Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810200745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810200745.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: MONAQ Leasing, a.s., so sídlom Panská 13,
Bratislava, IČO: 35 864 001, zastúpený Advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom
Tvarožkova č. 5, IČO: 35 975 016 proti odporcovi: GENERALINVEST, s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa
1, Prievidza, IČO: 316 408 93, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Sobotom, so sídlom Nitrianske
Rudno, Hlavná 659, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a vzájomnom návrhu odporcu

na určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
22. marca 2012, č. k. 12C/15/2010 - 223, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom určil, že vlastník nehnuteľnosti, stavby so súpisným
číslom XXXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym úradom Trenčín, Správou

katastra Prievidza, pre obec Prievidza, katastrálne územie Prievidza, postavená na pozemku parcela
č. XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Trenčín, Správou
katastra Prievidza, pre obec Prievidza, katastrálne územie Prievidza, má právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vlastníka nehnuteľnosti so súpisným č. XXXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Katastrálnym úradom Trenčín, Správou katastra Prievidza, pre obec Prievidza, katastrálne
územie Prievidza postavenej na pozemkoch s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Trenčín, Správou katastra
Prievidza, pre obec Prievidza, katastrálne územie Prievidza, bezodplatne strpieť uchytenie nosnej
konštrukcie prestrešenia na stavbe so súpisným č. XXXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom katastrálnym úradom Trenčín, Správou katastra Prievidza, pre obec Prievidza, katastrálne
územiePrievidza. Zamietol vzájomnýnávrhodporcu ourčenie,žekonštrukciapasážeajejprestrešenia
nachádzajúce sa medzi stavbou súpisné č. XXXXX - predajňa, postavenou na pozemku parcela č.

XXXX/X, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Prievidza a stavbou súpisné
č. XXXXX - Dom textilu Vtáčnik s prístavbou, postavenou na pozemkoch parcela č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Prievidza, je súčasťou
stavby súpisné č. XXXXX a je vo vlastníctve odporcu. Vymienil si právo rozhodnúť o náhrade trov
konania v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 151 os. 3 O.s.p.). Rozsudok odôvodnil
skutkovým stavom, ktorý zistil z vykonaného dokazovania, podľa ktorého navrhovateľ je výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Prievidza, a to stavby súp. č. XXXXX
postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemku parc. č. XXXX/X. Odporca je vlastníkom stavby
súp.č. XXXXXpostavenejnapozemkoch parc.č.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XaXXXX/Xanehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Prievidza. Stavby vo vlastníctve navrhovateľa a stavby vo
vlastníctve odporcu sú samostatne stojace stavby, ktoré tvoria komplex dvoch budov obchodného domu.
Sú stavebne spojené pasážou a schodiskom, ktoré sú na pozemku navrhovateľa. Toto prepojenie

prestrešením a schodmi je vybudované od roku 1987. Nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa užíva
nazákladenájomnejzmluvyobchodnáspoločnosťLUDOs.r.o. sosídlomvPovažskejBystrici. Uvedenáspoločnosť v septembri 2009 realizovala stavebné úpravy jestvujúceho prestrešenia koridoru (pasáže).
Prestrešenie bolo uvedenou spoločnosťou vykonané s nákladmi 106.562 eur (presklený výťah 70.163
eur + prestrešenie koridoru 36.399 eur). Následne spoločnosť LUDO žiadala od odporcu čiastočnú

úhradu nákladov spojených s rekonštrukciou tohto prestrešenia, inak bude „svoju pasáž“ užívať tak,
že to znemožní prechod zákazníkov do budovy odporcu. Na uvedený list reagoval odporca listom zo
dňa 22.10.2009, v ktorom nesúhlasil s participáciou na nákladoch, ktoré spoločnosť LUDO vynaložila
do ich majetku. Žiadal, aby spoločnosť LUDO odstránila strechu, ktorá je zachytená na ich streche bez
súhlasu vlastníkov, žiadal odstrániť všetky nosné časti budovy a schodiska, ktoré sú uchytené na ich

budove a spôsobujú im škodu. Do odstránenia strechy žiadal nájomné 500 eur mesačne. Žiadal ďalej
odstrániť z ich pozemku smetné kontajnery, klimatizáciu zo strechy jeho budovy. Žiadal za nosné časti,
kontajnery a klimatizáciu nájomné vo výške 1.000 eur mesačne s tým, aby sa do 31.10.2009 uzavrela
s nimi nájomná zmluva. Ďalším listom zo dňa 04.12.2009 odporca oznámil spoločnosti LUDO, že v
dôsledku toho, že na jeho list nereagoval, pristúpi k stavebným úpravám - k odstráneniu nosných častí
pasáže a strechy, čím bude znemožnené bezpečné využívanie pasáže aj nájomcami aj zákazníkmi.

