Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Juraj Lukáč
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/128/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205495
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613205495.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: VIPEX - R,
s.r.o., so sídlom v Závažnej Porube, Hlavná 129, IČO: 44 917 465, právne zastúpeného: JUDr. Ivanom
Vozárom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. M. Hodžu 3, proti žalovanej: Z. R., T.. XX.
XX. XXXX, H. D. W. R.S., H. Š. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o neplatnosť právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 330,65 eur na
účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Petra Jančiho, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Garbiarska 695, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 05. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa 04. 09. 2013, sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej určenia, že dohoda o urovnaní, ktorú
uzatvoriližalobcaažalovanádňa19.06.2012,jeneplatnáanáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,
že dňa 19. 06. 2012 účastníci konania uzatvorili dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka.
Za sporné nároky označili právne vzťahy uvedené v bode II tejto dohody. V bode IV sa účastníci
konania v právnom postavení zmluvných strán dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného
kúpnou zmluvou zo dňa 26. 07. 2011, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, rozostavaného
bytu č. XX podkrovie, vchod č. XX/C v bytovom dome súp. č. XXX, postaveného na parc. č. KN - C
XXX/X v W. R. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
14825/212641, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. W.Ý. R. na predávajúceho. Vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol povolený Správou katastra V XXXX/XXXX. V ďalšom sa
účastníci dohodli, že žalovaná v právnom postavení účastníčky 2 prevedie naspäť vlastnícke právo k
bytu na žalobcu v právnom postavení v dohode ako účastník 1 a tento sa zaväzuje vrátiť zaplatenú
časť kúpnej ceny vo výške 50.000,- eur v splátkach podľa bodu 4. Žalovaná sa zaviazala v lehote
do 5 dní od pripísania poslednej splátky previesť vlastnícke právo naspäť na žalobcu. Podľa bodu
6 žalovaná podá návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytu na príslušnú správu katastra
v lehote 5 dní od podpísania osobitnej dohody o spätnom prevode vlastníckeho práva na žalobcu.
Účastníci sa dohodli pre prípad, ak žalobca si riadne a včas nesplní svoj záväzok vrátiť kúpnu cenu,
že žalovaná je oprávnená ponechať si vlastnícke právo k bytu bez ohľadu na jeho zhodnotenie a na
sumu, ktorá jej už bola zaplatená titulom záväzku žalobcu. V ďalšom žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri zmluvnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva zmluva a právnym spôsobom
nadobudnutia vlastníctva vklad vlastníckeho práva, na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľnosti.
Dohoda o ukončení zmluvného vzťahu tak, ako to urobili účastníci je právnym inštitútom, v dôsledkuuplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku. Týmto zrušením zaniká právny titul, na
základe ktorého nadobúdateľ získa vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po
zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec
nedošlo, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecno-právnych. Obidva tieto účinky
sú sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri zrušení dohodou zmluvných strán a nemožno ich
od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecno-právnych.
Z ďalších dojednaní medzi účastníkmi konania, kedy sa žalovaná zaväzuje previesť späť vlastnícke
právo, alebo ak žalobca riadne a včas nesplní záväzok, tak žalovaná má právo ponechať si vlastníctvo,
možno vyvodiť, že dohoda o urovnaní, ktorú uzatvorili účastníci je neurčitá a nezrozumiteľná a nie je
splnená požiadavka právnej istoty. V doplnení žaloby zo dňa 04. 09. 2013 k naliehavosti právneho
záujmu poukázal žalobca na pôvodné znenie žaloby, ako aj na rozsudok sp. zn. 5Cdo/60/1998 z 30. 09.
