Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217478
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217478.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 9C/105/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcupodsp.zn.9C/105/2012,9C/111/2012,9C/121/2012,9C/128/2012,9C/134/2012,9C/156/2012,

9C/158/2012, 9C/177/2012, 9C/182/2012, 9C/201/2012, 9C/214/2012, 9C/234/2012, 9C/253/2012,
9C/256/2012, 9C/272/2012, 9C/276/2012, 9C/290/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn.
9C/105/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu "žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,

že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách

doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a

9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 23.4.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6NcC/41/2013 zo dňa 19.10.2012. Vzhľadom na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu
žalobcu na prerušenie konania z tých istých dôvodov rozhodol a to uznesením č. 9C/105/2012-79 zo
dňa 17.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2014, nepovažoval uvedený dôvod za dôležitý
dôvododročeniapojednávaniapoukazujúcna§119O.s.p.Žalovanásvojuneprítomnostinapojednávaní

ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah
spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho

rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia

byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných
konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/928/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/105/2012) súd zistil,
že dňa 9.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. C. pre vymoženie sumy 481,94 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 14963/2009 zo dňa 14.9.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 14.12.2009. Výzvou zo dňa 18.12.2009
bol oprávnený vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy, na predloženie ktorej bol urgovaný výzvou zo
dňa 6.4.2010. napriek tomu súdu zmluva o úvere doručená nebola. Tunajší súd následne uznesením
zo dňa 29.6.2010 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. 2CoE/460/2010-20 zo dňa 19.8.2010. Výzvou zo dňa 8.10.2010 bol oprávnený opätovne

vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdu doručená dňa 22.10.2010. Uznesením zo dňa
12.11.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia čiastočne zamietol a v zvyšnej časti žiadosti vydal
v uvedený deň poverenie na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Košiciach uznesením č. 13CoE/10/2011-50 zo dňa 18.4.2011. Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa

12.11.2010 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 7Er/978/2009-9 (pripojeného k sp. zn. 9C/111/2012) zo dňa 29.6.2010
bolo zistené, že súd zastavil exekučné konanie vedené na návrh oprávneného proti povinnému Z. O.
pre vymoženie istiny 263,44 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia uznesenia bolo zistené, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.12.2009. Proti
uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie oprávnený, ktorá v priebehu odvolacieho konania vzal
späť a preto Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.2.2011 odvolacie konanie zastavil.Uznesením sp. zn. 7Er/594/2006-29 (pripojeného k spisu sp. zn. 9C/121/2012) zo dňa 21.3.2012 súd
exekúciu zastavil. Exekúcia bola vedená na základe návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému
Y. I. pre vymoženie 323,97 eur s príslušenstvom, na ktorú bolo tunajším súdom vydané poverenie

dňa 29.3.2007. Uvedeným uznesením súd zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Pred uvedeným rozhodnutím, po podaní žiadosti o zmenu súdneho exekútora, bol dňa
30.11.2010 súdny exekútor vyzvaný na oznámenie sumy, ktorá bola od povinného v exekučnom konaní
vymožená. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie a zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora
bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/613/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/128/2012) súd zistil,
že dňa 24.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. X. pre vymoženie sumy 663,23 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
06085/2009 zo dňa 6.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.9.2009. Výzvou zo dňa 7.10.2009 bol oprávnený
vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy, na predloženie ktorej bol urgovaný výzvou zo dňa 3.2.2010.
Odpoveďoprávnenéhobolasúdudoručenádňa6.4.2010bezpredloženiapožadovanejúverovejzmluvy.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 10.5.2010 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie bolo
zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 4CoE/382/2010-28 zo dňa 19.7.2010. Výzvou zo

dňa 27.7.2010 bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere. Uznesením zo dňa
12.11.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia čiastočne zamietol a v zvyšnej časti žiadosti vydal
v uvedený deň poverenie na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanie podané nebolo a nadobudlo právoplatnosť dňa
21.12.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/162/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/134/2012) súd zistil,
že dňa 1.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. D. pre vymoženie sumy 113,79 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

