Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010727
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010727.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera, v trestnej veci proti obžalovanému V. C., nar. XX.XX.XXXX v A.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.
februára 2014, sp.zn. 2T/208/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.02.2014, sp. zn. 2T/208/2013, bol
obžalovaný V. C. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák., ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 13. 03. 2013 v čase okolo 19:00 hodine na dvore rodinného domu v obci A., L. Y. XX/XX pod
vplyvom alkoholu po slovnej hádke hodil svojej manželke poškodenej P. Y. do hlavy časť monitora
počítača, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy s tržnozmliaždenými ranami na čele v blízkosti hranice
vlasov a temena hlavy, dlhé 2 centimetre, 3 centimetre a 5 centimetrov, ktoré si vyžiadali dobu liečby

13 dní v dobe do 13. 03. 2013 do 25. 03. 2013 a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej po
dobu 8 dní,

2/ dňa 16. 05. 2013 po 18:00 hodine v obci A., L. Y. XX/XX pod vplyvom alkoholu pustil plyn v prednej
časti rodinného domu tým spôsobom, že na plynovú prípojku zapojil čiernu gumenú hadicu s kovovou
trúbkou, pustil plyn a z domu odišiel, zatiaľ čo sa v dome nachádzala jeho dcéra P. Y., narodená XX. XX.

XXXX a vo dvore uvedeného domu sa nachádzala jeho manželka P. Y. a sused svedok - poškodený Q.
B., čím sa snažil výbuchom spôsobiť ujmu na zdraví osobám nachádzajúcim sa v dome jeho blízkosti,
pričom k výbuchu ani k zraneniu osôb nedošlo, lebo manželka obžalovaného P. Y. zacítila zápach plynu
a Q. B. následne odpojil hlavný prívod plynu.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. k

úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 287 ods. 1
Tr. por. obžalovaný V. C. povinný uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Mamateyova
17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 79,63 Eur.

Naproti tomu podľa § 285 písm. f) Tr. por. bol obžalovaný V. C. oslobodený spod obžaloby pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že3/ hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho dieťaťa syna H. Y., narodený
XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi číslo 15P/53/2012 zo dňa 18. 06. 2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 08. 2012, bol zaviazaný platiť na výživu syna H. sumu 50 euro

mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky P.
Y., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom A., L. Y. XX/XX neplnil v dobe od 01. 12. 2012 do 16. 05.
2013 si túto vyživovaciu povinnosť v Bystričanoch úmyselne neplnil a tiež hoci mu zo Zákona o rodine
vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho dieťaťa, dcéry P. Y., narodenej XX. XX. XXXX a rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi číslo 11P/52/2012 zo dňa 20. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

15. 11. 2012 bol zaviazaný platiť na výživu dcéry P. sumu 90 euro mesačne vždy vopred, najneskôr
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky P. Y. v dobe od 01. 12. 2012 do 16. 05. 2013 v Bystričanoch si
úmyselne neplnil v stanovenom rozsahu ani túto vyživovaciu povinnosť, keďže bol súkromný podnikateľ
a čiastočne mal príjmy z podnikania, z ktorých mohol výživné platiť, resp. nezrušil živnosť, ak jeho
príjem nebol dostatočný a nezaevidoval sa na úrade práce, dňa 02. 04. 2013 zaslal na Daňový úrad
Trenčín, pobočka Prievidza žiadosť o vyplatenie daňového bonusu vo výške 747, 72 euro za zdaňovacie

obdobie 2012 na účet číslo XXXXX XX XXX/XXXX, patriaci oprávnenej P. Y., narodenej XX. XX. XXXX,
pričom uvedená čiastka bola ako výživné zaslaná, avšak za uvedené obdobie ešte ostal matke detí P.
Y., narodenej XX. XX. XXXX dlhovať na výživnom sumu vo výške 42,28 eura.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním

obžalovaný proti odsudzujúcemu výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania podaných
prostredníctvom obhajcu potom upresnil, že odvolanie podáva proti výroku o vine pod bodom 2/
napadnutého rozsudku a proti výroku o treste. S právnou a skutkovou kvalifikáciou skutku pod bodom
2/ napadnutého rozsudku nesúhlasí. Aj keď v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom prvého
stupňa priznal, že zapol hadicu do plynovej prípojky a pustil plyn, pričom jeden koniec hadice zapojil do

plynovej prípojky a druhú časť zasunul do otvoru v stene, ktorý pustil v pivnici, nemal v úmysle ohroziť
svoju dcéru, manželku, suseda ani nikoho iného. Mal v úmysle spáchať samovraždu. Po tom, ako pustil
plyn, odišiel do pivnice. Toto jeho tvrdenie o tom, že chcel spáchať samovraždu preukazuje aj viacero
dôkazov, na ktoré poukázal, a to, že v pivnici sa našla posteľ, fotografie jeho syna, rovnako sa našiel aj
list na rozlúčku, ktorý napísal, čo vyplýva aj z výpovede jeho manželky a svedka B.. To, že druhý koniec