1998, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/95.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 01. 10. 2013 uviedol, že žaloba
je nedôvodná a zmätočná. V zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní
môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo nepochybné. Doterajší záväzok je nahradený
záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je právnym dôvodom zániku doterajšieho
záväzku, avšak na rozdiel od iných dohôd, ktoré spôsobujú zánik záväzku, v jej prípade dochádza k
usporiadaniu pôvodného záväzku, na základe dohody. Sporné otázky sa medzi stranami riešia formou
vzájomných ústupkov a tým sa snažia predísť zbytočným a nákladným súdnym sporom. Pôvodný
záväzok ako taký je nahradený novým záväzkom a právny vzťah trvá naďalej, ak sa účastníci nedohodli
inak. Rovnako to vyplýva aj z ustanovenia článku IV bod 1 dohody o urovnaní. Z príslušného článku
celkom zjavne, zrozumiteľne, určito a logicky vyplýva spôsob urovnania zmluvných strán a ich jednotlivé
záväzky. Aj keď sa účastníci v zmysle bodu 2 dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného na
základe zmluvy podľa čl. II bod 1 dohody ku dňu podpísania tejto dohody, toto ukončenie nemá, ani
nemôže mať účinky ex tunc tak, ako tvrdí žalobca. Vyplýva to priamo z daného ustanovenia, kde sa
dohodli účastníci, že pôvodný vzťah zaniká ku dňu podpísania tejto dohody, ako aj z teórie občianskeho
práva. Uzavretím dohody teda nevznikol právny stav ako pred uzavretím kúpnej zmluvy, teda nedošlo
k obnoveniu vlastníckeho práva na strane žalobcu, ako to tvrdí. Žalobca v žalobe zrejme zámerne
neuviedol fakt, že v mesiaci júl 2013 zaslal žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pripomienkovanie „novú“ dohodu o urovnaní. Túto vyhotovil právny zástupca žalobcu, pričom jej
predmetom bola dohoda účastníkov o vrátení kúpnej ceny a spätného prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. V tomto návrhu sa účastníci mali dohodnúť na tom, že pôvodne uzavretá dohoda o
urovnaní zo dňa 19. 06. 2012 sa ruší v plnom znení a jej ustanovenia sa v plnom rozsahu nahrádzajú
ustanoveniami novej dohody o urovnaní. Novú dohodu o urovnaní účastníci nepodpísali. Žalovaná má
za to, že do momentu predloženia tejto novej dohody žalobca a jeho právny zástupca považovali dohodu
zo dňa 19. 06. 2012 za platnú. Dohodu o urovnaní, ktorá je predmetom konania pred jej podpisom
opakovane pripomienkoval právny zástupca žalobcu, pričom nikdy nevytkol prípadnú právnu vadu tejto
dohody. Novú dohodu o urovnaní pripravil a predložil na pripomienkovanie a podpis žalovanej rovnako
sám právny zástupca žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, listinami, a to kúpnou zmluvou,
dohodou o urovnaní, rozhodnutím Správy katastra W.Ý. I. a zistil nasledovný skutkový stav:
Štatutárny orgán žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že je mu ľúto, že to dospelo až do tejto situácie.
V zmysle uzatvorenej dohody o urovnaní bola uhradená prvá splátka 10.000 eur. Presný dátum úhrady
uviesť nevedel. Bolo to zaplatené po uzatvorení dohody. Otcovi žalovanej avizoval, že bude v omeškaní
s druhou splátkou. Jemu to oznamoval preto, lebo on priniesol dohodu o urovnaní. Otec žalovanej mu
sms-kou oznámil, že si budú uplatňovať bod 8 dohody o urovnaní. Žalobca bol v situácii, že aj keby
zaplatil sumu, nemal by garanciu, že sa mu vráti vlastnícke právo k nehnuteľnosti a spor bude urovnaný.