12989/10 zo dňa 30.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.3.2011. Uznesením zo dňa 1.4.2011 tunajší súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/135/2007 (pripojeného k sp. zn. 9C/156/2012) súd
zistil, že dňa 16.3.2007 bola na tunajšom súde podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému D. H. pre vymoženie 826,53 eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 5045/06 zo dňa
21.11.2006. Dňa 15.10.2009 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,

ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 23.11.2009 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Dňa 11.1.2010 bol súdu doručený súhlas poverenej súdnej
exekútorky so zmenou súdneho exekútora. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 2.3.2010 a to na
základe ďalšej výzvy zo strany súdu zo dňa 20.1.2010 Uznesením zo dňa 22.3.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.5.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného a poveril vykonaní exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Uznesením sp. zn. 7Er/58/2006 (pripojeného k spisu sp. zn. 9C/158/2012) zo dňa 3.1.2011 tunajší
súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej

proti povinnému Ľ.Z. I. pre vymoženie istiny 857,- eur s príslušenstvom poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Rozhodol tak na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010 potom, čo výzvou zo dňa 16.11.2010 vyzval pôvodného
súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/434/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/177/2012) súd zistil,
že dňa 10.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. D. pre vymoženie sumy 1010,87 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR15130/10 zo dňa 21.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.7.2011. Uznesením zo dňa 8.7.2011 tunajší súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/8/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/182/2012) súd zistil,
že dňa 6.12.2008 bol na exekútorskom úrade podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému D. Y. pre vymoženie 1 181,04 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07253/08 zo dňa 12.8.2008. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
9.1.2009. Dňa 19.1.2009 tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/563/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/201/2012) bolo
zistené, že dňa 28.6.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému B. I. pre vymoženie 1 124,87 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02496/11 zo dňa 27.4.2011.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 18.8.2011. Súd uznesením zo dňa 19.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a uznesenie o zamietnuté žiadosti o

udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/67/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/214/2012) súd zistil, že dňa
18.1.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. Y. pre vymoženie sumy 1 185,94 eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
08428/10 zo dňa 7.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 7.2.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 10.2.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2011, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie.

Z uznesení tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/485/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/234/2012) súd zistil, že
pod uvedenou sp. zn. bolo vedené exekučné konanie proti povinnému Z. L. pre vymoženie istiny
185,90 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 004429/09 zo dňa 3.6.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.7.2011. Uznesením zo dňa 21.7.2011 tunajší súd žiadosť o
udelenie poverenia čiastočne zamietol, v zvyšnej časti vymáhanej istiny bolo vydané poverenie a to dňa
28.7.2011. Uznesením zo dňa 28.9.2011 bolo exekučné konanie čiastočne zastavené a to v časti, v
ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/863/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/253/2012) súd
zistil, že dňa 2.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. X. pre vymoženie 1 784,62
eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 13090/09 zo dňa 20.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2009. Výzvou zo dňa 18.12.2009 a 3.12.2009 bol
oprávnený vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo rozhodnuté exekučným
titulom. Zmluva o úvere bola súdu predložená dňa 1.2.2010. Uznesením zo dňa 15.2.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2010 súd čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia a následne uznesením zo dňa 15.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2010 v tejto

časti exekučné konanie zastavil. Zároveň dňa 8.4.2010 bolo tunajším súdom vydané poverenie v časti,
v ktorej exekučné konanie zastavené nebolo.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/106/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/256/2012) bolo
zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému D. E. pre vymoženie

istiny 206,40 eur s príslušenstvom bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.3.2009. Poverenie na
vykonanie exekúcie v zmysle žiadosti súd vydal dňa 8.4.2009.Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/289/2009-15 (pripojeného k sp. zn. 9C/272/2012) bolo zistené,
že dňa 25.5.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému H. O. pre vymoženie 476,45 eur s

príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
11955/08 zo dňa 4.12.2008. Súd výzvou zo dňa 11.6.2009 žiadal o predloženie úverovej zmluvy.
odpoveď bola súdu doručená dňa 14.12.2009. Uznesením zo dňa 18.12.2009 tunajší súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo
dňa 19.8.2010.

