Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/253/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209273
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411209273.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu:

Fincentrum a.s., Pobřežní 620/3, Karlín, 186 Praha 8, IČO: 015 49 936, Česká republika, zapísaný v
obchodnom registri Mestského súdu Praha oddiel: B, vložka 19056, zastúpený: AENEA Legal s.r.o.,
Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: Schmidt & Co., s.r.o., Kremeľská
21-23, 841 10 Bratislava, IČO: 35 804 530, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska
kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 13.400,- eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Havláta vedený v
SBERBANK Slovensko, a.s., Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania vo výške
3.147,10 eur, z toho súdny poplatok vo výške 804,- eur a odmenu advokátovi za zastupovanie vo výške
2.343,10 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu (ďalej len žalobca) sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2011 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.400,- eur s príslušenstvom, z titulu náhrady
škody spočívajúcej v ušlom zisku, ktorá mu vznikla v dôsledku nedodania predmetu kúpy - vína na

základe platne uzavretej kúpnej zmluvy.

Nárok si uplatnil na tom skutkovom základe, že dňa 30.08.2010 prostredníctvom elektronickej
komunikácie doručil žalovanému návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa vín,
a to 18 ks Latour 2008 za 250,- eur bez DPH za kus a zároveň požiadal o doručenie zmluvy, ktorá
mala upravovať vlastnícke práva k predmetu kúpy. Žalobca v žalobe uviedol, že prejav jeho vôle zo dňa
30.08.2010 adresovaný a doručený žalovanému dňa 30.08.2010 spĺňal náležitosti návrhu na uzavretie

zmluvy. Prejav bol dostatočne určitý a vyplývala z neho vôľa žalobcu byť uvedeným návrhom, za
predpokladu jeho prijatia žalovaným, viazaný. Dňa 31.08.2010 žalovaný prostredníctvom elektronickej
komunikácie potvrdil žalobcovi prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný zároveň navrhol
žalobcovi, že miestom dodania predmetu kúpy bude sídlo žalovaného a kúpna cena bude uhradená
prostredníctvom vystavenej faktúry vrátane DPH. Žalovaný informoval žalobcu, že predmet kúpy bude
schopný dodať v októbri 2010. Prijatie predmetného návrhu mu bolo doručené dňa 31.08.2010.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.11.2010 prostredníctvom elektronickej komunikácie žiadal od
žalovaného informáciu týkajúcu sa termínu dodania predmetu kúpy. Žalovaný ho ubezpečil, že predmet
kúpy bude dodaný koncom roka 2010 alebo začiatkom roka 2011.Dňa 12.12.2010 žalobca doručil žalovanému prostredníctvom elektronickej komunikácie návrh na
rozšírenie kúpnej zmluvy o predmet kúpy, a to víno Pavillon Rouge 2008. Následne dňa 12.12.2010
žalovaný ponúkol žalobcovi konkrétny predmet kúpy, a to 24 x 0,75 l Pavillon Rouge 2008 za 40,- eur za

1 ks. Dňa 12.12.2010 žalobca potvrdil žalovanému, že súhlasí s podmienkami týkajúcimi sa predmetov
kúpy a žalovaný obratom potvrdil uzavretie dohody v tejto súvislosti. S poukazom na ust. § 43a ods. 1
a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že išlo o konanie, ktoré možno považovať
za rozšírenie návrhu na uzavretie zmluvy v časti predmetu kúpy. Ďalej citoval ust. §§ 409 ods. 1, 2, 410
a 443 Obch. zák.

Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 01.02.2011 vyzval právneho zástupcu žalovaného o
zabezpečenie splnenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému z kúpnej zmluvy alebo zaplatenie nároku
na náhradu škody. Právny zástupca list prevzal dňa 14.02.2011, ale naň nereagoval.

Žalobca si žalobou uplatnil škodu s poukazom na ust. §§ 373, 377 ods.1 a 377 ods. 2 Obch. zák.

K porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej z kúpnej zmluvy došlo nedodaním predmetu kúpy v
dohodnutom čase začiatkom roku 2011. Dňa 04.01.2011 mu žalovaný prostredníctvom elektronickej
komunikácie bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu oznámil, že predmet kúpy nebude schopný dodať.
Toto konanie žalovaného považoval za konanie v absolútnom rozpore s dohodou uzatvorenou medzi
účastníkmi dňa 31.08.2010 a rozšírenou dňa 12.12.2010, a teda ide o zrejmé porušenie povinnosti zo

záväzku zo strany žalovaného.

Ku vzniku škody a jej výške žalobca uviedol, že účastníci boli na základe kúpnej zmluvy dohodnutí, že
predmet kúpy bude dodaný najneskôr začiatkom roka 2011 za celkovú kúpnu cenu vo výške 5.460,- eur.
ŽalobcavrámcisvojichpodnikateľskýchaktivítakobudúcipredávajúciafyzickáosobapodnikateľMichal

Lanský, ako budúci kupujúci dňa 15.12.2010 uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom
bol predaj a kúpa vín za kúpnu cenu vo výške 18.860,- eur. Na základe zmluvy o budúcej zmluve sa
žalobca ako budúci predávajúci zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu s Michalom Lánskym ako kupujúcim,
a to najneskôr do 30.03.2011. V nadväznosti na nedodržanie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného
na základe kúpnej zmluvy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu na základe budúcej

kúpnej zmluvy. Konaním žalovaného mu bola spôsobená preukázateľná škoda vo výške 13.400,- eur,
spočívajúca v ušlom zisku.

Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu č.k. 36Rob/318/2011-55 zo dňa 23.08.2011
navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neodôvodnenú, nakoľko so žalobcom nikdy žiadnu
zmluvu neuzatvoril a nikdy ani nemal úmysel uzatvoriť akúkoľvek zmluvu. So žalobcom totiž nikdy ani len
nekomunikoval,atoaniprostredníctvome-mailu,aniiným,alternatívnymspôsobom.Žalovanýnepoprel,
že medzi ním a osobou, ktorá sa v e-mailovej komunikácii označovala ako Martin Nejedlý prebehla e-

mailová komunikácia, avšak z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že obsahom ani jedného z e-mailov
nebolinávrhnauzavretiekúpnejzmluvyzostranyžalobcu,aniprijatienávrhunauzavretiekúpnejzmluvy
žalovaným.

