Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207198
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3810207198.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: B. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom O., V. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Námestie slobody 22, proti odporcovi: R. V., bytom v V., O. 850/9, právne zastúpený JUDr.
Romanom Henčelom, advokátom, so sídlom Prievidza, Švéniho 8, v konaní o zaplatenie 2.660,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.660,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.660,- Eur od 14.5.2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
159,50 Eur a trov právneho zastúpenia 898,96 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr.
Vladimíra Štrbíka, advokáta, so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 22, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 2.660,- Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi prisľúbil pomoc pri predaji
nehnuteľnosti, ktorej bol odporca väčšinovým vlastníkom. Spoluvlastnícky podiel 1/10 na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorý patril druhému spoluvlastníkovi B. E., bol zaťažený viacerými exekučnými ťarchami.

Z tohto dôvodu boli nehnuteľnosti nepredajné. Odporca nemal finančné prostriedky na odkúpenie
uvedeného spoluvlastníckeho podielu, navrhovateľ mu preto poskytol pôžičku vo výške 2.660,- Eur na
jeho kúpu. Spoluvlastnícky podiel bol predmetom dražby na úrade súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Klinca. Išlo konkrétne o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 na nehnuteľnostiach zapísaných v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XX, pre katastrálne územie V., parcela č. XX o výmere
601m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený dom súpisné číslo X.. Dražba sa konala v
exekučnom konaní číslo EX 276/2002.

Odporca dal navrhovateľovi splnomocnenie na jeho zastupovanie v exekučnom konaní, na základe
ktorého navrhovateľ vydražil predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach patriaci B. E. v
prospech navrhovateľa. Kúpnu cenu vo výške 2.660,- Eur uhradil navrhovateľ z vlastných prostriedkov.
S odporcom sa dohodol, že mu túto čiastku vráti po predaji nehnuteľnosti. Odporca nehnuteľnosti neskôr
predal na základe kúpnej zmluvy, ale sumu 2.660,- Eur odmieta navrhovateľovi vyplatiť. Navrhovateľ
odporcu viackrát vyzval na vrátenie spomínanej sumy, avšak odporca mu ju odmietol vrátiť a na ďalšie

telefonáty reagoval tak, že hovory rušil.

Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.12Ro/101/2010-21z2.6.2010,ktorýmzaviazalodporcunaúhradu
žalovanej sumy s príslušenstvom a trov konania. Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne avčas odpor, ktorý odôvodnil tým, že navrhovateľovi žiadne peniaze nedlhuje. Uvedené poplatky zaplatil
ešte pred konaním dražby dňa 1.4.2009 vo výške 4.000,- Eur pani S.j, ktorá mu bola predstavená
navrhovateľom ako druhá konateľka spoločnosti Perfekto, s.r.o. cez ktorú sa dražba a následný predaj

rodinného domu uskutočňoval.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že odporcovi prisľúbil pomoc pri
predaji jeho nehnuteľnosti ako realitná kancelária PERFEKTO, s.r.o., ktorej konateľmi boli navrhovateľ
a pani S.. Spoluvlastnícky podiel odporcu bol 1, nehnuteľnosť celkovo vlastnilo šesť spoluvlastníkov.
Viazlo na nej niekoľko exekúcií, najviac na podiel spoluvlastníka B. E.. Takto zaťažená nehnuteľnosť
bola nepredajná. B. E. bol v čase prípravy na dražbu vo výkone trestu. Odporca ho navštívil a vysvetlil
mu náležitosti ohľadom predaja nehnuteľnosti a ohľadom dražby. Pán E. s realizáciou dražby a predaja

nehnuteľnosti súhlasil a na tieto úkony splnomocnil JUDr. Štrbíka. Navrhovateľ ako súkromná osoba
vyplatil najprv dlh pána E. voči daňovému úradu 250,-Sk, keďže daňový úrad bol na liste vlastníctva
nehnuteľnosti v časti C uvedený ako prvý. Potom bod bodom 2 vystupoval exekútor JUDr. Kliniec.
Situáciu okolo dražby vysvetlil navrhovateľ odporcovi, nakoľko vedel zabezpečiť cestou exekútora
dražbu podielu pána E.. Po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi došlo k dražbe tohto podielu. Sumu