Situáciu sa pokúsili riešiť novým návrhom dohody o urovnaní. So žalovanou uzatvorili zmluvu o kúpe
bytu, so stavbou meškali, preto požiadali žalovanú o predĺženie lehoty, s čím žalovaná súhlasila. Bolo
to niekedy v novembri, decembri roku 2011, kedy vyjadrila súhlas s predĺžením lehoty ukončenia stavby
bytu do konca roka 2012. Následne sa spojili a dohodli sa, že sa upustí od tohto bytu. Následne došlo
k uzavretiu dohody o urovnaní. Nevedel sa vyjadriť, či pred uzatvorením dohody o urovnaní došlo k
odstúpeniuodkúpnejzmluvy.Dôvodompodaniažalobybolaajskutočnosť,žepodľastavebnéhozákona
je potrebné požiadať o predĺženie lehoty výstavby. Žalobca takúto žiadosť nemôže podať, keďže nie jevlastníkom bytu a žalovaná odmietla v tejto súvislosti poskytnúť súčinnosť. Preto je potrebné vyriešiť
otázku, ako to právne medzi nimi je. Dohodu o urovnaní podpísal slobodne a vážne, prečítal si aj článok
IV, bod 8 dohody o urovnaní. Dňa 11. 06. zaslali protinávrh, na ktorý nedostali odpoveď. Žalobca na
otázku súdu uviedol, že nedodržal dohodu o urovnaní, pokiaľ ide o vrátenie kúpnej ceny v plnom rozsahu
z dôvodu, že tam bol výpadok finančných prostriedkov.
Právnyzástupcažalobcunapojednávanípredniesol,žedohodaourovnaníjevrozporesprávomapreto
je absolútne neplatná. Účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod rozostaveného
bytu č. XX. Vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali, pristúpili účastníci k uzatvoreniu dohody o urovnaní.
Jej autorom bol zrejme právny zástupca žalovanej. Žalobca ani právny zástupca sa k tejto dohode
konkrétne nevyjadroval. Dohoda je neplatná s poukazom na bod 2 čl. IV, v ktorom sa zmluvné strany
dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného na základe kúpnej zmluvy, teda v čl. II bod 1 ku dňu
podpísania dohody. Zanikol medzi nimi záväzkovo právny vzťah. Naproti tomu v ďalších ustanoveniach
dohody hovoria o skutočnosti, že ak žalobca vráti kúpnu cenu, tak si upravia vzťah dohodou o prevode
vlastníckeho práva. Nedá sa preto povedať, čo vlastne strany chceli týmto povedať. Dáva to právnu
neistotu. Právny úkon musí byť taký, aby medzi účastníkmi bol jasný právny stav. Tiež poukázal na čl.
IV bod 8 dohody, podľa ktorého v prípade, ak žalobca riadne a včas nesplní svoj záväzok podľa bodu
IV článku, žalovaná nie je povinná previesť vlastnícke právo, čiže si môže ponechať byť vo svojom
výlučnom vlastníctve, bez ohľadu na zhodnotenie týchto nehnuteľností. Uvedený bod je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože za hodnotu v súčasne dobe 40.000,- eur, pretože žalobca 10.000,- eur už vrátil,
získava značný majetkový prospech. Na bytovom dome, v ktorom sa byt nachádza, boli vykonané ďalšie
práce. Hodnota bytu je v súčasnej dobe ďaleko vyššia. Je len logické, že dohoda, ktorá je predmetom
sporu je neplatná, pretože sama žalovaná avizovala, že by tú dohodu o urovnaní zmenila a návrh, ktorý
sa nachádza v spise z 11. 07. bol vyhotovený samotnou žalovanou. Žalobca vyhotovil návrh dohody o
urovnaní, ktorý jasne vymedzoval práva a povinnosti zmluvných strán, a to ide o dohodu zo dňa 16. 04.
Naliehavosť daného právneho záujmu na požadovanom určení je preukázaná tým, že celá dohoda je
podľa ich názoru neplatná. Je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou.
Poukázal na samotné znenie článku IV bod 2 dohody o urovnaní, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou ku dňu podpísania tejto dohody.