Žalovanýosobitnepoukázalnato,žee-mailzodňa30.08.2010,ktorýmalbyťodoslanýzadresy„Nejedly

Martin“ na adresu „L..Y..sk“. W.ňa 30.08.2010 o 16:02 hod. s predmetom „Latour 2088“, v podobe textu,
ako bol uvedený v prílohe k žalobe, nikdy nebol na e-mailovú adresu „L..Y..sk“., ani na inú adresu
žalovaného doručený.

Hypoteticky, odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti, ani „e-mail“ zo dňa 30.08.2010, na ktorý sa

žalobca v žalobe nesprávne a neopodstatnene odvoláva ako na návrh na uzavretie kúpnej zmluvy,
podľa žalovaného nikdy nemohol byť návrhom žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
by mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k 18 kusom (fľašiam) vína Chateau Latour ročník 2008.
Žalovaný s poukazom na ust. § 34 Občianskeho zákonníka uviedol, že je nepochybné, že predmetný
e-mail nemá ani jednu z podstatných náležitostí prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy

medzi účastníkmi, tak ako to vyplýva z hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 43a ods. 1 O.z.

Žalovaný ďalej uviedol, že v texte e-mailu absentuje akýkoľvek výslovný, určitý a zrozumiteľný prejav
vôle pisateľa e-mailu, smerujúci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Aj sám pisateľ e-mailu, experessis verbisvylúčil, že by sa v danom prípade jednalo o návrh na uzavretie zmluvy, keď v texte výslovne uviedol:,,
Pošlete mi prosím smlouvu, ktorá bude řešit vlastnícke práva.“ Ak pisateľ sám vyzval adresáta na
zaslanie návrhu zmluvy, potom nemohol očakávať a zjavne ani neočakával, že mu bude zo strany

žalovaného doručený akýkoľvek akcept. Spôsob akým žalobca interpretuje obsah predmetného e-mailu,
keď tvrdí, že sa jednalo o jeho návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, absolútne nezodpovedá skutočnosti,
je hrubo skresľujúci, nepravdivý a účelový, pričom z právneho hľadiska je irelevantný, nakoľko nemá
oporu v platnej právnej úprave. E-mail, na ktorý sa žalobca odvoláva nie je a nemohol byť perfektný,
platný a účinný jednostranný prejav vôle, obsahom ktorého by bol návrh na uzavretie kúpnej zmluvy.

Žalovaný ďalej rovnako tvrdil, že jeho e-mail zo dňa 31.08.2010 nie je a nikdy nemohol byť akceptom
akéhokoľvek návrhu na uzavretie akejkoľvek zmluvy, pretože z výslovného prejavu vôle obsiahnutého v
tomto e-maily jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemal záujem, ani vôľu uzatvárať akúkoľvek zmluvu
pred tým, ako bude vína skutočne vlastniť, keď výslovne uviedol, že zmluvou riešiace vlastnícke práva
k vínu považuje za zbytočnú a súčasne, že vína v prípade záujmu môže predať žalobcovi priamo u

žalovaného za hotovosť na faktúru vrátane DPH.
Z právne aprobovaného výkladu prejavu vôle obsiahnutého v tomto e-maily postupom v súlade s § 35
ods.2 O.z. potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný nechcel, nemal a ani neprejavil vôľu uzatvoriť s
kýmkoľvek akúkoľvek zmluvu.
Navyše to, že medzi účastníkmi nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, a že to v konečnom dôsledku

nebolo ani zámerom žalobcu, potvrdil aj sám žalobca vo svojich nasledovných e-mailoch.

Žalovaný uviedol, že nakoľko nikdy so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzavrel, nevznikla mu
povinnosť žalobcovi čokoľvek plniť. Keďže nemal voči žalobcovi žiadnu povinnosť, nemohol mu spôsobiť
žiadnu škodu.

K nároku na náhradu škody žalovaný ďalej uviedol, že v žalobe absentuje akékoľvek právne relevantné
zdôvodnenie na podklade čoho dospel žalobca k záveru, že zodpovednosť za škodu je objektívna, v
čom spočíva škoda žalobcu a prečo by za nesplnenie záväzku žalobcu vyplývajúceho z ním uzavretej
zmluvy mal zodpovedať žalovaný, ktorý nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom.

V písomnom vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 29.11.2011 žalobca uviedol, že trvá na svojom
vyjadrení v žalobe, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
bola dodávka vín nachádzajúcich sa v režime „ EN PRIMEUR“. Uviedol, že žalovaný síce v odpore tvrdil,
že nikdy žiadnym spôsobom so žalobcom nekomunikoval, ale zároveň nepoprel, že prostredníctvom

e-mailov komunikoval s Martinom Nejedlým, ktorý je riaditeľom žalobcu a je oprávnený za žalobcu
konať. Toto právo vyplýva z vnútorného poriadku žalobcu čl. 8 bod 3 a z generálnej plnej moci zo dňa
30.08.2010. Tvrdenie žalovaného o nedoručení e-mailu zo dňa 30.08.2010 považoval za nepravdivé,
zavádzajúce a ničím nepodložené, aj vzhľadom na reakciu žalovaného, ktorý na tento e-mail reagoval
e-mailom zo dňa 31.08.2010.