2.660,- Eur uhradil navrhovateľ v hotovosti v deň konania dražby do pokladne exekútorského úradu.
Spoluvlastnícky podiel bol vydražený a spoluvlastníci následne bez vedomia navrhovateľa predali
nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy z 8.4.2010 kupujúcim manželom J.. Navrhovateľ s odporcom
boli dohodnutí, že ďalšie kroky ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy sa budú realizovať cestou právneho
zástupcu JUDr. Štrbíka, ako bola zaužívaná prax počas fungovania realitnej kancelárie. Kúpnu zmluvu

však pomohla uzatvoriť konateľka realitnej kancelárie pani S.. Navrhovateľ komunikoval sa pani S.,
ktorá ho informovala, že sa ešte vybavujú hypotekárne úvery a až potom sa uzatvorí kúpna zmluva.
Krátko na to bol z výkonu trestu prepustený pán B. E., ktorý sa u navrhovateľa informoval, ako je to
s nehnuteľnosťou. Navrhovateľ mu poskytol informácie, ktoré mal od pani S. a pán E. mu o niekoľko
dní volal, že nehnuteľnosť je už dávno predaná a že odporca si už medzičasom kúpil byt na sídlisku

Zápotôčky, ktorý prerába. Navrhovateľ následne kontaktoval pani S., ktorá sa odmietla vyjadriť a
províziu 100.000,- Sk previedla na jej účet vo VÚB, a.s. aj napriek tomu, že boli dohodnutí, že provízia
bude prevedená na firemný účet a rozdelená rovným dielom. Navrhovateľ po niekoľkých telefonických
urgenciách obdržal polovičný podiel 50.000,-Sk na svoj účet na jar 2010. Navrhovateľ kontaktoval
odporcu, aby mu čiastku 2.660,- Eur zaplatil, on mu však oznámil, že pani Králikovej 4.000,- Eur vyplatil,

o čom navrhovateľ nevedel a že si má navrhovateľ tieto peniaze od nej vyžiadať. Pani S.epoprela, že
sumu 4.000,-Eur od odporcu obdržala a uviedla, že tieto prostriedky odovzdala navrhovateľovi už v
apríli 2009. Navrhovateľ o tom žiadnu vedomosť nemá a na prevzatie tejto sumy žiaden doklad pani
S. nevystavil.

S odporcom a ostatnými spoluvlastníkmi boli ako realitná kancelária dohodnutí na sprostredkovaní
predaja ich nehnuteľnosti. Úlohou realitnej kancelárie bolo ponúknuť ju na predaj, inzerovať a vykonávať
obhliadky. Keď sa však našiel záujemca, žiadna banka nechcela kúpu prefinancovať, keďže na liste
vlastníctvaboliťarchy.Vobdobí,keďsapredajnapokonrealizoval,užspaniS.nežilivjednejdomácnosti
anekomunikovalispolu.Odporcaboloboznámenýstým,žepodiel1/10bymalvydražiťonakoväčšinový

spoluvlastník. Keďže nastal konflikt záujmov, dohodli sa, že ho na dražbe bude zastupovať navrhovateľ a
keďže odporca nemal finančné prostriedky, tak ich zabezpečil navrhovateľ tak, že si ich požičal. Dohodli
sa, že odporca mu potom tieto prostriedky vráti po predaji nehnuteľnosti. Neskôr, keď telefonoval s
pani S., že aký je stav, povedala mu, že kupujúci nedostali úver v jednej banke, a že si ho vybavujú v
inej banke a potrvá to asi mesiac. Keď sa potom dozvedel od pána E., že nehnuteľnosť je predaná a

odporca si už kúpil byt, ktorý rekonštruuje, tak ho to zaskočilo, hneď volal pani Králikovej, oznámil jej,
že nehnuteľnosť už bola predaná, pani Králiková bola prekvapená, že to navrhovateľ vie a povedala
mu, že s ním nemôže hovoriť, keďže šoféruje a zložila telefón. Následne volal aj odporcovi, ktorý mu
povedal, že ho práve vezie pani S.. Potom mu o niekoľko dní volal ešte raz, odporca mu povedal, že mu
nič nevyplatí, že sa stretnú na súde a odvtedy už s ním nekomunikoval.

