Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010660
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812010660.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obvinenej T. G., nar. XX.XX.XXXX v X.,
pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 6. februára 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorú
podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.12.2013 sp. zn. 3T/220/2012, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora ako nedôvodná zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi podal dňa 24.09.2012 na Okresný súd v Prievidzi obžalobu
zo dňa 19.09.2012 pod č.k. 1Pv 431/11 na obvinenú T. G. pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 7.4.2011 asi o 15,00 hod. v X., na R. H. XXX/X, po predchádzajúcej dohode spoločným konaním
vylákala od poškodenej K. F. 650,- eur, pod zámienkou, že peniaze potrebujú urýchlene na operáciu
svojho známeho, ktorý mal byť v Nemocnici s poliklinikou v B., s tým, že keď potrebné náležitosti vybavia,
sa ešte v ten deň vrátia a vrátia jej aj peniaze a hoci vedeli, že peniaze poškodenej nevrátia, tieto je
doposiaľ nevrátili, čím spôsobili poškodenej K. F. škodu 650,- eur.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 06.12.2013 sp. zn. 3T/220/2012 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr.
por. s použitím § 215 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenej T.
G. pre uvedený skutok kvalifikovaný podanou obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo
dňa 19.09.2012, č.k. 1Pv 431/11, podanej na Okresný súd Prievidza dňa 24.09.2012 ako prečin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože trestné stíhanie je neprípustné.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že prejednávaný skutok, pre ktorý bola na
obvinenú podaná obžaloba, s prihliadnutím na objektívnu súvislosť v čase, spôsobe spáchania, v
jednotiacom zámere páchateľa spáchať daný trestný čin a momenty oznámenia o obvinení tvorí jeden
pokračovací prečin podvodu formou spolupáchateľstva so skutkami, za ktoré bola T. G. odsúdená
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 zo dňa 13.01.2012, právoplatným
dňa 28.03.2012. Pritom z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011

bolo zistené, že na toto odsúdenie sa vzťahovala Amnestia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa
02.01.2013 a uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 zo dňa 11.02.2013 bolo
rozhodnuté, že na základe tejto amnestie sa obvinenej odpúšťa trest uložený mu vyššie citovaným
trestným rozkazom s účinkom, že sa na ňu hľadí, ako by nebola odsúdená. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.03.2013. Vzhľadom na zásadu „ne bis in idem“ je právoplatné uznesenie o
Amnestii prezidenta Slovenskej republiky vzťahujúce sa na citovaný trestný rozkaz prekážkou pre

pokračovanie v trestnom stíhaní obvinenej za skutok, pre ktorý bola aktuálne podaná obžaloba a ktorý
tvorí vo vzťahu ku skutku, za ktoré bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.1T/170/2011 zo dňa 13.01.2012 jeden pokračujúci trestný čin. Preto podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por.
s použitím § 215 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné stíhanie pre skutok v aktuálne
prejednávanej veci zastavil, pretože je neprípustné.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť pretože ho v zákonnej lehote napadla sťažnosťou
prokurátorka. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že je síce nesporné, že v prejednávanom
prípade sa jedná o pokračovací trestný čin, avšak rozhodnutie o tom, že nie je možné pokračovať
v trestnom stíhaní obvineného za ďalší čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu považuje za

nesprávne a v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 Tr. por. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak sa dôvod
uvedený v § 9 ods. 1 Tr. por. týka len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu
nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie. V zmysle ustanovení Trestného
poriadku zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti konkrétnej osobe pre jeden z viacerých
čiastkových útokov (skutkov - § 10 ods. 16 Tr. por.), pokračovacieho trestného činu, netvorí prekážku
rozhodnutej veci vo vzťahu k ostatným čiastkovým útokom tohto pokračovacieho trestného činu, a

teda vo zvyšnej časti ohľadom ostatných čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu je naďalej
potrebné a oprávnené viesť trestné konanie proti obvinenej. Skutočnosť, že z procesného hľadiska sa
od 01.01.2006 považujú jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu za samostatné skutky
sa odráža aj v tom, že za každý jeden čiastkový útok musí byť vznesené obvinenie, podaná obžaloba
a súd musí rozhodnúť o všetkých čiastkových útokoch, ktoré sa obvinenej kladú za vinu. Z uvedených

dôvodov prokurátorka navrhla zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu a tomuto uložiť, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

