporcu proti rozsudku
nepovažuje za spôsobilé vyvolať odôvodnené pochybnosti o správnosti skutkových a právnych záverov
súdu prvého stupňa. Podľa navrhovateľky súd prvého stupňa veľmi dôsledne a dôkladne sa zaoberal

posudzovaním skutočnosti, či sporný byt bol nadobudnutý za prostriedky patriace výlučne odporcovi
a svoj záver, prečo tomu tak nebolo, dôkladne vyložil v odôvodnení rozhodnutia. Titulom náhrady trov
odvolaciehokonaniauplatnilacelkovo632,54€(1úkonprávnejslužbyvovýškezákladnejsadzbytarifnej
odmeny, t. j. 519,49 €, režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH).

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj v závislom výroku o trovách konania a dospel k
záveru, že odporcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené, rozsudok v napadnutom rozsahu je

vecne správny, preto odvolací súd podľa §219 OSP ho potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že
rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29.4.2014 o 8.50 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dverí 204 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 22.4.2014

boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Odvolanie odporcu nesmeruje proti výroku rozsudku, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam na Rosnej ulici ich prikázaním do vlastníctva
navrhovateľke za peňažnú náhradu 20 000 € voči odporcovi. V tomto rozsahu rozsudok v zmysle

§206 OSP preto nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolanie
odporcu smeruje len proti výrokom o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania k nehnuteľnosti na X. ulici jej prikázaním do výlučného vlastníctva odporcovi za peňažnú
náhradu 27 177,52 € voči navrhovateľke, preto predmetom odvolacieho prieskumu boli len tieto výroky
a závislý výrok o trovách konania, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý (§206 ods. 2 OSP).

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že
odporca nepreukázal, že sporná nehnuteľnosť na X. ulici nepatrila do BSM účastníkov konania. Správne
a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§219 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §132 OSP, z týchto dôkazov vyvodil správne skutkové
zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ani žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, alebo žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktorévykonanýmdokazovanímbolipreukázané,alebožebyvjehohodnotenídôkazovbollogickýrozpor,
prípadne žeby výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovené §133 až 135 OSP, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo žeby použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok
nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.Vzhľadom na aj súdom prvého stupňa vytknuté rozpory vo výpovediach rodičov odporcu a nimi
vystaveného čestného vyhlásenia z 11.1.2006 tak ohľadom vymedzenia času, kedy došlo k darovaniu
(podľa otca to bolo v roku 1987, podľa matky v roku 1988, ale aj až po odkúpení bytu začiatkom februára

1998 - č. l. 231 až 232 spisu, podľa ich čestného vyhlásenia to bolo v roku 1996), ako aj ohľadom výšky
darovanej sumy (18 000 Sk, resp. 17 849 Sk), ohľadom osôb prítomných pri darovaní, ale aj ďalšie
rozpory v tvrdeniach odporcu, napr. ohľadom datovania rozvratu manželstva (vypovedal, že vážnejšie
rozpory v manželstve účastníkov nastali cca 5 - 6 rokov po sobáši, t. j. v rokoch 1991 - 1992, kým v
konaní o rozvod narušenie vzťahov medzi manželmi datoval až na jeseň 1998) a napokon aj v tom,

ako vypovedal o tom, či navrhovateľke vôbec povedal, že jeho rodičia peniaze darovali výlučne jemu
(v tomto konaní o tejto skutočnosti vypovedal kladne - č. l. 231 spisu, kým vychádzajúc zo žaloby
o určenie vlastníckeho práva, tu na č. l. 178-182 spisu, tvrdil, že o tejto skutočnosti navrhovateľke
pochopiteľne nepovedal, pretože to by bolo urýchlilo rozpad manželstva), je správny hodnotiaci úsudok
súdu prvého stupňa, že tvrdenia odporcu i ním produkované dôkazy vrátane svedeckých výpovedí jeho
rodičov a brata sú účelové a nevierohodné, s cieľom privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci

domnievajúc sa, že pokiaľ nimi preukáže, že peniaze použité na zaplatenie kúpnej ceny sporného bytu
boli jeho výlučným vlastníctvom získaným darom od jeho rodičov, súd zamietne návrh navrhovateľky
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornému bytu z dôvodu, že byt nepatril do
BSM účastníkov konania.

