Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010332
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612010332.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Mariána Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému U. P. stíhaného pre
obzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov
ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici pod sp.zn.

2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Senici pod sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013 tento (okresný súd)
obžalovaného U. P. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresného
prokurátora v Senici pod sp.zn. Pv 546/12 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172
odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom
základe, že

najmenej od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2012 v Trnave a Šelpiciach od doteraz neustálenej
osoby nakupoval nezistené množstvá pervitínu, ktoré dovážal do F. a následne ich rozdelené do

papierových skladačiek na rôznych miestach v F. predával U. U., X. K., Z. G. a ďalším neustáleným
osobám až do 6.8.2012, kedy o 16.25 h v F. na ulici E. pred rodinným domom č. XXX vydal polícií
3 kusy zatavených plastových injekčných striekačiek so zrezanými modrými piestami a znaleckým
posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že zatavené plastové
striekačky obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 2278 mg a o priemernej koncentrácií 78,8
% hmotnostného, čo predstavuje 45 až 180 obvykle jednorazových dávok drogy a metamfetamín je v

zmysle zák. NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu tento dospel k vyhláseniu oslobodzujúceho
rozsudku riadiac sa právnymi úvahami tunajšieho odvolacieho súdu vyslovené v uznesení pod sp.zn.
6To/64/2013 zo dňa 18.7.2013.

V tomto (uznesení odvolacieho súdu) došlo k zrušeniu predchádzajúceho (odsudzujúceho rozhodnutia
okresného súdu), a to v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku bola vec vrátená súd I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Právne úvahy priamo reflektujúce príslušné skutočnosti sú obsahom rozhodnutia (rozsudku)
Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Tz 9/2006 (publikovaný v časopise zo súdnej praxe pod č. 5/2006).V zmysle tohto (publikovaného rozhodnutia), ktoré napokon doložil k argumentácii aj samotný
obžalovaný, dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú
nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.

Skutočnosti v tomto rozhodnutí naznačené v kontexte posudzovaného prípadu jednoznačne indikujú
záver, že poznatky získané práve z príslušného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu nebolo možné vo veci zohľadňovať ako procesné dôkazy. Napokon v tejto súvislosti sa vo
viacerých rozhodnutiach vyjadril aj tunajší odvolací súd, pričom samotné rozhodnutia konkretizoval

v podanom odvolaní aj samotný obžalovaný (v tomto smere pozri uznesenia KS Trnava pod sp.zn.
6To/9/2011 a 6To/79/2012).

Obdobne neopodstatnenou, z pohľadu odvolacieho súdu, sa javila argumentácia obžalovaného
smerujúca k zákonnosti postupu príslušníkov policajného zboru (L. I. a Y. M.) vykonávajúcich prvotné
úkony aj v smere sledovania podozrivého motorového vozidla zn. B.. Z výpovede týchto (príslušníkov

kriminálnej polície) je zrejmé, že bezprostredne pred vykonaním služobného zákroku proti podozrivému,
neskôr obvinenému U. P. disponovali informáciami, že tento chodí nakupovať drogy a následne
tieto predáva. Keďže takúto informáciu mali aj v čase vykonávania služobného zákroku, rozhodli
sa, že príslušné motorové vozidlo, na ktorom sa mal pohybovať podozrivý, neskôr (obvinený) budú
monitorovať. Po čase (monitorovania) v okamihu, keď motorové vozidlo striebornej farby zn. B. okolo

nich prechádzalo, začali toto (motorové vozidlo) sledovať, a to až do doby, pokiaľ nezastavilo asi 4 ulice
- na E. ulici. V týchto miestach po vystúpení spolujazdca skonštatovali, že sa jedná o podozrivú osobu
s tým, že následne privolali na miesto vyšetrovateľa, ktorý sa aj dostavil a u menovaného (podozrivého
U. P.) vykonal úkon v podobe vyzvania na vydanie omamnej, resp. psychotropnej látky, čo tento (U. P.)
aj dobrovoľne urobil.

