Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Weiserová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/139/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217579
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217579.4
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,Bratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobný návrh z a m i e t a.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).
Uznesením č. 11C/139/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012, 11C/177/2012, 11C/193/2012,
11C/202/2012, 11C/204/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012, 11C/246/2012, 11C/266/2012,
11C/272/2012, 11C/298/2012, 11C/313/2012, 11C/318/2012, 11C/321/2012, 11C/327/2012, a
11C/332/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 11C/139/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu
konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane
druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je
založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú
škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil spravidla vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný
postupsúdujetakejintenzity,ktorámázanásledokzmarenievymožiteľnostimajetkovéhoprávažalobcu.
V tomto prípade išlo o žaloby 11C/193/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012 a 11C/246/2012.
V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o
žaloby 11C/202/2012, 11C/272/2012, 11C/298/2012, 11C/327/2012, a 11C/332/2012.
V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučnéhosúdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
11C/204/2012, 11C/266/2012, 11C/318/2012 a 11C/321/2012.
V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Jednalo sa o žaloby
11C/139/2012, 11C/145/2012 , 11C/146/2012, 11C/177/2012 a 11C/313/2012. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 Eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené
dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznikskutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučný
spis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov
v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách
týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.
K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.
K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu Ak
ho súd nepoverí, 15-dňová
lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predpokladá
posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu.
K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.
K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov sivyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.
K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.
K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 22.5.2013, pričom účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na
pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o
zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2NcC/50/2012-13 zo dňa 22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania
veci bolo rozhodnuté predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie
je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na
uvedené, súd pojednávanie odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením č.
11C/139/2012-53 zo dňa 20.6.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/338/2013-73 zo dňa 12.12.2013
rozhodnutie súdu 1. stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne súd vytýčil
termín pojednávania na 2.4.2014, kde žalobca opätovne žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania
do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, pričom požiadal
i o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vyššie. Súd nepovažoval žalobcom uvedený dôvod
za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah
spisu a vykonané listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu,
v jednom prípade platobný rozkaz a v troch prípadoch notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolpredloženýnávrhnavykonanieexekúcie,exekučnýtitul a
prevažneajzmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinným,zktorejbolovovšetkýchprípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/229/2006 (pripojeného k sp. zn. 11C/139/2012) bolo
zistené, že dňa 26.4.2006 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava
Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves na vykonanie exekúcie proti povinnému C. F. pre
vymoženiesumy 254,93Eur(7680,-Sk)spríslušenstvomatonapodkladeexekučnéhotitulu-Notárskej
zápisnice spísanej dňa 6.11.2005 u notára JUDr. Ondreja Ďuriača, Partizánske N 5820/2005, NZ
52543/2005, NCRLs 51883/2005. Listom zo dňa 5.10.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010
požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora
- JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 12.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu.
Uznesením 9Er/229/2006-25 zo dňa25.1.2011 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju
a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa čo do výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení i vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/82/2004 (pripojeného k sp. zn. 11C/145/2012) bolo
zistené, že dňa 22.6.2004 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému K. R. pre vymoženie sumy
117,51 Eur (3540,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
spísanej dňa 22.2.2004 u notára JUDr. Ondreja Ďuriača, Partizánske N 908/2004, NZ 15411/2004.
Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd
o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
2.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu
so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Uznesením 3Er/82/2004-21 zo
dňa 31.1.2011 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, pričom odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
a voči výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora odvolanie odmietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 31.8.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/17/2004 (pripojeného k sp. zn. 11C/146/2012) bolo
zistené, že dňa 16.2.2004 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému K. R. pre vymoženie sumy
474,01 Eur (14280,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
spísanej dňa 31.10.2003 u notára JUDr. Ondreja Ďuriača, Partizánske N 4402/2003, NZ 100011/2003.
Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd
o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
30.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu
so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Uznesením 9Er/17/2004-20 zo
dňa 31.1.2011 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, pričom odvolací
súd zrušil uznesenie súdu 1. stupňa z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel
a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne súd konal v zmysle pokynu odvolacieho
súdu z dedičkou povinného. Uznesením 9Er/17/2004-41 zo dňa 15.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/1332/2002 (pripojeného k sp. zn. 11C/177/2012) bolo
zistené, že dňa 27.8.2002 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Rudla, Exekútorský úrad Ružomberok na vykonanie exekúcie proti povinnému X. R. pre vymoženie
sumy 398,33 Eur (12000,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Platobného
rozkazu tunajšieho súdu 1Rob 911/01 zo dňa 10.12.2001. Listom zo dňa 8.10.2009 doručeného
tunajšiemu súdu dňa 15.10.2009 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil
meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 26.11.2009 tunajší súd zaslal uvedenú
žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie predložil súdu 15.4.201 spolu s
oznámením o vyčíslení trov exekúcie. Uznesením 1Er/1332/2002-15 zo dňa 21.4.2010 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Zahradnícka 62.Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/23/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/193/2012) súd zistil, že dňa
20.1.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému Q. Z. pre vymoženie 1335,24 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18082/09 zo dňa 9.11.2009. Keďže podkladom pre
rozhodnutiebolaúverovázmluvasúdpožiadalsúdsúdnehoexekútoraanásledneipriamo oprávneného
o jej predloženie. Oprávnený na výzvu pozitívne nereagoval, preto bola uznesením 9Er/23/2010-9 zo
dňa 12.5.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Oprávnený podal proti
tomuto uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 22.9.2010, uznesenie súdu 1.
stupňa potvrdil. Uznesením zo dňa 8.11.2010 bolo exekučné konanie zastavené, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 6.12.2010.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/52/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/202/2012) súd
zistil, že dňa 5.1.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. K. pre vymoženie 1020,13
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09086/10 zo dňa 6.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 27.1.2011. Výzvou zo dňa 31.1.2011 bol
oprávnený žiadaný na špecifikáciu použitia úveru, na ktorú reagoval odpoveďou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 4.3.2011. Dňa 17.3.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
9Er/52/2011-13 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol
v rozpore s dobrými mravmi a následne uznesením zo dňa 12.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2011.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/520/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/204/2012) súd zistil, že dňa
26.8.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému P. E. pre vymoženie 330,61 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04423/09 zo dňa 3.6.2009. Keďže podkladom
pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal dňa 27.8.2009 oprávneného o jej predloženie,
ktoré následne urgoval. Oprávnený na výzvu reagoval doložením listín až 20.11.2009. Uznesením
9Er/520/2009-17 zo dňa 4.12.2009 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne čo
do istiny 167,29 Eur a nad zákonný úrok z omeškania zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorýpriznávalnedovolenéplnenieabolvrozporesdobrýmimravmiavtenistýdeňbolovozvyšnejčasti
vydanépoverenienavykonanieexekúcie.Oprávnenýpodalprotitomutouzneseniuodvolanie aodvolací
súd dňa 20.12.2010 uznesenie súdu 1. stupňa zrušil za účelom opätovného preskúmania charakteru
zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 10.1.2011 bol oprávnený vyzvaný na špecifikáciu účelu zmluvy o úvere,
na ktorú reagoval jej opätovným predložením. Po preštudovaní úverovej zmluvy bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/520/2009-43 zo dňa 7.2.2011 opätovne čiastočne čo
do čo do istiny 167,29 Eur a nad zákonný úrok z omeškania zamietnutá pre nezákonnosť exekučného
titulu,ktorýpriznávalnedovolenéplnenieabolvrozporesdobrýmimravmi.Uznesenímzodňa17.3.2011
bolo exekučné konanie v zamietnutej časti zastavené.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/220/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/228/2012) súd
zistil, že dňa 29.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. R. pre vymoženie 882,87
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 13921/10 zo dňa 26.1.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 14.4.2011. Výzvou zo dňa 18.4.2011
bol oprávnený žiadaný na špecifikáciu použitia úveru, na ktorú reagoval odpoveďou dňa 11.5.2011.
