Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Vigaš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/138/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010199
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3613010199.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v trestnej veci obžalovaného E. J. na
hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2014 takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý : E. J., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom
B. č. XX, prechodne bytom G., T. č. XXX, robotník
u z n á v a s a v i n n é h o, ž e
dňa 17.02.2013 v čase okolo 21,50 hod. v obci B., okres G. v rodinnom dome s popisným č. XX po
predchádzajúcom slovnom konflikte napadol bývalú manželku I. J. tak, že ju chytil za oblečenie pod
krkom a následne jej vykrútil pravú ruku smerom k chrbtu a zhodil na zem, kde poškodená spadla na
brucho tvárou dole, pričom uvedeným konaním obvinený spôsobil I. J. podvrtnutie v pravom ramennom
kĺbe s dobou liečenia a s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 35 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831 škodu vo výške 253,55
€ (dvestopäťdesiattri eur a päťdesiatpäť centov).
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a
10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na
občianske súdne konanie.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného CBA Slovakia, s.r.o., IČO: 36620 319, so sídlom
Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na
občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XX, okres G., s celým
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 04.10.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske pod č.k. Pv 183/13-13 obžalobu
na obvineného E. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu poškodenú I. J., svedka mal. P. J., G.
J., znalca MUDr. Jozefa Malého k podanému znaleckému posudku, prečítal uplatnenie nárokov na
náhradu škody poškodených: CBA Slovakia s.r.o., Union zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa,
a ostané listinné dôkazy najmä vyčíslenie nárokov na náhradu škody poškodených, lekárske správy o
ošetreníapráceneschopnostipoškodenejI.J.,správuošetrenírodinnýchpomerovvrodinepoškodenej,
výpis z katastra nehnuteľností, uznesení o nariadení predbežného opatrenia 0C/1/2013 Okresného súdu
Partizánske z 18.03.2013, správy o povesti obžalovaného, register trestov, rozsudok vo veci Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2T/163/2011, časť záveru znaleckého posudku ZP č. 17/2013 v bode 2 znalca
PhDr. Marty Halašovej PhD, súdnej znalkyne v odbore psychológia, predložil k nahliadnutiu fotografiu
poškodenej z č.l .82 spisu a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 17.02.2013 v čase okolo 21:30 h prišiel
na adresu B. č. XX, kde má vedený trvalý pobyt, kde v tom čase sa zdržiavala poškodená I. J., s deťmi,
synmi obžalovaného G., mal. P., a mal. E. J.. Do domu prišiel z dôvodu, že najmladší syn E. sa cítil
byť chorý a tak mu doniesol nejaké ovocie a lieky. Po príchode do domu do ktorého ho napokon pustil
syn P. počul ako poškodená vykrikuje aby ho syn do domu nepustil, neskôr ovocie rozsypala na zem.
Keď ho zbieral napadla ho, kopala a syn P. mu hrubo nadával. To ho rozčúlilo a tak sa rozhodol vziať
hernú konzolu z izby syna P.. Ako ju začal odpájať, začala mu v tom fyzicky brániť poškodená I. J.,
pričom ho neustále provokovala a urážala. Jednou rukou držiac hernú konzolu sa len bránil napádaniu
poškodenou pričom uviedol, že poškodenú nijak neudrel a ani neuchopil za ruku pričom pripustil len že
ju chytil za sveter a stiahol na hrušku, čo bola sedačka v izbe pričom poškodená sa nijak nemohla zraniť.
Keď chcel opustiť izbu poškodená sa postavila do dverí a on ju len zadkom odstrčil aby prešiel pričom
práve jemu bol uštedrený kopanec. Ako odchádzal poškodená chcela ešte po ňom hodiť zavárací pohár
no hodila ho mimo auta do ktorého nasadal. Uviedol, že počas doby kontaktu medzi ním a poškodenou
bol v izbe len syn P. a G., pričom syn E. bol vo svojej izbe a bol prítomný len začiatku incidentu pred tým
ako obžalovaný prišiel do izby syna P.. Obžalovaný uviedol, že poškodená nijako neprejavovala, že by
ju niečo bolelo, s ramenami mala opakované zdravotné problémy a má možnosť, keďže má známych
vybaviť si potvrdenie o zranení.
