Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/580/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208069
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613208069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci navrhovateľa R. C., C. K. XXX/XX,
A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Rybára s.r.o., Ľudová 14, Košice proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31 690 904 so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne
zastúpenémuJUDr.GabrielomGulbišom-advokátom,Nemcovej22,Košiceozrušenierozhodcovského
rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 8C/153/2013-102
z 9.septembra 2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 sp. zn. 2C 3287/2012 zo dňa 19.1.2012.

Súčasne súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44325452 sp. zn. 2C 3287/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra
Rybára trovy konania vo výške 263,68 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že odporca je
povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške
99,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval

sa ním zaplatenia sumy 42,54 € s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu
nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná zmluva č.
4413900050 zo dňa 17.10.2008, výňatok všeobecných poistných podmienok, potvrdenie Arbitrážneho
súdu Košice o prijatí návrhu dňa 4.1.2012, a rozhodcovský rozsudok č.2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012,
ktorý bol doručený odporcovi 15. 4. 2012, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2013. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia poisťovne z 1.1.2009

resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom odporcu(v tomto konaní navrhovateľa), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy
ako celku podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilozvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na
základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka
neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým

spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu. Odporca, pôvodne Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 17.10.2008 poistnú zmluvu č. 4413900050
ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou
zmluvou č. 4413900050, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku,
kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné

nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp.
nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma

fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach, ďalej zistil, že za Všeobecnými
poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom, sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4413900050, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim
podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho

konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti všeobecných poistných podmienok.

Z registra okresného súdu bolo zistené, že proti navrhovateľovi nie je súdom vedené konanie na základe
návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.

2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012. Ďalej dôvodil, že účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie
súdu a to navrhovateľ dňa 10.5.2013 a odporca dňa 13.5.2013 v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil
dňa 9.9.2013 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil.

Súd citoval ust. §§ 52, 53 OZ, ďalej §§ 40 ods. 1, 2, 41 ods. 1, 42 ods. 1 zák. č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní a mal za to, že rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na cit. ust. § 54 ods. 4
písm. r) OZ neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné
zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľ samostatne podpísal. V prvom rade odporca nepreukázal

skutočnosť, že by navrhovateľ bol riadne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že
navrhovateľ všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal, ešte neznamená,
že sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.
Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil

ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľom podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že
jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľ
podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú

len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca,
čo spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech

spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú pochybnosti o
neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal
súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou
podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami
o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil.Navrhovateľ v návrhu žiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/3287/2012.
V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že

dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu
predmetného rozhodnutia,preto tomuto vyhovel.

Trovy žalobcovi priznané vo výške 263,68 € a pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa
vyhláškyč.655/2004Z.z.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbybolaurčenápodľa§11ods.1uvedenej

vyhlášky, lebo jemu bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) vo výške 60,07 €, podanie žalobného návrhu (§14 ods. 1 písm. b/) vo
výške 60,07 €, účasť na pojednávaní (§14 ods. 1 písm. c/) vo výške 60,07 €, režijný paušál (§ 15 písm. a/)
za tri úkony 3 x 7,81 €, hotové výdavky za cestovné a stratu času 60,04 € (cestovné 8 € 1 x trasa Košice
- Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 za 4 začaté
polhodiny, trvanie cesty vlakom 55 minút, 4 x 13,01 € - 52,04 €. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu

trov za písomné podanie označené ako vyjadrenie k podaniu žalovaného, ktoré neobsahuje vyjadrenie
vo veci samej, v ktorom žalobca len poukázal na rozvíjajúcu sa súdnu prax v obdobných veciach. Taktiež
súd nepriznal v požadovanej výške uplatnené cestovné a náhradu za stratu času. Advokát sa môže s
klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy. Náklady s tým spojené súd môže vo forme náhrady
trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný.

V podanom odvolaní žiadal právny zástupca navrhovateľa zmeniť tretí výrok rozsudku, čo do trov
konania tak, že odporca zaplatí navrhovateľovi trovy konania 331,66 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku,čodoostatnýchvýrokovodvolanienepodal.UstanoveniazákonaaSmerniceRady93/13/EHS
argumentuje vylúčenie individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky, vo vyjadrení k podaniu žaloby to

podrobnerozpísalnavrhovateľaažnáslednepoukázalnajudikatúruvšeobecnýchsúdovSR.Zásadnáje
časť čl. VI Vyjadrenia navrhovateľa, ktorá poukazuje na ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné rozhodcovský
rozsudok zrušiť. Je preto nepochopiteľné, že podanie navrhovateľa neobsahovalo vyjadrenia vo veci
samej.