Dňa 12.5.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/220/2011-13
zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s
dobrými mravmi a následne uznesením zo dňa 23.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/550/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/235/2012) súd
zistil, že dňa 17.6.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Ľ. Z. pre vymoženie 1454,57
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdusp. zn. SR 02089/11 zo dňa 8.4.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011. Výzvou zo dňa 19.8.2011
bol oprávnený žiadaný na špecifikáciu použitia úveru, na ktorú reagoval odpoveďou dňa 20.9.2011.
Dňa 22.9.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/550/2011-15
zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore
s dobrými mravmi a následne uznesením zo dňa 20.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/90/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/246/2012) súd
zistil, že dňa 3.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. Ž. pre vymoženie 470,- Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
11053/10 zo dňa 22.11.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 21.2.2011. Výzvou zo dňa 22.2.2011 bol oprávnený
žiadaný na špecifikáciu použitia úveru, na ktorú nereagoval. Dňa 17.3.2011 bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/90/2011-11 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného
titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne uznesením zo
dňa 12.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.6.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/301/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/266/2012) súd
zistil, že dňa 5.3.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E.. B. E. pre vymoženie 436,-
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 15083/09 zo dňa 18.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 11.5.2010 a dňa 18.5.2010 bolo vo
veci vydané poverenie. Dňa 12.11.2010 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a vylúčenie
súdneho exekútora z exekúcie, pričom toto podanie bola zaslané na vyjadrenie oprávnenému i súdnemu
exekútorovi.Uznesením9Er/310/2010-32zodňa29.3.2011bolnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie
zamietnutý a uznesením 9Er/301/2010-36 z toho istého dňa bolo rozhodnuté o tom, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Následne podal proti "uzneseniu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia" odvolanie oprávnený, pričom Uznesením 14CoE/126/2011-53
zo dňa 17.8.2011 odvolací súd odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania zastavil. Uznesením
9Er/301/2010-55 zo dňa 19.9.2011 exekučný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania exekúcie a následne uznesením zo dňa 16.11.2011 poveril jej výkonom JUDr.
Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava. Uznesením 9Er/301/2010-65 zo dňa 19.12.2011 priznal
exekučný súd trovy exekúcie 71,54 Eur pôvodnému súdnemu exekútorovi. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na
ďalšie konanie.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/613/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/272/2012 a žalovaného
i v konaní 11C/321/2012 titulom náhrady škody za neskoro vydané poverenie) zo dňa 29.1.2010 súd
zistil, že dňa 25.9.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému Márii Dobrovičovej pre vymoženie 207,25 Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06104/09 zo
dňa 2.7.2009. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal oprávneného o
jej predloženie. Oprávnený na výzvu nereagoval, preto bola citovaným uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a
zároveň predložil požadovanú zmluvu o úvere, preto odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa zrušil. Po
preštudovaní úverovej zmluvy bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
9Er/613/2009-21 zo dňa 4.8.2010 čiastočne čo do istiny nad sumu 157,54 Eur a nad zákonný úrok z
omeškania zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie a bol
v rozpore s dobrými mravmi a v ten istý deň bolo vo zvyšnej časti vydané poverenie na vykonanie
exekúcie. Následne bolo oprávneným znovu podané odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo dňa
27.5.2011, uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil. Uznesením zo dňa 27.6.2011 bolo exekučné konanie v
zamietnutej časti zastavené.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/458/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/298/2012) súd zistil, že
dňa 6.8.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému A. E. pre vymoženie 374,36 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02159/09 zo dňa 26.5.2009. Keďže podkladom
pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal dňa 11.8.2009 súdneho exekútora a následne dňa
19.11.2009 priamo oprávneného o jej predloženie. Oprávnený na výzvu pozitívne nereagoval, preto
bola uznesením 9Er/458/2009-17, zo dňa 14.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo
dňa 21.6.2010, uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil. Uznesením zo dňa 20.9.2010 bolo exekučné konanie
zastavené, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2010.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/200/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/313/2012) bolo
zistené, že dňa 20.4.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava
Kešeľáka, Exekútorský úrad Sp. Nová Ves na vykonanie exekúcie proti povinnému N. E. pre vymoženie
sumy 307,38 Eur (9260,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu -rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu SR 7073/06 zo dňa 5.1.2007 , ktorý nadobudol právoplatnosť 23.1.2007. Listom
zo dňa 5.10.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu
súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 12.11.2010
tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou
o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu a dňa 24.11.2010 vyzval oprávneného na
preloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok. Uznesením 9Er/200/2007-26 zo
dňa 25.2.2011 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Zahradnícka 62.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/591/2008 (pripojeného k sp. zn. 11C/318/2012 ) súd zistil, že dňa
18.11.2008 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému K. Č. pre vymoženie 246,10 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07391/08 zo dňa 5.8.2008. Uznesením
9Er/591/2008-8 zodňa25.11.2008bolažiadosťoudeleniepoverenienavýkonexekúciečiastočnečodo
trovprávnehozastúpeniavexekúcii641,-Skzamietnutáadňa2.12.2008bolovovecivydanépoverenie.