Poškodená I. J. vypovedala tak ako v prípravnom konaní, doplnila že obžalovaný prišiel do domu na
adrese B. č. XX v čase ako je uvedené v obžalobe, najskôr búchal na dvere neskôr ho dnu pustil syn P.,
obžalovaný mal vulgárne nadával, poškodená v tom čase vešala prádlo, na volanie syna P. prišla do jeho
izby, pričom keď videla ako obžalovaný odpája hernú konzolu, začala hádka medzi ňou a obžalovaným,
začali sa o hernú konzolu trhať, poprela, že by na obžalovaného fyzicky útočila, obžalovaný ju napokon
uchopil za oblečenie v oblasti pod krkom, a jednou rukou, pričom v druhej držal hernú konzolu, s
poškodenou metal zo strany na stranu pričom ju tak hodil na zem, ona zavrela oči a padla, no na hlavnom
pojednávaní už nevedela uviesť či ju držal v tom čase za ruku, čo odôvodnila silným rozrušením. O tom
že jej obžalovaný vytočil ruku sa dozvedela od detí. Ona pocítila silnú bolesť a hoci hádka pokračovala
kým obžalovaný neodišiel, na tohto fyzicky neútočila, pričom uviedla, že síce rozbila sklenený pohár
tento však nedržala v zranenej ruke. Uviedla že ošetrenie vyhľadala na druhý deň, a hoci v bolestiach a
s rizikom viedla motorové vozidlo, ako aj neskôr keď sa potrebovala niekam presunúť. Bandáž od kedy
ju dostala používala, k predloženej fotografii sa vyjadrila, že bandáž bola pod bundu a túto si neskladala
ani počas vedenia motorového vozidla. Uviedla, že mala zdravotné problémy s ramenom avšak s ľavým,
na ktorom mala zápal v dobe pôrodu synov. Počas doby liečby sa nijak nezranila ani k zraneniu nedošloz inej príčiny skôr, uviedla, že obžalovaný ju mal sotiť aj 11.3.2014 už v dobe práceneschopnosti.
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody špecifikovanej ako bolestné, v nekonkretizovanej výške
minimálne 1000,- €, na hlavnom pojednávaní už v konkrétne vyčíslenej sume 1000,- €.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Jozef Malý, vo svojej
výpovedi zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku zo dňa 06.05.2013 pod č. 52/2013, uviedol, že
poškodenáutrpeladňa17.02.2013podvrtnutievpravomramennomkĺbe.Naoblasťpravéhoramenného
kĺbu poškodenej pôsobilo nepriame násilie, stredne veľkou intenzitou, pri náhlom nadmernom pohybe
v ramennom kĺbe čo malo za následok natiahnutie alebo pretiahnutie jednotlivých častí kĺbu týkajúcich
sa väzivového aparátu ramenného kĺbu. Charakter ako aj lokalizácia zranenia poškodenej nasvedčujú
pre jeho vznik pôsobením aktívneho mechanického násilia, tak tomu mohlo dôjsť nepriamo pri násilnom
ťahaní s vykrútením pravého ramena poškodenej pri fyzickom napadnutí inou osobou. Na doplňujúce
otázky znalec odpovedal tak, že možnosť vzniku zranenia samotným pádom je málo pravdepodobná,
pre vznik takého zranenia je potrebná fixácia ruky a jej nadmerný pohyb čo by pri páde prichádzalo do
úvahy len v prípade pokiaľ by bola ruka držaná, nie samotným pádom s voľnou rukou. V prípade pádu by
boli prítomné aj pomliaždeniny. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života z dôvodu zranenia poškodenej
znalec uviedol, že predmetné zranenie poškodenej si vyžaduje liečbu 5-6 týždňov. Poškodená trpela
bolesťou, jej zranenie si vyžadovalo lekárske vyšetrenia, liečby, kľudový režim, mala obmedzenú a
bolestivú hybnosť v pravom ramennom kĺbe, pričom znalec stanovil obmedzenie na obvyklom spôsobe
života na 35 dní, a zároveň, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie poškodenej znalec usúdil,
že doba PN 72 dní bola neúmerná charakteru a rozsahu jej zranenia a subjektívnym potiažam.
Znalec tiež uviedol, že predmetne zranenie nevylučuje s bolesťou a určitým obmedzením vedenie
motorového vozidla, pričom uviedol, že takéto konanie predstavuje porušenie liečebného režimu a
zníženie schopnosti viesť riadne motorové vozidlo. Zranenie označil za ľahký úraz, pričom nebolo možné
v dobe spracovania znaleckého posudku posúdiť trvalé následky zranenia. Znalec nevypracovával
bodové ohodnotenie z hľadiska nároku na bolestné.
