Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223966
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110223966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová,

predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda a JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej
veci navrhovateľa: R.. R. Y. - MIKROS, s miestom podnikania Sládkovičova 25B, Banská Bystrica,
IČO: 34 482 725, zastúpený JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Y. Q. XXXX/XX, F.
F., proti odporcovi: N. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, F. F., zastúpený Advokátskou
kanceláriou Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Z. X, F. F., o zaplatenie 1.585,29 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 10. 2012 č. k.
20C/25/2011-151, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 450,- Eur a vo
výroku o náhrade trov konania zrušuje a v tejto časti vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Prvostupňový súd uviedol, že nebolo sporné, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe
Pracovnej zmluvy zo dňa 13. 05. 2008 s dňom nástupu do zamestnania 15. 05. 2008, druh práce:

predajca marketingový pracovník, vodič motorového vozidla, prevádzkovateľ zvereného vozidla a iné
práce pokynov zamestnávateľa. Odporca uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o hmotnej zodpovednosti
zo dňa 27. 05. 2008, a to za zverený tovar a finančné prostriedky, ktoré bol povinný zúčtovať buď
odovzdaním poverenému pracovníkovi zamestnávateľa alebo odberateľovi proti potvrdeniu. Pracovný
pomer skončil Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2009 dňom 31. 12.
2009. Zároveň došlo zo strany odporcu k uznaniu dlhu zo dňa 30. 12. 2010 vo výške 1.601,79 Eur. Z
toho suma 450,- Eur je schodok na zásobách zistený pri inventúre a suma 877,76 Eur je škoda, ktorá

vznikla zamestnávateľovi za dodaný tovar nezaplatený odberateľom - spoločnosťou VILCAN ILEAN,
keď odporca tomuto odberateľovi poskytol tovar na splatnosť bez súhlasu zamestnávateľa. Faktúra bola
splatná 02. 07. 2008, odberateľ ju nezaplatil, čim navrhovateľovi vznikla priama škoda 1.327,76 Eur a
náklady v súvislosti s vymáhaním 53,- Eur trovy konania, 204,53 Eur trovy právneho zastúpenia a 16,50
Eur súdny poplatok za vydanie poverenia na exekúciu.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom prvostupňový súd s poukazom na rozhodnutie

R 97/68 (rozhodnutie NS ČR 21Cdo/1060/05) uviedol, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná
(ako dôsledok uznania záväzku písomnou formou platí 10 ročná lehota - § 110 OZ).Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu z
dôvodu, že podľa jeho tvrdenia odporca nesmel bez súhlasu zamestnávateľa odovzdať odberateľovi
tovar bez toho, aby tento zaplatil v hotovosti, prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ v tejto časti

neuniesol dôkazné bremeno, v zmysle § 179 Zákonníka práce nepreukázal všetky predpoklady pre
vznik všeobecnej zodpovednosti. Nepreukázal porušenie povinností odporcu pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním, ani existenciu protiprávneho úkonu a tým ani ďalšie predpoklady
pre vznik zodpovednosti. Sám navrhovateľ uviedol, že nedisponuje písomným pokynom. Zároveň
však nepreukázal, že by bol odporca s jeho pokynom v tomto smere ústne oboznámený. Takáto

skutočnosť nevyplývala ani z pracovnej zmluvy a navrhovateľ nepredložil listinný dôkaz, pracovnú náplň
navrhovateľa pravdepodobne z dôvodu, že ňou nedisponuje. Navrhovateľ nepredložil žiadny listinný
dôkaz, ktorý by preukazoval, ako v jeho firme je upravené vydávanie tovaru, spôsob jeho vydávania,
ani nepredložil ako funguje systém PSION. Pokiaľ svedkyňa vypovedala, že systém funguje tak, že buď
sú firmy, ktorým sa vystaví dodací list a následne faktúra, alebo firmy, ktoré platia v hotovosti. Bolo to
podľa rozhodnutia navrhovateľa. Systém toto zobrazoval a bolo zistiteľné, ktorý zákazník môže odoberať