Zo spisu tamojšieho súdu sp. zn. 17C/233/2009 okresný súd konštatoval, že spoločnosť LUDO, s.r.o. v
pasáži medzi budovami účastníkov umiestnila prenosné predajné stánky, a to bezprostredne k stavbe
odporcu - v časti, v ktorej sú umiestnené vchody do dvoch nebytových priestorov, ktoré odporca
prenajal tretím osobám. Takto postavené stánky zatieňovali nebytové obchodné priestory v stavbe
odporcu a sťažovali peší prechod k týmto prevádzkam, čo viedlo k tomu, že nájomníci odporcu (zrejme

navrhovateľa) presúvali tieto predajné stánky smerom do stredu pasáže.

Na základe rozsiahleho dokazovania okresný súd konštatoval, že obchodný dom „Vtáčnik“ postavili
právni predchodcovia účastníkov ako komplex dvoch budov, medzi ktorými sa nachádza pasáž, ktorú
užívali a užívajú obe strany. Ani jeden z účastníkov nepredložil žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by

bolo možné jednoznačne určiť, kto bol, resp. v súčasnosti je vlastníkom pasáže. Pasáž je prestrešená,
uchytená konštrukčne na oboch budovách vo vlastníctve účastníkov, a to už od doby vybudovania.
Každý zúčastníkovpredložil projektovúdokumentáciu,vktorýchjezakreslenáajpasáž. Nemalzistené,
že by navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia sa nepovažovali za vlastníkov pasáže, resp. že by
odporca alebo jeho právni predchodcovia mali akékoľvek výhrady k uchyteniu prestrešenia pasáže na

ich budove. Po celú dobu od postavenia pasáže, sa o túto navrhovateľ riadne staral, v priestoroch
pasáže upratoval, vykonával udržiavacie práce a v prípade potreby vykonal aj jej rekonštrukciu bez
toho, aby žiadal súhlas odporcu. To, že sa navrhovateľ považoval vždy pasáž za svoje vlastníctvo,
možno usudzovať aj z toho, že to bol v minulosti len navrhovateľ, ktorý dával časti pasáže do nájmu
tretím osobám. To, že navrhovateľ je vlastníkom pasáže a ním aj v minulosti cítil, mal súd preukázané

tým, že pozemok pod pasážou patrí vlastnícky navrhovateľovi, vyplýva z projektovej dokumentácie k
Domu potravín, na ktorej je zakreslená pasáž ako súčasť projektu, vrátane prestrešenia. Geometrický
plán, na ktorom je zakreslená pasáž ako súčasť Domu potravín, je súčasťou hospodárskej zmluvy
z roku 1990, čo bol aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľa. To,
že odporca nie je ani podielovým spoluvlastníkom pasáže a že nikdy nemal žiadne výhrady ohľadne

uchytenia prestrešenia pasáže na svojej nehnuteľnosti až do doby rekonštrukcie pasáže v roku 2009,
preukazuje samotné správanie odporcu. Nikdy nemal on, ani jeho právny predchodca výhrady k
uchyteniu prestrešenia pasáže na svojej nehnuteľnosti, pričom pasáž bola postavená ešte v roku 1987.
Odporca sa v minulosti nikdy nepodieľal na rekonštrukcii pasáže, odmietol sa na týchto nákladoch
podieľať, vyjadroval sa, že pasáž nie je jeho vlastníctvom.