Odporca na pojednávaní uviedol, že realitnú kanceláriu Perfekto kontaktoval v novembri 2008 na
odporúčania známej, ktorá poznala konateľku pani S.. Bol mu predstavený navrhovateľ a bolo mu
odporúčané,žesananehoalebopaniS.môžeobrátiť,nakoľkosúobajakonateľmiuvedenejspoločnosti.Odporca väčšinou komunikoval s pani S.. Tá mu povedala, že je potrebné realitnej kancelárii zložiť
4.000,- Eur, čo je suma 1/10 spoluvlastníckeho podielu a to z dôvodu, že boli dohodnutí, že nehnuteľnosť
sa predá za 1.350.000,- Sk, 150.000,-Sk z tejto sumy zinkasuje realitná kancelária ako sprostredkovateľ

a 1.200.000,-Sk sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Odporca
v novembri 2008 nemal 4.000,-Eur k dispozícii, preto požiadal o poskytnutie úveru a 1.4.2009, keď ich
mal, tak ich odovzdal pani S., ktorá mu po prevzatí vystavila príjmový doklad a čakalo sa na dražbu.
Niekedy po 1.4.2009 mu navrhovateľ poskytol k podpísaniu splnomocnenie, že ho bude zastupovať
na dražbe, avšak odporca mal za to, že ho bude zastupovať ako konateľ realitnej kancelárie, nie ako

fyzická osoba, nakoľko všetky úkony sa realizovali v priestoroch realitnej kancelárie. Po dražbe, keď
pani Králiková uzatvárala kúpnu zmluvu s manželmi J., mal odporca za to, že to všetko realizuje realitná
kancelária. Odporca nemal vedomosť, že by JUDr. Štrbík mal vyhotoviť kúpnu zmluvu. Je pravda, že
pre JUDr. Štrbíka vybavil odporca splnomocnenie od pána E., ale bolo to potom, čo ho navštívil JUDr.
Kliniec a JUDr. Štrbík, ktorí mu povedali, že sa to bude realizovať dražbou a bez splnomocnenia pána
E. sa to nedá realizovať. Odporca bol po uzavretí kúpnej zmluvy vyzvaný navrhovateľom na vrátenie

sumy 2.660,-Eur, na čo mu povedal, že uvedené finančné prostriedky vyplatil v zmysle dohody pani S.
ako konateľke realitnej kancelárie a tým zanikli jeho záväzky. Peniaze boli pani S. vyplatené v rodinnom
dome v Porube. Prišla si ich osobne prevziať a následne odporcu odviezla na stanicu do Prievidze. Po
uzatvorení kúpnej zmluvy odporca obdržal 1.200.000,-Sk z predaja nehnuteľnosti a rozdelil ju medzi
ostatných spoluvlastníkov. Pánovi E. nevyplatil nič, nakoľko mu realitná kancelária povedala, že tým,

že vyplatil 4.000,- Eur si odkúpil podiel od pána Čavojského. Odporca chcel predať nehnuteľnosť, preto
oslovil realitnú kanceláriu Perfekto. Keď sa potom našiel záujemca, odporcovi oznámili, že na tejto
nehnuteľnosti sú ťarchy, a že majú človeka, ktorý to vybaví. Pána JUDr. Štrbíka prvýkrát stretol až v
jeho kancelárii, keď mu podpisoval plnú moc na účasť na dražbe. Zvyšné peniaze zo 4.000,- Eur, ktoré
dal pani Králikovej po odrátaní 2660,- Eur, t.j. 1.340,- Eur mali byť podľa toho, čo mu pani Králiková

povedala použité na zaplatenie dražby a ďalších poplatkov, preto si ich naspäť nepýtal. Plnú moc JUDr.
Štrbíkovi podpisoval 4.3.2009. To, že na nehnuteľnosť sú exekúcie mu bolo povedané už v novembri
2008 a bolo mu tiež povedané, že ho bude realitná kancelária zastupovať.