V odvolaní odporcu proti rozsudku žiada odvolateľ zrušiť rozsudok ako predčasne vydaný vo všetkých
jeho výrokoch a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. V rozsiahlom odvolaní namietal, že nesprávny
je právny záver súdu prvého stupňa, ktorý opiera o rozhodnutie KS v Trenčíne sp.zn. 11C/91/2009
z 2.11.2009, ktorým bolo nariadenie predbežné opatrenie (ďalej len PO) spočívajúce v zdržaní sa
používania rozhodcovskej doložky podľa čl. XV. VVP odporcu až do právoplatného skončenia veci.

Súd si tento právny záver paušálne osvojil, napr. rozsudok dovolacieho NS SR sp.zn. 3Cdo/65/2011
zo 7.3.2012 odmietol síce dovolanie odporcu z dôvodu procesnej neprípustnosti, avšak jednoznačne
z neho vyplýva, že v prevyšujúcej časti návrh žalobcov voči odporcovi na vydanie PO - zdržania sa
používania rozhodcovskej doložky voči všetkým svojim klientom - spotrebiteľom, nie je možné PO
nariadiť a tento postup sa môže vzťahovať jedine dotknutých účastníkov konania. Ďalej spochybňuje

odporca nevykonanie dôkazov, a to listín. Navrhol vykonať vykonať výsluch p. Z. U. - sprostredkovateľky
poistenia a zadovážiť rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu Košice č. 2C//3287/2012. Takto označené
dôkazy súd vôbec nevykonal. Pohľadávka odporcu sa len sčasti odvíja od provízie, pretože ide o náklady
odporcu rozrátaného do poistného po celú dobu predpokladaného platenia poistného (v danom prípade
od 18.10.2008 do 18.10.2018). Aj pre odporcu je dôležitý postoj navrhovateľa ako poistníka k uzavretej

poistnej zmluve. Odporca má záujem na stabilite poistného vzťahu. Vo vzťahu ku poistníkovi inkaso
a deľba provízie medzi nastrčeným poistníkom a tým výhradným sprostredkovateľom poistenia ide
o zabezpečenie zotrvania v poistnom vzťahu, po uplynutí ktorej sa náklady na obstaranie poistenia
vyrovnajú. Rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny úkon sa nachádza v osobitnej súčasti VPP, v tzv.
Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, ktorú si obe zmluvné strany individuálne dojednali.

Rozhodcovský súd vydal dňa 19.1.2012 na základe žaloby odporcu zo dňa 2.1.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým priznal plnenie odporcovi vo výške 122,07 € a zaviazal navrhovateľa aj k náhrade trov
rozhodcovského konania v prospech odporcu.
Odvolateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý riešil podstatu
rozhodcovského konania v Českej republike. Ide o druh civilného procesu a namietal, že napadnutým

rozhodnutím mu bol s konečnou platnosťou upretý prístup ku spravodlivosti. Súd vôbec nehodnotil,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenej forme konania. Ďalej rozvíjal ust. § 43 ods. 1 zák.
č. 244/2002 Z.z., súd pochybil, keď na daný prípad neaplikoval § 43 ods. 1 tohto zákona vo výrokunapadnutého rozhodnutia mal rozhodnúť aj o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Individuálne dojednaná a platná rozhodcovská doložka je platná. Odporca poukazuje aj na nález

Ústavného súdu. II. ÚS 499/2013 zo dňa 10.7.2013, ktorý zrušil uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/5/2012 z
31.1.2012 a vrátil mu na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa vo veci KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoE/139/2011 (išlo o posudzovanie identickej rozhodcovskej doložky).
Ďalej boli prijaté dve ústavné sťažnosti proti rozhodnutiu NS SR 6Cdo/1/2012 a 5Cdo/112/2012 o tej istej
problematike, súd sa nevyporiadal s podaním odporcu, ktorého relevantnosť je daná tým, že obsahoval

návrh na začatie konania sa opiera práve o judikát NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012.

Vo vyjadrení zo dňa 7.10.2013 (č.l. 122) navrhovateľ žiadal priznať trovy odvolacieho konania 67,88 €.