Následne keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola úverová zmluva, súd výzvou
zo dňa 27.5.2009 žiadal oprávneného o jej predloženie, spolu so všeob. podmienkami poskytnutia
úveru. Po ich predložení uznesením 9Er/591/2008-18 zo dňa 29.11.2010 bola exekúcia zastavená, pre
nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi,
pričom predmetné rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom uznesením zo dňa 23.6.2011
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/823/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/327/2012) súd
zistil, že dňa 28.12.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému G. I. pre vymoženie 320,- Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 06243/10 zo dňa 27.7.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Výzvou zo dňa 13.12.2010
bol oprávnený žiadaný na špecifikáciu použitia úveru, na ktorú nereagoval. Dňa 12.1.2011 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/823/2010-12 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne
uznesením zo dňa 16.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.3.2011.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/853/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/332/2012) zo dňa
8.1.2010 súd zistil, že dňa 23.11.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolfom Krutý žiadosť na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému Ľ. Č. pre vymoženie 178,31 Eur s príslušenstvom a to
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06886/09 zo
dňa 6.7.2009. Keďže podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva súd požiadal oprávneného o
jej predloženie. Oprávnený na výzvu nereagoval, preto bola citovaným uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom
odvolací súd uznesením zo dňa 17.6.2010, uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil. Uznesením zo dňa
2.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené.Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Podaním zo dňa 27.3.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 16.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.2NcC/50/2012-13zodňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.
Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby. V konaniach vedených pôvodne pod č. 11C/193/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012
a 11C/246/2012 (ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod
č. 11C/202/2012, 11C/272/2012, 11C/298/2012, 11C/327/2012 a 11C/332/2012 (NZP) v nerozhodnutí
o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných
veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v
exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsťpráve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k
uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj
boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na
tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby. V konaní sp. zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012, 11C/177/2012 a
11C/313/2012,(ZE) v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora žalobcovi. Vo všetkých prípadoch sa tak udialo
v priebehu roku 2010 a 2011 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas. V konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 11C/204/2012, 11C/266/2012. 11C/318/2012 a 11C/321/2012 (NP)
žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote. V konaní 9Er/520/2009 (11C/204/2012), bolo rozhodnuté uznesením zo
dňa 4.12.2009, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietnutá
a zároveň bolo vydané na zvyšok nároku v ten istý deň poverenie. Na odvolanie oprávneného bolo
následne odvolacím súdom predmetné uznesenie zrušené, ale následne bolo exekučným súdom
rozhodnuté rovnako dňa 7.2.2011. V konaní 9Er/301/2010 (11C/266/2012) bolo 18.5.2010 vydané
poverenie a v konaní 9Er/613/2009 (11C/321/2012) bola žiadosť súdneho exekútora dňa 29.1.2010
zamietnutá, pričom následne na odvolanie oprávneného bolo odvolacím súdom predmetné uznesenie
zrušené, a opätovne bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.8.2010 tak, že žiadosť bola čiastočne
zamietnutá a vo zvyšku bolo v ten istý deň vydané poverenie. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté
odvolaním, avšak odvolací súd jeho správnosť potvrdil. Vo týchto konaniach premlčacia doba mohla
začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu zástupcovi oprávneného,
pretože z uvedeného uznesenia sa mohol oprávnený tieto skutočnosti dozvedieť resp. dňom doručenia
poverenia súdnemu exekútorov. Písomnosti boli v týchto prípadoch právnemu zástupcovi oprávneného
a exekútorovi doručené v roku 2010 a 2011, teda ani v týchto prípadoch nie je možné konštatovať, že
by bol nárok žalobcu premlčaný. Premlčanie možno konštatovať u spisu 9Er/591/2008 (11C/318/2012),
pretože tu bolo vydané uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti dňa 25.11.2008 a poverenie bolo na
zvyšok nároku vydané následne 2.12.2008. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 15.12.2008 a lehota na podanie žaloby po troch rokoch od doručenia t.j. 16.12.2011,
teda ešte pred podaním žaloby dňa 27.9.2012 uplynula.