Bez ohľadu na uvedené, hoci v kúpnej zmluve z 29.10.1996, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia
spornej nehnuteľnosti do vlastníctva, nie je výslovne uvedené, že manželia sporný byt kupujú do
bezpodielového spoluvlastníctva, už samotná skutočnosť, že zmluvu uzavreli obidvaja manželia ako
kupujúci, je nesporým dôkazom toho, že manželia byt kupovali do BSM. Obdivaja manželia tak zhodne
a jasne prejavili vôľu danú nehnuteľnosť nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z hľadiska určenia, či sporná nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodujúcou totiž je práve táto vôľa manželov prejavená v kúpnej zmluve byt nadobudnúť
do BSM. Manželia totiž predmetnou písomnou, pred notárom 29.10.1996 podpísanou a následne do
katastra nehnuteľností ku vkladu predloženou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú
vôľu sporné nehnuteľnosti nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že

skutočnosť, z akých peňazí bol byt vyplatený, nie je rozhodujúcou. Z toho dôvodu bez ohľadu na to, či
kúpna cena bola alebo nebola zaplatená z finančných prostriedkov nadobudnutých darom od rodičov
odporcu výlučne odporcovi ako jednému z kupujúcich, nemožno dôjsť k inému záveru, než že sporná
nehnuteľnosť sa stala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Odporcovi nič
nebránilo v tom, aby kúpnu zmluvu na strane kupujúceho uzavrel sám a tak nehnuteľnosť nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva. Pri hodnotení predkladaných dôkazov ako podstatnú nemožno totiž
opomenúť skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy ani nikdy neskôr v priebehu rokov odporca,
aj podľa vlastného vyjadrenia, nenamietal, že v kúpnej zmluve navrhovateľka nemá byť uvedená ako
kupujúca, t. j. že sporný byt manželia nekupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Robí
tak vzhľadom na všetky okolnosti účelovo až teraz v tomto konaní, v ktorom navrhovateľka sa domáha

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Keďže všetky odvolacie námietky odporcu smerujú k preukázaniu v zmysle zákona i tohto výkladu
nepodstatnej skutočnosti, že kúpnu cenu bytu odporca vyplatil výlučne zo svojich peňazí, zo zhora
uvedených dôvodov tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď po zistení, že do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani k podaniu návrhu na jeho
vyporiadanie rozhodnutím súdu, aplikujúc ustanovenie §149 ods. 4 Obč. zák. uzavrel, že sporná
nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania ako bývalých manželov a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa toho potom v zmysle zásad zakotvených v ustanovení §142
ods. 1 Obč. zák., keďže nedošlo k dohode, na návrh navrhovateľky ako jedného spoluvlastníka správne
pristúpil k zrušeniu spoluvlastníctva a správne vykonal jeho vyporiadanie. Prihliadol pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci, ako aj na skutočnosť, že sporný byt dlhodobo užíva výlučne odporca,
a preto tento za primeranú náhradu prikázal odporcovi ako druhému spoluvlastníkovi.

Správne a v súlade so zákonnou úpravou (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.) súd rozhodol aj o trovách
konania na súde prvého stupňa, preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku
o trovách konania (§219 OSP).V odvolacom konaní navrhovateľka mala plný úspech, preto podľa ustanovenia §224 ods. 1 v spojení s
ustanovením §142 ods. 1 a 151 ods. 1, vety prvej OSP jej bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho

konania za účtovaný 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej z 24.7.2012) vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny 436,54 € a režijný paušál 7,63 €, zvýšené o 88,83 € ako 20 % DPH
z ich súčtu 444,17 €, to všetko podľa ustanovenia §10 ods. 1 a 5, 13a ods. 1 písm. c), 16 ods. 3 a
18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Keďže išlo o vec zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, tarifnou hodnotou je cena požadovaného podielu, t. j. v danom prípade 27 177,52 €.

Navrhovateľke prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania odporca je povinný zaplatiť advokátke
zastupujúcej navrhovateľku (§149 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.