Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010554
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010554.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému M. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. januára 2014, sp. zn. 3Nt/27/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného M. Z. z a m i e t a, pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 17. januára 2014, sp. zn. 3Nt/27/2013, podľa § 399 ods.
2 Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 (ďalej len Tr. por.) zamietol návrh odsúdeného M. Z.
na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 4.11.2011, sp. zn. 3T/27/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 26.3.2012, sp. zn. 3To/13/2012, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 1 rok. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil
dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený M. Z. sťažnosť. V jej písomnom
odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na to, že
okolnosti, na ktoré podrobne poukázal nielen v odvolacom konaní konanom o jeho odvolaní v pôvodnom
konaní, v podnete na podanie dovolania, ktorému však Ministerstvo spravodlivosti SR nevyhovelo, ako
aj vo svojom teraz podanom návrhu na povolenie obnovy konania, podľa jeho názoru odôvodňovali

záverosplnenípodmienokprepovolenieobnovykonania.Vzhľadomnato,žerozhodnutiasúdovprvého
i druhého stupňa v pôvodnom konaní, ako aj postup ministerstva spravodlivosti, ktorým nevyhovelo
jeho podnetu na podanie dovolania, považoval a aj považuje za nezákonné, poukázal opakovane na
to, že zadal vypracovanie znaleckého posudku súdnemu znalcovi z odboru železničnej dopravy Ing.
M. B., ktorý v znaleckom posudku zo dňa 1.7.2013 č. 1/2013 konštatoval, že výpočet brzdnej dráhy,
ako aj dohľadových pomerov na posúdenie jeho viny znalcom Ing. Blahom v pôvodnom konaní nebol

správny, pretože vychádzal z nesprávnych údajov, resp. meraní, pričom toto konštatovanie on považoval
za podstatnú a pritom novú skutočnosť pre posúdenie jeho viny, resp. podľa jeho názoru preukazovalo,
že za vznik nehodovej udalosti neniesol žiadnu vinu. Z jeho pohľadu nebolo pritom podstatné, či za
spôsobenie tejto nehodovej udalosti zodpovedajú dispečeri koľajovej súpravy, ale táto nová skutočnosť,
podľa ktorej nemohol nehodovej udalosti zabrániť a nemohol niesť žiadnu trestnú zodpovednosť.
Poukazoval na to, že zmyslom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je napraviť

právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože podľa jeho názoru
dodatočne vyšli najavo skutočnosti a dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe a keďžepodľa neho závery súdneho znalca Ing. Juraja Greguša predstavovali nové skutočnosti, ktoré mohli
privodiť pre neho iné rozhodnutie o vine, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a aby jeho
návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 22. apríla
2014, na neverejnom zasadnutí dňa 30.4.2014 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v
zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V napadnutom
uznesení veľmi podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval
odsúdeným podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. Pokiaľ odsúdený žiadal

prehodnotiť správnosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o jeho vine a treste, je
treba zdôrazniť, že v konaní o povolenie obnovy zákon takúto možnosť súdu nedáva. Toto konanie
sa obmedzuje len na riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme
a takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom o
vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh

odsúdeného ako nedôvodný zamietol, pretože odsúdeným uvádzané okolnosti a označené dôkazy -
polohopisný a výškopisný plán zo 7.2.2012 a znalecký posudok znalca Ing. Juraja Greguša, nemajú
povahudôkazovaskutočností,ktorébybolisúduskôr(vpôvodnomkonaní)neznámeaktorébyvzmysle
§ 394 ods.1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Okresný súd postupoval
vecne správne, keď za účelom preverenia odsúdeným M. Z. v návrhu na povolenie obnovy konania

uvedených okolností na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného M. Z.,
výsluchom znalcov Ing. Petra Blaha, PhDr., Ing. Juraja Greguša a keď na ich podklade a po oboznámení
sa s obsahom trestného spisu sp. zn. 3T/27/2011, s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní i s
návrhmi prednášanými odsúdeným, ako aj s právoplatnými odsudzujúcimi rozhodnutiami, nepovažoval
argumenty a tvrdenia odsúdeného, vzhľadom aj na dôkazy vykonané v pôvodnom konaní, za dôvodné

a keď ich neakceptoval. Krajský súd sa so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, preto
nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem
iného, iné rozhodnutie o vine. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť
rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či

ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine. Za "nové
skutočnosti skôr neznáme" v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por. treba považovať také (vecné) skutočnosti,
ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu
konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola príslušnému orgánu

známa, nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového
stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia
nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy,
keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie

obnovy konania. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu dostatočné zrejmé nielen to, že odsúdený
M. Z. návrhom na obnovu konania sa domáhal prehodnotenia správnosti právoplatného odsudzujúceho
rozsudku vo výrokoch o jeho vine a treste napriek tomu, že v konaní o povolenie obnovy zákon takúto
možnosť súdu nedáva, ale aj to, že argumenty, okolnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj návrh, uvádzal
a predkladal už v pôvodnom konaní, pričom jeho obhajobou v uvedenom smere, vrátane odsúdeným

v odvolacom konaní predloženým polohopisným a výškopisným plánom zo 7.2.2012 (čl. 354-359), sa
prvostupňový súd a predovšetkým aj odvolací súd v pôvodnom konaní zaoberali, neakceptovali ju a
v odôvodnení rozhodnutí sa s ňou vysporiadali. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v pôvodnom konaní
okrem iného vyplýva, že na podklade všetkých vo veci v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov bolopreukázané, že odsúdený M. Z. sa dostatočne nevenoval vedeniu nákladného vlaku a v dôsledku toho
neskoro spozoroval, že na trati sa pracuje, pretože z analýzy rýchlomernej pásky znalcom Ing. Petrom
Blahom, PhDr., o správnosti znaleckého posudku ktorého, vzhľadom na vykonané dôkazy, vrátane

fotodokumentácie,neboližiadnepochybnosti(zoznaleckéhoposudkuvypracovanéhopreúčelykonania
o návrhu na povolenie obnovy konania na požiadanie odsúdeného znalcom Ing. Juraomj Gregušom
pritom vyplýva, že tento znalec originál rýchlomernej pásky nemal k dispozícii), bolo objektívne zistené,
že odsúdený M. Z. začal s nákladným vlakom brzdiť až 20 metrov pred miestom zrážky napriek tomu,
že dohľadové pomery v danom mieste aj pri pre neho najpriaznivejšej alternatíve boli okolo 70 metrov

a podbíjací stroj ako prekážku na trati pri dostatočnom venovaní sa vedeniu nákladného vlaku mohol
spozorovať a začať brzdiť už vo vzdialenosti okolo 70 metrov od podbíjacieho stroja. Na uvedený záver
vyplývajúci zo znaleckej analýzy originálu rýchlomernej pásky nemohol mať preto podstatný vplyv
odsúdeným v odvolacom konaní predložený geodetický polohopisný a výškopisný plán zo 7.2.2012
(uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.3.2012, sp. zn. 3To/13/2012- str. 2 čl. 363-364).
Z hľadiska vyššie naznačených záverov preto odsúdeným v návrhu označené dôkazy - polohopisný a

výškopisný plán zo 7.2.2012 (jeho objednávateľom bol odsúdený M. Z. a on aj označil miesta v teréne,
ktoré boli zamerané), ktorý nielen objektívne existoval, ale bol aj obsahom spisu v pôvodnom konaní,
bol známy odvolaciemu súdu a tento sa s ním v rozhodnutí zaoberal a vyporiadal, ako aj znalecký
posudok znalca Ing. Juraja Greguša, ktorý sa nielenže opieral o dôkazy a skutočnosti zistené a známe
už v pôvodnom konaní, ale navyše pritom nemal k dispozícii originál rýchlomernej pásky, pre odstup

času bolo pre znalca obtiažne stanoviť všetky vplyvy na výhľadové pomery, predovšetkým vplyv porastu
okolo trate i zaujať objektívne stanovisko k vplyvu oslnenia a odrazu svetla z teplovodu a ktorý sa v
podstatných zisteniach a záveroch zhodoval so zisteniami a závermi v pôvodnom konaní podaného
znaleckého posudku Ing. Petra Blaha, PhDr., o správnosti ktorého vzhľadom na dôkazy vykonané v
pôvodnom konaní neboli žiadne pochybnosti, nemožno v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. považovať za

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce povolenie obnovy konania.

Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu stotožnil, nepovažoval sťažnosť odsúdeného M. Z.
za dôvodnú a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.