Obvinená T. G. sa k sťažnosti prokurátorky nevyjadrila.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresnej
prokurátorky nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k názoru, že

vyslovený záver súdu prvého stupňa o tom, že skutok pre ktorý bola aktuálne podaná obžaloba na
obvinenú T. G. zo dňa 19.09.2012 pod sp.zn. 1Pv 431/11, tvorí ďalší čiastkový skutok pokračovacieho
trestného činu vo vzťahu k skutkom, za ktoré bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu
Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 zo dňa 13.01.2012, právoplatným dňa 28.03.2012.

Z trestného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 vyplýva, že trestným rozkazom sp.
zn. 1T/170/2011 zo dňa 13.01.2012, právoplatným dňa 28.03.2012 bola T. G. uznaná vinnou z prečinu
podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol jej uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený a určená skúšobná

doba v trvaní 18 mesiacov. Za tento skutok spáchaný dňa 24.03.2011 jej bolo vznesené obvinenie dňa
04.07.2011 a uznesenie o vznesení obvinenia jej bolo doručené dňa 15.08.2011.

Skutok, pre ktoré je obvinená trestne stíhaná v teraz posudzovanej veci a ktoré spáchala dňa 07.04.2011
spolu so skutkom spáchanými dňa 24.03.2011 v právoplatne rozhodnutej veci Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 1T/170/2011, spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako
aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať trestný čin, preto v zmysle § 122
ods. 10 a 13 Tr. zák. a § 10 ods. 16 Tr. por. tieto čiastkové útoky vykazujú zákonné znaky jedného
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. Napokon s týmto záverom sa stotožnil aj prokurátor a nebol ani sťažnosťou namietaný. Preto v

tomto smere krajský súd odkazuje v plnej miere na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na ustanovenie § 9 ods. 2 Tr. por. samotné právoplatné odsúdenie obvinenej za čiastkový
útok tohto pokračovacieho prečinu podvodu už citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 1T/170/2011 by nebolo prekážkou, aby sa vo zvyšnej časti viedlo trestné stíhanie pre ďalší

čiastkový útok tohto pokračovacieho trestného činu v teraz posudzovanej veci a mohlo preto prichádzať
do úvahy aj ukladanie spoločného trestu, teda postup predpokladaný v ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák.
Z trestného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 však vyplýva, že uznesením tohto súdu
sp. zn. 1T/170/2011 zo dňa 11.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2013 bol obvinenejtrest uložený jej trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/170/2011 zo dňa 13.01.2012
odpustený s účinkom, že sa ňu hľadí, ako by nebola odsúdená a to na základe Amnestie prezidenta
Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013. Preto v zmysle § 92 ods. 5 Tr. zák. je toto jeho odsúdenie

zahladené. Vzhľadom na účinky vyplývajúce z ustanovenia § 93 ods. 1 Tr. zák. a spojené so zahladením
tohto odsúdenia, je potom ukladanie spoločného trestu postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. vylúčené.
Zo znenia ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. je totiž zrejmé, že umožňuje uloženie spoločného trestu
len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho
trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok,

ktorý už nadobudol právoplatnosť, avšak nie aj v prípade, ak toto odsúdenie je už zahladené. Citované
ustanovenie Trestného zákona nemá totiž také znenie, ktoré by výslovne stanovovalo, že ustanovenie
o spoločnom treste za pokračovanie v trestnom čine sa použije aj vtedy, ak je skoršie odsúdenie takej
povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom na základnú zásadu „ne bis in idem“, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za

ten istý skutok, vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 ústavy, z čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, z čl. 4
Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) a
vyjadrenú v ustanoveniach § 2 ods. 8 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por., a s prihliadnutím na citované
rozhodnutie o Amnestii prezidenta Slovenskej republiku zo dňa 02.01.2013, ktoré v posudzovanej veci
tvorilo prekážku v pokračovaní trestného stíhania obvinenej T. G., rozhodol okresný súd správne, keď

podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné
stíhanie zastavil.

Preto krajský súd nepovažoval sťažnosť okresného prokurátora za dôvodnú a podľa § 193 ods.1
písm. c) Tr. por. túto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.