hadice bol v obývačke a nie v otvore ústiacom do pivnice, do ktorého ho zasunul, mohol spôsobiť tlak
plynu, ktorý ju z otvoru vymrštil. O tom, že sa v dome nachádzala aj jeho dcéra P. Y. nevedel, pretože
sama uviedla, že po tom, ako prišla zo školy sa nestretli. Na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa
pri rozhodovaní neprihliadol. Pokiaľ prvostupňový súd uvádzal, že na hlavnom pojednávaní sa bránil
iným spôsobom ako po spáchaní skutku, toto jeho konanie bolo logické, pretože po spáchaní skutku bol

v šoku, bol značne rozrušený a pod vplyvom alkoholu a nepremýšľal nad tým, akým spôsobom bude
neskôr vedená jeho obhajoba. Preto nepovažoval za potrebné uvádzať policajtom, že sa snažil spáchať
samovraždu, príp. akým spôsobom. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uvádza,
že jeho konanie vykazuje znaky nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., s čím však nesúhlasí,
nakoľko podľa jeho názoru jeho konanie vykazuje znaky vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr.

zák., nakoľko síce vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Nechcel nikoho
ohroziť ani iným osobám spôsobiť ujmu na zdraví, mal v úmysle spáchať samovraždu. Vzhľadom na
opatrenia, ktoré urobil (otvoril okno v dome a hadicu zasunul do otvoru, ktorý ústil v pivnici) sa spoliehal,
že výbuch plynu nemôže nastať. Nemohol predpokladať, že hadica sa môže tlakom plynu vymrštiť z

otvoru, do ktorého ju zasunul. Aj napriek tomu, že postupoval ľahkomyseľne, nebol uzrozumený s tým,
že môže svojím konaním spôsobiť následok v podobe ujmy na zdraví iným osobám ako sebe samému.
Tiež bol presvedčený, že sa v dome nikto nenachádzal. Uznáva, že pokus o samovraždu nebol vhodným
riešením zbavenia sa problémov, je ochotný niesť zodpovednosť za nedbanlivostné a ľahkomyseľné
konanie, avšak uložený trest vzhľadom na jeho pohnútku spáchať samovraždu a s ohľadom na následok

predpokladaný zákonom (ublíženie na zdraví), ktorý v konečnom dôsledku nenastal, je neprimerane
vysoký. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil
s tým, že ho uzná vinným pod bodom 2/ z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa §
157 ods. 2 Tr. zák. a uloží mu úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby zvýšenej
o jednu tretinu v trvaní 28 mesiacov.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že podľa jej názoru
skutkový stav a vina obžalovaného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku bola náležite preukázaná,
preto navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť.Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a je názoru,
že obžalovaný sa skutku dopustil z hľadiska subjektívnej stránky vo forme vedomej nedbanlivosti, preto

žiadal, aby odvolací súd rozhodol sám o vine a treste obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/
napadnutého rozsudku tak, ako sa toho domáhal obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca a žiadal, aby
odvolací súd rozhodol v intenciách písomne podaného odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade čo sa týka skutku pod bodom 1/ rozsudku súdu prvého stupňa, tu je nutné uviesť, že

súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovanéhovzmysle§257ods.1písm.b)Tr.por.auznalhovinnýmzoskutkuuvedenomvovýrokovej
časti kvalifikovaného ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. V tomto smere odvolací súd nezistil chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Obdobne

pokiaľ ide o výrok, ktorým bol obžalovaný V. C. podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodený spod skutku 3/
obžaloby kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. je v súlade so
zákonom, konkrétne ustanovením § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže dokazovaním bolo preukázané, že
dlžné výživné obžalovaný do rozhodnutia súdu zaplatil a neplatenie výživného nemalo trvalo nepriaznivé
následky na deti. Napokon uvedené výroky rozsudku súdu prvého stupňa ani odvolaním napadnuté

neboli.

