Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112212266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky 1. O. H.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ulici J. č. XX 2. O. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. na ulici J. č.
XX zastúpených JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
Dominikánskom námestí č. 11 a mal. M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym

opatrovníkom Q. A., Z. S. V. F. G. L. na návrh matky U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ulici J.
č. XX zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
Dominikánskom námestí č. 11 za účasti otca M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v G. na ulici W. č. X
zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
ulici Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 7.6.2013 č.k. 22P 59/2012-245 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného do 31.5.2013 a z r u š u j

e vo výrokoch o zvýšení výživného od 1.6.2013 do budúcnosti, ako aj vo výrokoch o dlžnom výživnom,
trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zníženie výživného pre mal. M. N., nar.
XX.X.XXXX zastavil. Dlžné výživné pre navrhovateľku v 1. rade a pre mal. M. za obdobie od 1.4.2008 do
31.5.2009 a pre navrhovateľku v 2. rade za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2009 neurčil. Zvýšil výživné od
otca pre navrhovateľku v 1. rade z 800,- Sk na 60,- € mesačne za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2000,

za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 45,- € mesačne a za obdobie od 1.4.2012 do budúca na 60,- €
mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať navrhovateľke v 1. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné
výživné za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre navrhovateľku v 1. rade v sume 394,- € povolil
otcovi splácať po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku.
Zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku v 2. rade z 800,- Sk na 60,- € mesačne za obdobie od 1.6.2009
do 31.12.2010 za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 45,- € mesačne a od 1.4.2012 do budúca na 60,-

€, ktoré zaviazal otca platiť navrhovateľke v 2. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za
obdobie 1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre navrhovateľku v 2. rade v sume 394,- € povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10,- € navrhovateľke v 2. rade spolu s bežným výživným až do zaplatenia
pod hrozbou straty výhody splátok, pričom 1. splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre mal. M. z 800,- Sk na 40,- € mesačne za obdobie
od 1.6.2009 do 31.12.2010, za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 30,- € mesačne a od 1.4.2012

do budúcna na 40,- € mesačne matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od
1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre mal. M. v sume 209,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 10,- € spolu s bežným výživným až do zaplatenia matke pod hrozbou straty výhody splátok, pričomprvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh matky, navrhovateľky v 1. a v 2. rade zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. b/, e/ O.s.p., nakoľko
nastali ďalšie okolnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené v súlade s ust. § 205a O.s.p.. Poukázal na
to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2013, kedy naposledy súd zisťoval všetky
dôležité okolnosti týkajúce sa možnosti poskytovania výživného zo strany otca, pritom pojednávanie

bolo ukončené s tým, že dokazovanie je ukončené a súd už len odročoval na vyhlásenie rozsudku na
deň 7.6.2013. Z uvedeného dôvodu otec ani nemohol súdu predložiť doklad o tom, že na jeho strane od
1.6.2013 dôjde k zmene, nakoľko zo strany jeho doterajšieho zamestnávateľa mu dňa 22.5.2013 bola
predložená listina, ktorou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/, t.j. stal sa
nadbytočným z dôvodu organizačných zmien a pracovný pomer sa tým skončil dňom 1.6.2013. Otec od
4.6.2013 sa stal práceneschopným, nakoľko jeho zdravotný stav sa vážne zhoršil a bolo nutné, aby sa

podriadil operačnému zákroku, ktorý bol plánovaný na 14.6.2013, teda nevie uviesť dokedy bude jeho
práceneschopnosť trvať a bude odkázaný iba na náhradu počas práceneschopnosti. Obdobná situácia
sa u neho vyskytla v roku 2011, kedy sa tiež musel podriadiť operačnému zákroku a od 1.1.2011 do
31.12.2011 bol jeho priemerný príjem mesačne 353,80 €, čo je výrazne pokles oproti jeho príjmu zo
zamestnaneckého pomeru, a aj keď je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 153,30

€, tento nebude schopný do budúcna uhrádzať podľa prvostupňového rozsudku. Z uvedeného dôvodu
žiadal upraviť výšku výživného za obdobie od 1.6.2013 na 45,- € u mal. O., 45,- € u mal. O. a 30,- €
u mal. M..

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade, ako aj matka mal. M. podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa, a to proti 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. výroku napadnutého rozsudku, keďže ho považujú za
vecne nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 1, 2 a nasl. O.s.p. a majú za to, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pochybil
v procese dokazovania, ako aj vo vyhodnocovaní dôkazov, ak nevyhovel návrhu matke a navrhovateľky
v 1. a v 2. rade na zvýšenie výživného na 83,- €, pretože bolo v schopnostiach a možnostiach, ako aj

majetkových pomeroch otca prispievať takouto reálnou sumou na maloleté deti. Vyslovili nesúhlas so
splácaním dlžného výživného, pretože výživné pre deti je prednostnou pohľadávkou, nakoľko nie sú
schopné samé sa živiť práve so zreteľom na naliehavosť potreby ktorej výživné slúži aj s prihliadnutím
na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Určenie nízkych splátok výživného neprimerane
zvýhodňuje otca, čo je aj v rozpore s účelom ktorému má výživné slúžiť. Tvrdia, že otec disponoval a

disponuje finančnou čiastkou titulom vyporiadania BSM a berie na seba neprimerane vysoké záväzky v
podobeúverovapôžičiek,čosapriečijehoobraneojehoúdajnejneschopnostiriadnesiplniťvyživovacie
povinnosti a záväzky týkajúce sa dlžného výživného. Súd pochybil v argumentácii týkajúcej sa bežného
výživného, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vo výške 55,- € k navrhovateľke v 1. a v
2. rade, ale vo výške 45,- € a obdobný záver je možné vyvodiť aj pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti

na mal. M.. Od tejto skutočnosti sa odvíja aj nesprávny výpočet dlžného výživného a nesprávne
závery pri posudzovaní plnenia vyživovacej povinnosti otcom v rámci jednotlivých období, čo robí
napadnuté rozhodnutie zmätočným, odôvodneným nesprávne, nedostatočne a napadnuté rozhodnutie
je preto nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa pochybil pri samotnom závere o odôvodnených potrebách
navrhovateľky v 1. a v 2. rade a mal. M., pretože počas konania predložili množstvo listinných dôkazov

ktoré preukazujú výdavky pre plnoleté navrhovateľky a mal. M., a preto nie je možný iný záver než
ten, že by sa otec mal podieľať na ich výžive minimálne v navrhovanej výške 83,- €. Od poslednej
úpravy výživného uplynula dlhá doba, ich nároky vzrástli, vzrástol aj reálny príjem na majetkové pomery
otca, ktorý býva v štvorizbovom byte so svojou družkou, ktorej príjem súd neskúmal, čerpal z finančnej
čiastky 17.000,- €, ktorú obdŕžal titulom vyporiadania BSM, poberá invalidný dôchodok a okrem toho má

pravidelný mesačný príjem plynúci z jeho zamestnania. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu matky a navrhovateliek v 1. a v 2.
rade na zvýšenie výživného v plnom rozsahu a zaviazal otca k náhrade prvostupňového aj odvolacieho
konania, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade, aj matka mal. M. vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázali na nedôvodnosť
podanéhoodvolania,pretožedôvodyvodvolanísúúčelovéapreodvolaciekonanieirelevantné.Dôvody,
ktorými otec argumentuje v odvolaní nie je možné považovať za skutočnosti zakladajúce odvolací dôvodpodľa § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože otec objektívne mohol a bol povinný predložiť súdu všetky
dôkazy, keďže k vyhláseniu rozsudku došlo 7.6.2013 a súd by v prípade predloženia nových dôkazov
otcom mohol zrušiť svoje uznesenie o skončení dokazovania a pokračovať v konaní a v dokazovaní v

súlade s návrhmi na ich vykonanie. Preto vyslovili názor, že odvolací súd nemôže prihliadať na nové
skutočnosti otcom predložené, pretože ich otec mal k dispozícii a mal ich predložiť súdu prvého stupňa
pred vyhlásením rozsudku súdom prvého stupňa. Nie je možné daný prípad subsumovať pod ust. § 205a
ods.1písm.d/O.s.p.,keďžezákonpredpokladáexistenciunovýchskutočnostíadôkazov,ktoréúčastník
nemohol predložiť, alebo označiť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale svoju zákonnú

povinnosť zanedbal a ani ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. § 205a ods. 1 neboli v konaní naplnené.
Poukázali na protirečivosť tvrdenia otca, že pracovný pomer so zamestnávateľom bol rozviazaný pre
nadbytočnosť a bol prepustený z organizačných dôvodov, pričom zároveň predložil dohodu o ukončení
pracovného pomeru. Pracovné pomery, ktoré zamestnávateľ rozväzuje so svojimi zamestnancami sa
nekončia dohodou, ale výpoveďou, kde dôvodom výpovede sú práve organizačné zmeny a v rámci
skončenia pracovného pomeru je zamestnancovi poskytnuté odstupné a plynie výpovedná doba. A aj zo