Podľa názoru žalobcu kúpna zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným nemá štandardnú písomnú
formu. Jednotlivé e-maily sú však dokladom, že medzi žalobcom a žalovaným prebehla komunikácia,
ktorej výsledkom bolo uzavretie kúpnej zmluvy. E-mailovú komunikáciu je potrebné posudzovať nielen
každý e-mail samostatne, ale zároveň jeden e-mail v spojitosti s druhým, t.j. ako celok. Až následne je

možné vyvodiť záver, či prejav vôle žalobcu a žalovaného smeroval alebo nesmeroval k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy a či k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo alebo nedošlo. E-mailová komunikácia prebiehala
medzi účastníkmi v období od augusta 2010 do januára 2011. Počas tohto obdobia žalovaný uistil
žalobcu, že predmet kúpy - vína dodá, napr. e-mailom zo dňa 02.11.2010 a žalobcovi nijakým spôsobom
nenaznačil, že k odovzdaniu predmetu kúpy nedôjde. Až následne žalovaný bez udania dôvodu,

prípadne vysvetlenia oznámil, že plniť v prospech žalobcu nebude.

Žalobca dal do pozornosti súdu, že žalovaný mal na svojej internetovej stránke uvedené vína, ktoré
boli predmetom kúpy ako vína, ktoré mal záujem predať tretej osobe za konkrétnu cenu. K prejavu vôle
zo strany žalovaného predať vína tretej osobe jednoznačne došlo. Z e-mailovej komunikácie zo dňa

04.01.2011, obsahom ktorej je ospravedlnenie žalovaného, že predmet kúpy nebude schopný zaistiť,
možno minimálne nepriamym spôsobom vyvodiť záver, že žalovaný pôvodne chcel, mal a prejavil vôľu
uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu a následne ju aj uzatvoril. Žalobca mal teda za to, že e-mailová
komunikácia medzi ním a žalovaným je dokladom preukazujúcim, že zo strany žalobcu ako kupujúcehoa žalovaného ako predávajúceho bol uskutočnený prejav vôle smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy, k
uzavretiu ktorej aj došlo. E-mailová komunikácia podľa žalobcu napĺňa znaky podstatných náležitostí
kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, predmetu kúpy,

kúpna cena alebo spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, záväzok predávajúceho dodať predmet
kúpy a previesť vlastnícke práva a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

K pripomienke žalovaného, že nie je zrejmé, či cenový údaj 250,- eur sa týkal jedného kusu alebo
všetkých 18 kusov fliaš vína Latour 2008, žalobca uviedol, že cenu za vína považuje za nespochybnenú

cena 250,- eur bola za 1 ks fľaše a 24 fliaš vína Pavillon Rouge 2008 s cenou za 1 kus fľaše 40,00
eur, aj s poukazom, že vína nachádzajúce sa v predmetnom režime sú vína kvalitné, vzácne, súčasťou
archívov, resp. zbierok vín alebo predmetom ďalšieho obchodovania.

Žalobca mal za to, že žalovaný mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku. Žalovaný mal záväzok voči
žalobcovi dodať predmet kúpy, tento si nesplnil, dôsledkom čoho nemohlo dôjsť k splneniu záväzku

žalobcu voči ďalšiemu kupujúcemu. Žalovaný v odpore neuviedol žiadny argument, na základe ktorého
by bolo možné usúdiť, že jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi je vylúčená, resp. že
žalovaný za škodu spôsobenú žalobcovi nezodpovedá vôbec.

Žalobca podotkol, že jeho hlavným záujmom je, aby žalovaný v prípade, že predmetom kúpy disponuje,

tento žalobcovi dodal.

V písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2014 žalobca poukázal na e-mail zo dňa 12.12.2010, z ktorého
vyplýva termín dodania predmetu kúpy, a to vína Latour 2008 a vína Pavillon Rouge 2008 prvý kvartál
roku 2011. Podľa žalobcu si bol žalovaný vedomý, že s Martinom Nejedlým komunikuje ako so

zástupcom spoločnosti Fincentrum Media s.r.o. a nie ako s fyzickou osobou. Podľa žalobcu režim
obchodovania s vínami v režime ,,EN PRIMEUR“ môže mať schému: kúpna zmluva-) faktúra-) platba -)
dodanie vín. Ide o štandardný spôsob obchodovania s predmetnými vínami napr. aj na londýnskom trhu.
Žalobca mal za to, že v e-mailovej komunikácii si účastníci dohodli presne predmet kúpy, kúpnu cenu,
záväzok dodania predmetu kúpy, záväzok zaplatenia kúpnej ceny a termín dodania kúpy, t.z. slobodne,

vážne a zrozumiteľne prejavili svoju vôľu. Žalovaný navyše ubezpečil žalobcu, že svoje slovo dodrží a
nemusí mať žiadne obavy ohľadom dodania predmetu kúpy (e-mail zo dňa 12.10.2010).

Uviedol, že v zmysle § 266 Obch. zák. má vôľa prednosť pred prejavom vôle a zároveň výklad prejavenej
vôle nemá vôľu dopĺňať. Žalobca mal jednoznačne za to, že ak žalovaný na svojom webe zverejnil

ponuku na predaj vína, ktoré je predmetom sporu, prejavil tak svoju vôľu previesť vlastníctvo k vínam
na tretiu osobu. Žalovaný nevysvetlil z akého dôvodu si svoj záväzok z kúpnej zmluvy nesplnil. Žalobca
sa obchodovaniu s vínami venuje vo veľkom rozsahu a nedodržanie zmluvného záväzku zo strany
žalovaného mu spôsobilo škodu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu konateľa žalovaného,
svedka Martina Nejedlého, oboznámením sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov, listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca prostredníctvom internetu mal vedomosť, že žalovaný

sa zaoberá vínami a na internetovej stránke si našiel ponuku jeho vín Latour 2008, Pavillon Rouge
2008. Za žalobcu konal Martin Nejedlý na základe splnomocnenia a vnútorného poriadku spoločnosti.
Bola toho názoru, že medzi účastníkmi konania došlo prostredníctvom elektronickej komunikácie k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s ust.§ 409 Obch. zák, predmetom ktorej bola kúpa vína v režime
EN PRIMEUR. E-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným preukazuje, že medzi nimi došlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keďže komunikácia spĺňa podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to dohoda
o predmete a cene. Právne úkony, ktoré sú obsahom komunikácie sa dajú vykladať ako návrh na
uzatvorenie zmluvy a akceptácia tohto návrhu. Žalobca zverejnenie ponuky na kúpu vín žalovaného na
jeho internetovej stránke považoval ako výzvu na doručenie návrhu na uzatvorenie zmluvy a jedná sa o
jednu zo skutočností, ktorá preukazuje vôľu žalovaného tieto vína predať. Žalovaný si svoju povinnosť

