Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211618
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5113211618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: CD

Constulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: W. W., X. P. I. T., D.. Č.. X. XXXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 759,46 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnatunajšísúddňa28.3.2013návrhpodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
ktorým sa domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť zmenkovú sumu vo výške
759,46 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 759,46 eur od 29. 4. 2009 do zaplatenia,
6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 759,46 eur od 13. 7. 2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,53
eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná 16. 12. 2008 na zmenkovú sumu 759,46 eur, zaviazala sa k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 29. 4. 2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou

na platenie predložiť v lehote 4 rokov o d vystavenia“. Zmenka bola vystavená 16. 12. 2008 na sumu
759,46 eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 7. 8. 2013, č. konania 13Ncb/116/2013-26 súd určil, že
miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Právo voľby, na ktorý
súd podá žalobca návrh patrí výlučne jemu. Môže sa preto obrátiť aj na iný, než miestne príslušný
súd, pričom účastník konania má právo nedostatok miestnej príslušnosti súdu namietať za zákonom

stanovených podmienok. V predmetnej veci ide o cezhraničný spor v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, žaloba bola podaná právnickou osobou založenou
podľa práva ČR s registrovaným sídlom v ČR, pričom uplatnená hodnota pohľadávky bez úrokov,
výdavkov a nákladov nepresahuje 2.000 eur.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vyzval žalobcu (tlačivo B), aby doplnil

skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok,
ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej
časti.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 22. 10. 2013 oznámil
súdu, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní. Uplatňuje si v konaní majetkové práva zo zmenky

a nie z pohľadávky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Zo zmenky predloženej žalobcom spolu so žalobou bolo zistené, že vystaviteľ W. W. zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, sumu

22.879,49 Sk, úrok 0,25% denne od 29. apríla 2009, splatné: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. Miesto vystavenia zmenky
Liptovský Mikuláš, dátum vystavenia zmenky 16. decembra 2008. Číslo zmluvy 5580883.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/1323/2010 bolo zistené,
dňa 25. 11. 2010 podal na tunajší súd súdny exekútor návrh na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, proti povinnej W. W., X. I. T., D.. Č.. X. XXXX/X, na vymôženie sumy 759,46 eur (22.879,49 Sk) s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR14990/09
zodňa29.6.2010,zktoréhobolozistené,žeW.W.(žalovanej)bolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi
Pohotovosť, s.r.o., sumu 759,46 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy

759,46 eur od 29. 4. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 759,46 eur
od 13. 7. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy. Rozhodcovský súd zdôvodnil rozsudok tým, že účastníci
konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluva o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou)
vystavenou 16. 12. 2008, kde žalovaná vystupovala ako vystaviteľka, pričom si nesplnila svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, čím sa stal dlh splatným. Podľa dohody vo vyplnení zmenky,

na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vystavil vystaviteľ zmenku. Z
dôvodu nesplnenia povinnosti žalovanej zaplatiť, veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy
s príslušenstvom. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16. 12. 2008 bolo zistené, že W. W. uzavrela zmluvu č.
5580883 ako dlžníčka s veriteľom Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke úver vo výške 8.000,- Sk. Podľa

všeobecných podmienok k zmluve čl. 17 zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deď, keď
sa stane celý dlh splatný (dohoda o vyplnení zmenky). Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
zo dňa 28. 2. 2011, č. k. 6Er/1323/2010-13 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. 5. 2011.

Podľa čl. 2 ods. 1, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu

na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo na nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 4 ods. 4, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Ak sa sú alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné
alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť

tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodov 10, 13, 14 úvodnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a
náklady. To by nemalo mať vplyv na právomoc súdu alebo tribunálu prisúdiť ich vo svojom rozsudku ani

na vnútroštátne pravidlá výpočtu úrokov.

Pojmy„zjavneneopodstatnené“vkontextezamietnutiapohľadávkyaneprípustnévkontextezamietnutia
návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť písomné, pokiaľ súd alebo tribunál
nepovažuje za potrebné ústne pojednávanie, alebo ak o to nepožiada niektorá zo strán. Súd alebo
tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto
žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku:

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto konania ide o drobný spor.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nákladov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Žalobca sa domáhal procesného postupu
podľa nariadenia komunitárneho práva, upravujúceho konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov.

Adekvátne tomu súd postupoval, aplikujúc osobitné ustanovenia pre európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporov a procesným právom SR, ako právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie (čl. 19 Nariadenia). Podľa úvodných ustanovení Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporov malo zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady. Ide o
alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, zníženie nákladov, preferujúc tak

zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie, ako primárny
prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych
právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, na ochranu spotrebiteľa.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje, s poukazom na vyššie uvedené,
postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia

a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané),
pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi
možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o určené doplňujúce informácie) v určenej
lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade,
ak žalobca tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty, a to tak, že

súd návrh zamietne. V danom konaní súd tak učinil. Vychádzajúc z Nariadením preferovanej zásady
písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
drobných sporoch) súd bez pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, keďže žalobca tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky nedoplnil. Skutkové tvrdenia poskytnuté žalobcom boli nedostatočne jasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže vydanie arbitrárneho

rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR.