Svedkyňa H. na pojednávaní uviedla, že v minulosti žili s navrhovateľom ako druh a družka, majú

spolu dieťa a zároveň spolu podnikali, mali realitnú kanceláriu, založenú ako spoločnosť s ručením
obmedzeným. V spoločnej domácnosti žili do apríla 2009. Podnikali spolu do 30.4.2010. Je pravda,
že od odporcu prevzala 4.000,- Eur, dátum presne uviesť nevie, ten je na príjmovom pokladničnom
doklade, ktorý nemá k dispozícii. Má ho odporca a navrhovateľ. Nakoľko s navrhovateľom žili v spoločnej
domácnosti, tak mu peniaze od odporcu len položila na stôl, nezabezpečila si to žiadnym príjmovým

pokladničným dokladom, nepovažovala to za potrebné. Hotovosť odovzdala v ten istý deň, ako si
ju prevzala od odporcu a navrhovateľ si ju prevzal. Navrhovateľ vedel o aké peniaze išlo. Príjmový
pokladničný doklad vypisovala v nehnuteľnosti odporcu na chodbe, kde bola za účelom prevzatia
peňazí od odporcu. Na príjmový pokladničný doklad nedala firemnú pečiatku, pretože si ju zabudla.
Nepamätá si v akých bankovkách bola suma 4.000,-Eur vyplatená. Kópia dokladu by sa mala nachádzať

unavrhovateľa. Otom,žesakonádražbabolaupovedomená.Nepamätási,kedybolaudelenáplnámoc
odporcu navrhovateľovi na zastupovanie na dražbe. Sumu 4.000,-Eur prevzala od odporcu na základe
pokynu navrhovateľa. Nebola na rokovaní s exekútorom, tak sa riadila pokynmi navrhovateľa. V čase
realizovania dražby mali s navrhovateľom ešte dobré vzťahy. Navrhovateľ bol na zastupovanie odporcu
na dražbe splnomocnený ako súkromná osoba.

Svedkyňa MU.á, kamarátka odporcu uviedla, že odporcovi pomáhala vybavovať úver na získanie
peňazí, ktoré mal neskôr odovzdať pani S.j. Pri odovzdaní peňazí však nebola.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že s pánom ČU. bola taká dohoda, že náklady, ktoré

vynaložil navrhovateľ na dražbe v prospech odporcu, budú potom vrátené z predaja nehnuteľnosti
navrhovateľovi a po odrátaní nákladov právneho zástupcu bude zvyšok ceny realizovanej v rámci
predaja zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu vyplatený pánovi E.. Právny zástupca namietol
platnosť príjmového pokladničného dokladu predloženého odporcom zo dňa 1.4.2009 na sumu 4.000,-
Eur.Mázato,žeuvedenýdokladnebolzahrnutýanidoúčtovníctvafirmyPerfekto,s.r.o.abolvyhotovený

neskôr, teda bol antidatovaný. Zároveň uviedol, že je rozdiel medzi príjmovým pokladničným dokladom,
ktorý predložil odporca a tými, ktoré používala spoločnosť Perfekto, s.r.o. Rozdiel spočíva v tom, že
spoločnosť Perfekto, s.r.o. používala v kolónke organizácia svoju pečiatku a používala celkom iný
príjmový doklad ako predložil odporca.Dňa4.3.2009odporcasplnomocnilprávnehozástupcunavrhovateľaJUDr.Štrbíkazastupovanímvoveci
vyhotoveniakúpnejzmluvynaspornénehnuteľnostianazastupovanie vexekučnomkonaníEX 276/02.