zo zmluvy nesplnil, a tým spôsobil žalobcovi škodu, ktorá spočíva v ušlom zisku, keďže žalobca mal
uzatvorenú zmluvu s treťou osobou, ktorej chcel sporný predmet kúpy predať na základe zmluvy o
budúcej zmluve zo dňa 15.12.2010.Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na princípy Európskych zmluvných zásad, konkrétne čl. 5 bod
105, podľa ktorého sa má zmluva posudzovať ako celok, čo znamená, že e-mailovú komunikáciu treba
posudzovať jeden mail v spojitosti s druhým, a teda z obsahu všetkých e-mailov je potom nepochybné,

aké boli prejavy vôle žalobcu a žalovaného. Uviedla, že zmluva bola uzavretá, je platná a účinná a to,
že žalovaný nemal záujem uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu ešte neznamená, že k jej uzatvoreniu
nedošlo.

Predseda predstavenstva žalobcu JUDr. Vladek Krámek uviedol, že v čase komunikácie bol Martin

Nejedlý spoločníkom pôvodného žalobcu. V tom čase síce ešte nebol konateľom, ale bol oprávnený v
mene žalobcu konať, zastupovať ho a jednať aj s inými dodávateľmi ohľadne vína en primeur. Žalobca
realizoval viacero obchodov s vínom, na starosti mal tento segment M. Nejedlý, ktorý v mene spoločnosti
uzatvoril aj zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 15.12.2010. Pri určení výšky náhrady škody 13.400,- eur
vychádzal z potencionálnej kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese zdôraznil, že žalobca a žalovaný spolu až do začiatku
súdneho konania nekomunikovali a žalovaný ani nikdy nemal vedomosť o existencii žalobcu. Poukázal
na obsah e-mailu zo dňa 31.08.2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiadnu zmluvu
uzatvárať nechcel, ani nechcel akceptovať žiadny návrh, o čom svedčí ak skutočnosť, že M. Nejedlému
navrhol, že v prípade záujmu mu môže predať vína u neho za hotovosť na faktúru.

Podľa právneho zástupcu žalovaného žalovaný so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu neuzatvoril, pretože
ani nemohol. E-mail Martina Nejedlého z 30.08.2010 nie je platným a účinným návrhom na uzavretie
zmluvy. Bol toho názoru, že právne úkony vyjadrené slovami treba ako to vyplýva z ust. § 35 ods. 2
O.z. vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia a poukázal na to, že slovné spojenie, ktoré použil Martin

Nejedlý: „pošlete mi smlouvu, ktorá bude riešiť vlastnícke práva“, priamo vylučuje, že bolo vôľou Martina
Nejedlého, aby tento e-mail bol návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy. Práve naopak, bol to práve Martin
Nejedlý, ktorý sa takto domáhal zaslania návrhu na uzavretie zmluvy.

Ak nie je oferta, nie je ani akcept, preto ani email žalovaného nebol a nemôže byť akceptom

neexistujúceho návrhu. Odhliadnuc od uvedeného ani e-mail žalovaného z 31.08.2010 neobsahuje
žiadne také slovné spojenie, z ktorého by bolo možné dovodzovať, že žalovaný chcel uzavrieť zmluvu.
Zástupca žalovaného osobitne poukázal na časť tohto e-mailu „zmluvu riešiacu vlastnícke práva k vínu
považujeme za zbytočnú. Vína Vám v prípade záujmu môžeme predať u nás za hotovosť na faktúru
vrátene DPH“. Interpretovať slová „zmluvu považujeme za zbytočnú“ alebo slová ,,vína vám môžeme

predať“, ako prejav vôle chcem uzavrieť kúpnu zmluvu, a teda uzatváram kúpnu zmluvu považoval za
absolútne absurdný a nelogický výklad prejavu vôle, ktorý je nielen kontra lege ale aj v priamom rozpore
žalovaného. V prípadnom návrhu žalobcu nie je ani návrh ceny, návrh termínu dodania, ktorý by mohol
svojim akceptom žalovaný potvrdiť a tým uzavrieť kúpnu zmluvu.

Právny zástupca žalovaného k aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že ju od začiatku so žalovaným
napádali, opätovne poukázal na to, že e-mail Martina Nejedlého z 30.08.2010 nebol a ani nemohol byť
návrhom na uzavretie zmluvy pôvodného žalobcu. Považoval za notorietu právnej doktríny a judikatúry,
že ak splnomocnenec robí právne úkony na základe splnomocnenia v jeho mene, musí byť už zo
zmluvy zrejmé, že ju za účastníka uzavrel jeho zástupca. V prípade písomného právneho úkonu musí

skutočnosť, že ide o konanie za iného, vyplývať priamo z tohto písomného právneho úkonu. Nestačí,
že táto okolnosť je prípadne daná inými skutočnosťami, pokiaľ nie sú vyjadrené v tomto písomnom
právnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že predmetný e-mail nemohol byť platným a účinným návrhom
žalobcu. Martin Nejedlý ani nedal šancu žalovanému, aby rozpoznal s kým komunikuje. Martin Nejedlý,
neprikladal žiadne plnomocenstvo k mailu, ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdôraznil.

K nároku na náhradu škody právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca neprodukoval v konaní
žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé na preukázanie základných pojmových znakov na náhradu
škody, a to vznik škody, protiprávneho konania žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou.

