Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Farkašová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/81/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240036
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240036.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Q- ELEKTRIK Slovakia
s.r.o., so sídlom M. Rázusa 7, 010 01 Žilina, IČO: 44 415 150, právne zastúpeného Mgr. Richardom
Karkóm, advokátom so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému D.. T. P., Z.. XX.XX.XXXX,
B. V. XXXX/XX, XXX XX X.Š., právne zastúpenému JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom
Kukučínova č. 19, 040 01 Košice, v konaní o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 528,71 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 524,45 Eur od 30.05.2010 do zaplatenia,
sumu vo výške 1 474,74 Eur, ako aj trovy konania.
Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ ako predávajúci uzatvoril dňa 21.04.2010 so
spoločnosťou TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. ako kupujúcim rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej
dodal žalobca žalovanému dňa 26.04.2010 prostredníctvom prepravcu tovar. Následne žalobca vystavil
žalovanému daňový doklad a to faktúru č. 10100049 na sumu 8524,45 Eur, splatnú dňa 29.05.2010.
Napriek tomu spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. žalobcovi dlžnú sumu
nezaplatila. Z tohto dôvodu žalobca podal voči spoločnosti TECHNOLOGYR B.T. s.r.o. na Okresnom
súde Košice II., návrh na vydanie platobného rozkazu. Dňa 02.12.2010 sa stal právoplatným a
vykonateľným Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II. zo dňa 09.11.2010 č.k. 38Rob/234/2010-
26, ktorým bola spoločnosť TECHNOLOGYR B.T. s.r.o. zaviazaná na úhradu istiny vo výške 8524,45
Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8524,45 Eur od 30.05.2010 do zaplatenia, ako
aj trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, preto žalobca podal na
Exekútorskom úrade G. J. návrh na vykonanie exekúcie. Dlžná suma nebola do dnešného dňa žalobcovi
uhradená. Podľa súdneho exekútora spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. nevlastní žiaden majetok,
nemá zamestnancov, je nečinná a pohľadávka žalobcu je zjavne nevymožiteľná. Žalobca má za to, že
žalovaný ako konateľ spoločnosti svojim konaním porušil povinnosť, vyplývajúcu mu z funkcie konateľa
spoločnosti, a to tým, že pri výkone svojej pôsobnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v
súladesozáujmamispoločnosti,keďnezabezpečil,abyspoločnosťTECHNOLOGYRB.T.,s.r.o.uhradila
žalobcovi vystavené faktúry riadne a včas. Následne žalobca má za to, že spoločnosti TECHNOLOGYR
B.T., s.r.o. vznikla škoda vo výške žalobcovho nároku na úrok z omeškania a ostatné príslušenstvo. Z
tohto dôvodu si žalobca touto žalobou v zmysle § 135 ods. 5 Obchodného zákonníka uplatňuje voči
žalovanému ako konateľovi spoločnosti úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8524,45 Eur od30.05.2010 do zaplatenia, trovy základného konania vo výške 511,00 Eur, trovy právneho zastúpenia vo
výške 624,54 Eur, trovy spojené s úhradou notárskeho poplatku za overenie exekučného titulu vo výške
3,19 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 322,51 Eur, trovy spojené s úhradou
súdneho poplatku za žiadosť exekútora o udelenie poverenia v sume 16,50 Eur.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 05.09.2013, kde
žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že spoločnosti
TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. v súvislosti s obchodným vzťahom so žalobcom, ani v súvislosti s
jeho konaním, ako konateľom spoločnosti žiadna škoda nevznikla. Žalobca túto škodu nijakým
spôsobom nepreukázal. Rovnako žalobca vôbec nepreukázal, aby ako konateľ obchodnej spoločnosti
TECHNOLOGYR B.T. s.r.o. pri výkone svojej pôsobnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti. Žiadne z uvedených tvrdení žalobcu nie je pravdivé. Zároveň žalovaný
uviedol, že žalobca v tejto žalobe nepreukázal ani protiprávny úkon ani vznik škody. Z tohto dôvodu
žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 27.11.2012,
výpisom z obchodného registra žalobcu a spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., faktúrou č.
10100049, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 38Rob/234/2010, exekučným spisom
sp. zn. Ex/132/2013 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina vo vložke č. 50193/L.
Spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I.,
so sídlom Michalská 50, Košice 040 11, IČO: 36 187 160.
