Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/830/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222440
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113222440.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému R.. Ľ. Š., I.. XX. XX. XXXX, M. Z.
E. XX, XXX XX G., Š. T. M., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 286,98 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974
01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 4201/2013, o námietkach povinného proti exekúcii a o námietkach

povinného proti trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo

výške 286,98 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov DÔVERA
zdravotnej poisťovne, a.s. č. 8888044740 zo dňa 07. 02. 2011.

Poverením č. 5601 101157 zo dňa 28. 08. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01
Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 4201/2013.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2013 zaslal súdu na rozhodnutie
podanie povinného, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a proti trovám
exekúcie.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že keďže od roku 1992 nebýva v Z. Z. ale v G.Č.,

exekučnýtitulmuneboldoručený.Vzhľadomnaskutočnosť,žeodroku1999niejepoistencomDÔVERA
zdravotnej poisťovne, a.s., nemal povinnosť nahlasovať zmenu svojho bydliska. Naopak poisťovňa mala
možnosť zistiť aktuálne bydlisko povinného minimálne cez CEPO alebo súčasnú zdravotnú poisťovňu.
Na základe uvedeného je exekúcia podľa povinného vykonávaná na základe neprávoplatného
exekučného titulu, keďže tento bez riadneho doručenia nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Povinný
ďalej uviedol, že v období, za ktoré mu bola exekučným titulom uložená povinnosť platiť poistné, nemal

povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne samostatne ako samoplatca, nakoľko v tomto období
bol zamestnaný a poistné na zdravotné poistenie za neho pravidelne uhrádzal zamestnávateľ. Dňa 22.
01. 1997 bolo vydané Rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia, od ktorého obdobia uplynulo
už vyše 16 rokov, preto nie je možné zo strany povinného dokladovať zaplatenie poistného na zdravotné
poistenie za uvedený mesiac. Podľa vtedy platných právnych predpisov by neboli povinnému zrušili
živnostenské oprávnenie, ak by mal nedoplatok na poistnom. Rovnako by sa o skutočnosti svedčiacej

o akomkoľvek nedoplatku na poistnom dozvedel pri prechode do inej zdravotnej poisťovne. Povinný
taktiež vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že oprávnený od neho vymáha evidentne premlčanúpohľadávku, nakoľko od roku 1997, za ktorý bol exekučným titulom zaviazaný zaplatiť poistné, uplynulo
už viac ako 13 rokov.

K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že právny predchodca oprávneného
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. doručil povinnému výkaz nedoplatkov na adresu v zmysle
ustanovenia§17bods.3písm.c)zákonač.580/2004Z.z.naposlednúadresuoznámenúpovinnýmDZP
pri plnení svojich oznamovacích povinností v zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z.z. Proti doručenému
výkazu nedoplatkov neboli zo strany povinného v zákonnej lehote podané námietky, čím výkaz

nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2011 v zmysle § 17a ods. 5 zákona č.
580/2004 Z.z. Povinný v námietkach uvádza skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu,
pričom opomenul skutočnosť, že výkaz nedoplatkov bol vydaný na FO a nie živnostníka, a teda jeho
tvrdenia ohľadne zrušenia živnostenského oprávnenia sú irelevantné. Podľa názoru oprávneného je
taktiež irelevantné tvrdenie povinného, že sa v roku 1992 presťahoval, keďže zdravotnej poisťovni túto
zmenu neoznámil, aj keď mu táto povinnosť vyplývala zo zákona. Adresa, na ktorú mu bol doručovaný

výkaz nedoplatkov, je stále uvedená ako bydlisko povinného na rozhodnutí o zrušení živnostenského
oprávnenia zo dňa 27. 01. 1997. Na základe uvedeného oprávnený žiada súd, aby námietky povinného
zamietol.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd
na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda
procesnom obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie
alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Súd námietkam
vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá

nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Z vyššie
citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po
vzniku exekučného titulu.