Z výsluchu konateľa žalovaného súd zistil, že e-mail zo dňa 30.08.2010 bol adresovaný na adresu jeho
bývalého kolegu L..Y..sk, ktorý mu dal informáciu a telefónne číslo na M. Nejedlého, ktorý sa zaujímal o
kúpuvín.NáslednetelefonickykontaktovalM.Nejedléhoarozprávalisaomožnostidodaniakonkrétnychvín, pričom si nebol vedomý, že komunikoval so zástupcom spoločnosti žalobcu. Nepredstavil sa ako
jeho zástupca, ale len ako Martin Nejedlý. V následnej e-mailovej komunikácii neprikladal význam tomu,
že v maile boli uvedené údaje žalobcu, navyše v tom čase Martin Nejedlý nebol konateľom spoločnosti.

M. Nejedlého mailom zo dňa 31.08.2010 upozorňoval, že žalovaný neobchoduje s Českom a nevyváža
vína do ČR a ponúkol mu návštevu v Bratislave na Devíne.

K režimu vín ,,EN PRIMEUR“ uviedol, že sa jedná o režim, kedy kupujúci v rámci subskripcie zaplatí
zálohu minimálne vo výške 50 % akontácie kúpnej ceny vína resp. existujú aj iné modely platenia, napr.

na 3 časti, v každom prípade prebiehajú zálohové platby a na základe toho vzniká zmluvný vzťah. Jedná
sa o všeobecné obchodné podmienky, ktoré stanovujú výrobcovia vína Bordeaux, ako aj o obchodnú
zvyklosť. Nakoľko v danom prípade nedošlo k zaplateniu zálohy, nedošlo ani k uzavretiu žiadnej zmluvy.

Konateľ žalovaného v súvislosti s e-mailovou komunikáciou zo dňa 12.12.2010 potvrdil, že vo svojej
odpovedi uviedol, že mu môže vína rezervovať, ale nejednalo sa o záväzok k dodaniu vína, jednalo sa

len o rezerváciu. Vína, o ktoré sa žalobca zaujímal boli žalovanému dodané, mal ho aj v cenníku, ale
nakoľkonebolazloženáakontácia,nedošlokuzatvoreniuzmluvy.Vínabolinásledneuloženédoarchívu.

Z výsluchu svedka Martina Nejedlého súd zistil, že vína, o ktoré mal žalobca záujem boli v režime ,,EN
PRIMEUR“, pri ktorom sa uzatvára kúpna zmluva a dodávajú sa neskôr, väčšinou s dodacím termínom

približne 2 roky. Ide o nespochybniteľné vlastníctvo vín v tomto režime, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že z
kúpnej ceny sa odvádza DPH a dá sa s týmito vínami obchodovať na londýnskej burze. Tieto vína sa dajú
predať ešte predtým ako ich má vlastník fyzicky k dispozícii. Svedok uviedol, že na webových stránkach
žalovaného našiel vína, ktoré ho zaujali. Poukázal na e-mailovú komunikáciu s Ing. Muzikářom, v ktorej
pravdepodobne neuvádzal, že jedná v mene žalobcu, nepovažoval to za nutné, keďže to posielal z

firemného mailu, kde mal podpis ako zástupca firmy a jednak, ak by došlo k platbe, vtedy by sa to riešilo
ktorý subjekt nakupuje. Žiadne plnomocenstvo k mailom neposielal, nikto ho nikdy nechcel. Pri kúpe
vín s ostatnými obchodníkmi svedok postupoval tak, že najprv prišlo e-mailové potvrdenie objednávky,
potom kúpna zmluva, faktúra, platba a dodanie v dohodnutom termíne. Išlo o štandardný postup nielen
v Českej republike.

Žalobca v písomnom záverečnom zhrnutí zo dňa 27.02.2014 opätovne uviedol, že mal záujem o vína
žalovaného, ktoré boli verejnosti ponúkané prostredníctvom webovej stránky žalovaného s uvedením
kontaktných údajov, čo preukazovalo vôľu žalovaného vína predať. E-maily zasielané žalobcom boli
adresované na emailovú adresu, ktorej doménu vlastní žalovaný. Režim EN PRIMEUR umožňuje

obchodovanie systémom: zmluva - faktúra - platba. Nie je podmienkou, aby kupujúci skladal zálohu.
Dôležitý je prejav vôle zúčastnených ohľadom záväzku prevedenia vlastníckeho práva ku konkrétnemu
predmetu a jeho dodanie, prevzatie a zaplatenie odplaty. Podľa žalobcu boli všetky tieto podmienky
splnené.E-mailovákomunikáciajednoznačnepreukazuje,žekúpnazmluvariadnevznikla,jeexistujúca,
platná a účinná. Prejavy vôle zmluvných strán boli určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne. Žalovaný

nedodaním vín porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorej následkom vznikla žalobcovi škoda v rozsahu
13.400,- eur vo forme ušlého zisku. Žalobca si v predmetnom konaní dôvodne uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorý je dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného.

Žalovaný v záverečnom vyjadrení zo dňa 03.03.2014 opätovne potvrdil, že so žalobcom nikdy žiadnu

zmluvu neuzatvoril. K neexistencii kúpnej zmluvy uviedol, že e-mailová komunikácia nie je platným
a účinným návrhom na uzavretie zmluvy. E-mail zo dňa 30.08.2010 nemá ani jednu z podstatných
náležitostí prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným tak, ako
to vyplýva z hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
je presvedčený, že minimálne slovné spojenie ,,pošlite mi prosím zmluvu, ktorá bude riešiť vlastnícke

práva“, použité v e-maily pána Nejedlého vylučuje, že bolo jeho vôľou, aby tento email bol návrhom na
uzavretie zmluvy. Práve týmto e-mailom sa M. Nejedlý domáhal zaslania návrhu zmluvy, a teda nemohol
očakávať, že mu bude zo strany žalovaného doručený akýkoľvek akcept. E-mail, na ktorý sa žalobca
odvoláva nie je a ani nemohol byť perfektný, platný a účinný jednostranný prejav vôle, obsahom ktorého
by bol návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. E-mail neobsahuje ani len zmienku o tom, že sa jedná o

návrh zmluvy, chýbajú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ako napríklad cena a čas plnenia, teda nie
je zrejmé čo mal žalovaný akceptovať. Následný e-mail žalovaného nie je akceptom, nakoľko v ňom
žalovaný uviedol, že zmluvu riešiacu vlastnícke práva k vínu považuje za zbytočnú a v prípade záujmumu vína môže predať u neho na faktúru za hotovosť vrátane DPH. Interpretovať tieto slová ako prejav
vôle chcenia uzavrieť kúpnu zmluvu je z pohľadu žalovaného absurdné a v rozpore s jeho vôľou.