K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienokza túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.
Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 11C/139/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/193/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012 a
11C/246/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, resp. exekučné konanie ako nezákonné zastavil (ISTINA
RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých
prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.
Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd.
Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými
titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa
§ 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred
všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský
rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský
súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť
znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú
vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených práve žalobcom v tomto konaní.
Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté
rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach.
Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.
Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súduako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní sp. zn. 9Er/23/2010
(11C/193/2012), kde bolo rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdené.
Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/202/2012, 11C/272/2012,( mimochodom žalované
i titulom náhrady škody za neskoro vydané poverenie v konaní 11C/321/2012), 11C/298/2012,
11C/327/2012, a 11C/332/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným
veciam bolo preukázané, že v prípade konania 11C/202/2012 a konania 11C/327/2012 boli žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodcovských rozsudkov, čo spôsobilo ich nevykonateľnosť. Rovnako
tomu bolo i v konaniach 11C/298/2012 a 11C/332/2012, s tým rozdielom, že rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí žiadostí o udelenia poverenia boli napadnuté odvolaním oprávneného, pričom
odvolacím súd ich v celom rozsahu potvrdil. Vo vyššie uvedených konaniach súd žiadal súdneho
exekútora i oprávneného o predloženie listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského
súdu, avšak bezvýsledne. Obdobná bola i situácia v spise 11C/272/2012, kde bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
odôvodneniarozhodcovskéhorozsudku,čospôsobilojejnevykonateľnosť,pretožeexekučnýtitulnebolo
možné preskúmať pre nepredloženie úverovej zmluvy zo strany oprávneného. Následne tak bolo
učinené v priebehu odvolacieho konania a tak Krajský súd v Košiciach prvostupňové rozhodnutie
zrušil. Po preskúmaní predloženej zmluvy exekučný súd opätovne vo veci rozhodol tak, že žiadosť
čiastočne zamietol a vo zvyšku nároku vydal poverenie. Rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žiadosti
na vykonanie exekúcie bolo potvrdené odvolacím súdom. V uvedených exekučných konaniach po
podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a
ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie,
či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora
má byť zamietnutá. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Okrem toho súd má za to, že
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy
exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch.
V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.
Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.