Pán E. bol tiež klient JUDr. Štrbíka, splnomocnil ho ešte na začiatku roku 2009. Tým pádom nastala
situácia, že JUDr. Štrbík by bol na dražbe zastupoval p. E., ktorého podiel bol predmetom dražby. Súdny
exekútor upozornil JUDr. Štrbíka, že tam bude kolízia ak bude zastupovať aj vydražiteľa aj povinného,
na základe toho potom odporca splnomocnil na zastupovanie na dražbe navrhovateľa. Splnomocnenie
je zo dňa 26.10.2009 a nebolo udelené navrhovateľovi ako konateľovi spoločnosti Perfekto, spol. s.r.o.

ale ako B. F., jeden deň pred konaním dražby. Aby mohla dražba podielu pána E. vôbec prebehnúť,
museli sa odblokovať exekúcie voči spoluvlastníčke Q. W. a pánovi E. na Daňovom úrade. JUDr. Štrbík
tieto veci zabezpečil na základe splnomocnení, ktoré mal udelené.

Príjmové pokladničné doklady predložené odporcom sú úplne iné doklady, než aké používala firma
Perfekto. Nachádza sa medzi nimi aj doklad vypísaný p. S.u, ktorá ho podpisovala v mene firmy

Perfekto. V sprostredkovateľskej zmluve je uvedené, že odporca nemá finančné prostriedky, a že
finančné prostriedky za realizáciu predaja nehnuteľnosti vyplatí realitnej kancelárii až po predaji. Doklad
o vyplatení peňazí p. S. je antidatovaný, pretože v tom čase mal plnú moc od odporcu JUDr. Štrbík,
čiže peniaze by bol odporca musel vyplatiť jemu. Pred konaním dražby nikto ani nespomenul nejakých
4.000,- Eur. Medzi odporcom a navrhovateľom vznikla zmluva o pôžičke s tým, že dlžná suma mala

byť neskôr vrátená navrhovateľovi. O predaji nehnuteľnosti navrhovateľ nevedel. Dozvedel sa to až po
návšteve pána E. u právneho zástupcu po prepustení z výkonu trestu, keď si pán E. pýtal peniaze, ktoré
mu mali byť vyplatené z jeho spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ si deň pred konaní dražby požičal
sumu 2.160,- Eur. Účelom tohto úveru bolo, aby si navrhovateľ zabezpečil prostriedky na zaplatenie
kúpnej ceny na dražbe. Spoločnosť Perfekto mala dvoch konateľov, každý z nich konal samostatne.

Pani S. vo svojej svedeckej výpovedi nepreukázala, že by 4.000,- Eur od odporcu zaúčtovala do
firmy Perfekto, a že by s nimi následne nakladala v súlade s účtovnými predpismi. Realitná kancelária
Perfekto uzatvorila s odporcom a ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zmluvu o sprostredkovaní
s tým, že na jej základe vyvíjala činnosť za účelom predaja nehnuteľnosti. Právny vzťah založený
splnomocnením navrhovateľa na účasť na dražbe smeroval k predaju nehnuteľnosti. Tento vzťah však

nesúvisel s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí uzatvorili so spoločnosťou Perfekto len sprostredkovateľskú
zmluvu. Dražba bola v prospech odporcu, získal tým len on, keďže on získal spoluvlastnícky podiel pána
E.. V kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, ktorú vypracovala konateľka je suma 3.319,- Eur ako odmena
realitnej kancelárii poukazovaná na účet vedený vo VÚB, pričom však ide o súkromný účet konateľky p.
Králikovej. Odporcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že získal spoluvlastnícky podiel p. E., pričom

sumu na dražbe vyplatil navrhovateľ.

Právny zástupca odporcu uviedol, že z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 1.12.2010 vyplýva,
že odporcovi prisľúbil pomoc ako konateľ realitnej kancelárie Perfekto s.r.o.. Právny vzťah, ktorý
medzi nimi bol, bol vzťahom len medzi odporcom a realitnou kanceláriou. Odporca dával plnú

moc navrhovateľovi s vedomím, že ho splnomocňuje ako konateľa spoločnosti Perfekto. Z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že v čase od 17.7.2008 do 2.6.2011 boli konateľmi pani S. a navrhovateľ,
pričom každý z nich mal oprávnenie konať samostatne. Ak teda pani S. od odporcu prevzala 4.000,-
Eur, konala v rámci svojho oprávnenia. To, či tieto peniaze založila do účtovníctva spoločnosti Perfekto
je internou záležitosťou tejto spoločnosti. Odporca túto skutočnosť nevie ovplyvniť. Odporca bol v