Kneexistenciiaktívnejvecnejlegitimácieuviedol,žeze-mailuzodňa30.08.2010niejezrejmé,žeMartin
Nejedlý ho písal ako zástupca žalobcu. K e-mailu nebola pripojená žiadna plná moc a Martin Nejedlý
nedal šancu žalovanému identifikovať nesporne s kým by mal uzatvárať zmluvu. Poukázal na § 22 ods.
1 O.z., uznesenie NS ČR z 6.12.2005, sp.zn. 25 Cdo 283/2005, rozsudky NS ČR z 28.03.2007, sp.zn.
32 Odo 138/2005 a z 19.5.2005, sp.zn. 33 Odo 582/2004.

K nároku na náhradu škody uviedol, že žalobca okrem bremena dôkazného je nositeľom bremena
tvrdenia, pričom ani jedno neuniesol. Žalovanému nebolo jasné, prečo ak sa už žalobca zaviazal tretej
osobe na dodanie vína, prečo tak neurobil. Žalovaný mu predsa nijako nebránil, aby vína zaobstaral
kdekoľvek na trhu a tieto dodal obchodnému partnerovi. Navyše bol toho názoru, že kauza uplatneného
nároku na náhradu škody je iba účelovou fikciou žalobcu.

K právnemu stavu s poukazom na ust. §§ 34, 35 ods.1,2, 43, 420 O.z. uviedol, že so žalobcom žiadnu
kúpnu zmluvu neuzavrel, preto mu ani nevznikla povinnosť žalobcovi čokoľvek plniť. Keďže nemal voči
žalobcovi žiadnu povinnosť, nemohol mu ani spôsobiť žiadnu škodu. Nárok na náhradu škody preto
považuje za nezmyselný a neopodstatnený. V žalobnom návrhu chýba právne relevantné zdôvodnenie,

na podklade čoho žalobca dospel k záveru, že zodpovednosť za škodu je objektívna, absentuje v ňom
relevantné právne zdôvodnenie toho, v čom spočíva škoda žalobcu a relevantné právne zdôvodnenie,
prečo by za nesplnenie záväzku žalobcu vyplývajúceho z ním uzavretej zmluvy o budúcej zmluve mal
zodpovedať žalovaný, ktorý s ním nebol v žiadnom právnom vzťahu.

Z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania súd zistil, že Martin Nejedlý označený ako riaditeľ,
mailom zo dňa 30.08.2010 kontaktoval žalovaného s tým, že na jeho stránkach narazil na ponuku
zaujímavých vín a prejavil záujem o 18 ks Latour 2008, cena 250,- eur bez DPH. Požiadal žalovaného
zaslať zmluvu, ktorá by riešila vlastnícke práva.

Z e-mailu od žalovaného adresovaného Martinovi Nejedlému zo dňa 31.08.2010 súd zistil, že žalovaný
mu oznámil, že víno je v režime EN PRIMEUR a jeho disponibilita sa dá očakávať najskôr 10/2010.
Distribúciu do Českej republiky a export celkovo zatiaľ žalovaný neriešil. Zmluvu riešiacu vlastnícke
práva k vínu považoval žalovaný za zbytočnú a v prípade záujmu môže predať vína u neho na predajni
za hotovosť na faktúru vrátane DPH.

Z e-mailu zo dňa 02.11.2010 súd zistil, že žalobca zisťoval u žalovaného informácie ohľadom dodávky
vín. Žalovaný mu odpovedal, že pôvodné informácie sú bez zmeny, koniec roku 2010 alebo začiatok
2011. Oznámil mu, že nemá žiadny dosah na termín dodania, závisí to od Chateu Latour. Víno 18 x 0,75
r. 2008 zablokoval pre neho a slovo dodrží.

Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.12.2010 súd zistil, že žalobca prejavil záujem o víno Pavillon Rouge
2008 a u žalovaného sa informoval, či ho má k dispozícii a za koľko. Žalovaný mu oznámil, že fyzicky
ho ešte nemá, ale bude ho mať 24x 0,75 fliaš v cene 40 eur bez DPH a pokiaľ by mal záujem, mohol by
mu ho rezervovať. Žalobca prejavil záujem a požiadal o rezerváciu 24 ks. fliaš. Žalovaný mu následne

potvrdil rezerváciu.

Z emailovej komunikácie zo dňa 04.01.2011 súd zistil, že žalovaný oznámil M. Nejedlému, že sa
ospravedlňuje, ale vína nebude schopný zaistiť. Žalobca označil toto konanie žalovaného za nesolídne
a vyslovil predpoklad, že žalovaný svoj záväzok splní.