V kontexte tohto (prvotného úkonu) vykonávaného príslušníkmi PZ poukázal tunajší odvolací súd na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Tdo/37/2011, 3Toš/7/2008, 2Tdo/28/2012, ako aj na
obsah uznesení tunajšieho krajského súdu v iných veciach pod sp. zn. 5To/135/2011 a 6To/37/2012,
ktoré (rozhodnutia) podporujú argumentáciu obhajoby v tom, že v prípade realizovaného úkonu

príslušníkmi kriminálnej polície (L. I. a Y. M., malo byť postupované v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku (§ 113 Trestného poriadku).

Je nepochybné, že pred samotným zákrokom, resp. vykonaním úkonov týchto príslušníkov policajného
zboru, títo disponovali informáciou o osobe podozrivej z páchania drogovej trestnej činnosti. Rovnako

tak je zrejmé, že v čase vykonávania zákroku tento bol realizovaný v smere zabezpečenia dôkazu pre
trestné konanie. Bolo treba tak, ako je uvedené a naznačené v citovaných rozhodnutiach postupovať
v súlade s Trestným poriadkom, a teda na sledovanie motorového vozidla, v ktorom sa nachádzala aj
osoba obvineného, aj keď v čase samotného sledovania nemalo byť isté, či sa v tomto vozidle nachádza,
potrebnévkaždomprípadezabezpečiťsúhlaspríslušnéhoprokurátoravydaný,čoajdodatočnevzmysle

§ 113 odsek 7 Trestného poriadku. K uvedenej situácii však nedošlo, čím je potrebné takto realizovaný
úkon rovnako, ako v prípade nedoručenia uznesenia o pribratí znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu obvinenému a obhajcovi považovať za dôkaz procesne nepoužiteľný.

V zmysle týchto okresným súdom osvojených si právnych úvah tento napokon vo veci vyhlásil

oslobodzujúci rozsudok, keďže skonštatoval aj napriek skutočnosti, že sám obžalovaný sa k trestnej
činnosti priznal, neexistenciu zákonného dôkazu o tom, že išlo o drogu; v zmysle zákona NR SR č.
139/98 Z.z.

Zuzneseniatunajšiehoodvolaciehosúdu(podsp.zn.6To/64/2013vydanéhodňa18.7.2013),súčasneje

zrejmé, že akceptoval v tomto len obhajobu obžalovaného, naopak sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi
okresného prokurátora pôvodne smerujúcimi, čo do výroku o treste uloženého predchádzajúcim
(odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu).

Proti rozsudku (oslobodzujúcemu) súdu I. stupňa podal opätovne odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj

písomne odôvodnil v zákonnej lehote. V písomných dôvodoch odvolania sa nestotožňuje s vyhlásením
oslobodzujúceho rozsudku vo veci s argumentáciou naznačenou už v predchádzajúcom (zrušujúcom
uznesení odvolacieho krajského súdu).Má za to, že v spise nachádzajúcimi sa dôkazmi bola trestná činnosť obžalovaného U. P. preukázaná v
plnom rozsahu, a to jednak na základe jeho samotného priznania, ako aj na základe dôkazov, ktorých
procesnú spôsobilosť spochybnil sám odvolací súd.

Samotní svedkovia (M. a I.), ako ďalej dôvodí v odvolaní okresný prokurátor, pri spozorovaní
strieborného taxíka zn. B. ani pri následnej jazde za ním, v úseku od čerpacej stanice na ulicu E., nemali
vedomosť o tom, že práve toto vozidlo je vozidlom, ktorým obžalovaný bol nakupovať drogy a nevedeli
ani, či sa v tomto vozidle skutočne nachádza osoba obžalovaného.

Vzhľadom k tomu nemožno ich postup, ktorým len preverovali operatívnu informáciu o vození drog
obžalovaným v striebornom taxíku hodnotiť ako sledovanie podľa § 113 Trestného poriadku. Z
uvedeného dôvodu zastáva odvolateľ (okresný prokurátor) v tomto smere názor, že práve kvôli týmto
okolnostiam, jednoznačne a bez pochybností preukázaným, nebolo na mieste ani dodatočné vydanie
príkazu prokurátora podľa § 113 Trestného poriadku.

