Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216733
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216733.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomne podanou žalobou doručenou dňa 28. 9. 2012 Okresnému súdu Levice namietal

zaujatosť sudcov Okresného súdu Levice a domáhal sa, aby súd medzitýmnym rozsudkom o základe
vec i tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným
T. R.. Zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody v sume 175 eura a
titulom nemajetkovej ujmy v sume 1272,36 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom T.
R.. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresného súdu Levice a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca následne podal podľa
ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne
očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k

reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Nesprávny úradný postup charakterizoval videl žalobca v tom, že neexistovala

okolnosť, ktorý by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal
ďalej na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ustanovení
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadostinajmä v snahe o dôsledné uplatňovania zásady hospodárnosti v exekučnom konaní a zabezpečenie
ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Pretože exekučný súd zostal aj po podaní
návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou

aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších
účastných orgánov. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu,
že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vystavil oprávnené

záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastali riziká: zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a riziko insolvencii povinného.

V žalobe ďalej uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur , na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur. a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, spolu sumu 175 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodiac, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj
základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo výške 1272,36 eura, pričom pri

výpočte vychádzal z pomernej časti sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov za mesiac.
Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 362 dní. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu
SR, v ktorých bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy súdov. V žalobe
uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,

odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 3. 7.2013, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť
a priznať žalovanej náhradu trov konania. Poukázala na to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce
podal písomnú žalobu a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Mal

za to, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných
konaní, nezakladá sa na pravde, pričom sám uvádza, že mu boli doručené rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora a navrhol aplikáciu ustanovenie § 43 ods. 1 OSP. Uviedol, že nie je jasný ani
titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v
prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula šesť mesačná doba

na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23. 4. 2012, pričom už 28. 9. 2012 bola súdu
doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale
skôr. Ďalej poukázal na to že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je splnenie

troch podmienok súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu, ktoré malo spočívať v nerozhodnutí
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, pričom poukázal na to, že ničnebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu . Okrem toho poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 že pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd

prihla na lehoty, ale ich nedodržanie nepovažuje automatiky za porušenie základného práva, lebo je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti danej veci. Zároveň poukázal na to, že pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, teda v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Ďalej poukázal na to, že
pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní

by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Žalovaná namietala aj premlčanie
návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť k období pred marcom 2009,

keď lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30 - dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora .Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za to, že žalobca nepreukázal, že by
v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či

majetkováškoda.Kuškodeuviedol,žežalobcaakospoločnosť,ktorászaoberáspotrebiteľskýmiúvermi,
k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, teda akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikla, tak vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
To isté platí aj o nároku na majetkovú škodu na udržiavanie systému. Požadovať tak paušálne sumy
za spomínané veci všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a účelové. Poukázala na to, že samotný

zástupca žalobcu vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 2. 7. 2012 uviedol, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou
návrhov elektronickej forme a návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v
tejto forme rovnako elektronicky. Z týchto dôvodov je uplatňovanie majetkovej škody vo výške 175 eur
nadhodnotené a aj nepreukázané. Skutočnú škodu treba preukázať. Žalobca nepreukázal v konaní ani

vznikanivýškuškody. Knemajetkovejujmevovýške1272,36eurauviedla,žeposkytovaniefinančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípade zo strany súdu, preto
považoval za nesprávnu úvahu navrhovateľa vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur . Poukázala aj na
to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetom

konaní, lebo si nemajetkovú ujmu uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V závere poukázala na
to, že práve praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného
posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na
vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je
spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedené
skutočnosti považuje žalovaný konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca si uplatňuje náhradu škody tak majetkovej
ako aj nemajetkovej z titulu nesprávneho postupu exekučného súdu, keď o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nerozhodol v zákonnej 30-dňovej lehote. Výšku škody na pojednávaní nevedel preukázať
s tým, že k výške škody požiadali o vypracovanie znaleckého posudku znalecký ústav Ekonomickej