právnom vzťahu so spoločnosťou Perfekto. V tomto právnom vzťahu mal postavenie spotrebiteľa.
Spoločnosť Perfekto ako realitná kancelária mala postupovať s odbornou starostlivosťou, nemala
odporcu zavádzať. Odporca si v tom čase preukázateľne zabezpečoval finančné prostriedky, potvrdila
to napr. aj svedkyňa pani Y. na pojednávaní pred súdom. Nie je teda pravda, že by odporca nemal dosť
finančných prostriedkov na kúpu podielu o veľkosti 1/10. Pokiaľ konateľka pani S.viedla, že od odporcu

prevzala 4.000,- Eur, konala v mene spoločnosti Perfekto. Zlé vzťahy medzi konateľmi a spoločníkmi
spoločnosti nemôžu mať vplyv na ich klientov, teda ani na odporcu. Je zrejmé, že právny zástupca
navrhovateľa dlhodobo zabezpečoval právne služby pre realitnú kanceláriu Perfekto s.r.o.. Je zároveň
zrejmé, že realitná kancelária mala záujem nehnuteľnosť pred jej predajom očistiť od tiarch, odporučili
teda odporcovi svojho právneho zástupcu, ktorému podpísal plnú moc bez toho, aby mali samostatnú

zmluvu o poskytnutí právnych služieb s tým, že následne po tom, čo ho poučili o kolízii počas dražby,
podpísal plnú moc aj navrhovateľovi.Medziúčastníkminiejesporné,žeodporcasaobrátilnarealitnúkanceláriuPerfekto,pretožemalzáujem
vysporiadať vzťahy medzi spoluvlastníkmi, zbaviť nehnuteľnosť exekúcií a následne túto nehnuteľnosť
predať. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že medzi ním a odporcom bola dohoda, že peniaze,

ktoré vyplatil na dražbe za podiel p. E., mu odporca následne vráti. Bolo tiež preukázané, že odporca
si zabezpečil 4.000,- Eur. Tieto peniaze vyplatil pani S., ktorá ich riadne prevzala a vystavila príjmový
pokladničný doklad a na súde zároveň uviedla, že ich prevzala za spoločnosť Prefekto. Táto suma bola
vo väčšom rozsahu, než bola nakoniec hodnota spoluvlastníckeho podielu na dražbe. Odporca popiera,
že by sa bezdôvodne obohatil, keďže na účel vydraženia podielu pána E. vyplatil realitnej kancelárii

4.000,- eur. Plnú moc navrhovateľovi poskytol s tým, že mu ju poskytuje ako konateľovi spoločnosti
Perfekto. Odporca vylučuje, že by vznikol medzi ním a navrhovateľom iný právny vzťah než vzťah medzi
odporcom ako záujemcom na jednej strane a realitnou kanceláriou na strane druhej. Tvrdenia, že pani
S. následne nevyplatila navrhovateľovi jeho podiel sú irelevantné, je to interná vec spoločnosti Perfekto.
Navrhovateľ sa prípadne mohol domáhať vyplatenia peňazí priamo od spoločnosti Perfekto. Vnútorné
problémy realitnej kancelárie nemôžu byť na ujmu odporcu. Realitné kancelárie sú povinné konať s

odbornou starostlivosťou, ak by si ich klienti vedeli riešiť záležitosti ohľadom predaja nehnuteľností sami,
tak by sa na ne neobracali