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania, pričom podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a
formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená
len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené

formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti
je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a
povinného hlavne určitý výrok (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
306/07-18). Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti,
ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom.

Pokiaľ nebolo účastníkovi konania rozhodnutie riadne doručené (podľa príslušných procesnoprávnych
predpisov), ale príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal napriek tomu vyznačí na rozhodnutí doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je exekučný súd takto vyznačenou doložkou viazaný. Exekučný
súd je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu
exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri

skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené,
vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne
zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri tom
o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 3/2011 zo dňa 28. 03. 2012).

Keďže povinný v predmetných námietkach uvádza, že exekučný titul mu nebol doručený, nakoľko od
roku 1992 nebýva v Z. Z. ale v G., súd vykonal šetrenie za účelom zistenia, či bol exekučný titul
povinnému riadne doručený.Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku výkaz
nedoplatkov DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s. č. 8888044740 zo dňa 07. 02. 2011, ktorý mali podľa

vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2011. Exekučný titul bol
vydaný podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004
Z.z.) v znení neskorších predpisov. Doručovanie výkazu nedoplatkov upravuje § 17b cit. zákona.

Podľa § 17b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004
Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), výkazy nedoplatkov je
zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.

Podľa § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov

sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov
doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na
poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej

poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23).

Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom
prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo
prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená

zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za
doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého

pobytu.

Súd sa v zmysle ust. § 51 Exekučného poriadku obrátil na DÔVERA zdravotnú poisťovňu, a.s. za
účelom zistenia, akým spôsobom bol povinnému exekučný titul doručený. Súd z vyjadrenia DÔVERA
zdravotnej poisťovne, a.s. ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, zo dňa 16. 12. 2013 zistil, že

exekučný titul bol doručovaný na poslednú vtedy evidovanú adresu poistenca v informačnom systéme.
Exekučný titul sa vrátil do zdravotnej poisťovne ako neprevzatý v odbernej lehote a dňa 25. 03. 2011
mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Následne bol výkaz nedoplatkov na Základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP zo dňa 21. 02. 2012 postúpený na oprávneného. Prílohou
predmetného vyjadrenia je kópia doručenky KVN 8888044740 s vyznačením dátumu uloženia zásielky

a s vyznačením neprevzatia zásielky v odbernej lehote.

Súd z fotokópie obálky, v ktorej bol povinnému poštovou prepravou doručovaný exekučný titul, zistil,
že zásielka bola povinnému doručovaná ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do
vlastných rúk" na adresu „G. XXX, XXX XX Z. Z.“. Obálka sa zdravotnej poisťovni vrátila s vyznačením

„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na základe tohto doručenia mal exekučný titul podľa vyjadrenia
zdravotnej poisťovne ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť,
a to v zmysle vyššie citovaného § 17b ods. 5 posledná veta zákona o zdravotnom poistení.

Súd z lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný má odo dňa XX. XX. XXXX

evidovaný trvalý pobyt na adrese E. XXXX/XX, G. - Z..

Doručovanie je v zákone o zdravotnom poistení upravené vo vyššie citovanom ustanovení § 17b, pričom
v zmysle odseku 1 a 2 predmetného ustanovenia výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná
doručovať preukazným spôsobom, pričom za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa

považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Súd po oboznámení sa s fotokópiou obálky z doručovania exekučného titulu povinnému konštatuje,
že tento bol povinnému doručovaný v súlade s cit. ustanoveniami, avšak nie na správnu adresu.
Oprávnený síce poukázal na skutočnosť, že povinnému bol výkaz nedoplatkov doručovaný na poslednúadresu oznámenú povinným pri plnení svojich oznamovacích povinností v zmysle § 23 zákona č.
580/2004 Z.z., avšak súd v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ povinný nebol v čase nadobudnutia
účinnosti zákona č. 580/2004 Z.z. poistencom DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s., nemohol mať ani