V ďalšom vyjadrení k odvolaniu odporcu sa navrhovateľ vyjadril tak, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako
vecne správny, okrem výroku o trovách konania so zreteľom na ustanovenie Občianskeho zákonníka

podľa § 39 OZ, lebo zaviazanie poisteného - spotrebiteľa na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa
bez toho, aby spotrebiteľ vedel v akej výške, je jeho záväzok a umožnené poistenie - dodávateľovi
okamžite si túto pohľadávku uplatniť pred rozhodcovským súdom bez predchádzajúceho vyčíslenia a
výzvy na dobrovoľné splnenie nie je možné inak hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi. Všeobecné
poistné podmienky zaväzujú poisteného uhradiť poisťovni osobitný provízny náklad, avšak ani poistná

zmluva ani VPP neobsahujú údaj o tom, v akej výške by tento provízny náklad mal byť. Zákon totiž
priamo ukladá súdu povinnosť pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, urobí tak
súd prvého stupňa nie osobitným rozhodnutím, ale po právoplatnosti rozhodnutia. Ostatné námietky sú
neopodstatnené. Všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa neboli dodržané.
Charakter rozhodcovských doložiek rozoberal NS SR vo veciach sp. zn. 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a

6Cdo/13/2012, a to aj s poukazom na tvrdenia odporcu, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní
tvoriacichsúčasťvšeobecnýchpoistnýchpodmienokúčastníkmikonaniadošlokindividuálnedojednanej
rozhodcovskej doložke. NS SR sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou navrhovateľa s tým,
že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a poisteným
spotrebiteľom v časti všeobecné poistné podmienky pod bodom XV nebola spotrebiteľom osobitne

dojednaná.Uostatnýchnámietokpodrobnevodôvodnenírozvádzalsvojestanoviskosúdprvéhostupňa
v rozsudku. Navrhovateľ dodáva, že znenie rozhodcovskej doložky absolútne nesvedčí o vysvetlení
obsahu rozhodcovskej doložky navrhovateľovi tretím nezávislým subjektom.

V návrhu na prerušenie konania aj s priloženou potrebnou judikatúrou žiadal podľa § 109 ods. 2 písm.

c) O.s.p. odporca Rapid life s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 402/2008 z 1.4.2009, (týka sa
rozsudkuvexekučnejveciNSSR2Cdo/5/2012),abysúdtotosúdnekonanieozrušenierozhodcovského
rozsudku bola podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil až do právoplatného ukončenia konania
o uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, vedeného pred ÚS SR pod sp. zn. II.ÚS/382/2013, Rvp
5052/2012. Okrem pripojeného nálezu ÚS SR na č.l. 131-144 (predsedajúci A. D.) pripojil aj tlačovú

informáciu č. S II/24/2013 z 10.7.2013 o neverejnom zasadnutí II.senátu Ústavného súdu SR.

V replike na návrh odporcu na na prerušenie konania sa vyjadril tak navrhovateľ, že s uvedeným
nesúhlasí a žiada súd, aby návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a pokračoval v konaní
vo veci samej. Občiansky súdny poriadok z dikcie znenia v § 109 ods. 2 neumožňuje v každom

prípade prerušiť konanie, ale musí ísť o rozhodnutie, ktoré má v prejednávanom prípade význam,
avšak v riešenej veci nemá a ani nemôže v prejednávanom prípade absolútne žiaden význam, dosah
ani iné následky. Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, na ktoré poukázal žalobca slúžilo na
podloženie tvrdení, na ktoré žalobca odkázal, avšak že ÚS SR zrušil uvedené rozhodnutie, to nemá v
prejednávanom prípade, hlavne pri takom dôkladnom dokazovaní ako bolo vykonané, žiaden význam,

lebo súd prejednal vec bez účasti odporcu, čím malo dôjsť k porušeniu práva odporcu na súdnu ochranu
a na spravodlivé konanie, avšak ústavný súd nijako nespochybnil závery NS SR týkajúce sa toho, že
nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú
skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo vyrovnal.

Ani jeden z odporcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný, a nie je opodstatnené odvolanie
navrhovateľa čo do výroku o trovách konania.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď

vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza odvolací súd, že už je viacero rozhodnutí
o tom, že rozhodcovské doložky odporcu sú neplatné a na NS SR uzavrel takto riešenú problematiku
v súlade so záverom rozsudku súdu prvého stupňa NS SR vo veci sp.zn. 3Cdo/1/2012, 61/2012
a 6Cdo/13/2013. Rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
účastníkmi v tejto veci - poistený navrhovateľ, v časti všeobecné poistné podmienky pod bodom XV

nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a je neplatná aj v súlade s favorizáciou práv spotrebiteľa
a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a nemal právomoc ani vo veci
konať. Súd prvého stupňa správne návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok
zrušil.

Odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR II.ÚS/499/2012, ktorý rešpektuje, avšak nedotýka sa práv
navrhovateľa a odporcu v riešenej veci, neodporuje totiž čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd spôsob vedenia konania, návrhy účastníkov na dokazovanie, postup súdu prvéhostupňa podľa § 120 O.s.p. a keďže boli dodržané všetky podmienky civilného procesu, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok potvrdil ako zákonný a správny a súhlasí s jeho dôvodmi aj čo
do výroku o trovách konania, lebo časť trov prvostupňového konania u úspešného navrhovateľa nebola

účelne vynaložené tak ako to podrobne odôvodnil súd prvého stupňa.

Na dôvažok odvolací súd dodáva, že aj v uznesení, ktoré došlo KS v Košiciach 6.3.2014, NS
SR dňa 4.2.2014 vo veci sp.zn. 3Ecdo/276/2013 rozhodol tak, že dovolanie odmietol a povinnej
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, oprávneným v konaní bol navrhovateľ tak ako v tejto

veci Rapid life, životná poisťovňa a NS SR konštatoval, že ÚS SR aj v iných rozhodnutiach napr.
I.ÚS/675/2013 z 13.11.2013 ako zjavne neopodstatnenú odmietol ústavnú sťažnosť tej istej oprávnenej,
skutkovo a právne obdobnej veci smerujúcej proti uzneseniu NS SR z 12.8.2013 sp.zn. 1Cdo/148/2012,
keď ústavný súd konštatoval, že odvolaciemu súdu, ktorý potvrdil uznesenie prvostupňového súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, boli vytýkané nesprávne skutkové a právne závery

učinené v rozpore so zákonnými podmienkami. Aj keď teda nálezom II.ÚS/499/2012 rozhodol ústavný
súd v prospech oprávnenej, prijali ďalšie sťažnosti na ďalšie konanie, táto skutočnosť nemôže mať
záväzný význam na preskúmavanú vec v odvolacom konaní, lebo účinky záväzného aplikačného
pravidla, a navyše v konaniach iných (vec sp.zn. III.ÚS/595/2012, II.ÚS/264/2012, II.ÚS/160/2013
a I.ÚS/332/2012) boli sťažnosti oprávnenej ešte predtým odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.

Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky možno totiž namietať aj podľa Exekučného poriadku a súdu
umožňuje skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a neplatný právny úkon (v danej
veci rozhodcovská doložka) nevyvoláva zjavne a jednoznačne zamýšľané právne účinky, preto bolo
potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľ a odporca sa platne nedohodli na tom, že ich vzájomné
spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, rozhodcovskou doložkou, ktorá má znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky, nemohla byť založená ani právomoc rozhodcovského rozsudku vydať označený
rozhodcovský rozsudok, kedy vzhľadom na to súd prvého stupňa považoval za nevykonateľný a
neprijateľný a v rozpore s právom a so spomínanou smernicou.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, a to vo všetkých výrokoch, teda

aj vo výroku o náhrade trov konania.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo v
žiadnom prípade vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nie sú účelnými trovami vynaloženými v tomto
konaní, lebo len sa opakujú jeho stanoviská v tejto veci. Aj judikatúra spomínaná v návrhu na prerušenie

konania so zreteľom na záver prvostupňového aj odvolacieho súdu charakter rozhodcovských doložiek
odporcu v iných veciach NS SR zabránil odvolaciemu súdu, aby prerušil konanie až do právoplatného
skončenia tohto konania.

Treba doplniť, že návrh na prerušenie konania prichádza v čase, keď má odporca viacero rozhodnutí

NS SR, ktorý nerešpektoval takéto návrhy podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a ani v riešenej veci, nie
je potrebné vychádzať z rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/499/2012, lebo by bolo nadbytočné a nehospodárne
prerušovať v štádiu odvolacieho konania toto konanie, ak nemá praktický význam. Dožadovať sa súdnej
ochrany či spravodlivého súdneho konania odporcom aj v tomto konaní, keď má výrazne advokátsky
aparát na to, aby podával ústavné sťažnosti a podnety dovolania na NS SR, a to aj vtedy, keď už boli

prijaté závery NS SR ako aj viacerých nálezov ústavného súdu je nadbytočné a nehospodárne, ak
by boli prerušované z tohto dôvodu a v ostatných námietkach odkazuje odvolací súd na vyjadrenie
navrhovateľa k návrhu odporcu na prerušenie konania.

Odvolací súd poukazuje aj na neúčelné trovy úspešného účastníka - navrhovateľa v odvolacom konaní,

ktoré mu nepriznal vzhľadom na jeho vyjadrenie k odvolaniu, lebo sa opakuje vo svojich stanoviskách.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.