Odvolací súd potom preskúmal napadnutý výrok o vine pod bodom 2/ rozsudku a výrok o treste,
pričom dospel k záveru, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení

Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal
obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery,
pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o obranu

obžalovaného uvádzanú v odvolaní, touto sa už zaoberal súd prvého stupňa. Tvrdenie obžalovaného,
že druhý koniec hadice sa našiel v obývačke a nie v otvore ústiacom do pivnice, do ktorého ho zasunul z
dôvodu,žetomoholspôsobiťtlakplynu,ktorýjuzotvoruvymrštil,vyhodnotilajodvolacísúdakoúčelové.
V predchádzajúcich výpovediach totiž v rozpore s tým uvádzal, že po tom čo pustil plyn, hadicu zasunul
do otvoru a odišiel do pivnice, pričom po nejakom čase mal z pivnice vyjsť, odstaviť plyn, vyhodiť hadicu

z otvoru a odísť cez okno von. V ďalšej svojej výpovedi zasa uvádzal, že hadicu v otvore, ktorý mal
priemer asi 10 centimetrov, upravil handrami. Obe tieto výpovede sú v rozpore s jeho poslednou verziou
o vymrštení hadice vplyvom tlaku a vylučujú ju. Napokon s prvou verziou výpovede obžalovaného sú
aj usvedčujúce výpovede svedkov P. Y. st. a Q. B., ktorí potvrdili, že z predmetnej hadice, ktorej jeden
koniec bol zapojený na prívod plynu a druhý koniec bol v izbe, pričom z neho unikal plyn. Svedok B.

potom išiel zastaviť hlavný prívod plynu. Tieto výpovede sú nepriamo potvrdené i fotodokumentáciou,
ohliadkou miesta činu, ale aj výpoveďou svedka F. W. - príslušníka polície, ktorý prišiel na miesto činu
na základe oznámenia P. Y. st., ktorý tiež popísal snahu obžalovaného skryť spomínanú hadicu a jeho
útek pred políciou. Napokon z výpovede svedka Ing. S. vyplýva, že ak by bola dosiahnutá vysoká
koncentrácia plynu, mohlo dôjsť pri iniciácii (napr. elektrickou iskrou pri zažatí svetla v miestnosti) k

výbuchu plynu a hrozila by tlaková vlna a deštrukcia domu, ktorá by ohrozila osoby nachádzajúce sa v
dome, ale aj osoby, motorové vozidlá a rodinné domy v okruhu 50 metrov. Skutočnosť, že obžalovaný
vedel o prítomnosti jeho manželky P. Y. st. a Q. B. na dvore domu vyplýva z toho, že sa bezprostredne
pred skutkom na dvore pohyboval a videl ich. Taktiež musel vedieť, že sa v dome nachádza jehodcéra P. Y., ktorá v tom čase chodila ešte do školy a ako vypovedala, domov prichádzala okolo 14.30
hod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného, že chcel
spáchať samovraždu a nebol uzrozumený s tým, že môže svojím konaním spôsobiť následok v podobe

ujmy na zdraví iným osobám ako sebe samému. Práve naopak, na základe vykonaných dôkazov a
okolností prípadu správne prvostupňový súd vo vzťahu k subjektívnej stránke konania obžalovaného
dospel k záveru, že tento konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zák. a uznal
obžalovaného vinným v bode 2/ napadnutého rozsudku z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák., pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému ublížiť na zdraví a spáchal uvedený čin
na chránenej osobe, blízkej osobe a viacerých osobách.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval nutné poukázať
z hľadiska podaného odvolania, pričom s ďalším odôvodnením týkajúcim sa jednotlivých vykonaných

dôkazov, celkového vyhodnotenia dôkaznej situácie a ustálenia skutkových zistení, ako aj právnej
kvalifikácie v plnej miere odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
stotožnil.

Napokon tiež pri ukladaní trestu za prečiny pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku okresný súd

správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti stál 5
krát pred súdom, pričom v prípade prvých štyroch odsúdení sa na neho hľadí ako by odsúdený nebol.
Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Topoľčany, sp. zn. 1T/9/04 zo dňa 19.05.2004, pre trestný

čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody na 1 rok, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa
osvedčil. Za priestupky bol sedemkrát postihnutý. Priťažovalo mu teda v zmysle § 37 písm. h), m) Tr.
zák., že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, poľahčujúce okolnosti zistené
neboli. Súd prvého stupňa potom správne ukladal úhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby

ustanovenia § 156 ods. 3 Tr. zák. (2 roky až 5 rokov) upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. od 3 rokov
do 5 rokov, pričom uložený trest na spodnej hranici zákonnej sadzby v trvaní 3 roky so zaradením podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia nie je neprimeraný a podľa názoru
odvolacieho súdu a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.

Vsúladesozákonomjenapokonajvýrokonáhradeškody.PoškodenáVšeobecnázdravotnápoisťovňa,
a.s. si v súvislosti so skutkom pod bodom 1/ napadnutého rozsudku riadne a včas uplatnila náhradu
škody voči obžalovanému vo výške 79,63,-€, ktorú aj doložila a ani odvolací súd nemal pochybnosti o
takomto nároku. Preto bol obžalovaný správne zaviazaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. k náhrade tejto
spôsobenej škody.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.