Svedok mal. P. J., syn obžalovaného, vypovedal tak ako v prípravnom konaní, uviedol, že on pustil
obžalovaného do domu, obžalovaný nadávajúc išel najprv do izby syna E., neskôr do jeho izby, kde chcel
vziať hernú konzolu, na čo sa začali s poškodenou o ňu naťahovať. Uviedol, že obžalovaný držiac hernú
konzolu v ľavej ruke pravou uchopiac za oblečenie poškodenú hodil na zem, pričom sa tam nachádzali
dve sedačky. Videl tiež obžalovaného následne ako poškodenej drží pravú ruku v neprirodzenej polohe,
to v čase keď už po páde bola na zemi. Uviedol, že poškodená sa mala sťažovať na bolesť v ramene
o deň dva neskôr. Pripustil že otcovi - obžalovanému nadával, avšak až po uvedenom incidente
keď obžalovaný odchádzal s konzolou preč. V prípravnom konaní uviedol, že poškodená mala hodiť
zaváraninový pohár na cestu, ktorý sa rozbil.
Svedok G. J. syn obžalovaného vypovedal tak ako v prípravnom konaní, že po tom ako obžalovaný
hľadal v jeho izbe hernú konzolu išiel do izby P., na ktorého volanie prišiel do izby aj svedok. Následne
videl ako obžalovaný a poškodená sa hádajú o konzolu na čo bol svedkom toho ako poškodená udrela
do chrbta, ako uvádza nie silno obžalovaného, na čo ten ju chytil za sveter a sotil medzi dve sedačky,
pričom táto padala tvárou dopredu tak, že rukami pád netlmila, následne videl ako jej obžalovaný drží
pravú ruku „vo vzduchu“, v prípravnom konaní uvádza, že ju potiahol. Po tom obžalovaného odtiahol
preč, na čo následne za pokračujúcej hádky obžalovaný z domu odišiel. Poškodená sa mala následne
sťažovať na bolesť ramena. On sám v rozčúlení zvesil dvere z pántov, pričom kričal na obžalovaného
aby si aj tie vzal keď si všetko berie.
Z výpisu z katastra nehnuteľností rozhodnutia sp. zn.0C/1/2013 Okresného súdu Partizánske z
18.03.2013,súdzistil,žeobydlievktoromsaskutokstalbolvtomčasevbezpodielovomspoluvlastníctve
obžalovaného a poškodenej, pričom obžalovaný v tom čase nebol povinný zdržať sa vstupu do obydlia.
Zo správy o šetrení rodinných pomerov v rodine J., ako aj na základe obhajobou predloženého
znaleckéhoposudkuznalcaPhDr.MartyHalašovejPhD,súdnejznalkynevodborepsychológia,vyplýva,
že v dobe spáchania skutku boli deti P., G. , E. R. a J. zverené do starostlivosti matky, pričom k
otcovi inklinoval najmladší syn E. R.. Vzťahy v rodine boli vážne narušené a vo veci starostlivosti
o maloletých prebiehali konania týkajúce sa zmeny výchovného prostredia na návrh otca. Osobnosť
poškodenej bola v znaleckom posudku charakterizovaná ako neurotická osobnostná štruktúra osobnosti
s paranoidnými a schizoidnými znakmi, v štruktúre osobnosti dominujúcou nervozitou, psychosomatickéťažkosti, silné telesné odozvy afektu, emocionálna labilita, vyčerpanosť únava, prítomné poruchy
kontaktu, neúčastnosť rozladenosť, napätosť pocity viny a prežívanie nedostatku porozumenia v okolí.
Pre trestné konanie súd považuje za významný záver týkajúci sa morálneho hľadiska, kde uvažovanie
matky je charakteristické popieraním akýchkoľvek pozitív na strane otca. Rodičovstvo vníma takmer ako
mučeníctvo a pokladá za dôležité kamarátstvo a solidaritu s deťmi.
Z lekárskej správy o zranení poškodenej a potvrdení o práceneschopnosti vyplýva, že dňa 18.02.2013
bolo poškodenej vystavené potvrdenie o práceneschopnosti od 18.02.2013 s dátumom ukončenia PN
01.05.2013, pričom dňa 18.02.2013 bola ošetrená na chirurgickom oddelení Nemocnice Bánovce nad
Bebravou MUDr. G. D. v dôsledku napadnutia s popisom zranení primárne pravého pleca, následne
v ten istý deň ošetrená v ambulancii všeobecného lekára MUDr. I. J., diagnóza zmliaždenie pleca a
ramena. Dňa 26.02.2013 bola vypracovaná lekárska správa chirurgom MUDr. O. I. zistená diagnóza
ICD10/S43.4 predpokladaná doba liečby uvedená na 6 týždňov od 18.02.2013.
Z fotografie vyhotovenej maloletým E. R. J., ako uviedol obžalovaný vyhotovenej 11.03.2013 mala
poškodenáviesťvozidlobezbandáže,pričomzfotografiebandážniejezrejmá, poškodenámáoblečenú
bundu.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac každý dôkaz zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti má
súd preukázané že sa skutok stal má znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona a tento spáchal obžalovaný. Z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že bola
obžalovaným sotená pričom, ako v prípravnom konaní vypovedala, mal jej obžalovaný následne ruku
vykrútiť, čo síce v konaní pred súdom nezopakovala, čo odôvodňovala silným rozrušením, a tiež
výpoveďami svedkov mal. P. a G. J., ktorí obidvaja uviedli, že obžalovaný držal po jej páde poškodenú
za ruku, ako uvádza svedok P. J. v neprirodzenej polohe, hoci obžalovaný vykrútenie či uchopenie
poškodenej za ruku popieral, aj v spojitosti so závermi znalca MUDr. Jozefa Malého o mechanizme
vzniku zranenia poškodenej a tomu, že poškodená hneď na druhý deň vyhľadala ošetrenie a zranenie
bolo diagnostikované, má súd za preukázané, že k zraneniu poškodenej došlo práve v súvislosti
s úmyselným konaním obžalovaného a nie iným spôsobom, na aké poukazovala obhajoba či už v
súvislosti so skoršími zdravotnými ťažkosťami poškodenej s ramenami či skorším úrazom, čo rovnako
nebolo preukázané ani výpoveďami ani vychádzajúc zo záverov znalca. Ako vyplýva zo záverov znalca,
poškodenej bolo spôsobené ublíženie na zdraví s dĺžkou sťaženia na obvyklom spôsobe života 35 dní,
teda poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Z priebehu
skutku vyplýva, že obžalovaný konal v priamom úmysle, nie z nedbanlivosti, pretože vedome použil
násilie a poškodil tak zdravie poškodenej. Je vo verejnom záujme ochrana života a zdravia občanov aj
trestným stíhaním osôb dopúšťajúcich sa násilia. Hoci obhajoba poukazuje na osobnosť poškodenej,
zrejmenamietajúcjejnegatívnepostojekobžalovanému,dôkazysvedčiacevneprospechobžalovaného
vychádzajú vo významnej miere aj z výpovedí svedkov - detí obžalovaného a z hľadiska objektivity
záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Jozefa Malého, a samotnej časovej nadväznosti následného
konania poškodenej, ktorá sa bola dať ošetriť deň po incidente, pričom už pri ošetrení ako dôvod uviedla
napadnutie.
SúdodmietolvykonaniedôkazuvýsluchomnajmladšiehosynaobžalovanéhoE.R.J.,nar.XX.XX.XXXX,
z dôvodu, že bolo výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní preukázané, že tento sa nezdržiaval
v izbe, kde došlo k fyzickému kontaktu obžalovaného s poškodenou, ktorého dôsledkom bolo zranenie
poškodenej, ale vo svojej izbe, pričom súd nemal pochybnosť o tom, že došlo ku hádke a slovným
útokom spojeným s použitím vulgarizmov medzi obžalovaným a poškodenou a svedkami na druhej
strane, ani pochybnosť o vážne narušených rodinných vzťahoch, a oživovanie týchto skutočností v
pamäti dvanásťročného dieťaťa by neprispelo k objasneniu skutku naopak len vystavilo maloletého
svedka traume, a mohlo ohroziť duševný a mravný vývoj už tak poznačený narušenými rodinnými
vzťahmi.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v §-e 34 Tr. zákona
zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce poľahčujúce
okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere jeden rok, pričom trest odňatia
slobody podmienečne odložil s uložením skúšobnej doby na 20 mesiacov. Súd má za to, že trestodňatia slobody s podmienečným odkladom dostatočne zaručí nápravu páchateľa a zároveň zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože na splnenie účelu trestu nie je nevyhnutný nepodmienečný
trest odňatia slobody, ale postačí aj hrozba takéhoto trestu, ktorá by mala viesť obžalovaného k vedeniu
riadneho života. Trest podmienečný nespôsobí narušenie doterajšieho spôsobu života, nespôsobí stratu
zamestnania obžalovaného ani kontaktu s deťmi, a nepoškodí tie vzájomné väzby ktoré nie sú narušené.