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: odporca a ostatní
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX pre

katastrálne územie V., obec V. uzatvorili s realitnou kanceláriou, spoločnosťou Perfekto, spol. s r.o.
sprostredkovateľskú zmluvu, účelom ktorej bolo obstaranie možnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj
uvedených nehnuteľností. Navrhovateľ bol jedným z dvoch konateľov spoločnosti Perfekto spol. s r.o.
a odporca bol spoluvlastníkom nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli zaťažené ťarchami, keďže voči dvom
spoluvlastníkom boli vedené exekúcie. Realitná kancelária vykonávala úkony smerujúce k tomu, aby

boli nehnuteľnosti zbavené týchto tiarch. Odporca si vybavil úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške
4.000,- Eur. Dňa 1.4.2009 mu bolo z tohto úveru vyplatených 3.855,- Eur. Ten istý deň tieto peniaze
zaplatil pani S., ktorá bola druhou konateľkou spoločnosti Perfekto spol. s r.o.. Spoluvlastník B. E.
vlastnil na nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10, ktorý bol zaťažený exekúciami. Dňa
27.10.2009 sa konala dražba tohto spoluvlastníckeho podielu na exekútorskom úrade JUDr. Vladimíra

Klinca v Prievidzi. Spoluvlastnícky podiel odkúpil odporca za vyvolávaciu cenu 2.660,- Eur. Na účasť na
dražbe splnomocnil odporca navrhovateľa ako fyzickú osobu písomným plnomocenstvom vystaveným
dňa 26.10.2009. Navrhovateľ konal v rámci splnomocnenia, spoluvlastnícky podiel 1/10 na dražbe kúpil
v mene odporcu a zaplatil kúpnu cenu 2.660,- Eur zo svojich prostriedkov. Dňa 8.4.2010 uzatvorili
spoluvlastníci nehnuteľností kúpnu zmluvu s kupujúcimi manželmi J., na základe ktorej im predali

nehnuteľnosti za kúpnu cenu 43.152,- Eur. Kúpna cena bola vyplatená v sume 3.319,- Eur na účet
vedený vo VÚB, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX a v sume 39.833,- Eur na účet odporcu vedený v
Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Odporca nenahradil navrhovateľovi kúpnu cenu
2.660,- Eur, ktorú za neho navrhovateľ uhradil na dražbe.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom, založený plnomocenstvom zo dňa 26.10.2009, ktorým odporca splnomocnil navrhovateľa
aby ho zastupoval vo veci kúpy spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/10 na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie V., obec V. na dražbe konanej dňa27.10.2009 bol samostatným právnym vzťahom a odlišným od právneho vzťahu existujúceho medzi
realitnou kanceláriou, spoločnosťou Perfekto, spol. s r.o. a spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
ktorý bol založený sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 23.11.2008. Zo znenia plnomocenstva

jednoznačne vyplýva, že splnomocnencom je B. F. ako fyzická osoba a nie ako konateľ spoločnosti
Perfekto, spol. s r.o..

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy z 23.11.2008 je záväzok sprostredkovateľa (t.j. realitnej
kancelárie Perfecto spol. s r.o.) obstarať záujemcom za odmenu príležitosť pre uzavretie kúpnej

zmluvy, prípadne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s treťou osobou. V čl. II. bod 2.4. tejto zmluvy sú
ďalej uvedené úkony, ktoré za účelom obstarania predaja nehnuteľnosti vykoná sprostredkovateľ a za
ktoré mu bude patriť odmena (provízia). Sú tam uvedené aj úkony ako: „rokovania s exekútorom“ a
„iniciovanie vyvolania dražby“. Je teda zrejmé, že spoločnosť Perfekto, spol. s.r.o. vykonávala aj činnosť
smerujúcu k tomu, aby bola nehnuteľnosť, ktorú chceli záujemcovia predať zbavená tiarch. Uzavretá
sprostredkovateľská zmluva ju na to oprávňovala. V čl. II. bod 2.4. však nie je uvedené, že by bol

sprostredkovateľsplnomocnenýnaúčasťnadražbe.Zdokazovaniavyplynulo,žeúvaha,resp.možnosť,
že by odporca ako väčšinový vlastník nehnuteľnosti odkúpil na dražbe spoluvlastnícky podiel ďalšieho
spoluvlastníka B. Čavojského zaťažený exekúciami sa objavila až neskôr a odporca napokon na účasť
na tejto dražbe splnomocnil navrhovateľa, avšak nie ako konateľa spoločnosti Perfecto spol. s r.o.. Ak
by navrhovateľ na dražbe vystupoval v mene spoločnosti ako jej konateľ, ako splnomocnenec by potom