Pokiaľ súd I. stupňa, resp. odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal
pri svojom odôvodnení na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (pod sp.zn. 2Tdo/37/2011, 3Tož/7/2008
a 2Tdo/28/2012) zastáva názor, že v týchto išlo o prípady, v ktorých zasahujúce orgány disponovali
informáciami o odhaľovanej trestnej činnosti, pričom tieto informácie boli vopred individualizované

v miere zodpovedajúcej identifikácii príslušnej osoby, resp. vozidla. V trestnej veci samotného
obžalovaného U. P. však polícia informáciami takejto kvality nedisponovala, a preto podľa názoru
okresného prokurátora nemožno na uvedenú trestnú vec aplikovať závery v týchto rozhodnutiach
uvedené.

Rovnako sa nestotožňuje so záverom I. stupňového súdu osvojujúcim si právne úvahy odvolacieho súdu
o nepoužiteľnosti dôkazu spočívajúceho výsluchu znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava mjr. Ing. U. M., ktorý potvrdil závery znaleckého posudku vypracovaného uvedeným ústavom
pod PPZ-KEU-BA-EXP-2012/11098. Keďže samotné uznesenie o pribratí znaleckého ústavu nemalo
byť doručované osobe obvineného, resp. jeho obhajcovi. V tomto smere poukázal na ustanovenie

§ 199 odsek 5 Trestného poriadku, podľa ktorého policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania
vykonávať všetky úkony podľa tohto zákona, je oprávnený i vydať uznesenie o pribratí znalca, ktoré
doručuje osobám, ktorých okruh je daný Trestným poriadkom a s prihliadnutím na štádium trestného
konania, v ktorom sa znalec priberá. Samotné uznesenie o pribratí KEU PZ Bratislava do konania na
vyhodnotenie drog vydaných U. P. bolo vyšetrovateľom OKP Senica vydané v čase, keď U. P. ešte nemal

postavenie obvineného, preto doručovanie predmetného uznesenia po začatí trestného stíhania, ale
pred vznesením obvinenia jeho osobe, resp. obhajcovi nemá žiadnu oporu v Trestnom poriadku.

Nemožno preto ani odôvodňovať záver o porušení práva obvineného na obhajobu a spôsobovať
nezákonnosť dôkazu získaného na jeho základe.

Poukázal v tomto smere aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Tdo/25/2011, v ktorom sa
konštatuje, že k porušeniu práv obhajoby nedošlo nemožnosťou podať sťažnosť proti uzneseniu o
pribratí znalca, ktoré bolo vydané ešte pred vznesením obvinenia.

V konečnom dôsledku navrhol tento (okresný prokurátor), aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Senica pod sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013 a vrátil vec prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní

okresného prokurátora) odvolací súd postupoval podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku tým, že
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako správnosť postupu konania, pokiaľ bol tento (postup konania) odvolaním napádaný,
pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa názoru odvolacieho súdu I. stupňový súd rozhodujúc vo veci oslobodzujúcim rozsudkom na
základe právnych úvah vyslovených v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení krajského súdu) pod
sp.zn. 6To/64/2013 zo dňa 18. júla 2013 postupoval vo veci zákonne súladným spôsobom.Odvolací súd na margo opätovného preskúmania veci realizovaného na základe odvolania okresného
prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu primárne pripomína už právne úvahy
naznačené v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení), podľa ktorého (zdôvodnenia) zásada práva na

obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 9 Trestného poriadku je zásadou ústavnou (čl. 50 odsek 3
Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 6 odsek 3
písmeno b/ a c/) a vzťahujúce sa na celé trestné konanie.

V tomto kontexte bolo potrebné preto posudzovať aj aktivity orgánov prípravného konania od jeho

prvopočiatku. V súvislosti s vecou preskúmavanou, odvolací súd zotrváva na stanovisku vyjadreného
a argumentačne prezentovaného v predchádzajúcom (zrušujúcom) uznesení, že práve zabezpečenie
príslušného práva na obhajobu je nielen vo veci šetrenej, ale vo všeobecnosti zabezpečené adekvátnym
spôsobom len cez príslušné ustanovenia trestného práva procesného, resp. hmotného.