univerzity v Bratislave, ktorý posudok doteraz vypracovaný nebol. Škoda vznikla žalobcovi nečinnosťou
exekučného súdu, nakoľko boli podávané viaceré sťažnosti. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym postupom súdu vidí v tom, že počas doby rozhodovania exekučného súdu, vynaložil
žalobca prostriedky na personálne a materiálne zabezpečenie správy pohľadávok, musel zabezpečiť
ľudí, ktorí tieto pohľadávky evidovali, expedovali sťažnosti a urgencie exekučnému súdu, ktoré museli

byť aj vypracovávané. Uviedol že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 25. 5. 2012, doposiaľ nedostal na túto žiadosť odpoveď a taktiež neobdržal
od žalovaného žiadnu výzvu na doplnenie tohto návrhu. Navrhol, aby súd vyčkal na vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý bude bližšie špecifikovať majetkovú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len "OSP"), pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a

súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou žalobcu,
vyjadrením žalovaného, stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného, pripojeným spisom Okresného
súdu Levice sp.zn. 11Er 631/2004 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 11Er 631/2004 vyplýva, že súdny exekútor dňa
26. 10. 2004 predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému T. R., o vymoženie sumy 37 070,-- Sk (1239,50 eura), exekučným titulom bola notárska
zápisnica zo dňa 6. 8. 2004. Exekučný súd dňa 7. 5. 2005 vydal vo veci poverenie súdnemu exekútorovi
navykonanieexekúcie.Dňa25.5.2009doručiloprávnenýexekučnémusúdunávrhnazmenuexekútora

ažiadal,abysúdpoverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého.Uznesenímč.k.
11Er 631/2004-36 zo dňa 12. 4. 2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň jej výkon
zastavil. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že súd má povinnosť v každom štádiu konania skúmať
exekučný titul -notárska zápisnica tak zo stránky formálnej, ako aj materiálnej. V danej veci exekučným
titulom bola notárska zápisnica a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmaval

exekučný titul aj po materiálnej stránke. Dospel k záveru, že exekučný titul, notárska zápisnica nie
je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľov a Občianskym zákonníkom upravujúcim ochranu
spotrebiteľaatoztituluvyjadreniapovinného,súhlasupovinnéhosvykonateľnosťounotárskejzápisnice,
ktorý súhlas nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a
cieľ. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na

tento úkon splnomocnil inú osobu (plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere v predtlači), je
nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný
titul. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie, odvolací súd uznesením
15CoE 336/2012-57 zo dňa 31. 3. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tentozákonneustanovujeinak,2.škoduspôsobilnotárprivýkoneverejnejmoci,3.škoduspôsobilsúdny

exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. (účinný v čase podania žaloby a žiadosti o udelenie
poverenia, t.j. do 31. 12. 2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 541/2003 Z.z, , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona číslo 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona číslo 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. číslo 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplneníďalšíchzákonov(ďalejlen"Exekučnýporiadok"),účinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a
dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.".

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa novely Exekučného poriadku zákonom číslo 341/2005 Z.z., účinnej od 1. 9. 2005, ktorou bolo
novelizované ustanovenie § 44 tak, že § 44 odsek 7 znie nasledovne: "oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.".

V prechodných a záverečných ustanoveniach k úpravám účinným k 1. 9.2005, je v ustanovení § 238
uvedené, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 zákona číslo 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3,

§ 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa
použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice. Právnym predpisom, upravujúcim

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je zákon číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou

udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo

znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom").

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska

zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

V nadväznosti na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, v danej veci súd skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Je nesporné,

že žaloba žalobcu vychádza z platnej úpravy, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje
ktorémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením§127ods.1ÚstavySR.Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci,správanieúčastníkaapostupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonaniezpohľadudodržiavanialehôt
či už zákonných, resp. primeraných lehôt na rozhodnutie v danej veci, nie je kompetentný preskúmavať
všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR napodklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade

škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to
záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k
porušeniu inštančného princípu súdnictva. V exekučnom spise sa sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy
v konaní, ani žiadosť o stav konania, či sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, nenachádza.

Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania, ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29. 6. 1999).
Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo však

navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny
názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za
splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol
zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania,

ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné, nepredstavuje
nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25. 8. 2009).

Žalobca v danej veci namieta, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že o návrhu na

zmenu súdneho exekútora nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenom čase. Súd v tomto prípade
skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná nebola a či
je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec nejaká škoda vznikla.

