Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana

Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanej R. Y., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
marca 2014, o odvolaní obžalovanej R. Y. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta
2013, sp. zn. 3T/148/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná R. Y., nar. XX.XX.XXXX

o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. k peňažnému trestu vo výške 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanej pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ukladá
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.08.2013, sp. zn. 3T/148/2013 bola
obžalovaná R. Y. uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že i napriek tomu, že jej bol rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 0T/1/2013 zo dňa 11.1.2013, právoplatným 24.1.2013, uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 14 mesiacov, dňa 17.5.2013 o 08.00 hodine viedla po
ceste I/64 v meste Nováky, okres Prievidza, smerom do Prievidze osobné motorové vozidlo zn. Škoda

Felícia, evidenčné číslo U.-XXX Q..

Za to bola odsúdená podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bola
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň jej bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého

druhu na dobu 22 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadla odvolaním
obžalovaná, v ktorom sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. c), § 321ods. 1 písm. d) Tr. por. a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Poukazovala na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý vykonal hlavné pojednávanie
v jej neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uviedla, že hlavného pojednávania

sa nemohla zúčastniť, nakoľko jej to nedovoľoval jej zdravotný stav a svoju neúčasť na hlavnom
pojednávaní riadne a včas ospravedlnila dňa 27.08.2013, kedy podala na okresnom súde potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti. Z ničoho nevyplýva, že by sa hlavného pojednávania nechcela zúčastniť,
naopak na podateľni súdu uviedla, že skončenie práceneschopnosti na súd bezodkladne oznámi,
čo aj učinila po skončení práceneschopnosti dňa 16.09.2013. Podľa jej názoru, vzhľadom k vyššie

uvedenému, ak súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti, porušil jej práva
na obhajobu. Sama mala eminentný záujem na hlavnom pojednávaní predložiť dôkazy a vyjadriť sa
k okolnostiam, ktoré by mali vplyv na druh a výmeru trestu. Napokon prvostupňový súd porušil zákon
v ustanovení § 38 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Na okolnosť, že bola už odsúdená Okresným
súdom Partizánske rozsudkom sp. zn. 0T/1/2013 zo dňa 11.01.2013, nemohol súd prihliadať ako na
priťažujúcu okolnosť, nakoľko táto je zákonným znakom trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.

zák. S poukazom na uvedené žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Podľa jej názoru zákonné podmienky na vykonanie hlavného

pojednávania v neprítomnosti obžalovanej boli splnené, a taktiež súd prvého stupňa správne vyhodnotil
všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o treste.

Obžalovaná uviedla, že ľutuje toho, čo sa stalo. Chcela by požiadať, ak by bolo možné, uložiť jej iný trest
ako nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti sa stará o 17-

ročnú dcéru bývajúcu s ňou v spoločnej domácnosti a ktorá študuje. V prípade, že by musela nastúpiť
výkon trestu odňatia slobody, prišla by o prácu, nemal by kto platiť byt a starať sa o dcéru. Jej bývalý
manžel neplatí žiadne alimenty a nevie, kde sa v súčasnosti nachádza.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z podnetu podaného odvolania obžalovanej krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

V prvom rade je nutné uviesť, že odvolanie obžalovanej vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu
prvého stupňa nie je dôvodné a prvostupňový súd mal splnené zákonné podmienky na konanie

hlavného pojednávania v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. v jej neprítomnosti. Z trestného spisu vyplýva,
že obžaloba bola obžalovanej dňa 12.08.2013 riadne doručená, na pojednávanie bola včas a riadne
predvolaná a súčasne upozornená na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti (č.l.
52-53), obžalovaná mala možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní

a tiež ako obvinená bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Osobitne bola v predvolaní súdu písomne poučená podľa
§ 120 ods. 2 Tr. por. o tom, že v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Obžalovaná síce dňa 27.08.2013 osobne doručila
na súd fotokópiu o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorej je rukou dopísané ospravedlnenie, že
sa na hlavné pojednávanie dňa 28.08.2013 z dôvodu práceneschopnosti nedostaví, avšak nežiadala
v tej súvislosti o odročenie hlavného pojednávania a tiež nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára

v zmysle citovaného ustanovenia § 120 Tr. por., že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na hlavnom
pojednávaní. Preto samosudkyňa správne rozhodla uznesením o tom, že hlavné pojednávanie vykoná
za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovanej. Ani odvolací súd v tomto postupe
nezistil pochybenie a teda ani porušenie práva na obhajobu.Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval

podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že
skutok spáchala obžalovaná R. Y.. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil
správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje
závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.

Obžalovaná je zo skutku usvedčovaná výpoveďami svedkov L. L., JUDr. L. Q., listinnými dôkazmi, a to
výpismi z evidenčnej karty vodiča, trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 0T/1/2013
zo dňa 11.01.2013, právoplatným 24.01.2013, ale tiež samotnou výpoveďou a priznaním R. Y.. Odvolací
súd sa v plnej miere stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, pričom s ďalším podrobným
odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia dôkazov a ustálenia skutkového stavu odvolací súd v plnej miere
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Taktiež vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej prvostupňový súd postupoval správne.
Obžalovaná konaním ustáleným v skutkovej vete napadnutého rozsudku nepochybne naplnila znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
pretože marila výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonávala činnosť na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie

súdu o zákaze činnosti.

Napokon krajský súd preskúmajúc napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa zistil,
že okresný súd pri jeho ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods.1,4 Tr. zák.,
prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti, na osobu páchateľa. Pokiaľ však ide o predchádzajúce odsúdenie obžalovanej trestným
rozkazom Okresného súdu Partizánske, č.k. 0T/1/2013, toto prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko tomu bráni ustanovenie § 38 ods. 1
Tr. zák. a v tomto smere je nutné prisvedčiť odvolaniu obžalovanej. O osobe obžalovanej bolo zistené,
že v mieste bydliska má dobrú povesť, bola však opakovane postihovaná v priestupkovom konaní pre

porušenie pravidiel cestnej premávky. V minulosti bola súdne trestaná citovaným trestným rozkazom zo
dňa 11.01.2013, ktorým jej bol za rovnakú trestnú činnosť uložený trest odňatia slobody na 4 mesiace
s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 14 mesiacov, pričom prejednávaného skutku sa dopustila v
skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Uvedená skutočnosť v zásade odôvodňuje uloženie

nepodmienečnéhotrestodňatiaslobody.Odvolacísúdvšakpozhodnotenívšetkýchkritériípreukladanie
trestu dospel na rozdiel od okresného súdu k názoru, že účel trestu bude splnený aj uložením peňažného
trestu spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a nie je potrebné na obžalovanú
vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzal pritom do úvahy nielen priznanie obžalovanej
k činu a skutočnosť, že svoje konanie úprimne oľutovala, pričom vyjadrila snahu v budúcnosti viesť

riadny život, hodnotenie jej osoby a okolnosti prípadu, ale tiež osobné pomery obžalovanej, ktorá je
rozvedená, sama sa stará o výživu a výchovu svojej sedemnásťročnej študujúcej dcéry a v prípade, že
by musela nastúpiť výkon trestu, prišla by o prácu a nemal by kto platiť byt a starať sa o dcéru, pretože
manžel obžalovanej neplatí alimenty a obžalovaná ani nevie kde sa nachádza. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam a tiež s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, možno
v prejednávanom prípade výnimočne uložiť obžalovanej peňažný trest a to vo výmere 300,- Eur a pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil jej podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Aj takýmto trestom spolu s uloženým trestom zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel na 22 mesiacov, ktorý bol napadnutým rozsudkom uložený správne

a zákonne, preto ho odvolací súd nerušil a zostal týmto nedotknutý, bude podľa názoru odvolacieho
súdu splnený jeho účel.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného
odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.