Na pojednávaní dňa 06. 03. 2014 právny zástupca žalobcu predložil e-mailovú komunikáciu spolu s
návrhom, ku ktorej uviedol, že 16. 04. zaslal právnemu zástupcovi žalovanej návrh dohody o urovnaní,
z ktorého obsahu vyplynulo, že sa zruší kúpna zmluva, peniaze sa uložia do notárskej úschovy a po
vydanílistuvlastníctvabudúpeniazevyplatenéžalovanej.Protistranareagovalatak,že11.07.imzaslala
upravený návrh dohody s tým, že došlo k vypusteniu dojednania o uložení peňažných prostriedkov do
notárskej úschovy, o čom predložil súdu e-mail zaslaný právnym zástupcom žalovanej s upraveným
návrhom.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava prednesu jej právneho zástupcu. Od spoločnosti
VIPEX chcela kúpiť byt. Lehota výstavby sa predlžovala, preto sa rozhodla, že byt nechce. Následne sa
dohodli, že on jej vráti ňou zaplatené peniaze a ona na neho prevedie vlastnícke právo k bytu. Zaplatila
časť kúpnej ceny 50.000,- eur, z ktorých bolo vrátených 10.000,- eur, teda dodržali prvý termín v zmysle
uzavretej dohody o urovnaní. Dohodu o urovnaní v prevažnej miere pripravoval jej otec, ale aj ona
sa na nej podieľala. So žalobcom sa osobne nestretli pri jej podpísaní. Od kúpnej zmluvy odstúpila
z dôvodu, že byt nechcela a nebol dodržaný termín výstavby. Dohoda o urovnaní bola uzatvorená aj
preto, že VIPEX nesúhlasil s odstúpením od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené
prostredníctvom JUDr. Trnovského a bolo adresované právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaná nemala
k dispozícii plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu na zastupovanie žalobcu.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní predniesol, že zotrvávajú na písomnom vyjadrení a navrhujú
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca uvádza ako
dôvod neplatnosti ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa jeho názoru je dohoda o
urovnaní neurčitá a nezrozumiteľná. Súčasne uvádza ďalší dôvod neplatnosti, že dohoda o ukončení
zmluvného vzťahu, teda kúpnej zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva
zrušuje s účinkami od začiatku, s čím žalovaná nesúhlasí. Podľa názoru žalovanej je tu nesúlad
medzi záväzkami, ktoré zanikli a boli dojednané nanovo v zmysle dohody o urovnaní a právnou
skutočnosťou, na základe ktorej vzniklo vlastnícke právo žalovanej k bytu. Záväzok a nadobudnutie
vlastníckeho práva nie sú svojou podstatou a obsahom rovnaké právne inštitúty. V dohode o urovnaní
je konštatované, že žalovaná je vlastníčka a s týmto skutkovým stavom sa narába aj ďalej. Základnápodmienka dohody o urovnaní, a to spornosť v plnení jednotlivých záväzkov vyplývala zo samotného
právneho jednostranného úkonu žalovanej, a to odstúpenia od pôvodnej kúpnej zmluvy, keď druhá
strana v postavení žalobcu spochybňovala listom právneho zástupcu, že takéto odstúpenie neakceptuje.
Na základe tejto skutočnosti a v snahe urovnať spory v otázke odstúpenia, neodstúpenia a uhradenia
doplatku kúpnej ceny bola vypracovaná dohoda o urovnaní, ktorá bola pripomienkovaná a nešlo o
jednostranný návrh, ktorý bol zo strany žalovanej predostretý. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodou o
skončení zmluvného vzťahu sa zruší kúpna zmluva od počiatku, tak tento právny názor je podľa
žalovanej nesprávny, naopak nezaniká vôbec právny titul, na základe ktorého sa stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Dohodou o urovnaní sa urovnávajú do budúcna vzájomné práva a záväzky,
nie status, ktorý bol nadobudnutý. Ten sa potom odvíja od záväzku vykonať spätný prevod za podmienky
splnenia úhrady časti kúpnej ceny v lehotách a termínoch tak, ako boli v dohode o urovnaní. Dohoda o
urovnaní nie je v ničom neurčitá a nezrozumiteľná. Je presne špecifikovaný právny status v momente
uzatvárania, spornosť uplatňovaných nárokov, dohoda o splátkovom kalendári a záväzku žalovanej
vykonať spätný prevod. Je autonómnym dojednaním strán, že v prípade, pokiaľ nebude v lehote a v
termínoch vykonaná úhrada a žalobca s tým súhlasil, žalovaná bude ďalej vlastníčkou, bez ohľadu na
výšku investícií. Je to istá sankcia za to, že žalobca je v omeškaní s doplatkom kúpnej ceny. V právnej
neistote je žalovaná, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorou de facto nechce byť, pretože primárnym
cieľom dohody o urovnaní je predsa spätný prevod, to znamená prevod majetku do dispozície žalobcu
a vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny. Minulý rok bol pripravený nový návrh dohody o urovnaní, ktorý
nikdynespochybnilvnavrhovanomznení,ktorýzaslalžalobca,žebypredchádzajúcadohodaourovnaní
bola v rozpore, ani to nekonštatuje v preambule ani v komunikácii, ktorú ako právni zástupcovia mali. Na
pojednávaní dňa 06. 03. 2014 právny zástupca žalovanej na vysvetlenie uviedol, že žalovaná nemala k
dispozícii plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu na zastupovanie žalobcu. Mala k dispozícii kúpnu
zmluvu, ktorú autorizoval právny zástupcu žalobcu.
Žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzatvorili dňa 26. 07. 2011 podľa § 588 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov kúpnu zmluvu.
Predmetomzmluvybolprevodrozostavanéhobytuč.XXpodkrovie,vovchodeč.XX/C,nachádzajúceho
sa v bytovom dome súp. č. XXX, postaveného na parc. č. KN - C XXX/X v W. R. na ul. Q. Y. a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 14825/212641,
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. W. R.. Predávajúci predal špecifikovaný byt a kupujúca ho kúpila do
svojho vlastníctva a zaviazala sa zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (čl. I bod 1 a 4 kúpnej
zmluvy). Podľa čl. V bod 1 sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 109.000,- eur, ktorú kupujúca
mala zaplatiť takto:
- pri podpise zmluvy 50.000,- eur a podá sa návrh na vklad do katastra nehnuteľností,
- po namontovaní strešnej krytiny a okien 10.000,- eur,
- po vnútorných omietkach 10.000,- eur,
- po vonkajšej fasáde a vonkajších spevnených plochách 15.000,- eur,
- po kolaudácii 15.000,- eur,
- po prevzatí bytu 5.000,- eur,
- po prevedení spoluvlastníctva k pozemkom 2.500 eur,
- po odstránení kolaudačných chýb 1.500 eur.
s tým, že lehota platby je do 7 dní po ukončení jednotlivých celkov, ktoré si zmluvné strany odsúhlasia.
Termín ukončenia stavby bol dohodnutý na 31. 12. 2011 (čl. V bod 2 kúpnej zmluvy). Z pripojenej doložky
o autorizácii bolo zistené, že kúpnu zmluvu autorizoval advokát JUDr. Ivan Vozár.
Rozhodnutím Správy katastra W. I. č. vkladu V XXXX/XX zo dňa 22. 08. 2011 Správa katastra W.
I. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti v
prospech žalovanej, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Vklad bol povolený
dňa 22. 08. 2011.
Dňa 19. 06. 2012 žalobca označený ako účastník 1 a žalovaná označená ako účastník 2 uzatvorili
podľa § 585 Občianskeho zákonníka dohodu o urovnaní v záujme urovnania vzájomných sporných
nárokov týkajúcich sa kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2011. Podľa čl. II dohody o urovnaní, označeného
ako sporné nároky uzavrel žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca dňa 26. 07. 2011 kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie označenému bytu. Podľa čl. V bod 1
kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť za byt kúpnu cenu vo výške 109.000,- eur v jednotlivých
splátkach špecifikovaných v tomto bode. Žalovaná zaplatila žalobcovi pri podpise zmluvy sumu 50.000,-eur. V zmysle čl. V bod 2 zmluvy bol termín ukončenia stavby dohodnutý zmluvnými stranami na 31.