V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 ÚstavySR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/204/2012, 11C/266/2012, 11C/318/2012
a 11C/321/2012 (žalované i titulom náhrady škody za neskoro zamietnuté poverenie v konaní
11C/272/2012), žalobca v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu
spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámených exekučných spisov mal súd preukázané, že v konaní sp. zn. 9Er/301/2010
(11C/266/2012), bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
tunajšiemu súdu doručená dňa 10.5.2010 a už 18.5.2010 teda v zákonnej lehote bolo vo veci vydané
poverenie. Rovnako v konaní 9Er/591/2008 bola žiadosť doručená tunajšiemu súdu dňa 18.11.2008,
dňa 25.11.2008 bola čiastočne zamietnutá a dňa 2.12.2008 v zákonnej lehote bolo vo zvyšku nároku
vydané poverenie. Navyše v uvedenom prípade je nutné konštatovať, vzhľadom na žalovanou vznesenú
námietku premlčania, že tu skutočne došlo k premlčaniu nároku žalobcu, tak ako to bolo odôvodnené
vyššie.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/520/2009 (11C/204/2012) bolo preukázané, že tu bola žiadosť
na vykonanie exekúcie oprávneného podaná dňa 26.8.2009. Keďže podkladom pre exekučný titul bola
úverová zmluva súd požiadal dňa 27.8.2009 oprávneného o jej predloženie, ktoré následne urgoval.
Oprávnený na výzvu reagoval doložením listín až 20.11.2009 a vzápätí uznesením 9Er/520/2009-17
zo dňa 4.12.2009 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne čo do istiny
167,29 Eur a nad zákonný úrok z omeškania zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý
priznával nedovolené plnenie a bol v rozpore s dobrými mravmi a v ten istý deň bolo vo zvyšnej
časti vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie
a odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa zrušil za účelom opätovného preskúmania charakteru
zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 10.1.2011 bol oprávnený vyzvaný na špecifikáciu účelu zmluvy o
úvere, na ktorú reagoval jej opätovným predložením. Po preštudovaní úverovej zmluvy bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/520/2009-43 zo dňa 7.2.2011 opätovne
čiastočne zamietnutá. Obdobná bola i situácia v spise 9Er/613/2009 (11C/272/2012), kde bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu 25.9.2009
zamietnutá dňa 29.1.2010, po márnom uplynutí lehoty na predloženie listín, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutierozhodcovskéhosúduato preneurčitosťanezrozumiteľnosťodôvodneniarozhodcovského
rozsudku,čospôsobilojejnevykonateľnosť,pretožeexekučnýtitulnebolomožnépreskúmať.Vpriebehu
odvolacieho konania oprávnený listiny doložil a tak Krajský súd v Košiciach prvostupňové rozhodnutie
zrušil. Po preskúmaní predloženej zmluvy exekučný súd opätovne vo veci rozhodol tak, že žiadosť
čiastočne zamietol a vo zvyšku nároku vydal poverenie a to 4.8.2010. V uvedených exekučných
konaniach po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj
urgované a ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre
posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho
exekútora má byť zamietnutá .
V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcichsaochranyspotrebiteľa,akoajpodľaSmerniceč.93/13/EHS.Vtýchto exekučnýchkonaniach
bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie
požadovaných dokladov plnil oprávnený.Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012, 11C/177/2012
a 11C/313/2012 malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým,
že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase
t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisov
bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola vo všetkých prípadoch exekučným
súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a
predloženie exekučného spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy
vzniknutých trov exekúcie boli exekučným súdom vydané v konaniach 11C/139/2012 (9Er/229/2006),
11C/145/2012(3Er/82/2004)a11C/146/2012(9Er/17/2004)uznesenia,ktorýmibolovyhlásenáexekúcia
za neprípustnú a návrh na zmenu exekútora zamietnutý a v konaniach 11C/177/2012 (1Er/1332/2002)
a 11C/313/2012 (9Er/200/2007) uznesenia o zmene súdneho exekútora. V týchto prípadoch bola teda
potrebná súčinnosť pôvodne povereného súdneho exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť až po
doložení požadovaných dokladov. Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 44 ods.8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci exekučného konania
až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody. Tu je však potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu je výsledkom
štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie právnych noriem na ten ktorý prípad, na čo
je potrebný určitý čas vzhľadom na skutočne veľký počet exekučných konaní s obdobným skutkovým
základomtotorozhodnutiebolovprimeranejlehote.Okremtoho súdpoukazujenajudikatúruÚstavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 prieťahy sa posudzujú podľa jednotlivých okolností prípadu a nedodržanie
lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť právo účastníka
na včasné prejednanie a rozhodnutie veci.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomnev troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.