Žalovaný je podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 38Rob/234/2010 mal súd za preukázané, že
žalobca návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2010 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým
zaviaže spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 524,45 Eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 524,45 Eur od 30.05.2010 do zaplatenia, ako
aj trovy konania. Okresný súd Košice II. vydal dňa 09.11.2010 Platobný rozkaz č.k. 38Rob/234/2010
-26, ktorým uložil spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 8 524,45 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 524,45
Eur od 30.05.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 02.12.2010.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice II. mal súd za preukázané, že dňa 03.05.2011
bolo pod sp. zn. 35Er/1009/2011 vydané poverenie pre súdneho exekútora G. J. na vykonanie exekúcie
v zmysle vykonateľného Platobného rozkazu Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 38Rob/234/2010-26
zo dňa 09.11.2010. Dňa 26.05.2011 bolo exekútorským úradom Dolný Kubín súdnym exekútorom G.
J.F. vydané upovedomenie Ex 140/2011-3. Súdny exekútor vydal dňa 26.05.2011 zároveň príkaz na
začatie exekúcie pod sp. zn. Ex 140/2011. Dňa 12.07.2011 bol súdnym exekútorom vydaný exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žemázato,žeichžalobajevcelomrozsahudôvodná,
poukázal na to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou voči
veriteľom, z tohto dôvodu podali žalobu v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,
ako náhradu škody. Žalobca ako veriteľ sa nemôže domôcť uspokojenia svojej pohľadávky, ktorú má
voči spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., nakoľko jej majetok nepostačuje na uspokojenie tejto
pohľadávky.Žalovanýporušilsvojupovinnosť,nepostupovalsodbornoustarostlivosťou,čímspoločnosti
TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. spôsobil škodu.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko si nie
je vedomý, aby spoločnosti spôsobil škodu. Pokiaľ ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy v čase, keď
bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim, čiže žalobcom a spoločnosťou TECHNOLOGYRB.T., s.r.o. kde bol štatutárnym zástupcom, bola uzatvorená iba táto kúpna zmluva. V čase vystavenia
faktúry na kúpnu cenu, spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., nemala dostatok finančných prostriedkov v
účtovníctve, nakoľko v stavebníctve bola zlá situácia. Voči platobnému rozkazu nepodal odpor, nakoľko
chcel za spoločnosť TECHNOLOGYR B.T. zaplatiť celú kúpnu cenu. Túto však nezaplatil z dôvodu, že
sa spoločnosť TECHNOLOGYR B.T. dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, nedosahovala
zisk, nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie tejto kúpnej ceny. V čase uzatvárania
kúpnej zmluvy podnikali, mali finančnú situáciu ako každá firma, boli ťažkosti, ale priebežne ich riešili a
splácali záväzky voči jednotlivým veriteľom. Snažil sa plniť predovšetkým záväzky voči zamestnancom,
dať im výplaty, v ďalšom bol viazaný inštrukciami majiteľa spoločnosti. Na majetok firmy je vedených
niekoľko exekúcií, účty sú zablokované. Zhruba pol roka dozadu, táto spoločnosť nevykonáva žiadnu
činnosť. Firma mala aj iných veriteľov, slušným spôsobom im zavolal, aby uhradili dlžné prostriedky.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore
s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu,
konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú
alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu
obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody
voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku,
a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom
zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 %
výšky základného imania.
Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Žalobca sa touto žalobou domáhal náhrady škody od žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti
TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. Žalobca svoju žalobu odôvodnil s poukazom na zákonné ustanovenie §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka, uplatnil si touto žalobou nárok veriteľa na náhradu škody voči
konateľovi spoločnosti. Svoju argumentáciu odôvodnil skutočnosťou, že konateľ je povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a mal za to, že žalovaný svojim konaním
naplnil všetky predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, nakoľko ako osoba, zodpovednáza obchodné vedenie spoločnosti, nezabezpečila, aby si spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. ako
kupujúci plnila svoje povinností, vyplývajúce pre ňu z uzatvorenej kúpnej zmluvy teda, aby uhradila
žalobcovi vystavenú faktúru, titulom úhrady kúpnej ceny, čim spôsobil spoločnosti TECHNOLOGYR
B.T. škodu. Žalobca si teda v zmysle zákonného ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka
uplatnil náhradu škody od žalovaného, ktorú špecifikoval v žalobe a ktorá konkrétne pozostáva z úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 524,45 Eur od 30.05.2010 do zaplatenia, trov základného
konania vo výške 511,00 Eur, trov právneho zastúpenia v základnom konaní vo výške 621,54 Eur,
trov spojených s úhradou notárskeho poplatku za overenie exekučného titulu vo výške 3,19 Eur, trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 322,51 Eur, trov spojených so zaplatením súdneho
poplatku za žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 Eur.
S takouto právnou argumentáciou žalobcu, podľa názoru súdu nie je možné súhlasiť.