12. 2011. Vzhľadom na to, že žalobca nebol schopný splniť svoj záväzok dokončiť riadne a včas stavbu
bytu, dala žalovaná dňa 02. 11. 2011 žalobcovi písomný súhlas na predĺženie lehoty dokončenia stavby
bytu a súčasne splnomocnila žalobcu k zastupovaniu pred Mestom Liptovský Hrádok. Spoločný obecný
úrad listom zo dňa 15. 02. 2012 povolil predĺženie termínu výstavby do 31. 12. 2012. Napriek uvedenej
skutočnosti zaslala žalovaná žalobcovi list zo dňa 29. 03. 2012 označený ako „odstúpenie od zmluvy
o dielo“ zo dňa 08. 09. 2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Milana Trnovského na
adresu JUDr. Ivana Vozára. V uvedenom liste uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nesplnil
svoju povinnosť podľa čl. V bod 2 zmluvy dokončiť stavbu bytu v termíne do 31. 12. 2011, odstupuje
od zmluvy v zmysle ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žiada žalobcu o vrátenie zaplatenej
časti kúpnej ceny vo výške 50.000,- eur bez zbytočného odkladu po doručení tohto listu. Dôvodom
odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že žalovaná nesúhlasila s predĺžením termínu dokončenia bytu
a na ďalšom plnení zo strany žalobcu nemá záujem. Na základe pokynu žalobcu dňa 03. 04. 2012
zaslal JUDr. Ivan Vozár bez preukázania oprávnenia konať v mene žalobcu žalovanej list s označením
odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 08. 09. 2010, v ktorom oznámil, že odstúpenie od zmluvy považuje
za neplatné, a to z dôvodov uvedených v bode III čl. 2 dohody. Z listu nie je zrejmé, či žalovaná
odstúpila od kúpnej zmluvy alebo od zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou a takýto právny úkon považuje za
neurčitý a nezrozumiteľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na sporné odstúpenie od
zmluvy žalovanou, uzavreli účastníci dohodu o urovnaní. Podľa čl. III predmetom dohody je urovnanie
všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, ktoré zmluvným stranám vyplývajú v súvislosti
so spornými nárokmi uvedenými v čl. II dohody. Podľa čl. IV bod 1 dohody účastníci sa dohodli, že
akékoľvek právne vzťahy, práva a povinnosti vyplývajúce z tých právnych vzťahov, ktoré sú medzi
zmluvnými stranami sporné, a to najmä tie, ktoré vyplývajú, alebo by mohli vyplynúť zo skutočnosti
uvedených v čl. II dohody, alebo by mohli so skutočnosťami uvedenými v čl. II dohody akýmkoľvek
spôsobomsúvisieť,zanikajúanahrádzajúsazáväzkamiopísanýmivnasledovnýchbodochtohtočlánku.
Účastníci konania sa dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného na základe zmluvy podľa čl.
II bod 1 ku dňu podpísania tejto dohody (bod 2 čl. IV dohody). Podľa čl. IV bod 3 sa zmluvné strany
dohodli, že z dôvodu ukončenia zmluvy žalovaná prevedie naspäť vlastnícke právo k bytu na žalobcu
a žalobca vráti žalovanej zaplatenú časť kúpnej ceny 50.000,- eur v jednotlivých splátkach, čím sa
považujú ich vzájomné sporné práva a povinnosti za urovnané. Účastníci konania sa dohodli, že z
dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu podľa bodu 2 tohto článku vráti žalobca žalovanej zaplatenú časť
kúpnej ceny 50.000,- eur v nasledovných splátkach: 10.000,- eur v termíne do 31. 08. 2012, 20.000,-
eur v termíne do 30. 10. 2012 a 20.000,- eur v termíne do 31. 12. 2012 pod stratou výhody splátok
(čl. IV bod 4). Podľa čl. IV bod 5 žalovaná sa zaviazala, že v lehote do 5 dní od pripísania poslednej
splátky podľa bodu 4 na jej účet, a teda riadneho a včasného splnenia celého záväzku žalobcu podľa
bodu 4 čl., prevedie naspäť na žalobcu vlastnícke právo k rozostavanému bytu vyššie špecifikovanému.
Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná podá návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytu do
katastra nehnuteľnosti na príslušnú správu katastra v lehote 5 dní od podpísania osobitnej dohody o
spätnom prevode vlastníckeho práva na žalobcu (čl. IV bod 6 dohody). Zmluvné strany vyhlásili a sú si
vedomé, že žalobca bude naďalej pokračovať v zhotovovaní predmetných nehnuteľností, čím ku dňu
spätného prevodu vlastníckeho práva dôjde k zhodnoteniu daných nehnuteľností, nachádzajúcich sa
vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Zmluvné strany týmto vyhlásili, že si navzájom nebudú voči sebe
uplatňovať žiadne nároky z titulu zhodnotenia predmetných nehnuteľností podľa bodu 5 tohto článku,
príp. z titulu bezdôvodného obohatenia (čl. IV bod 7 dohody). Podľa čl. IV bod 8 dohody zmluvné strany
sa dohodli, že v prípade, ak žalobca riadne a včas nesplní svoj záväzok podľa bodu 4 čl., žalovaná nie
je povinná previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu, pričom tieto je oprávnená ponechať
si vo svojom výlučnom vlastníctve bez ohľadu na zhodnotenie týchto nehnuteľností a na sumu, ktorú jej
žalobca zaplatil z titulu svojho záväzku podľa bodu 4 tohto článku.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP):
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka:Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka:
Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou
majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to
isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení (ust. § 80 písm. c/ OSP). Naliehavý právny záujem o určenie právneho
vzťahu alebo práva je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia
nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba
je preventívnej povahy a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a
nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem v požadovanom určení je
preto súčasne daný len vtedy, ak je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo
ohrozenia jeho práva.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v prejednávanej veci žalujúca
strana nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o urovnaní zo dňa 19. 06.
2012. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak by požadovaným určením nedošlo k zmene právneho
postavenia žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/60/1998 zo dňa 30. 09. 1998). V
prejednávanej veci nemožno prehliadnuť skutočnosť, že predmetom konania je neplatnosť dohody o
urovnaní, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou. V tomto smere je žiadúce zdôrazniť, aký účel
sleduje právna úprava dohody o urovnaní. Jej podstatou je odstránenie spornosti, resp. pochybnosti
v právach medzi účastníkmi konania. Žalujúca strana nepreukázala, že v prípade určenia neplatnosti
dohody o urovnaní, sa zmení právne postavenie žalobcu. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti
okolnosti, ktoré predchádzali a viedli k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Uzatvoreniu dohody o urovnaní
predchádzalo odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k
bytu od predchádzajúceho vlastníka - žalobcu. Z obsahu čl. II dohody o urovnaní vyplýva, že otázka
odstúpenia žalovanej od zmluvy bola zospornená a bola základom a dôvodom pre uzatvorenie dohody
o urovnaní, ktorej neplatnosti sa žalobca v konaní domáha. Súd zdôrazňuje, že prípadným určením
neplatnosti dohody o urovnaní by sa naopak právne postavenie žalobcu mohlo stať neistým, keďže by sa
obnovil stav, ktorý existoval medzi účastníkmi v čase pred uzatvorením dohody o urovnaní, t. j. došlo by k
navráteniustavupred19.06.2012,kedyexistovalimedziúčastníkmispornénároky.Preúplnosťokresný
súd uvádza, že v čase pred uzatvorením dohody o urovnaní bola vlastníčkou dotknutého bytu žalovaná
(ktorá je zapísaná ako vlastníčka bytu v katastri nehnuteľností aj v súčasnosti po uzavretí dohody),
preto žalobca nepreukázal, v čom sa zmení jeho právne postavenie žiadaným určením. V naznačenom
smere preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zmene právneho postavenia žalobcu v prípade, ak
by došlo k požadovanému určeniu. Samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia dohody o urovnaní
existovali sporné nároky, ktoré boli dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní, nasvedčuje aj následné
správanie zúčastnených strán, ktoré smeruje k možnému uzatvoreniu novej dohody o urovnaní. Ak by
neexistovali sporné nároky, nedošlo by k uzatvoreniu dohody o urovnaní, ktorej neplatnosť je predmetom
konania a logicky by nebola snaha zúčastnených strán sporu rokovať o uzatvorení prípadnej novej
dohody o urovnaní. Uvedená snaha zúčastnených strán však nepreukazuje naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý napáda platnosť
dohody o urovnaní, je jednou zo zmluvných strán tejto dohody a aj podľa jeho výpovede sa do
určitého času spravoval touto dohodou, keďže v zmysle uzatvorenej dohody čiastočne plnil záväzok
voči žalovanej vyplývajúci z dohody. Napokon sám vo svojej výpovedi poukázal na to, že žalovanej
nezaplatil zvyšnú časť kúpnej ceny, z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov v jeho dispozícii.