oznamovaciu povinnosť voči DÔVERA zdravotnej poisťovni, a.s. v zmysle cit. ustanovenia. Súd dal
v tomto smere preto za pravdu povinnému, ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že od roku
1999 nie je poistencom DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s., nemal povinnosť nahlasovať zmenu
svojho bydliska. Naopak poisťovňa mala možnosť zistiť aktuálne bydlisko povinného minimálne cez
CEPO alebo súčasnú zdravotnú poisťovňu. Súd má teda za to, že pokiaľ zdravotná poisťovňa v čase

doručovania exekučného titulu s poukazom na uvedené nedisponovala aktuálnym údajom o pobyte
povinného, nemožno doručovaniu podľa § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení na
poslednú adresu trvalého pobytu (bydliska) povinného oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jeho
oznamovacích povinností podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení priznať účinky riadneho doručenia.
Zásielka sa totiž vrátila do zdravotnej poisťovne ako neprevzatá v odbernej lehote bez toho, aby bolo
preukázané, či sa povinný v mieste doručovania v tom čase zdržiaval. V takomto prípade bolo podľa

názoru súdu potrebné vykonať šetrenie za účelom zistenia aktuálnosti adresy trvalého pobytu alebo
bydliska účastníka, ktorým postupom by bolo zistené, že povinný má odo dňa XX. XX. XXXX evidovaný
trvalý pobyt na adrese E. XXXX/XX, G. - Z., prípadne doručovať výkaz nedoplatkov podľa § 17b ods.
4 zákona o zdravotnom poistení verejnou vyhláškou. Pokiaľ teda nebol výkaz nedoplatkov doručený
povinnému v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení, súd konštatuje, že

neboli splnené ani podmienky pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov,
ktorý mal byť exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Na základe uvedenej skutočnosti nemohlo dôjsť
ani k správnemu vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Opačným výkladom zákona by
totiž došlo k situácii, že povinnému by bola odňatá možnosť sa voči výkazu nedoplatkov brániť podaním
opravného prostriedku. Súd preto námietky povinného v tejto časti považoval za dôvodné.

Súd pre úplnosť k ostatným dôvodom, ktorými povinný odôvodnil svoje námietky proti exekúcii (nemal
povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne v období, za ktoré mu bola exekučným titulom uložená
povinnosť platiť poistné, námietka premlčania) uvádza, že v exekučnom konaní súd už nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná,

skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd preto
námietky povinného v tejto časti považuje za nedôvodné, nakoľko tieto námietky nesmerujú proti
exekúcii ale proti exekučnému titulu. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo
rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, sú procesnou
obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Predmetom

námietok povinného proti exekúcie sú však v tejto časti skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila
vydaním výkazov nedoplatkov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Obranu a tvrdenia, na
ktoré poukazuje povinný v podaných námietkach je možné uplatniť iba v základnom konaní podaním
opravného prostriedku - námietok s odôvodnením v zákonom stanovenej lehote po riadnom doručení
výkazu nedoplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Podľa § 50 ods. 5 prvej vety, Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví.

Na záverom súd uvádza, že o povinnosti náhrady trov exekúcie rozhodne v uznesení o zastavení
exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa vyhovelo námietkam povinného
vzneseným proti exekúcii.

Povinný vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru ich súdny
exekútor vyčíslil v rozpore s Exekučným poriadkom a vykonávacími právnymi predpismi.K námietkam povinného proti trovám sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že si v upovedomení
o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie v súlade s § 200 v spojení s § 201 Exekučného

poriadku. Predbežné trovy exekúcie si vyčíslil v zmysle § 201 ods. 3 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku, t. j. ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie dňa 18. 09. 2013, a to takto:
- zákonná odmena vo výške 33,19 Eur a 6,64 Eur DPH (10 % zo základu pre výpočet odmeny súdneho
exekútora ku dňu vydania upovedomenia, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur);
- hotové výdavky vo výške 0,90 Eur a 0,18 Eur DPH (ku dňu vydania upovedomenia);