Pod pojmom škoda súdna prax chápe ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívna vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda sa rozumie
ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím
osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov a
pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov
alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so
zákonom, nadobudli majetok v rozpore s ustanovením § 59a.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri
výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia nezodpovedajú za škodu, spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia, to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi
predpismi, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu,
konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Porušením uvedených právnych povinností zo strany konateľa vzniká obchodnoprávna zodpovednosť,
vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje ako nepriaznivý
dôsledok vzniku sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti je
zodpovednosťou obchodnoprávnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 Obchodného zákonníka.
Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie.
Spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi
porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže
liberačné dôvody, uvedené v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, alebo liberačné dôvody, uvedené
v § 374 Obchodného zákonníka.
Podľa § 135a ods. 5, Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimiuzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Vprejednávanejvecisajednáotakýtoprípad,keďžalobcanárokyspoločnostiuplatňujevosvojommene
ako veriteľ spoločnosti, pretože nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti v exekučnom
konaní vedenom na majetok spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o.
Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady
obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku
sú zhodným právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou a jednak
judikatúrou. V tomto zmysle, či už Občiansky alebo Obchodný zákonník výslovne neustanovuje, aké sú
predpoklady zodpovednosti za škodu. Tieto predpoklady sú preto definované len teóriou, ich obsah je
naplňovaný praxou.
Vprípadezodpovednostizaškoduvobchodnoprávnychvzťahoch,platíšpeciálnaúpravazodpovednosti
za škodu z porušenia povinností z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej
zodpovednosti. Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasl. sa ďalej rozširuje ustanovením § 757 Obchodného
zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinností, ustanovenej obchodným zákonníkom. Pojem
zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý právny následok, predvídateľný sankčnou
zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Takýto právny
následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú
doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na
reštitúciu narušeného právneho stavu.
Predpoklady vzniku obchodnoprávnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru,
poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila
povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi
porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.
Porušenie povinností zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
musí byť poškodením preukázané.
V občianskom súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je
vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, vznik škody,
ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako
následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti.
Otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou,
je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody
spoločnosti a vzťah príčiny a následku.
Ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti
spoločnosti ako dlžníkovi, voči jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôžu svoju
pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči jej
konateľom nezanikajú ani v prípade, ak sa spoločnosť vzdá svojich nárokov na náhradu škody, alebo
s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky
veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo
strany veriteľa spoločnosti je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, vymedzuje základné povinnosti konateľov voči
spoločnosti tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri
rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlospoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb, pred záujmami spoločnosti.
Zodpovednosť konateľov za škodu, spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na
akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, bez
ohľadu na úmysel, alebo nedbanlivosť. Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom
konaní alebo v opomenutí konať, v prípade, ak by existovala povinnosť určitým spôsobom konať.
Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti, vyplývajúcej z právneho
predpisu, alebo o porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv.
generálnehodeliktu,keďkaždéprotiprávnekonaniemôžebyťprisplneníďalšíchpredpokladovdeliktom.
Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale
musíbyťpoškodenýmpreukázaná.Vsúdnomkonaníjetakúlohoužalobcuakopoškodenéhopreukázať,
že došlo k určitému schodku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon.
Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním, je právnym posúdením, ktorá prislúcha
súdu.
V prípade, ak spoločnosť alebo veriteľ spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti konateľom
spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinností pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou
žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť
žalovaného konateľa za protiprávny úkon.
Dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti žalovaného konateľa za vznik škody spoločnosti
TECHNOLOGYR B.T., prislúcha žalobcovi.
Žalovaný konateľ sa môže zbaviť povinnosti na náhradu škody ak preukáže, že k porušeniu povinností
došlo v dôsledku okolností, vylučujúcich zodpovednosť, alebo ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia nezodpovedajú za škodu, spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia. To neplatí, ak by bolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou
alebo stanovami.
Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodnoprávnou, ktorá
sa upravuje ustanovením § 373 Obchodného zákonníka, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, kde
sa nevyžaduje zavinenie.
Pri nárokoch spoločnosti na náhradu škody voči konateľom je povinnosťou preukazovať konateľom
porušenie ich povinností, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti.
Súdzdôrazňuje,žepojemodbornástarostlivosťzákonnedefinuje.Vzásadesaodbornoustarostlivosťou
chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie konateľa s prihliadnutím na predmet
podnikania.
V§135aods.5Obchodnéhozákonníka,jeupravenýsúbehnárokovspoločnostiaveriteľaspoločnostina
náhradu škody voči konateľom spoločnosti. Veriteľ si uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti,
teda nie jemu. Veriteľ pri tom musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Na
pohľadávku by mal mať exekučný titul.