Vo väzbe na aktivity príslušníkov policajného zboru prvotne zabezpečujúcich dôkazy v predmetnej

trestnej veci (išlo o aktivity Y. M. a L. I.) s ohľadom na už prezentované skutočnosti, ako aj vzhľadom
na v tomto smere už konštantnú judikačnú činnosť Najvyššieho súdu SR, sa javilo byť potrebným
zabezpečenie príslušného (zákonného súhlasu) realizovaného hoc aj dodatočne, a to v zmysle
ustanovenia § 113 odsek 7 Trestného poriadku. Len takýto (procesný postup) je možné chápať v zmysle
naznačenej judikačnej činnosti za adekvátny na zabezpečenie garancie ochrany základných práv a

slobôd, v prípade ošetrenia takýchto (úkonov), pri ktorých dochádza k obmedzeniu, resp. narušeniu
týchto (základných práv a slobôd). Obdobné (závery) je potrebné vysloviť aj v smere konštatácie
nezákonného postupu orgánov prípravného konania v podobe nedoručenia uznesenia obvinenému (o
pribratí do konania znaleckého ústavu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ) pre nedodržanie
základného práva osoby obvinenej, resp. obžalovanej na obhajobu.

Nad rámec úvah naznačených v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení tunajšieho súdu), odvolací
súd považuje za potrebné dodať aj na margo poslednej argumentácie nachádzajúcej sa v odvolaní
okresného prokurátora nasledovné:

Podľa § 142 odsek 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu
možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že osoba oprávnená napadnúť príslušné (uznesenie o
pribratí znalca) môže namietať jednak vecné dôvody podávaného (znaleckého posudku), resp. samotnú

osobu znalca.

Za predpokladu (osvojenia si) argumentácie nachádzajúcej sa v odvolaní okresného prokurátora je treba
konštatovať, že samotná osoba (obvineného, resp. neskôr obžalovaného) za situácie, že uznesenie o
pribratí znalca do konania je vydané pred samotným vznesením obvinenia, nemá šancu akýmkoľvek

spôsobom namietať samotné vecné dôvody podávaného znaleckého posudku, resp. samotnú osobu
znalca. Nemôže k tomu dôjsť ani v prípade neskoršieho vypočutia znalca v rámci prípravného konania
hoc aj po vznesení obvinenia príslušnej osobe, resp. v čase dokazovania na súde I. stupňa).

Samotný odvolateľ (okresný prokurátor) v dôvodoch odvolania konštatuje, že v samotnom Trestnom

poriadku nemá oporu ani taký postup, aby bolo samotné uznesenie o pribratí znalca do konania
dodatočne doručované tomuto (obvinenému, prípadne jeho obhajcovi).

Pri akceptovaní takejto (právnej úvahy) by zrejme bolo potrebné skonštatovať, že osoba obvineného
nemá akékoľvek právne nástroje umožňujúce namietať samotný posudok, resp. osobu znalca za

predpokladu, že by samotný znalec vo veci napríklad nevzniesol vlastnú námietku zaujatosti.

S takýmto (zjavne reštriktívnym výkladom) zrejme nie je možné sa stotožniť, a to hlavne v prípadoch, v
ktorých dochádza k pribratiu znalca do konania v časovom horizonte bezprostredne predchádzajúcom
vzneseniu obvinenia osobe. Práve k takejto situácii malo dôjsť aj v posudzovanom prípade, keď k

pribratiu znalca do konania došlo jeden deň pred vznesením obvinenia U. P., po tom ako boli do konania
zabezpečené predbežné výsledky znaleckého skúmania.Odvolací súd zastáva v tomto smere jednoznačné stanovisko, keďže samotné vznesenie obvinenia
bezprostredne nadväzovalo na uznesenie o pribratí znalca do konania (v priebehu jedného dňa),
zabezpečiť na riadny výkon obhajobných práv tohto (obvineného), a to v súlade s ustanovením § 142

odsek 3 Trestného poriadku postup smerujúci k doručeniu uznesenia o pribratí znalca samotnému
obvinenému. Len takýmto (postupom) bolo možné v konečnom dôsledku zabezpečiť realizáciu zásady
práva na obhajobu vyjadrenú už vo vyššie citovanom ustanovení § 2 odsek 9 Trestného poriadku.

Odkazujúc na právne úvahy vyslovené už v uznesení pod sp.zn. 6To/64/2013 zo dňa 18.7.2013 súčasne

doplnené aktuálne prezentovanými, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné v konečnom dôsledku
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.