V predmetnej veci súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovení Exekučného

poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 26. 10. 2004, ktoré je potrebné
aplikovať na uvedenú vec, bola v ustanovení § 44 ods. 7 určená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Je nesporné, že exekučný súd o tomto návrhu nerozhodol
v zákonom určenej lehote, ale o návrhu doručenom dňa 25. 5. 2009 rozhodol až uznesením zo dna 12.
4. 2011. Je však potrebné poznamenať, že v danej veci, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora, ex offo skúmal splnenie podmienok výkonu exekúcie (ktorú povinnosť
má súd v každom štádiu konania), vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bola notárska zápisnica. Pri
preskúmaní exekučného titulu, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul, t.j. notárska zápisnica je
neplatným právnym a teda nemôže byť platným exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho

tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských
veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej
povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského

rozsudku. Keďže v danom prípade bola exekučným titulom notárska zápisnica, súd bol jednoznačne a
nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či táto notárska zápisnica je platným exekučným titulom.
Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul (notársku zápisnicu).

Z tohto dôvodu, predovšetkým z dôvodu zákonného preskúmavania exekučného titulu aj po materiálnej

stránke, nie je možné skonštatovať, že rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po roku, spĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a nárok žalobcu
na náhradu škody z tohto titulu. V danej veci súd poznamenáva, že v exekučnom konaní zo strany
oprávneného nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní, písomným podaním zo dňa 27. 9.
2010žiadaloinformáciuostavekonania,nebolovedenéžiadnedisciplinárnekonanie,neriešilasťažnosť

naprieťahyvkonanípredÚstavnýmsúdomSlovenskejrepubliky,čiEurópskymsúdompreľudsképráva.

V danej veci, v ktorej žalobca sa domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonomurčenej lehote, podľa názoru súdu, oprávnený nemôže utrpieť majetkovú škodu počas výkonu exekúcie,
a to ani v čase, kedy oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, nakoľko pôvodný exekútor má
podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať všetky úkony exekučného konania, a to až do doby

rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., dôvodiac,
že príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V súvislosti s

prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 1. 1. 2013. Aj keď žaloba bola podaná v
roku 2012, súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania

návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva

v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa

rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla v príčinnej
súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náhradu tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Ako majetkovú škodu uviedol vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a
ani jej výšku, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, súd dospel k záveru, že okrem toho, že žalobca nepreukázal existenciu škody,
túto výšku škodu ani dostatočne nešpecifikoval. Uvedené položky, ktoré žalobca v podanej žalobe
špecifikoval, nie je možné považovať za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Uvedené položky sú paušalizované, nie sú konkrétne pre danú vec, pričom poplatky

spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má žalobca v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou a nie je možné určiť hodnotu, akú by mali výkony jeho zamestnancov práve so
správou pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania, v ktorom namieta žalobca nesprávny
úradný postup exekučného súdu. K výške škody, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, žalobca nepreukázal. V exekučnom spise sa v období
od podania návrhu na vydanie poverenia, návrhu na zmenu exekútora do jeho rozhodnutia, nenachádza
žiadna sťažnosť, ani urgencia zo strany oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca existenciu

škody v tejto časti žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť exekučný
spis Okresného súdu Levice. Súd tento exekučný spis pripojil a oboznámil prečítaním listiny z tohto
spisu, pričom žiadne dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise
nenachádzajú a ani žiadne iné žalobca k žalobe, ani na pojednávaní, na výzvu súdu, nedoložil.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že počas doby, ktorá uplynula od podania
návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu, žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Jeho

vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by mohol
súd považoval za právne relevantné iba v takom prípade, ak by neboli uvádzané len všeobecne a
hypoteticky, ale by boli podložené jednoznačnými dôkazmi (napr. v čase podania návrhu na zmenu
exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v priebehu doby do rozhodnutia o návrhu

na zmenu exekútora, ich už nemal). Aj v tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti skutočnosť, že až
do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať neodkladné úkony pôvodne
poverený exekútor. Súd okrem toho poznamenáva, že k rozhodnutiu súdu došlo s určitým časovým
odstupom aj preto, že súd v rámci hospodárnosti konania rozhodol jedným uznesením o žiadosti na
zmenu exekútora ale aj o zastavení exekúcie, ktoré vyhlásil za neprípustnú. Z toho vyplýva, že súd sa
zaoberal nielen žiadosťou o zmenu exekútora, ale skúmal aj to, či je exekúcia vykonávaná zákonne

najmä s ohľadom na exekučný titul, ktorým v tomto prípade, bola notárska zápisnica.