na dodací list a ktorý len za platbu v hotovosti. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že
odporca nemohol spoločnosti VILCAN ILEAN, s. r. o. odovzdať tovar na dodací list a faktúru, ako to
tvrdil. Zo žiadneho dôkazu takáto povinnosť odporcu nevyplynula a ako bolo v konaní zistené, uvedenej
spoločnosti bol viackrát dodaný tovar na faktúru, takže navrhovateľ mal možnosť zistiť, že odporca
porušil svoje povinnosti a neodovzdal tovar za platbu v hotovosti. Z tohto dôvodu nemohol súd uložiť

odporcovi povinnosť zaplatiť škodu, ktorá vznikla tým, že označená spoločnosť nezaplatila za dodaný
tovar, s čím vznikli aj trovy v rámci exekučného konania.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom schodku vo výške 450,- Eur, súd mal za to,
že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu schodku, čo bolo jeho povinnosť a nebolo

povinnosťou odporcu preukazovať, že vznik schodku nezavinil. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené
listiny na č. l. 136 - 142 spisu, tieto nie sú datované, podpísané, nie je tam pečiatka ani podpis toho,
kto prevzal a nespĺňajú podľa Zákona o účtovníctve doklady pre riadnu inventarizáciu tovaru, ktorý
bol odporcovi zverený. Nie je zrejmé, či sa takéto listiny nachádzajú v účtovníctve navrhovateľa, ktorý
má povinnosť vykonávať inventúru podľa Zákona o účtovníctve. Podľa súdu navrhovateľ nepreukázal

existenciu schodku, preto návrhu nevyhovel. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na existujúci zošit o
platbách odporcu, ktorými preukazoval, že odporca uhrádzal vzniknuté schodky, nie je zrejmé o aký
schodok išlo, akou inventúrou bol zistený a neexistuje žiadny protokol o inventúre, ktorý by spĺňal
zákonné náležitosti. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že ide o zostatok schodku, ktorý spôsobil odporca na
tovare, nepreukázal, kedy tento vznikol a akým spôsobom bol zistený. O náhrade trov konania rozhodol

súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí
ani s výrokom, ani s odôvodnením rozsudku, a to v celom rozsahu. Podľa navrhovateľa konajúci súd
nedostatočne zistil skutkový stav a v dôsledku toho nesprávne vyhodnotil dôkazy. Trvá na tom, že

navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, to znamená jasne a riadne preukázal, že medzi navrhovateľom a
odporcom bol založený riadny pracovný pomer, uzavretá bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorá
upravovala prípadnú škodu na schodku a zverených hodnotách, ako aj samotnú škodu. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že odporca ako jediný predajca a marketingový pracovník, ktorý jediný mal
na starosti obchodného partnera, ktorým bola spoločnosť VILCAN ILEAN, s. r. o., nepochybne svojím

konaním, resp. nečinnosťou, spôsobil škodu vo výške 877,76 Eur rovnako ako aj škodu z titulu schodku
na tovare zverenom výlučne odporcovi v sume 450,- Eur, t. j. priamu škodu spolu v sume 1.327,76
Eur. Je nepochybné a preukázané, že odporca sa zaviazal vzniknutú škodu uhradiť, a to v termíne
do 30. 12. 2009. Z vecno-právneho hľadiska k veci uviedol, že okresný súd sa nezaoberal dostatočne
predloženými dôkazmi týkajúcimi sa vyúčtovaného manka a podľa navrhovateľa pri svojej rozhodovacej