samotného názvu dohoda jednoznačne vyplýva, že bolo vôľou otca ukončiť jeho pracovný pomer, preto
vyslovili presvedčenie, že otec účelovo sa vzdal zamestnania, prípadne majetkového prospechu, napr.
výpovednej doby, odstupného, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti a nie je možné prihliadať ani
na otcom uvádzané skutočnosti, ktoré majú byť podľa jeho názoru dôvodom pre zmenu napadnutého
rozsudku, a to, že bude odkázaný na náhradu počas PN, pretože súd prihliada iba na okolnosti, ktoré

existujú v čase rozhodovania a nie na okolnosti, ktoré môžu hypoteticky nastať a ešte nenastali. Príjem
otca počas jeho práceneschopnosti sa nezníži len naopak zvýši, keďže je poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku 159,20 € a počas práceneschopnosti bude poberať nemocenské dávky. Zároveň
mu odpadnú výdavky na cestovné do práce. Zároveň žiadajú zohľadniť finančnú čiastku 5000,- €,
ktorou otec disponuje, a ktorá mu dokáže v plnom rozsahu vykompenzovať údajnú stratu príjmu počas

práceneschopnosti.

Otec ďalším podaním poukazoval na to, že 4.6.2013 je práceneschopný, má plánovanú ďalšiu operáciu,
od ktorej výsledku bude závisieť jeho možnosť návratu do pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že
jeho práceneschopnosť trvá a dávky práceneschopnosti mu už neuhrádza jeho bývalý zamestnávateľ

Z. A. vydala rozhodnutie zo 17.7.2013, ktorým mu priznala nárok na nemocenské v sume 7,85372500
€ na každý deň práceneschopnosti do budúcna. Z uvedeného vyplýva, že jeho mesačný príjem bude
predstavovať sumu 235,50 €.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania o znížení výživného pre mal. M. nebolo

odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
pokiaľ ide o zvýšenie výživného do 31.5.2013. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu nielen

prechodnúamusísajednaťozásadnúzmenuvtýchokolnostiach,zktorýchvychádzalopredchádzajúce
rozhodnutie súdu o výživnom. Z toho dôvodu je preto potrebné porovnať pomery z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré súrozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou
trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať z toho, aká
peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných
potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou

na budúce povolanie, a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré
vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. v čase
posudzovania súdu prvého stupňa o návrhu na zvýšenie výživného dospel odvolací súd k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane navrhovateliek v 1. a v 2. rade ako aj mal. M.
aj otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom v rovnakom

rozsahu v akom rozhodol súd prvého stupňa do 31.5.2013. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že od
predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateliek v 1. a v 2.
rade, ako aj mal. M. ktoré sú staršie, ich zvýšené odôvodnené potreby sú na výdavky na štúdium, stravu,
ako aj ostatné výdavky spojené s ich záľubami a športovými aktivitami. Odvolací súd zvýšené výživné
považuje za primerané a zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch

rodičov, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateliek v 1. a v 2. rade aj mal. M.. Preto odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny do 31.5.2013 potvrdil.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od 1.6.2013 do budúcna, ako
aj vo výrokoch o dlžnom výživnom na trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a podľa ods. 2
cit. zák. ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie na základe zistenia,

že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastali nové okolnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom
s poukazom na otcom v odvolaní uvádzané skutočnosti, že od 22.5.2013 sa stal nezamestnaným a
od 4.6.2013 práceneschopným. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa výsluchom účastníkov
vyžiadaním listinných dôkazov zistiť zárobkové schopnosti a možnosti otca prispievať na súčasné
odôvodnené potreby navrhovateliek v 1. a v 2. rade, ako aj mal. M.. Bude povinnosťou súdu zistiť

súčasné príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a následne povinnosťou súdu prvého stupňa
rozhodnúť aj o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť ako za dané obdobie
dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom a v novom rozhodnutí bude povinnosťou rozhodnúť
aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom s prihliadnutím na výšku dlžného výživného a zárobkové
a majetkové pomery otca. Keďže rozhodnutím odvolacieho súdu na úplne novom skutkovom základe

by účastníkov zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich
právnych záverov, a zároveň porušil tým princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.