Bez ohľadu na to, aké bolo stavebno - technické riešenie pasáže a kto ju vybudoval, navrhovateľ,
na rozdiel od odporcu po celú dobú od jej vybudovania bol dobromyseľný v tom, že mu pasáž
vlastnícky patrí. Odporca až po podaní návrhu zmenil svoje stanovisko k vlastníctvu pasáže, podľa
názoru súdu, účelovo, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Pasáž spolu s prestrešením bola

vybudovaná v roku 1987, odporca, ako aj predchádzajúci vlastníci stavby až do roku 2009 bez
akýchkoľvek námietok znášali upevnenie konštrukcie prestrešenia pasáže na stavbe v ich vlastníctve.
Upevneniu nosnej konštrukcie pasáže na svojej budove nijako nebránili, bez akejkoľvek odplaty ho
tolerovali. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca už viac ako 10 rokov dobromyseľne vykonáva
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka susednej stavby strpieť

uchytenienosnejkonštrukcieprestrešeniapasáže. Splnením podmienokdobromyseľnéhobezplatného
výkonu práva a uplynutím 10 rokov, nadobudol navrhovateľ právo zodpovedajúce vecnému bremenu
podľa § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, preto odporca je povinný
strpieť uchytenie nosnej konštrukcie prestrešenia pasáže na svojej stavbe. Okresný súd považoval zanadbytočné na návrh odporcu doplniť dokazovanie spisom V XXX/XX zo Správy katastra Prievidza,
ktorého obsahom je kompletná dokumentácia o nadobudnutí Domu potravín navrhovateľom, a preto
tento dôkaz nevykonal.

Odporca sa v konaní vzájomným návrhom domáhal určenia, že konštrukcia pasáže a jej prestrešenia
nachádzajúce sa medzi stavbou súpisné číslo XXXXX - predajňa, postavenou na pozemku parc. č.
XXX/X, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Prievidza a stavbou súpisné č. XXXXX - Dom
textilu Vtáčnik s prístavbou, postavenou na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na

LV č. XXXX k. ú. Prievidza, je súčasťou stavby súpisné č. XXXXX a je vo vlastníctve odporcu. Okresný
súd konštatoval, že odporca má naliehavý právny záujem na tomto určení (§ 80 O.s.p.), pretože iba na
základe autoritatívneho rozhodnutia súdu sa vyrieši otázka vlastníctva pasáže a prestrešenia, pretože
sa účastníci nedokážu dohodnúť.

Vzhľadom na skutkové zistenia a právne závery uvedené vyššie, okresný súd tento vzájomný návrh

odporcu zamietol. Okresný súd si vymienil právo rozhodnúť o náhrade trov konania do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že
vlastníkovi zákon vymedzuje jeho základné oprávnenia, ktoré môže vykonávať pri výkone svojho
vlastníckeho práva. Vlastník má pritom právo predmet svojho vlastníctva užívať, ale aj neužívať,
prípadne užívanie prenechať inému. Podľa technickej dokumentácie, ktorú má k dispozícii, investorom
a staviteľom pasáže, ako aj jej prestrešenia bol OTEX - Textil Žilina, š. p., pôvodný vlastník stavby

súp. č. 10430, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Prievidza, pre obec
Prievidza, k. ú. Prievidza (ďalej len „Stavba so súp. č. XXXXX“), ktorá prešla v roku 1996 do jeho
vlastníctva. Konštrukcia pasáže, ako aj jej prestrešenia, nie sú právne samostatnými vecami - stavbami,
preto mohli byť spoločnosťou OTEX - Textil Žilina, š. p., postavené iba ako súčasť Stavby so súp. č.
XXXXX vo vlastníctve odporcu a vlastnícky teda patrili predchodcovi odporcu. Uvedené vyplýva aj z

písomného stanoviska Mgr. art. F. B. a Ing. Arch. W. S. v apríli 2010. Uvedené vyplýva aj z odborného
stanoviska zo dňa 25.08.2010 znalca z odboru stavebníctva Ing. W. C.. Namietal argumentáciu súdu,
že navrhovateľ je vlastníkom pasáže a vlastníkom sa aj v minulosti cítil, čo mal súd preukázané aj tým,
že pozemok pod pasážou vlastnícky patrí navrhovateľovi. Toto je však v rozpore s ustanovením §
120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku. Tiež argument

okresného súdu, od ktorého odvodzuje vlastníctvo pasáže, že „navrhovateľ vždy považoval pasáž za
svoje vlastníctvo možno dokladovať tým, že to bol v minulosti len navrhovateľ, ktorý časti pasáže dával
donájmutretímosobám“, jepodľajehonázoru,vrozpore sustálenou judikatúrou NajvyššiehosúduSR
(sp. zn. 5Cdo 39/99, sp. zn. 4Cdo 156/2007), ale aj v rozpore s § 151 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko navrhovateľ nebol dobromyseľný držiteľ. Navrhovateľ dával časti pasáže do nájmu

tretím osobám bez právneho dôvodu, čím mu vznikal neoprávnený prospech.