činnosti nezobral do úvahy zásadu voľného hodnotenia dôkazov s poukazom na ich vzájomnú súvislosť.
Všetky právne dokumenty vzniku pracovného pomeru cez podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti
až po vznik manka a ukončenia pracovného pomeru sú platné a zakladajú zodpovednosť odporcu.
Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
resp. zmeny rozsudku tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a odporca bude zaviazaný aj na

náhradu trov celého konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu k zodpovednosti odporcu za schodok na
zverených hodnotách, ktorý bol uplatnený navrhovateľom vo výške 450,- Eur, uvádza, že navrhovateľv priebehu prvostupňového konania nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci skutočnosť,
že vykonal zákonom predpokladaným spôsobom inventúru v deň uzatvorenia dohody o hmotnej
zodpovednosti s odporcom a v deň skončenia pracovného pomeru s odporcom (ktorý bol súčasne aj

dňom zániku platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti). Navrhovateľ predložil súdu len nepodpísané
doklady, ktorých údajné dátumy vyhotovenia sa nezhodovali ani s dátumom uzatvorenia dohody o
hmotnej zodpovednosti, ani s dátumom skončenia pracovného pomeru odporcu. Je nepochybné, že
navrhovateľ zákonom predpokladaným spôsobom nepreukázal zodpovednosť odporcu za schodok na
zverených hodnotách.

Pokiaľ ide o otázku všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi, ktorá
mala byť navrhovateľovi spôsobená odporcom tým, že dodal tovar bez povinnosti zaplatiť kúpnu cenu
pri dodaní odberateľovi, ktorý bol oprávnený tovar odoberať len na základe okamžitých hotovostných
platieb a napriek prebiehajúcich exekúcií tento odberateľ dlžnú sumu nezaplatil a podľa súdneho
exekútora JUDr. Juraja Kašinského nie je reálny predpoklad uhradenia tejto pohľadávky, uviedol, že v

zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo
zavinenie za škodu. Povinnosťou navrhovateľa ako zamestnávateľa bolo preukázať také porušenie
pracovnej povinnosti odporcu, ktoré malo za následok vznik tvrdenej škody. Navrhovateľ však doposiaľ
nepreukázal žiadny dôkaz, ktorým by preukázal existenciu akéhokoľvek pokynu udeleného odporcovi
ako zamestnancovi, ktorý by mu zakázal dodať tovar označenej spoločnosti bez okamžitej hotovostnej

platby, ani dôkaz, ktorým by preukázal porušenie pokynu odporcom udeleného mu navrhovateľom ako
zamestnávateľom. Navrhuje, aby krajský súd ako súd odvolací podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy
odvolacieho konania spolu vo výške 95,01 Eur za vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej
prvostupňový súd zamietol návrh o zaplatenie sumy 450,- Eur, a súvisiaci výrok o náhrade trov konania
s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V zostávajúcej časti rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s.

p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Súhlasí s názorom odvolateľa v
časti výroku, v ktorom prvostupňový súd zamietol návrh o sumu 450,- Eur, ktorá bola uplatnená z titulu

zodpovednosti zamestnanca za škodu v dôsledku schodku na zverených hodnotách uplatnenú v zmysle
ustanovenia § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu schodku, čo bolo jeho povinnosťou a z toho dôvodu nebolo
povinnosťou odporcu preukazovať, že vznik schodku nezavinil. Navrhovateľom predložené listiny podľa
záveru súdu neboli datované, podpísané, nebola na nich pečiatka a ani podpis toho, kto prevzal, a

teda nespĺňajú podľa Zákona o účtovníctve doklady pre riadnu inventarizáciu tovaru, ktorý bol odporcovi
zverený. Nie je zrejmé, či sa takéto listiny nachádzajú v účtovníctve navrhovateľa, ktorý má povinnosť
vykonávať inventúru podľa Zákona o účtovníctve. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na existujúci zošit o
platbách odporcu, ktorými preukazoval, že uhrádzal vzniknuté schodky, z uvedeného nie je zrejmé, o
aký schodok sa jedná, akou inventúrou bol zistený a neexistuje žiadny protokol o inventúre, ktorý by

spĺňal zákonné náležitosti. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, pokiaľ tvrdil, že ide o zostatok
schodku, ktorý spôsobil odporca na tovare, kedy tento schodok vznikol, akým spôsobom bol zistený.

Podľa relevantnej právnej úpravy predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok v zmysle
ustanovenia § 182 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) je existencia pracovnoprávneho vzťahu

medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,
existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat a zavinenie
zamestnanca, ktoré sa pri tomto druhu zodpovednosti predpokladá.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal existenciu schodku. Existujúci zošit o platbách odporcu nepovažoval za dostatočný dôkaz,
keďženiejezrejméoakýschodokideaakouinventúroubolzistený.Vytkol,ženeexistuježiadnyprotokol
oinventúre,ktorýbyspĺňalzákonnénáležitosti.Dôvodí,ženavrhovateľžiadnymspôsobomnepreukázal,pokiaľ tvrdil, že ide o zostatok schodku, ktorý spôsobil odporca na tovare, kedy tento schodok vznikol,
akým spôsobom bol zistený.

Odvolací súd k tomu poukazuje na znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 06. 12. 2011 na č. l. 73 - 75
spisu, kde samotný odporca po poučení podľa § 131 O. s. p. okrem iného uviedol: „...ja v strede mesiaca
december 2009 som odovzdal auto s tovarom. Ja nový nástupca a zamestnanci sme robili inventúru,
ktorou som zistil, že mám schodok 420,- Eur na tovare.“.

Právny zástupca odporcu na tom istom pojednávaní uviedol: „...pokiaľ odporca nerozporuje schodok,
tento si započítal s pohľadávkou navrhovateľa, keďže mu nebola vyplatená mzda za mesiac december
a odmieta uhradiť škodu v zmysle uznania dlhu.“.

V zápisnici o pojednávaní zo dňa 10. 05. 2012 na č. l. 100 - 102 spisu právny zástupca odporcu
okrem iného tvrdí, že navrhovateľ je povinný preukázať existenciu schodku na zverených hodnotách,

zároveň uvádza: „Zároveň si odporca v podanom odpore uplatnil započítacím prejavom voči pohľadávke
navrhovateľa sumu 400,- Eur ako nevyplatenú mzdu za mesiac december 2009, ktorú dostával v
rovnakej výške a nebola mu zaplatená.“.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07. 06. 2012 na č. l. 119 - 123 spisu je zistené, že navrhovateľ uviedol,

že: „Raz za rok som povinný urobiť inventúru na firme, o čom existujú záznamy na celú firmu. Čo sa
týka predloženého listinného dokladu, kde je uvedené k 31. 07. 2008 schodok vo výške 26.343,- Sk +
1.500,- Sk zo dňa 14. 08. 2008... čo je prefotené zo zošítka, kde vlastne uvedený dlh splácal odporca v
splátkach, je tam vždy jeho podpis v hotovosti k rukám môjho syna, vždy sa mu prirátal ďalší schodok,
ktorý vznikol a v podstate pri odchode zo zamestnania mu zostal dlh 450,- Eur na vyššie uvedenom

schodku.“. K tomu sa vyjadroval aj odporca, ktorý po poučení podľa § 131 O. s. p. uviedol: „...čo sa týka
uvedeného predloženého uhrádzania schodku, uvedená suma predstavuje schodok za tovar, ktorý mi
bol odcudzený z vozidla, kde ja som aj podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za odcudzený
tovar..., kde konanie bolo zastavené, lebo sa nepodarilo zistiť páchateľa a suma 1.500,- Sk je v podstate
za tovar, ktorý som asi omylom vydal naviac, išlo o cigarety, čiže táto suma mi v tržbe chýbala.“.

Svedkyňa E. Z. vypočutá na tomto pojednávaní uviedla: „Každé auto má svoj sklad, inventúru robí tak,
že fyzicky po tom, ako díler pristaví auto, skontroluje množstvo tovaru, len tovar v aute, pretože mimo
auta tovar nie je, potom urobí o tom záznam na listinnom doklade, čo je asi doklad o stave zásob. Pokiaľ
zistím schodok, postúpim to kolegovi...“. Na otázku súdu uviedla: „Robila som inventúru aj odporcovi,