Z uznesenia sp. zn. 7Er/612/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/276/2012) zo dňa 11.5.2010 bolo zistené,
že exekučné konanie vedené proti povinnému T. X. pre vymoženie istiny 703,93 eur s príslušenstvom
tunajší súd zastavil. Z uvedeného uznesenia je zrejme, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25.9.2009. Následne súd výzvami zo dňa 7.10.2009 a
3.2.2010 žiadal oprávneného a súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej

bol vydaný exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok č. SR 04380/09 zo dňa 3.6.2009. Rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.7.2010 bolo uvedené uznesenie tunajšieho súdu zrušené. Výzvou
zo dňa 17.8.2010 tunajší súd opätovne vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a následne
uznesením zo dňa 22.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Aj toto rozhodnutie tunajšieho súdu bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 29.3.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto bola uznesením zo dňa
25.5.2011 zamietnutá len čiastočne a v zvyšnej časti bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Z uznesenia sp. zn. 7Er/523/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/290/2012) zo dňa 11.5.2010 bolo zistené,
že exekučné konanie vedené proti povinnému C. C. pre vymoženie istiny 813,90 eur s príslušenstvom

tunajší súd zastavil. Z uvedeného uznesenia je zrejme, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.8.2009. Následne súd dňa 4.9.2009 vyzval súdneho
exekútora o predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul a to rozhodcovský
rozsudok č. SR 02777/09 zo dňa 1.6.2009. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.7.2010
bolo uvedené uznesenie tunajšieho súdu zrušené. Výzvou zo dňa 17.8.2010 tunajší súd opätovne vyzval

oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a následne uznesením zo dňa 30.5.2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a v zvyšnej časti ten istý deň bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu

znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.

Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE- mzdové náklady 5,07 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,

- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 17.4.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a to z tých istých dôvodov
ako v podaní zo dňa 17.5.2013, o ktorom bolo tunajším súdom právoplatne rozhodnuté uznesením sp.
zn. 9C/105/2012-79 zo dňa 17.6.2013. Opätovne žalobca uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu

o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako
nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6NcC/41/2012 zo dňa 19.10.2012. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Žalobca ako účastník konania
využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už
v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal

všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/41/2012 zo dňa 19.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci
tohto konania. Okrem toho Ústavný súd SR už rozhodol o sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/41/2012 zo dňa 19.10.2012 a to uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11
zo dňa 12.12.2013, ktorú sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých

uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom

uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/105/2012 (7Er/928/2009), 9C/111/2012 (7Er/978/2009),
9C/128/2012 (7Er/613/2009), 9C/134/2012 (7Er/162/2011), 9C/177/2012 (7Er/434/2011), 9C/201/2012

(7Er/563/2011) a 9C/214/2012 (7Er/67/2011) (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca
namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/234/2012 (7Er/485/2011),
9C/272/2012 (7Er/289/2009) a 9C/276/2012 (7Er/612/2009) (žaloby označené žalobcom ako NZP)
v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej

lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučnýchspisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v rokoch 2010 resp. 2011,
okrem veci 7Er/289/2009, kde súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa

18.12.2009, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy
boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 9C/182/2012 (7Er/8/2009), 9C/253/2012 (7Er/863/2009),

9C/256/2012 (7Er/106/2009) a 9C/290/2012 (7Er/523/2009) (žaloby označené žalobcom ako NP), v
ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že v konaní sp. zn. 7Er/863/2009 bolo poverenie
na vykonanie exekúcie vydané 8.4.2010 a v konaní sp. zn. 7Er/523/2009 dňa 30.5.2011 a teda nemôže
ísť o premlčaný nárok. Vo veci sp. zn. 7Er/8/2009 bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa
19.1.2009 a v konaní sp. zn. 7Er/106/2009 dňa 8.4.2009. Návrh na náhradu škody bol zo strany žalobcu

podaný na tunajšom súde dňa 27.9.2012 a preto súd nárok žalobcu v daných veciach t.j. vedených pod
sp. zn. 9C/182/2012 a sp. zn. 9C/256/2012 z dôvodu premlčania zamietol.