Žalobca formálne preniesol zmenkové informácie do tlačiva návrhu a aj na výzvu súdu zdôraznil, že
si neuplatňuje akékoľvek iné majetkové právo, len právo zo zmenky a nie z pohľadávky. V zmysle
ústavnej zásady rovnosti strán v konaní, s poukazom na judikatúru vyšších súdov a Ústavného súdu

SR, nebolo možné v konaní vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu žalobcu
(ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním ďalšieho priestoru
pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu ako práva zo zmenky).

Žalobca predložil spolu s návrhom zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu

sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka (žalovanej) zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmenkové
informácie, predovšetkým číslo zmluvy 5580883 korešpondujú s číslom zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalovanou ako dlžníčkou a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, dňa
16. 12. 2008, ktorý úver podľa vyššie označeného Rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, bol
zabezpečený zmenkou vystavenou 16. 12. 2008. Vzhľadom na uvedené, zamietnutím návrhu nebol

akceptovaný formalistický prístup žalobcu, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy inštitútu
uvedeného v žalobe (zmenka), keďže takýmto postupom žalobcu dochádza k zastieraniu prvotného
spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi.

Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k štátom Európskej únie má charakter medzinárodnej zmluvy

a má prednosť pred zákonmi. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy
povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov prameňov práva, ako
aj judikatúry Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (priamy prameň práva). Ak inak použiteľná
norma vnútroštátneho práva pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným
výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne

ochrany spotrebiteľov, podporu záujmov spotrebiteľov vrátane ich hospodárskych záujmov (napr.
Smernica 93/13/EHS článok 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, Smernica 2008/48/ES, bod 31, podľa ktorého
zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,

aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú, z účelu
právnej úpravy Smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom beztoho, aby mohol vplývať na ich obsah). Podľa článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa Rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora v Luxemburgu Asturcom Telecomunicaciones C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo
skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Ocáno Grupo Editoriál a Salvat Editores, C-240/98

až C2044/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 smernice. Osobitne je potrebné poukázať na Uznesenie
Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16. 11. 2010, Pohotovosť, s.r.o., proti Iveta Kočkovská
C-76/10, ktorá obchodná spoločnosť bola označená aj na predmetnej zmenke ako veriteľ, v zmysle

ktorého je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať
za nekalú v zmysle článkov Smernice. V prípade kladnej odpovede je úlohou vnútroštátneho súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Právnická osoba označená
na predmetnej zmenke sa stala centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako
aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých

boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné
podmienky.

V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporov postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane

zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky
predkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýibapozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu, na
ktorých jednoznačne trval, nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať
dodržanie právnych noriem spotrebiteľského práva s vyššie uvedeným cieľom. Súd bol povinný ex offo

posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve s ohľadom na žalovanú ako spotrebiteľku.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu s poukazom na uvedené
nie je možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované (vo vzťahu
k spotrebiteľovi sa zakazuje splniť dlh zmenkou), s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej

maximálnou výškou. Primárne tak bolo nevyhnutné zo strany žalobcu doplniť tvrdenia tak, aby
bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky
ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca jednoznačne odmietol. Prelomeniu zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje aj rozhodnutie Nemeckého
Najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965-II. Zaitschrift fűr das gesammte Handelsrecht und Wirtschaftrecht

191/62 Hamm. Ak Európsky súdny dvor v Luxembrugu (C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky
môže byť spotrebiteľom, o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o
samotného dlžníka, ako je to v tomto prípade. Tým, že žalobca napriek výzve súdu nedoplnil svoj návrh,
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to
nepriamo vyplýva z predloženej zmenky a označenia jej prvotného zmenkového veriteľa Pohotovosť,

s.r.o., čím žalobca znemožnil vykonať súdu ex offo súdu kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska
ich prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť
práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov vyplýva aj z procesných pravidiel obsiahnutých
v Nariadení, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, stanovením
jednoznačného imperatívu, a to zamietnutím návrhu (nariadenie neupravuje možnosť zamietnutia

návrhu). Ďalšie vyzývanie a nútenie žalobcu k produkovaniu skutkových tvrdení, umožňujúcich mu
byť úspešný, by bolo porušením komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie
z nízkou hodnotou sporov je konaním sporovým, v ktorej má navrhovateľ povinnosť tvrdenia ako
aj dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie
súdu. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky navrhovateľa, resp. pátrať, z čoho tieto nároky

pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013).Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v
danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej
ako aj úrovni európskeho práva. Neumožňuje ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a

prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, ako aj prípadné porušenie zákona spotrebiteľskej zmluve,
na základe ktorej zmenka vznikla. Zmluvné dojednanie v čl. 17 všeobecných obchodných podmienok k
úverovejzmluve,podľaktoréhozmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, je v rozpore s ust. § 4 ods.
6 Zákona č. 258/2001 Z. z. Umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka

požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, jej obsah a
konkrétne znenie nebolo tak so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Zmluvné dojednanie preto môže
predstavovať neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú zo zákona považované
za neplatné. Nemožno prihliadať ani neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok
0,25% denne, t. j. 91,25% ročne. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru by tak bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, konkrétne vyššie citované normy
na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v konaní neúspešnému. Keďže žalovaná si náhradu trov konania nevyplývala, ako ani trovy konania
žalovanej nevyplývali z obsahu spisu, súd rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.