Skutočnosť, že žalovaný nemôže v jeho súčasnom právnom postavení riešiť určité otázky súvisiace s
výstavbou bytu (napr. podanie žiadosti o predĺženie lehoty výstavby) je však dôsledkom nedodržaniajeho záväzkov, vyplývajúcich z dohody o urovnaní. Táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom,
ktorý preukazuje, že žalobcovo právne postavenie je ohrozené bez požadovaného určenia. Nemožno
tiež prehliadnuť skutočnosť, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená 19. 06. 2012 a žalobca sa domáha
jej neplatnosti, žalobou doručenou súdu 23. 05. 2013, t. j. takmer s ročným časovým odstupom od
uzatvorenia dohody o urovnaní. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý ako vo svojej
výpovedi uviedol, bol oboznámený s celým obsahom uzatvorenej dohody vrátane článkov, ktorých
spornosťuvádzaanajednejstranesapodľatejtodohodyriadildourčitéhočasovéhookamihuaodurčitej
doby ju začal spochybňovať. Nemožno opomenúť ani postoj žalovanej, ktorá nechce byť vlastníčkou
predmetného bytu a tento jej postoj korešponduje aj textu dohody o urovnaní, z ktorého obsahu vyplýva,
že žalovaná v čase uzatvorenia dohody nemala záujem na tom, aby bola vlastníčkou rozostavaného
bytu s poukazom na okolnosti, ktoré tejto udalosti predchádzali a jej záujmom bolo, aby jej žalobca
vrátil zaplatenú časť kúpnej ceny. Záujmy obidvoch strán sa napokon premietli do obsahu dohody o
urovnaní. Súd tiež neprehliadol ani skutočnosť, že žalobca na jednej strane tvrdí, že uzatvorením dohody
o urovnaní (na základe ktorej sa zrušila kúpna zmluva) došlo k zániku právneho titulu, na základe
ktorého žalovaná nadobudla vlastnícke právo k bytu, z čoho možno usudzovať, že podľa tvrdení žalobcu
žalovaná nie je vlastníčkou bytu a na strane druhej sa domáha určenia neplatnosti dohody o urovnaní.
Keďže žalujúca strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, súd sa v zmysle zásady hospodárnosti konania nezaoberal vecou samou, t. j. či
je dohoda o urovnaní neplatná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní
úspešná v plnom rozsahu, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania, voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalovanej
prislúcha za jeden úkon právnej služby v roku 2013 suma 60,08 eur a v roku 2014 suma 61,85 eur, t.
j. za dva úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k
žalobe) vo výške 120,14 eur a za dva úkony právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa
07. 02. 2014 a 06. 03. 2014) vo výške 126,74 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/,
c/, d/ Vyhlášky). Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi žalovanej prislúcha náhrada výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške 15,62 eur za
dva úkony v roku 2013 a 16,08 eur za dva úkony v roku 2014, spolu 31,70 eur. V zmysle ust. § 18 ods. 3
Vyhlášky prislúchalo právnemu zástupcovi žalovanej zvýšenie o DPH o sumu 55,11 eur. Trovy právneho
zastúpenia činili celkom 330,65 eur.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovanej
(§ 149 ods. 1 OSP), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.