V konaniach sp. zn. 9C/121/2012 (7Er/594/2006), 9C/156/2012 (7Er/135/2007) a 9C/158/2012
(7Er/58/2006) (žaloby označené žalobcom ako ZE) premlčacia doba začala plynúť od doručenia

rozhodnutí exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi. V
uvedených veciach bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté tunajším súdom v rokoch
2010 a 2011 a teda žalobný návrh v týchto prípadoch bol podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že

predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom

jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 9C/104/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS)

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/105/2012 (7Er/928/2009), 9C/111/2012 (7Er/978/2009),
9C/128/2012 (7Er/613/2009), 9C/134/2012 (7Er/162/2011), 9C/177/2012 (7Er/434/2011), 9C/201/2012
(7Er/563/2011) a 9C/214/2012 (7Er/67/2011) žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť

súdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie(ISTINARS).Žalobcapoukázalnato,že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či

rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom

konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok

zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom

štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými
k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu

exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nebolozrušenéresp.zmenenéprenezákonnosť.Žalobcaakooprávnenýnevyužilvoväčšineuvedených
exekučných konaniach svoje právo na podanie odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní sp. zn. 7Er/928/2009 (9C/105/2012)
rozhodnutie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

odvolacím súdom bolo potvrdené. V konaní sp. zn. 7Er/978/2009 (9C/111/2012) bolo oprávneným
odvolanie vzaté späť a odvolacie konanie bolo zastavené.Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/234/2012 (7Er/485/2011),

9C/272/2012 (7Er/289/2009) a 9C/276/2012 (7Er/612/2009). Oboznámením sa s exekučnými spismi
pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo veciach vedených pod sp. zn. 7Er/289/2009
a sp. zn. 7Er/612/2009 boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté resp. čiastočne zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. Vo

uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané
správy resp. podklady od súdneho exekútora resp. oprávneného, ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť
súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá

poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako
to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v uvedených
veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím
zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu resp. zmenkami a to z

dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný
exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje

aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/485/2011
žiadosť o udelenie poverenia bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.7.2011 a v ten istý deň súd rozhodol
o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti

tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Podľa
oboznámených Spr č. 34/2010, č. 22/2010 a č. 12/2011 a odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy
v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda

bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/182/2012 (7Er/8/2009), 9C/253/2012

(7Er/863/2009), 9C/256/2012 (7Er/106/2009) a 9C/290/2012 (7Er/523/2009), žalobca v týchto namietal
nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 7Er/8/2009 (9C/182/2012)
mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolatunajšiemu súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa
19.1.2009. V exekučnom konaní sp. zn. 7Er/863/2009 (9C/253/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená dňa 26.11.2009, poverenie vydané dňa 8.4.2010, v konaní sp.zn. 7Er/106/2009 (9C/256/2012)

žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 13.3.2009, poverenie bolo vydané dňa 8.4.2009 a v
exekučnom konaní sp. zn. 7Er/523/2009 (9C/290/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30.5.2011.
Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v konaní sp. zn. 7Er/8/2009 (9C/182/2012) v 15-
dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora súdu. V konaní sp. zn.

7Er/106/2009 (9C/256/2012) poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 8.4.2009, v uvedenej veci
súd nárok žalobcu ako už bolo vyššie uvedené považuje za premlčaný. V exekučných konaniach
sp. zn. 7Er/863/2009 a sp. zn. 7Er/523/2009 bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané taktiež
po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V oboch
uvedených veciach bolo poverenie vydané potom, čo súd vyzval súdneho exekútora resp. oprávneného
na predloženie Zmluvu o úvere. Uvedené bolo nevyhnutné na rozhodnutie o žiadostiach súdneho

exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. 9C/121/2012 (7Er/594/2006), 9C/156/2012 (7Er/135/2007) a
9C/158/2012 (7Er/58/2006) k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu

dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámených
exekučných spisov bolo zistené, že v každej z pripojených exekučných vecí po podaní návrhu na zmenu
exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so
žiadosťou o predloženie exekučného spisu a po jeho doručení v dvoch veciach bolo vyhovené návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v jednej veci súd exekučné konanie zastavil a návrh na
zmenu súdneho exekútora z tohto dôvodu zamietol.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní. Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za
neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu

nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu
zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol

predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej
žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca si
žalobca v konaní uplatnil.

Žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto

návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale

trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.