Z e-mailovej komunikácie zo dňa 05.01.2011 súd zistil, že žalobca označil žalovaného za nesolídneho,
ktorý nedodrží slovo. Oznámil mu, že komunikáciu s ním preberajú právnici a keď svoj záväzok
nesplní, alebo nenavrhne nejaké alternatívne riešenie, bude situáciu riešiť súdnou cestou. Žalovaný mu
odpovedal, že sa určite nejedná o žiadny podvod a ak pozná systém predaja PRIMEUR, tak vie, že

vína sa financujú viac ako rok dopredu. Žiadna zmluva uzavretá nebola a ak si myslí, že súdna cesta
je riešenie, tak mu nebude brániť.Zo zmluvy o budúcej kúpne zo dňa 15.12.2010 súd zistil, že žalobca uzavrel s Michalom Lánskym ako
kupujúcim zmluvu o budúcej kúpe, ktorej predmetom mali byť vína Latour 2008 v počte 18 ks fliaš a
Pavillon Rouge 2008 v počte 24 ks fliaš. Zmluvné strany sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy najneskôr

do 30.03.2011. Cena predmetu kúpy bola dohodnutá vo výške 18.860,- eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 01.02.2011 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o zabezpečenie dodania
predmetu kúpy alebo o zaplatenie škody vo výške 13.405,97 eur.

Z organizačného poriadku žalobcu čl. 8 bod 3 súd zistil, že za spoločnosť koná aj ten, komu bola k
zastupovaniu udelená plná moc štatutárnym orgánom.

Z plnej moci zo dňa 05.08.2008 súd zistil, že žalobca splnomocnil Martina Nejedlého aby ho zastupoval
vo všetkých obchodných veciach, vykonával všetky úkony súvisiace s obchodnými záležitosťami,
podával návrhy na uzatváranie obchodných zmlúv, uzatváral zmluvy, a to všetko aj vtedy, keď je podľa

právnych predpisov potrebná zvláštna plná moc.

Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania doložením listinných dôkazov preukazujúcich, že režim
EN PRIMEUR funguje iným spôsobom ako ho opísal konateľ žalovaného (tzv. systém záloh) zamietol s
poukazom na judikatúru, podľa ktorej nemusí z navrhovaných dôkazov vykonať tie dôkazy, ktorými majú

byť preukazované skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie nároku uplatňovaného v konaní nerozhodné a
právne nevýznamné (rozhodnutie publikované v Zbierke NS SR pod č. IV. s. 1084-1085)

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle §120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 tretia veta Obchodného zákonníka, ak právne vzťahy nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1, 2 O.z., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 43a ods. 1 O.z., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa§43cods.1O.z.,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,aleboinéjejvčasné

konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 O.z., zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 409 ods. 1, 2 Obch. zák., sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto

veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 447 Obch. zák., je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v
súlade so zmluvou.

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods.1. Obch. zák., za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,

že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola voči žalovanému podaná
dôvodne.

Súd sa v konaní najprv zaoberal spornou otázkou, či bola medzi účastníkmi uzavretá kúpna zmluva.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich
tvrdení, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu. Súd sa zaoberal obsahom e-mailov, predložených
žalobcom na preukázanie svojho nároku a posúdil ich aj s poukazom na ust. §§ 34, 35 O.z. a ust.§ 266
Obch. zák. Právny úkon je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku

tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Medzi vôľou a jej
prejavom musí byť jednota. Prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vo forme, ktorú ustanoví zákon
alebo dohoda strán. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za
týmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Pri právnych úkonoch, ktoré sú vyjadrené

slovami, sa majú vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom.

Zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvý z nich je návrh na

uzavretie zmluvy - oferta (§ 43a O.z.). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný
prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j návrh obsahuje aspoň podstatné
náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi alebo adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v
ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že e-mail zo dňa 30.08.2010, ktorý žalobca označil ako návrh na
uzavretie kúpnej zmluvy, nemá ani jednu z podstatných náležitostí prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to vyplýva z ust. § 43a ods. 1 O.z. Súd poukazuje
na slovné spojenie v preklade ,,pošlite mi prosím zmluvu, ktorá bude riešiť vlastnícke práva“, použité v e-
maily, ktoré samotné vylučuje, že bolo vôľou žalobcu, aby tento e-mail bol návrhom na uzavretie zmluvy

a súčasne byť týmto návrhom viazaný, ak ho prijme žalovaný. Ako je zrejmé z obsahu, týmto e-mailom
sa M. Nejedlý domáhal zaslania práve návrhu zmluvy, a teda by bolo z jeho strany aj nelogické, že mu
bude zo strany žalovaného doručený akýkoľvek akcept. Nevyplýva z neho, že sa jedná o návrh zmluvy,
v ktorom by boli dostatočne určitým spôsobom označené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle
§ 409 a nasl. Obch. zák., teda nie je ani zrejmé, čo mal žalovaný akceptovať. Na základe uvedeného

súd uvedený e-mail žalobcu neposúdil ako platný a účinný návrh na uzavretie zmluvy.

Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu -
akceptácia (§ 43c O.z.) Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo, že
prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Pre nadobudnutie účinnosti včas

prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto
okamihom dôjde ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá
(§ 44 ods1 O.z.).E-mail žalovaného zo dňa 31.08.2010, ktorým reagoval na e-mail žalobcu zo dňa 30.08.2010 vzhľadom
na uvedené nemôže byť prijatím neexistujúceho návrhu, nakoľko ak nie je oferta, nemôže byť ani jeho
akceptácia. Z obsahu tohto e-mailu nevyplýva, že žalovaný chcel uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu.

Žiadnym spôsobom neprejavil vôľu uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, práve naopak výslovne uviedol,
že zmluvu riešiacu vlastnícke práva k vínu považuje za zbytočnú a v prípade záujmu žalobcu mu vína
môže predať u neho v Bratislave- Devíne za hotovosť na faktúru vrátane DPH. Žalobcu naviac aj
výslovne informoval, že distribúciu do Českej republiky a export obecne doposiaľ nerieši.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že e-mailovú komunikácia zo dňa 12.12.2010 je návrhom na
rozšírenie kúpnej zmluvy o predmet kúpy a prijatie rozšíreného návrhu na uzavretie zmluvy zo strany
žalovaného s obsahom v ňom uvedeným, jednak z dôvodu, že nakoľko nebola, ako vyplýva z už
uvedeného dovtedy platne uzavretá kúpna zmluva, nemohlo dôjsť k jej rozšíreniu v časti predmetu.
Mohlo ísť o prípadný nový návrh zo strany žalobcu a o jeho akceptáciu žalovaným. Ako však vyplýva z
obsahu e-mailov účastníkov, zo strany žalobcu sa nejednalo o návrh na uzavretie zmluvy v súlade s ust.