- náhrada za stratu času vo výške 0,00 Eur (ku dňu vydania upovedomenia).
Základom pre výpočet odmeny bola v čase vydania upovedomenia suma 286,96 Eur, ktorá sa podľa
vyhlášky zaokrúhľuje na celé eurá nahor, t. j. na 287,00 Eur. Vypočítaná odmena sa zaokrúhľuje na
najbližších 50 eurocentov nahor, t. j. 10 % odmena zo sumy 287,00 Eur predstavuje sumu 29,00 Eur,
avšak s prihliadnutím na § 5 ods. 1 vyhlášky je minimálna odmena 33,19 Eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena v zmysle § 196 veta druhá Exekučného

poriadku o DPH. Ku dňu vydania upovedomenia hotové výdavky vo výške 0,90 Eur predstavovali
telekomunikačné poplatky za preverovanie vlastníctva motorových vozidiel povinného a účtov v banke
elektronickými súčinnosťami, pričom uvedené je spoplatnené a je súčasťou hotových výdavkov. Ku
dňu vydania upovedomenia nevznikol súdnemu exekútorovi žiadny nárok na uplatnenie náhrady za
stratu času. Súdny exekútor povinnému zároveň oznámil, že pri úhrade pohľadávky do 14 dní odo dňa

doručenia upovedomenia uhradí výslednú sumu 375,89 Eur zahŕňajúcej aj náklady spojené najmä s
preverovaním majetkových pomerov povinného v čase od vydania upovedomenia a s ekonomickým a
právnym skončením exekúcie. Z uvedeného podľa súdneho exekútora vyplýva, že vo vyššie uvedenej
sume je započítaná aj predbežná suma trov exekúcie súvisiaca s majetkovým preverovaním povinného
po vydaní upovedomenia, poštovým doručovaním a nákladmi na ukončenie exekúcie, ktoré prezumuje

Exekučný poriadok (odblokovanie majetku, vrátenie poverenia atď.). Suma na úhradu do 14 dní odo dňa
doručenia upovedomenia teda zahŕňa:
- zákonnú odmena vo výške 33,19 Eur a 6,64 Eur DPH (10 % zo základu pre výpočet odmeny súdneho
exekútora ku dňu vydania upovedomenia, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur);
- sumu hotových výdavkov ku dňu vydania upovedomenia;

- budúce / predpokladané hotové výdavky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s vykonávaním ďalších
úkonov exekučnej činnosti a ktoré úkony sú prezumované priamo Exekučným poriadkom (poštovné
za žiadosti o poskytnutie súčinnosti, spôsoby vykonania exekúcie, príkazy na začatie exekúcie,
telekomunikačné výdavky, poplatky, cestovné náhrady a pod. vo výške 48,00 Eur, keďže v čase
upovedomenia nie je známe, akým spôsobom bude exekúcia vykonávaná a či povinný pohľadávku

uhradí v lehote 14 dní, aký majetok povinného bude zistený a exekvovaný, ak pohľadávku neuhradí);
- náhrada za stratu času ku dňu vydania upovedomenia.
Už v deň vydania upovedomenia sa hotové výdavky zo sumy 0,90 Eur + 0,18 Eur DPH zvýšili v dôsledku
doručovania upovedomenia a príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu do dvoch
peňažných ústavov a príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iného príjmu doručovanému Sociálnej

poisťovni - ústredie. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora trovy exekúcie v časti hotových výdavkov
vyčíslené v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno považovať za konečné a nemenné, ale
majú slúžiť na orientáciu vynaložených hotových výdavkov ku dňu vydania upovedomenia. Exekučný
poriadok ani vyhláška nestanovuje súdnemu exekútorovi povinnosť položkovitého rozpisu trov exekúcie,
ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú v prípade neuhradenia pohľadávky v lehote 14 dní, súdnemu

exekútorovi je určená len povinnosť tieto trovy predbežne vyčísliť, skutočnú (presnú) výšku budúcich
hotových výdavkov a možnej náhrady za stratu času nie je možné na začiatku vykonávania exekúcie
určiť. Podľa svojho vyjadrenia súdny exekútor pri výpočte predbežných trov exekúcie v upovedomení
o začatí exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, spravujúc sa zásadami
zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Povinný podľa jeho názoru právne neosvedčil svoje tvrdenia a ani