musela byť označená spoločnosť Perfecto spol. s r.o. ako právnická osoba.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia a
nie zo zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a vzniká okamihom odovzdania predmetu
pôžičky (druhovo určených vecí) dlžníkovi. Odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že navrhovateľ ako

splnomocnenec za neho plnil, čo mal odporca plniť sám, teda zaplatil za neho kúpnu cenu 2.660,- Eur za
vydraženýspoluvlastníckypodiel.Odporcatútosumunavrhovateľovinásledneneuhradil(nerefundoval).
Majetok odporcu sa preto zväčšil na úkor navrhovateľa. Odporcovi teda vznikol záväzok zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.660,-Eur.

Odporca splnomocnil navrhovateľa na účasť na dražbe ako fyzickú osobu, nie ako konateľa spoločnosti
Perfekto, spol. s.r.o.. Takže aj keby odporca kúpnu cenu za vydražený spoluvlastnícky podiel zaplatil
spoločnosti Perfekto, spol. s r.o. nezbaví sa bez ďalšieho (napr. dohody medzi účastníkmi) svojej
povinnosti voči navrhovateľovi.

Z príjmového pokladničného dokladu na č.l. 38 v spise a aj z originálov príjmových pokladničných
dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že obvyklé konanie za spoločnosť Perfekto, spol. s r.o.,
ktoré spočívalo v prijímaní hotovostných platieb prebiehalo tak, že konateľ spoločnosti platbu prijal,
vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorý podpísal a zároveň pripojil pečiatku spoločnosti. Príjmový
pokladničný doklad vystavený konateľkou pani S. (v spise na č.l. 36), ktorý má potvrdzovať prijatie

platby od odporcu tomuto obvyklému postupu nezodpovedá. Na príjmovom pokladničnom doklade
chýba pečiatka spoločnosti. Ak teda odporca sumu 4.000,- Eur dal pani Králikovej dňa 1.4.2009, možno
konštatovať, že nedodržaním vyššie uvedeného obvyklého postupu ich prijala ako fyzická osoba a nie
ako konateľka spoločnosti Perfekto, spol. s r.o..

Z uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný a zaviazal odporcu na úhradu
žalovanej sumy.

Keďže odporca neuhradil navrhovateľovi žalovanú sumu včas, dostal s jej zaplatením do omeškania.
Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil odo dňa podania

návrhu, t.j. od 14.5.2010 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 1 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,

ak odsek 4 neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6.638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj

začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., v znení účinnom do 30.6.2013 odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., v znení účinnom do 30.6.2013 odmena
vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;

ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny.

Podľa§13aods.4druhávetavyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.zazastúpenienapojednávaní,ktorébolo
odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu v súlade s citovaným ustanovením priznal právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy navrhovateľa tvorí súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 159,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 898,96 Eur. Navrhovateľ
si uplatnil náhradu trov konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní, vyčíslenie

trov doručil súdu v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku.

Za jednotlivé úkony právnych služieb bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 111,21 Eur

2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh -14.5.2010 111,21 Eur
3. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 1.12.2010 111,21 Eur
4. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 19.1.2011 111,21 Eur
5. písomné podanie na súd vo veci samej - 23.1.2011 111,21 Eur
6. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 10.8.2012 111,21 Eur

7. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 17.4.2013
odročené bez prejednania veci 1 odmeny 27,80 Eur
8. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 20.12.2013
odročené bez prejednania veci 1 odmeny 27,80 Eur9. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 21.2.2014 111,21Eur
Režijný paušál 9 x 7,21 Eur 64,89 Eur
Spolu 898,96 Eur

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: „stanovisko
k odporu“, keďže takéto vyjadrenie sa v spise nenachádza a „účasť na pojednávaní dňa 27.2.2013“,
keďže toto pojednávanie bolo pred termínom jeho konania zrušené a neuskutočnilo sa. Súd za tieto
úkony nepriznal ani režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.