Podľa jeho názoru, okresný súd nesprávne posúdil splnenie zákonných predpokladov vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to predovšetkým otázku dobromyseľnosti navrhovateľa, ktorú
odôvodnil v rozpore s ustálenou judikatúrou.

Na dokázanie dobrej viery nestačí len preukázanie a konštatovanie, že po istý čas nikto nebránil užívaniu
pasáže a že sa toto užívanie tolerovalo, pokiaľ by súčasne nebola preukázaná aj existencia právnej
povinnosti trpieť výkon tvrdeného. Je toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom objektívne
nepreukázal existenciu právneho dôvodu, ktorý by ho akokoľvek oprávňoval na uchytenie nosnej

konštrukcie prestrešenia pasáže na stavbe vo vlastníctve odporcu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu
SR, „jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patrí. Dobromyseľný držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí alebo že má k
veci právo, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých je možné usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú

vydržaciu dobu“. Navrhovateľ nijakým spôsobom nemohol byť pri bežnej opatrnosti dobromyseľný
v tom, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v povinnosti odporcu ako
vlastníka susednej stavby strpieť uchytenia nosnej konštrukcie prestrešenia pasáže na susednej
stavbe vo vlastníctve odporcu. Akcentoval svoj názor, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno napreukázanie existencie právneho dôvodu nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
pretože na naplnenie zákonných podmienok vydržania nestačí iba dlhodobý a nerušený výkon práva
bezodplatného užívania - bez výslovného súhlasu odporcu, ale je potrebné preukázať aj existenciu

právnej povinnosti strpieť výkon tvrdeného práva.

Navrhovateľ využil svoje procesné právo a k odvolaniu odporcu podal písomné stanovisko. Navrhol
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, právny zástupca odporcu
účelovo argumentuje len niektorými skutkovými zisteniami, pričom prehliada iné dôležité skutočnosti,

vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Ku konštatovaniu odporcu v odvolaní, že podľa technickej
dokumentácie, ktorú má k dispozícii, investorom aj staviteľom pasáže, ako aj jej prestrešenia, bola
spoločnosť OTEX - Textil Žilina, š. p., pôvodný vlastník Domu textilu, toho času vo vlastníctve odporcu,
čo malo byť preukázané a písomnými stanoviskami Mgr. Art. F. B. a Ing. Arch. W. S., ako aj Ing.
W. C.. Tieto však iba konštatujú, že investorom pasáže bol OTEX - Textil Žilina. š.p. Poukázal
na to, že uvedené stanoviská boli vypracované na základe žiadosti a podkladov dodaných výlučne

odporcom, ktorý ich pravdepodobne aj financoval. Zároveň uviedol, že Ing. V.. W. S. na pojednávaní
konštatoval odlišný záver než aké je v stanovisku, že totiž podľa výkresov Domu potravín je v projekte
pasáž začlenená k Domu potravín a právny predchodca navrhovateľa pri jej výstavbe vystupoval ako
spoluinvestor. Poukázal na skutočnosť, že odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by deklaroval záver,
že by konštrukcia prestrešenia, ako aj pasáž, prešla vlastnícky na odporcu, naopak, ako vyplýva z

dokazovania, geometrický plán, na ktorom je zakreslená pasáž ako súčasť Domu potravín, je súčasťou
hospodárskej zmluvyzroku1990,čobolajtitulnadobudnutia vlastníckeho právaprávnehopredchodcu
navrhovateľa. Odporcom namietané právne závery okresného súdu o dobromyseľnosti navrhovateľa,
nepovažuje za opodstatnené. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu, že „Bez ohľadu na to, ako bolo
stavebno-technickériešeniepasážeaktojuvybudoval,navrhovateľ,narozdiel ododporcu,pocelúdobu