neuviedol žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, resp. vyhlášky, ktorým by preukázal nezákonnosť,
resp. nedôvodnosť výpočtu predbežných trov exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné

konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,
ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 201 ods. 1 exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň

povinnéhoupozorní,žeakdlhnesplní,taktrovyexekúciemôžubyťvyššie,apredbežnevyčísliichvýšku.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je
20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor
upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa

odseku 1.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Povinný svoje námietky proti trovám exekúcie odôvodnil tým, že trovy exekúcie súdneho exekútora sú

podľa jeho názoru vyčíslené v rozpore s Exekučným poriadkom a vykonávacími právnymi predpismi, a
to bez konkretizácie, v čom tento rozpor povinný vidí.

Na základe podaných námietok proti trovám súd exekúcie súd preskúmal vyúčtovanie predbežných trov
exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny

exekútor si v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie nasledovne:
- zákonná odmena vo výške 33,19 Eur a 6,64 Eur DPH (10 % zo základu pre výpočet odmeny súdneho
exekútora ku dňu vydania upovedomenia, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur);
- hotové výdavky vo výške 0,90 Eur a 0,18 Eur DPH;
- náhrada za stratu času vo výške 0,00 Eur.

Súdny exekútor povinného zároveň upozornil, že ak povinný neuhradí pohľadávku a trovy exekúcie do
14 dní od doručenia upovedomenia, predbežné trovy exekúcie budú 290,26 Eur a 58,05 Eur DPH. Pri
úhradedo14dníoddoručeniaupovedomeniauhradípovinnýcelkovospoluspohľadávkouoprávneného
sumu 375,89 Eur (do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia povinný uhrádza náklady, ktoré sú
spojené najmä s preverovaním majetkových pomerov povinného v čase od vydania upovedomenia a s

ekonomickým a právnym skončením exekúcie). Pri úhrade po 14 dňoch od doručenia upovedomenia
uhradí povinný celkovo spolu s pohľadávkou oprávneného sumu 635,29 Eur.

Súd na základe námietky povinného preskúmal súlad vyčíslenia predbežných trov exekúcie s
Exekučným poriadkom a vyhláškou. Čo sa týka vyúčtovania odmeny v upovedomení o začatí exekúcie,

súdny exekútor pri jej výpočte postupoval podľa § 5 vyhlášky; odmena je vypočítaná vo výške 10 % zo
základu na jej určenie, t. j. z vymáhaného nároku, v minimálnej výške 33,19 Eur, k odmene je pripočítaná
20 % DPH. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti. Súd pri vyčíslení odmeny a rovnako ani pri vyčíslení predbežných hotových výdavkov súdneho

exekútora nezistil rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky. Keďže však povinný namietal
len vyčíslenie trov exekúcie súdneho exekútora v rozpore s Exekučným poriadkom a vykonávacími
právnymi predpismi, bez uvedenia konkrétnych ustanovení a konkrétnych skutočností a dôvodov, z
ktorých ich výšku namieta, súd takto koncipované námietky povinného proti trovám exekúcie považoval
za nedôvodné.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostípretosúdnámietkypovinnéhovznesenéprotitrovámexekúcie
ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Podľa § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Čo sa týka rozhodovania o trovách exekúcie súdneho exekútora súd na záver opätovne konštatuje,
že o povinnosti náhrady trov exekúcie súdneho exekútora (t. j. o skutočnosti, kto a v akej výške
bude zaviazaný na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora) bude bez ohľadu na rozhodnutie o
námietkach povinného o trovách exekúcie rozhodovať v uznesení o zastavení exekúcie po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa vyhovelo námietkam povinného vzneseným proti exekúcii, a

to vzhľadom na skutočnosť, že vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok

podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.