Súd pri ukladaní trestu nezohľadnil ani jednu priťažujúcu no ani poľahčujúcu okolnosť. Ako vyplýva zo
správyopovestiobceB.jehosprávaniejevnímanévobcipozitívnevovzťahukostatnýmspoluobčanom.
Z registra priestupkov vyplýva, že pred spáchaním trestného činu v dobe od 1.1.2006 do 17.2.2013 bol
dvakrát priestupkovo postihnutý a to z dôvodu spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
dňa 17.7.2011 a porušenia pravidiel cestnej premávky dňa 4.8.2012. Obžalovaný je jedenkrát súdne
trestaný rozsudkom OS Partizánske sp. zn. 2T 163/2011 zo dňa 2.2.2012 pre prečin ublíženia na zdraví
podľa §-u 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého
sa dopustil tak ako v tejto veci voči poškodenej I. J. a hoci sa z dôvodu účasti na amnestii zo dňa
2.1.2013 na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, nemožno na toto odsúdenie neprihliadnuť z
hľadiska hodnotenia osoby páchateľa, tak pri ukladaní druhu a výmery trestu, hoci nie ako na priťažujúcu
okolnosť, ako aj z hľadiska sklonov k agresívnemu správaniu a schopnosti úmyselným konaním ublížiť
na zdraví poškodenému.
V prípravnom konaní si poškodená I. J. uplatnila nárok na náhradu škody špecifikovaný ako bolestné,
ktoré vyčíslila sumou najmenej 1000,- € na hlavnom pojednávaní ako konečnú sumu 1000,- €. Pretože
prevyčísleniesumybolestnéhojenevyhnutnébodovéohodnoteniezranenia,takétoohodnotenienebolo
preukázané poškodenou ani nebolo súčasťou znaleckého dokazovania, pre potreby adhézneho konania
by bolo potrebné v súvislosti s týmto nárokom ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec
dokazovania vo veci samej. Preto súd poškodenú odkázal s celým nárokom na občianske súdne
konanie.
Poškodený CBA Slovakia s.r.o. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 91,31 € z titulu náhrady
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej. Sociálna poisťovňa ako poškodený uplatnila
nárok na náhradu škody z titulu vyplatených dávok nemocenského vo výške 677,10 € za obdobie
od 28.02.2013 do 30.04.2013. Poškodená I. J. bola práceneschopná od 18.02.2013 do 30.04.2013 v
tom období jej spoločnosť CBA Slovakia s.r.o. vyplácala náhradu príjmu spolu vo vyčíslenej výške a
Sociálna poisťovňa za obdobie od 28.02.2013 do 30.04.2013 rovnako vo vyčíslenej a uplatnenej výške.
Pretože zo znaleckého posudku znalca MUDr. Jozefa Malého vyplýva, že doba práceneschopnosti
bola neúmerne dlhá pričom stanovil primeranú dĺžku narušenia obvyklého spôsobu života na 35 dní
čo možno zároveň považovať za maximálnu dĺžku práceneschopnosti, a vzhľadom k tomu, že súd bez
ďalšieho dokazovania presahujúceho rámec adhézneho konania nemohol určiť pomernú výšku náhrad,
pretožeobžalovanýniejezodpovednýzanáhradunemocenskéhočivyplatenýchnáhradzaobdobienad
primeranú dobu liečby vychádzajúc zo znaleckého posudku, keďže jedine tá sa spája s jeho zavinením,
súd poškodených s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poškodený Union zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 253,55- € z
titulu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenej I. J. a nákladov konania, ktorú súd
priznal vo vyčíslenej výške vychádzajúc z výkonov vykázaných jednotlivými poskytovateľmi v súvislosti
s liečbou poistenca - poškodenej na podklade vyčíslenia z č.l 28 až 34, ktoré sa nevzťahujú na dobu
práceneschopnosti poškodenej, ale na jednotlivé výkony v súvislosti s liečbou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.