odjejvybudovaniaboldobromyseľnývtom,žemupasážvlastníckypatrí, čooodporcovitvrdiťnemožno,
keď tento až po podaní návrhu na súd, svoje stanovisko k vlastníctvu pasáže účelovo, bez akéhokoľvek
racionálnehozdôvodneniazmenil“,považujezasprávne. Odporcanebolsozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľný v tom, že mu prestrešenie a pasáž patrí, čím nemohol splniť zákonnú podmienku
vydržania, ktorou je dobromyseľnosť odporcu vo vzťahu k oprávnenej držbe veci, v dôsledku bol návrh

odporcu na určenie vlastníckeho práva k prestrešeniu a pasáži opodstatnene a dôvodne zamietnutý.
Odporca sa o prestrešenie a pasáž náležite nestaral, viackrát deklaroval, že mu pasáž a prestrešenie
nepatrí. V rámci iného konania tamojšieho súdu sp. zn. 7C/7/2010 odporca túto skutočnosť nepriamo
potvrdzuje. Poukázal aj na predbežné opatrenie vydané vo veci tamojšieho súdu sp. zn. 17C/234/2009,
v ktorom súd odporcovi zakázal zasahovať do prestrešenia a jeho nosnej konštrukcie, pričom v

odôvodnení uviedol, že zo strany odporcu ide o hrozbu bezprostredného svojvoľného protiprávneho
konania, ktoré je v rozpore s povinnosťou vlastníka, ktoré spočíva aj v tom, že je povinný strpieť výkon
práva vecného bremena, ktorého existencia sa javí z doteraz osvedčených skutočností. V závere
zdôraznil, že predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k prestrešeniu a
pasáži, ale určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V predmetnom právnom vzťahu medzi

navrhovateľom a odporcom, aj keď ide iba o domnelý právny vzťah, navrhovateľovi patrí právo k cudzej
veci, spôsobilé byť obsahom vecného bremena a odporca je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto
práva (právo na uchytenie konštrukcie), teda predmetné strpenie je spôsobilé byť obsahom vecného
bremena, aj zo skutočnosti, ktorou je samotná nutnosť uchytenia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
a uvedené skutočnosti, je nepochybné, že navrhovateľ bol dlhodobo dobromyseľný vo svojom práve na

uchytenie konštrukcie prestrešenia. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 44,38 eur.

Krajskýsúdpreskúmalvecvintenciáchustanovenia§212ods.1O.s.p.,vmedziachpodanéhoodvolania
a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. taxatívne vymedzuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci, je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav síce aplikuje správny
právny predpis, avšak ho nesprávne interpretuje, alebo tiež vtedy, ak na zistený skutkový stav aplikuje
nesprávnu právnu úpravu.Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odporcom uplatnený odvolací
dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, je uplatnený opodstatnene.

Predmetom konania a rozhodnutia je návrh navrhovateľa, aby súd svojím rozhodnutím deklaroval, že
vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, podľa ktorého vlastník stavby súp.
č. 10429, bližšie označenej v návrhu, je povinný strpieť bezodplatne uchytenie nosnej konštrukcie
prestrešenia na stavbe so súpisným číslom XXXXX - bližšie identifikovanej v návrhu.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ustanovenia

§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podmienkou vydržania je držba, a to oprávnená. Pre vznik držby je potrebné splniť dve podmienky: vôľa
nakladať s vecou ako s vlastnou (animus possidendi) a faktické ovládanie veci (corpus possessionis).

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, a že je
dobromyseľný so zreteľom ku všetkým okolnostiam, za ktorých by vôbec mohlo vzniknúť vecné právo,

teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Oprávnená držba nemôže byť založená na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej
opatrnosti vyhnúť. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je
ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce dobromyseľný, avšak

nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť oprávneným držiteľom.