§ 43a O.z., tak ako je uvedené vyššie. Žalobca len prejavil záujem a požiadal o rezerváciu 24 ks fliaš
a žalovaný mu následne potvrdil, že mu môže vína rezervovať, ale nejednalo sa o záväzok k dodaniu
vína, Rezervovať, prípadne zablokovať (výraz použitý žalovaným v e-maily zo dňa 02.11.2010) nie je
totožný výraz podľa výkladu ako dodať. Samotné zarezervovanie tovaru, ešte neznamená uzavretie
kúpnej zmluvy.

Súd posúdil (ako navrhoval aj žalobca) e-mailovú komunikáciu nielen každý e-mail samostatne, ale
zároveň jeden e-mail v spojitosti s druhým, t.j. aj ako celok a vyvodil záver, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi účastníkmi nedošlo. Z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že obsahom ani jedného z e-mailov neboli
návrh na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, ani prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy

žalovaným.

Tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný na svojom webe zverejnil ponuku na predaj vína, ktoré je predmetom
sporu, prejavil tak svoju vôľu previesť vlastníctvo k vínam na tretiu osobu je síce pravdivé, ale platné
uzavretiu kúpnej zmluvy s týmto predmetom si vyžaduje ďalšie právne úkony zmluvných strán, ku ktorým

v danom prípade nedošlo.

K námietke žalovaného ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie nakoľko z e-mailu zo dňa
30.08.2010 nie je zrejmé, že Martin Nejedlý ho písal ako zástupca, nebola k nemu pripojená žiadna plná
moc a Martin Nejedlý nedal šancu žalovanému identifikovať nesporne s kým by mal uzatvárať zmluvu

súd uvádza, že z prvého e-mailu zo dňa 30.08.2010 adresovanom žalovanému je zrejmé, že ho písal
ako riaditeľ spoločnosti Fincentrum, a.s., ktorá bola identifikovaná údajmi o zápise v obchodnom registri,
sídlom, IČO z e-mailovej adresy spoločnosti. Nie je obvyklé medzi obchodnými spoločnosťami, aby pri
bežnejkomunikáciielektronickouformousúvisiacousichobchodnoučinnosťouzasielaliplnomocenstvá,
príp. iné listiny, preukazujúce, že komunikujúce osoby sú v mene spoločnosti oprávnené konať. V

danom prípade sa jednalo len o komunikáciu tzv. informatívneho charakteru a nie právne úkony - ako
tvrdil aj žalovaný - návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie. V opačnom prípade, súd dáva za pravdu
žalovanému, by bolo potrebné, aby splnomocnenec robil právne úkony za splnomocniteľa na základe
plnomocenstva a preukázal sa ním.

K nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca v konaní uplatnil súd poukazuje na to, že žalobca
nepredložil v konaní žiadne také dôkazy, ktoré by preukázali základné pojmových znaky na náhradu
škody, a to vznik škody, protiprávneho konania žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou.

Nakoľko účastníci neuzavreli žiadnu kúpnu zmluvu s predmetom totožným ako žalobca uzavrel v zmluve
o budúcej zmluve, žalovaný nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť z neexistujúceho záväzkového
vzťahu a žalobca nemôže preniesť zodpovednosť za nesplnenie svojho záväzku voči tretiemu subjektu
na žalovaného. Keďže žalovaný nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, nemal voči nemu
žiadnu povinnosť a nemohol mu spôsobiť ani žiadnu škodu. Taktiež mu nevznikla žiadna oznamovacia

povinnosť v súlade s ust. § 377 ods. 1 Obch. zák., ktorý žalobca v žalobe citoval, ktorá sa týka prekážky,
ktorábránisplneniupovinnostiadôsledkov,ktorétátoprekážkavyvoláva,nakoľkožalovanýžiadnusvoju
povinnosť neporušoval. Nakoľko žalobca nebol oprávnenou stranou v zmysle tohto ustanovenia, nebol
poškodený, nemohol mu vzniknúť ani nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 377 ods. 2 Obch. zák.Súd zhodne so žalovaným poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca mal možnosť splniť svoje záväzky
dodať vína svojmu obchodnému partnerovi v dohodnutom termíne, mohol ich zaobstarať od iných

predajcov na trhu, príp. aj od žalovaného, ktorý potvrdil, že ich vína uvedených značiek má v archíve
a žiadna škoda by mu nebola vznikla.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol ako neodôvodnene podanú, keďže žalobca svoj nárok
nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu sumu 3.147,10 eur, z

toho súdny poplatok za odpor vo výške 804,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.343,10 eur
pozostávajúce z:

I. 7 úkonov právnej služby po 303,74 eur za:
a) prevzatie a prípravu zastúpenia

b) písomné podanie - vypracovanie odporu
c) účasť na pojednávaní dňa 17.09.2012
d) účasť na pojednávaní zo dňa 10.12.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (vo výške 1)
e) účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014
f) písomné podanie - záverečné vyjadrenie zo dňa 03.03.2014

g) účasť na pojednávaní dňa 03.03.2014

II. 2x režijný paušál po 7,41 eur, 2x režijný paušál po 7,63 eur a 3x režijný paušál po 8,04 eur

III. DPH vo výške 20 %

(odmena vyčíslená v zmysle v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b),c), § 14 ods. 5 písm. b),
§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)

Súd v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zástupcovi žalovaného priznal len odmenu

vo výške 1 základnej tarifnej odmeny za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.12.2014,
nakoľko išlo o konanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal odmenu za úkon právnej služby uplatnenú za ďalšiu
poradu alebo rokovanie s klientom z januára 2014, nakoľko táto porada nebola v spise preukázaná

žiadnym potvrdením zo strany žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.