u neho to bolo vždy najzložitejšie, keď napríklad kartón, ktorý by mal obsahovať 500 kusov cigariet
rovnakej značky, boli pomiešané alebo nesedel počet kusov s tým, že áno, bol mu zistený schodok,
presne v akej výške ja sa k tomu vyjadriť neviem. Ja, pokiaľ som uvedený doklad podpísala, postúpila
kolegovi, ja som ich už ďalej k dispozícii nemala ani uvedené neriešila.“.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 10. 2012 na č. l. 143 - 146 spisu vyplýva, že právny
zástupca navrhovateľa predložil listinné doklady na preukázanie schodku 450,- Eur, konkrétne uvedenú
výdajku, knihu pohľadávok - rozpis platieb s uvedeným dátumom splatnosti a úhrady jednotlivých
faktúr za uvedené obdobie, čim preukazoval vykonanie inventúry v sklade odporcu, ktoré korešponduje
s uvedenými úhradami v pomocnom zošite, ktorý bol predložený navrhovateľom, ktorý podpísal, aj

odsúhlasil. Týka sa to sumy 450,- manko, ktoré odporca uznal.

Odvolací súd upozorňuje, že prvostupňový súd návrh v časti uplatnenej zodpovednosti podľa § 182
Zákonníka práce zamietol z dôvodu nepreukázania existencie schodku, keď poukázal na existujúci zošit
o platbách, ktorý nepovažoval za dostatočný dôkaz a vytkol neexistenciu protokolu o inventúre, ktorý by

spĺňal zákonné náležitosti. Odvolací súd však poukazuje aj na ďalšie vyššie uvedené dôkazy, ktorým
je aj výsluch účastníka, resp. výpoveď svedka, ktoré dôkazy prvostupňový súd vykonal na túto spornú
otázku a napriek tomu, že ich v odôvodnení rozsudku uviedol, ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil.
Za takejto situácie odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový súd nezhodnotil dokazovanie v
súlade s ustanovením § 132 O. s. p. Pokiaľ pri hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť

skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, súd ich náležitým spôsobom (§ 132 O. s. p.) nevyhodnotil, môže
to mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto
prípade prvostupňový súd žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosti, ktoré pri dokazovaní vyšli
najavo, resp. v odôvodnení rozhodnutia úplne opomenul tieto dôkazy uviesť a vyhodnotiť.Z uvedeného dôvodu odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil
rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil

voči odporcovi zaplatenie sumy 450,- Eur z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 182 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť uplatneného nároku z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa
§ 179 a nasl. Zákonníka práce, odvolací súd považuje zistenia prvostupňového súdu za dostatočné
a tiež jeho závery za zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Rovnako podľa názoru odvolacieho

súdu prvostupňový súd vec správne posúdil po právnej stránke. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
navrhovateľ v časti o náhradu škody, ktorú mal odporca navrhovateľovi spôsobiť tým, že dodal tovar
odberateľovi bez okamžitej hotovostnej platby, pričom táto suma sa nepodarila ani v exekučnom konaní
navrhovateľovi od uvedeného odberateľa vymôcť, čím okrem škody v dôsledku nezaplateného tovaru
mu vznikli aj ďalšie zbytočne vynaložené náklady v súvislosti s vymáhaním tohto nároku, odvolací súd
nepovažuje odvolanie v tejto časti nároku za dôvodné, rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za

vecne správne a v podrobnostiach naň odkazuje. Aj podľa odvolacieho súdu v tomto smere navrhovateľ
dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca písomne uznal dlh, aj v tomto
smere odkazuje odvolací súd na závery prvostupňového súdu, v zmysle ktorých ide o vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh
nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka bude mať úspech len vtedy, ak bude

preukázaná.Podľanázoruodvolaciehosúduvdanomprípadebolodostatočnýmspôsobompreukázané,
že odporca takýto dlh voči navrhovateľovi v čase uznania záväzku nemal, pretože samotná skutočnosť,
že určitý odberateľ nezaplatil za odobratý tovar, nemôže byť vykladaná ako dlh zamestnanca voči
zamestnávateľovi.

Vzhľadom na uvedené v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí
o časti návrhu, ktorú odvolací súd zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.