V časti uplatneného nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu v tomto konaní, súd poznamenáva, že túto
môže priznať s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na

osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Tak, ako sú tieto
podmienky nároku v zákone uvedené, je potrebné konštatovať, že tieto sa vzťahujú na poškodeného
- fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a

okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre
finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. O návrhu na zmenu exekútora bolo exekučným súdom

rozhodnuté, aj keď nie v zákonnej 30-dňovej lehote (exekučný súd zároveň rozhodol aj o zastavení
exekúcie pre neplatnosť exekučného titulu). Konštatovanie že vo veci došlo k prieťahom v konaní
exekučného súdu, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Prieťahy v konaní neboli
zistené a konštatované žiadnou inou inštitúciou, ktorá je na takéto konštatovanie oprávnená (predseda
súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky, ESĽP), taktiež nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi

postupom exekučného súdu a vznikom škody. Po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností súd
na jednej strane skonštatoval, že žiadna škoda nevznikla a na druhej strane konštatuje, že ak by
aj teoreticky žalobca určitú škodu reálne utrpel a túto preukázal relevantnými dokladmi, nepreukázal
žalobca príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora,
nepreukázal, že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj v prípade včasného rozhodnutia exekučného

súdu, keďže exekúcia nie je doteraz právoplatne skončená.

Z uvedených dôvodov súd preto konštatuje, že v danej exekučnej veci vedenej Okresným súdom
Levice sp.zn. 11Er 631/2004 nezistil žiadny nesprávny úradným postup, zakladajúci nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu.

V danej veci žalovaný namieta zmätočnosť žaloby žalobcu s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen"OSP"),
ktorú námietku súd vyhodnotil ako účelovú, keď dospel k záveru, že žaloba spĺňa náležitosti v zmysle
§ 43 OSP a zákona číslo 514/2003 Z.z.. Žalobca v podanej žalobe uviedol čoho sa domáha, voči komu

smeruje a z akého dôvodu, pričom nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale
má vplyv na výsledok sporu a môže viesť k zamietnutiu návrhu.

Ďalej žalovaný namieta predčasnosť podanej žaloby, keď žalobca síce podal návrh na predbežné
prerokovanie návrhu podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., avšak neodstránil vady tohto návrhu,

na odstránenie ktorých ho vyzval. Súd preto skúmal, či žalobca podal žalovanému návrh v zmysle
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona a z písomného vyjadrenia žalovaného zistil, že tento bol podaný dňa
23. 4. 2012, žalobca uvádza dátum 25. 5. 2012. Žalobca podal súdu žalobu o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy súdu dňa 28. 9. 2012. V čase podania žaloby súdu šesťmesačná zákonná lehotaešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu, táto lehota už uplynula a žalovaný návrhu žalobcu
v rámci predbežného prerokovania nevyhovel. Súd preto žalobu za predčasne podanú nepovažoval a
vo veci rozhodol.

Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Námietku premlčania vzniesol pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4.

2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Preskúmaním námietky premlčania súd konštatuje, že žiadosť o zmenu súdneho exekútora
bola exekučnému súdu doručená dňa 25. 5. 2009, súd o nej rozhodol 12. 4. 2011. Oprávnený prevzal
rozhodnutie súdu dňa 21. 4. 2011. Oprávnený sa o škode, o ktorej tvrdí, že mu vznikla a ktorú si v konaní
uplatnil, dozvedel doručením rozhodnutia, t.j. 21. 4. 2011. Premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci
deň po doručení rozhodnutia, t.j. 22. 4. 2011, trojročná premlčacia lehota (§ 19 ods. 1 zákona) uplynie

dňa 22. 4. 2014. Na základe uvedených skutočností súd neakceptoval žalovanou vznesenú námietku
premlčania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.