Odporca vo svojom odvolaní akcentuje námietku, že okresný súd sa nedostatočne vyporiadal so
všetkými zákonnými požiadavkami na záver o tom, že navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (ktorého obsah je uvedený vo výroku rozsudku okresného súdu). Poukázal najmä

na absenciu titulu, z ktorého by mohol navrhovateľ vyvodiť, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

Záver okresného súdu, že navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním
vychádza z toho, že navrhovateľ je vlastníkom pasáže a vlastníkom sa aj v minulosti cítil, čo bolo

preukázané aj tým, že pozemok pod pasážou patrí navrhovateľovi, projektovou dokumentáciou k
Domu potravín, na ktorej je zakreslená pasáž ako súčasť projektu, vrátane prestrešenia, ďalej tým, že
geometrický plán, na ktorom je zakreslená pasáž ako súčasť Domu potravín, je súčasťou hospodárskej
zmluvy z roku 1990, čo bol aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva predchodcu navrhovateľa. Na
inom mieste v odôvodnení svojho rozsudku však okresný súd uviedol, že Obchodný dom „Vtáčnik“

bol postavený právnymi predchodcami účastníkov ako komplex dvoch budov, medzi ktorými, v
priestore nad pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádza pasáž, ktorú v minulosti užívali
právni predchodcovia účastníkov a túto v súčasnosti účastníci užívajú. Účastníci nepredložili žiadny
relevantný písomný dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne určiť, kto bol, resp. v súčasnosti
je vlastníkom pasáže. Pasáž medzi budovami je prestrešená, konštrukčne uchytená na oboch

budovách vo vlastníctve účastníkov už od vybudovania pasáže. Každý z účastníkov predložil projektovú
dokumentáciu, pričom na viacerých výkresoch tejto dokumentácie, týkajúcej sa oboch budov, je
zakreslená aj pasáž.Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že Obchodný dom „Vtáčnik“ v Prievidzi bol vybudovaný v
osemdesiatych rokoch minulého storočia ako stredisko občianskej vybavenosti, a to dvoma štátnymi
hospodárskymi organizáciami ZDROJ Banská Bystrica, š. p. a OTEX Žilina, š.p. Hospodársku činnosť

organizácii a právne vzťahy vznikajúcu pri tejto činnosti upravoval Hospodársky zákonník - zák. č.
109/1964 Zb.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, stavba sa považovala za vlastníctvo tej soc. organizácie, ktorá ju
obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie.

V zmysle § 64 cit. zákona, národným majetkom boli všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve
(hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, jednotlivé časti národného majetku boli v správe štátnych
hospodárskych organizácií.

Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu, vychádzajúc z toho, že tak ZDROJ Banská Bystrica, š. p., ako
aj OTEX Žilina, š. p., boli štátnymi organizáciami, bez ohľadu, kto predmetné stavby obstaral, sa tieto
stali vlastníctvom štátu.

Zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov, tzv. zákon o malej privatizácii, umožňoval prevod majetku štátu na iné osoby.

Z obsahu spisu je zrejmé, že Fond národného majetku SR ako predávajúci previedol o. i. vlastnícke
práva k veciam, ktoré slúžia k činnosti ZDROJ Banská Bystrica, š. p., resp. jeho časti odštepného

závodu 04-08 Prievidza, ako aj OTEX Žilina, š. p., postupom podľa zák. č. 92/1991 Zb.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetné stavby a pasáž medzi nimi boli vlastníctvom štátu a vyššie
uvedené štátne organizácie ich mali iba v správe, teda nie vo vlastníctve, ako sa mylne domnievali
účastníci a súd.

Pre posúdenie otázky, či predmetná pasáž s prestrešením, ktorá má zrejme charakter súčasti veci
(definovanej v ust. § § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bola predmetom prevodu majetku štátu
podľa zákona č. 92/1991 Zb., a to na navrhovateľa resp. na odporcu, budú významné privatizačné
protokoly a ich prílohy, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmlúv o prevode majetku štátu.

Bude preto potrebné, aby predmetom dokazovania bola uvedená právne významná skutočnosť, a to
z hľadiska titulu nadobudnutia práva oboch účastníkov, vzhľadom na návrh navrhovateľa a vzájomný
návrh odporcu.

Zistenie uvedených skutočností bude teda možné z uvedených privatizačných protokolov a ich príloh,
ktoré predložia účastníci, prípadne ich súd zabezpečí od Fondu národného majetku SR, Drieňová 27,
Bratislava, resp. ich vyžiada od správy katastra, ako to napokon aj žiadal v konaní odporca.

Až po vykonaní dôkazu uvedenými privatizačnými projektmi vrátane príloh, bude môcť okresný súd

rozhodnúť o obidvoch uplatnených nárokoch a súčasne o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .