Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/489/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813202091
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6813202091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264
29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Š. M., N.. XX.XX.XXXX, A. Č.. XX, XXX XX E., o zaplatenie 160 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 160 Eur, spolu so zmenkovými
úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 160 Eur od 24.12.2010 do zaplatenia, s úrokmi vo
výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 160 Eur od 09.03.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 0,53 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 74,84 Eur, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške
16,50 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 160 Eur

spolu s v zmenke dojednanými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 24.12.2010 do
zaplatenia, so zákonnými úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 09.03.2011 do zaplatenia
a so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 0,53 Eur a na náhradu
trov konania.

Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 16.06.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 160 Eur spolu s 0,25 % denným
úrokom z omeškania od 24.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručil dňa 24.01.2014
odporcovi kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so
vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Odporca v nariadením stanovenej lehote30 dní po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového
tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril.

Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“)
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť

štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže sa jedná v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia o európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu,
ktoré je v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia v zásade písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal

o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné,
súd v zmysle článkov 2 ods. 1 a 5 ods. 1 nariadenia a § 115 ods. 1 O. s. p. a § 122 ods. 1 O. s. p. vo
veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 05.03.2014 termín
verejného vyhlásenia rozsudku na deň 18.03.2014, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods.
3 O. s. p.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O. s. p.
obsahom spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 16.06.2009 v
Tornali.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.06.2009 v Tornali odporca vystavil listinu, v ktorej je uvedené, že zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 160
Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 24. decembra 2010, splatné:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložky „bez protestu“, „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, identifikačné údaje odporcu ako vystaviteľa a jeho podpis. Listina má
znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, jej podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia
zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

Na rube listiny je uvedená doložka: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, ďalej pod doložkou: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis konateľa. Doteraz odporca nepreukázal žiadnu úhradu zmenkovej
sumy s príslušenstvom.Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení účinnom na území

Slovenskej republiky (ďalej aj „ZZŠ“) spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom
štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa
právo onoho iného štátu.

Podľa čl. I § 91 ods. 2 ZZŠ kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v

predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva
ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo
vyhlásenie urobené.

Podľačl.I§93ZZŠúčinkyzáväznýchvyhláseníprijímateľacudzejzmenkyavystaviteľavlastnejzmenky
sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom
štátu, v ktorom boli urobené.

Podľačl.I§94ZZŠlehotynavýkonpostihovýchprávsaspravujúprevšetkyosobyzmenečnezaviazané

právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 96 ZZŠ právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej zmenky
na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie. Rovnaká zásada platí pre
zaplatenie vlastnej zmenky.

Podľa čl. I § 97 ZZŠ forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné
na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť
protest alebo iný úkon.

Podľa čl. III § 1 ZZŠ zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 ZZŠ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§
67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 ZZŠ pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných

u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľačl.I§78ods.1ZZŠvystaviteľvlastnejzmenkyjezaviazanýrovnakoakoprijímateľcudzejzmenky.

Podľačl.I§5ods.1,2,3ZZŠvozmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mierutreba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol
urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 ZZŠ, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.

Podľa čl. I § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,

ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 ZZŠ indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred

zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na
protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá
sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť:

na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 39 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ vlastnej zmenky môže pri platení

zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. Majiteľ nesmie
odmietnuť čiastočné platenie. Pri čiastočnom platení môže sa vystaviteľ vlastnej zmenky domáhať, aby
sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať

postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom
pre neprijatie alebo pre neplatenie).Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý
čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri

doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám
zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť

majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo
pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka
pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená
indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný

ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku
podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z

nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa
zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie
nárokuprotiniektorejosobezmenečnezaviazanejneprekážamajiteľovi,abysadomáhalsvojichnárokov
proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I § 73 ZZŠ do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého
sa lehoty začínajú.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 cit. zákona veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

Keďže sa jedná o európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu, vec s cudzím prvkom, nakoľko

navrhovateľ - majiteľ zmenky je právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporca je fyzickou
osobousbydliskomvSlovenskejrepublike,vysporiadalsasúdnajprvsotázkou,ktoréhmotnézmenkové
právo je potrebné aplikovať v tejto veci. Keďže Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho
pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, kolízne normy v

ňom obsiahnuté nemožno použiť pre určenie rozhodného práva. Taktiež Dohovor o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2
písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek,
teda rovnako ho nemožno použiť pre určenie rozhodného práva. Nakoľko právo Európskej únie amedzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek v zmysle § 2 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“) sa použijú pre určenie
rozhodného práva kolízne normy obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, predovšetkým

samotný ZMPSP. Slovenský zákon zmenkový a šekový obsahuje v čl. I štvrtej časti osobitné ustanovenia
medzinárodného práva zmenkového, teda je lex specialis v postavení k ZMPSP ako lex generalis, teda
ustanovenia zákona zmenkového a šekového majú prednosť pred použitím kolíznych noriem ZMPSP,
ktoré sa použijú, len ak zákon zmenkový a šekový neustanovuje inak. Súd na základe uvedených
kolíznych noriem obsiahnutých v slovenskom zákone zmenkovom a šekovom určil za rozhodné právo,

ktoré sa aplikuje v tejto veci zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení účinnom na území
Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov:
1. Osoby zmenečne zaviazané, a to 1. odporca je štátnym občanom Slovenskej republiky a 2. indosant
- pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. má sídlo na území Slovenskej republiky
(navrhovateľ ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej
sumy s príslušenstvom, na zmenke nie je jeho podpis, teda nie je zmenečne zaviazanou osobou), teda

spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať sa spravuje slovenskou právnou úpravou;
2. Zmenkové vyhlásenie odporcu ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike v Revúcej, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky,
ako platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava“, iné
platobné miesto nebolo preukázané, teda aj účinky jeho zmenkového vyhlásenia ako vystaviteľa vlastnej

zmenky, možnosť obmedziť platenie vlastnej zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný
prijať čiastočné platenie sa spravujú slovenským právom,
3. Zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky v Revúcej, iné miesto vystavenia nebolo
preukázané, teda aj lehoty na výkon postihových práv sa spravujú právom Slovenskej republiky,
4. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy s

prísl. sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v
platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky.
5. Pokiaľ ide o určenie, kolíznu normu zmenkového práva ktorého štátu je potrebné aplikovať na právne
posúdenie formy a účinkov zmenkového vyhlásenia - indosácie zmenky učinenej pôvodným majiteľom
zmenky,tujesituáciazložitejšia,pretožezindosamentu niejezrejmé,kdebolučinený(niejetoanipodľa

českého ani podľa slovenského zmenkového zákona, ktorých aplikácia prichádza do úvahy, nevyhnutná
náležitosť tohto zmenkového vyhlásenia). Existuje len akýsi predpoklad, že zmenka bola indosovaná
na území Slovenskej republiky, keďže tu má indosant svoje sídlo a v takom prípade prichádza do
úvahy aplikácia slovenského zmenkového práva. ZMPSP ako lex generalis, ktorého subsidiárne použitie
prichádza do úvahy, obsahuje kolízne normy upravujúce záväzkové právo v §§ 9, 10 a 11, a teda

ich subsidiárna aplikácia prichádza do úvahy aj pri záväzkoch zo zmenky. Nakoľko medzi osobami zo
zmenky zaviazanými a oprávnenými nebola uzavretá v tomto prípade dohoda o voľbe práva, aplikácia
§ 9 ZMPSP je vylúčená. § 10 ods. 1 a 3 ZMPSP ustanovuje, že ak účastníci nezvolia rozhodujúce
právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu. Iné zmluvy ako uvedené v § 10 ods. 2 sa spravujú, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú
sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými,
právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými,
právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže všetky ostatné
náležitosti a záväzkové vzťahy zo zmenky, zmenkové vyhlásenia sa spravujú vzhľadom na vyššie

uvedené slovenským zmenkovým právom, rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu založeného
zmenkovým vyhlásením - indosamentom zodpovedá to, aby sa aj naň vzťahovalo slovenské zmenkové
právo. Miestom vystavenia zmenky (analógia s miestom uzavretia zmluvy) je Slovenská republika.
Zmenka ako abstraktný cenný papier, aj keď jej existencia a jej účinky sú nezávislé od kauzálneho
vzťahu,zktoréhovznikla,častovznikáakozabezpečovacíprostriedokkauzálnehozáväzkovéhovzťahu.

Podľa § 11 ZMPSP právny poriadok určený podľa § 9 alebo § 10 platí aj o zabezpečení záväzkov tam
uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí nevyplýva niečo iné (čo v tomto prípade
nevyplýva, resp. nebolo preukázané). Vzhľadom na uvedené súd aj na formu a účinky indosamentu
aplikoval slovenské zmenkové právo. Napokon pre úplnosť súd uvádza, že zákon č. 191/1950 Zb.
zmenkový a šekový bol prijatý ešte za existencie spoločnej Československej republiky, ktorej právnymi

nástupcami sú tak Česká republika, ako aj Slovenská republika, doteraz je s menšími zmenami súčasťou
právneho poriadku oboch týchto štátov a úprava indosamentu je dodnes identická v oboch týchto
štátoch.Po vyriešení otázky rozhodného hmotného práva, ktoré sa aplikuje v tejto veci sa súd na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou riadil nasledovnými úvahami pri

hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom, na základe ktorej sa návrhom domáha svojich nárokov mal
súd preukázané, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I §
75 ZZŠ na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je pojaté do vlastného

textu listiny - „Zaplatím za túto zmenku...“ a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu - „Zaplatím... sumu 160 Eur...“; je
v nej uvedený údaj zročnosti - „Zaplatím...pri predložení...“, čo znamená, že je splatná na videnie; údaj
miesta, kde sa má platiť - „Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava“; meno toho,
na rad koho sa má platiť - „Zaplatím...na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava...“; listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky „V Tornali dňa 16. jún 2009“

a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými
náležitosťami vlastnej zmenky a teda nemajú vplyv na jej platnosť, vyvolávajú však iné právne účinky
uvedené nižšie. Zmenka splatná pri predložení sa zvykne nazývať aj vistazmenkou.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - - indosanta

- zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I
§§ 12 a 13 ZZŠ. Je bezpodmienečný „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o....“ nie je teda viazaný
na žiadnu podmienku, napr. „Namiesto nás na rad, ak...“, je napísaný na zmenku, v tomto prípade
konkrétne na jej rub a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ
samostatne podpísaná tak, ako vyžaduje Obchodný zákonník a s dodržaním spôsobu, akým táto osoba

konámenomspoločnostizapísanéhovobchodnomregistri.Indosamentniejelenčiastočný,neprevádza
sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením
nastali účinky, ktoré čl. I § 14 ZZŠ s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo
zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

Súd nemal v tomto konaní jednoznačne a nepochybne za preukázané, že predložená zmenka bola pri
jej vystavení blankozmenkou (nevyplnenou zmenkou). Je síce pravdou, že údaje na zmenke v rozsahu:
dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis boli na zmenku napísané rukou
a údaje v rozsahu: zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia dojednaného
zmenkového úroku sú v zmenke uvedené odlišným tlačeným písmom od zvyšku vzorového tlačiva, čo

môže indikovať, že boli do tlačiva zmenky zadané inokedy ako údaje napísané rukou, avšak nedá sa
bezpochyby povedať, že to bolo tak, nakoľko súdu nie sú známe a neboli preukázané okolnosti, za
ktorých bola zmenka napísaná, a ktoré ani nemajú vplyv na platnosť zmenky ako abstraktného cenného
papiera nezávislého od kauzy, z ktorej vzišla, ani kedy boli zmenková suma a dátum začiatku úročenia
dojednaného zmenkového úroku do zmenky vložené. Tieto údaje mohli, ale nemuseli byť na zmenku

ako do vzorového tlačiva napísané do prázdnych polí ako premenlivé údaje závislé od konkrétneho
vystaviteľa už v čase vystavenia zmenky iným písmom od zvyšku tlačiva a nie rukou aj na ich odlíšenie
a zvýraznenie od ostatného textu zmenky. Aj v prípade, že by sa pôvodne jednalo o blankozmenku,
t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná, neznamená to ešte, že nebola vyplnená tak, ako bolo
dojednané a aj keby nebola, v zmysle čl. I § 10 ZZŠ by súd v tomto konaní na to mohol prihliadať len na

námietku odporcu ako vystaviteľa a tento by nedodržanie dojednania o vyplnení zmenky mohol úspešne
namietať proti navrhovateľovi - terajšiemu majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa preukázalo, že terajší
majiteľ zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. To
by mohlo mať vplyv na posudzovanie nárokov zo zmenky. Vzhľadom na pasivitu odporcu v tomto konaní
žiadna takáto námietka vznesená nebola, a preto skutočnosť, či sa pôvodne jednalo o blankozmenku

alebo nie, nie je pre posúdenie prípadu a nárokov navrhovateľa z nej rozhodné.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť
verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a

dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané,
má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné
bremeno. Inak povedané, v prípade doložky „bez protestu“ sa odopretie zaplatenia vystaviteľom a
dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je nanámietku preukázaný opak. Z obsahu spisu vzhľadom na pasivitu odporcu súd nepredloženie zmenky
na platenie včas nemá za preukázané. Nie je pre posúdenie tejto veci rozhodné, či zmenku predložil
na platenie pôvodný majiteľ - indosant alebo terajší majiteľ - indosatár. Vzhľadom na uvedené sa

predpokladá a súd má za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote
štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ a teda včas. Zo zmenky
totiž vyplýva, že bola vystavená dňa 16.06.2009 a z údajov uvedených navrhovateľom vyplýva, že ju na
platenie predložil ešte pôvodný majiteľ zmenky - indosant najneskôr dňa 08.03.2011, pretože zákonné

6 % - né úroky žiada od 09.03.2011, tieto úroky sa počítajú odo dňa zročnosti a deň, od ktorého sa
lehoty začínajú (t.j. deň zročnosti) sa v zmysle čl. I § 73 ZZŠ do tejto lehoty nepočíta. Navrhovateľ ako
majiteľ zmenky má teda zachované právo postihu z nej.

Navrhovateľ žiada v návrhu na uplatnenie pohľadávky nároky, ktoré mu priznáva čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ,
t.j. zmenkovú sumu vo výške 160 Eur, dojednané úroky zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne

zo zmenkovej sumy od 24.12.2010 do zaplatenia, zákonné úroky zo zmenkovej sumy vo výške 6 %
zo zmenkovej sumy od 08.03.2011 a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j.
0,53 Eur (160 Eur / 100 / 3). Dojednanie úrokov zo zmenkovej sumy pri vistazmenke je prípustné.
Ustanovenie čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ na rozdiel od zákonných zmenkových úrokov len dispozitívne určuje
dátum začiatku počítania dojednaného zmenkového úroku, nakoľko ponecháva možnosť určiť iný deň

začiatku, ktorý v tomto prípade bol v zmenke určený (24.12.2010, kým zmenka bola vystavená dňa
16.06.2009). Ustanovenie čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ zároveň umožňuje požadovať popri dojednaných
aj zákonné 6% - né ročné úroky zo zmenkovej sumy, avšak kogentne len odo dňa zročnosti (teda
nepripúšťa odchýlne dojednanie) a zmenkovú odmenu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to,
že navrhovateľ žiada návrhom to, čo mu podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ titulom postihového práva patrí,

toto právo bolo uplatnené včas, riadne, keďže nebol namietaný a preukázaný opak zo strany odporcu
a jednotlivé nároky, ktoré možno postihom žiadať sú uplatnené v správnej výške. Keďže odporca tieto
nároky doteraz nezaplatil, súd návrhu na ich zaplatenie vyhovel v celom rozsahu.

Na záver právnych úvah týkajúcich sa zmenky sa súd pre úplnosť vysporiadal s ustanovením § 4 ods.

6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v prvom rade nemal v tomto konaní žiadnym účastníkom
deklarované a preukázané, že by zmenka vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím
úveru spotrebiteľovi. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, v
druhomradesúdpoukazujenaskutočnosť,žeustanovenie§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch
nedopĺňa ZZŠ, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť

zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka
ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie
ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť,priznanienárokov
vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 140 ods. 1 O. s. p. každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho
zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.5O.s.p.trovykonaniaurčísúdpodľasadzobníkovapodľazásadplatnýchprenáhradu

mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 8 O. s. p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada

trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom do 30.06.2013 (ďalej aj „vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 Eur 16,60 Eur.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových

výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy.

Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení).

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko
návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú

neprimerané voči priznanej pohľadávke. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v
ním požadovanej výške 74,84 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške
16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 58,34 Eur (2
úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné
podanie na súd vo veci samej (návrh na uplatnenie pohľadávky) po 16,60 Eur a 2 x režijný paušál á 7,81

Eur + 20 % DPH (čo síce činí 58,58 Eur, nakoľko je však súd viazaný návrhom navrhovateľa, nepriznal
mu viac, ako požadoval).

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporcovi v
súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na poukázanie náhrady súdneho

poplatku na účet navrhovateľa a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
pretože to odporuje kogentnej úprave § 149 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej sa celá náhrada
trov konania platí k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (odporca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
(navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného
poriadku).