V tomto prípade mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súdu nepreukázal, že v tomto
konaní protiprávnym konaním konateľa - v tomto prípade žalovaného, spoločnosti TECHNOLOGYR
BT, s.r.o. vznikla škoda, ako aj to, aby žalovaný ako konateľ spoločnosti nepostupoval s odbornou
starostlivosťou.Je potrebné zdôrazniť, že nie každé nezaplatenie faktúry v rámci obchodného styku , automaticky
znamená existenciu protiprávneho úkonu zo strany štatutárneho zástupcu.
Podľa názoru súdu, spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., ktorej žalovaný je štatutárnym orgánom,
žiadna škoda nevznikla. Žalovaná spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. príslušenstvo, vyplývajúce z
kúpnej ceny, ako aj trovy, či základného, alebo exekučného konania neuhradila, teda nedošlo k úbytku
v jej majetkovej sfére. Žalobca ako veriteľ spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., nepreukázal, aby
konateľ spoločnosti, v tomto prípade žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, resp. porušil
svoje povinností, ktoré mu ako konateľovi obchodnej spoločnosti prislúchali, čím podľa názoru súdu
v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný jednoznačne vo svojej výpovedi poukázal, že
plnil len pokyny spoločníka spoločnosti. Rovnako uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu nepodal
z dôvodu, že chcel a bolo v jeho záujme uhradiť žalobcovi kúpnu cenu titulom vystavenej faktúry. V
prvom rade postupoval a vyplácal mzdy pre svojich zamestnancov, až následne chcel uspokojiť nároky
ostatných veriteľov. Podľa názoru súdu žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik škody na majetku
spoločnosti TECHNOLOGYR B.T., s.r.o., rovnako to, aby zo strany konateľa tejto obchodnej spoločnosti
došlo k protiprávnemu úkonu.
V tomto prípade je súd toho názoru, že žalobca sa domáha uspokojenia vlastnej pohľadávky s
príslušenstvom, vyplývajúcej mu z uzatvorenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou TECHNOLOGYR BT,
s.r.o. Žalovaná spoločnosť TECHNOLOGYR B.T., s.r.o. neuhradila v exekučnom konaní žiadne trovy
základného exekučného konania a rovnako ani kúpnu cenu.
V tomto prípade je súd toho názoru, že neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti konateľa za
škodu, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním samotného
konateľa spoločnosti.
Súd tak považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, je tak povinný nahradiť žalovanému trovy
konania.
Žalovanému vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.
Právny zástupca žalovaného si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
30.01.2014, kde žiadal priznať odmenu celkovo za 3 úkony právnej pomoci, režijný paušál, cestovné,
náhradu za stratu času a 20 % DPH. Celkovo žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 756,70
Eur.
Súd žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci, súd vychádzal z § 10 ods. 1, v spojení s § 10 ods.
3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V tomto prípade súd vychádzal z hodnoty odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa žalobného petitu,
keď žalobca žiadal priznať škodu vo výške 1 474,74 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 8 524,45 Eur od 30.05.2010 do zaplatenia. V druhom žalobnom petite ide o plnenie na čas
neurčitý podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č.655/2004 Z.z., preto súd pre výpočet tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej pomoci určil 5x ročného plnenia, teda sumu 3 836,00 Eur. Súd postupom podľa § 10 ods.
1 a § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tarifnú hodnotu pre výpočet tarifnej odmeny určil sumu
5 310,74 Eur ( 1 474,74 + 3 836).Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 citovanej vyhlášky,
rovnako v súlade s § 14 ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odmena za jeden úkon právnej
pomoci predstavuje sumu 180,93 Eur.
Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal odmenu celkovo za dva úkony právnej pomoci a to
príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.08.2013 a účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014.
Úspešnému právnemu zástupcovi žalovaného tak priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci v
celkovej výške 361,86 Eur ( 2 x 180,93).
Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., priznal súd 2x režijný paušál vo výške 15,85
Eur( 7,81 + 8,04 ), postupom podľa § 17 Vyhlášky, priznal súd cestovné za účasť na pojednávaní
dňa 23.01.2014 za cestu Košice- Prešov- Košice v sume 22,68 Eur za použitý dopravný prostriedok,
motorové vozidlo Ford Mondeo, pri spotrebe 7,9litra/100 km. Cena PHM 1,46 Eur/liter, pri sadzbe 0,183
Eur/km.
Zároveň postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu za stratu času, za účasť na
pojednávaní dňa 23.01.2014 pri ceste Košice - Prešov - Košice, vo výške 1/60tiny výpočtového základu,
celkovo za 3 polhodiny v sume 40,20 Eur.
Postupom podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal zároveň aj 20 % DPH vo výške 88,12 Eur.
Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 528,71 Eur ( 361,86 + 15,85 + 22,68 + 40,20
+ 88,12).
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za úkon právnej pomoci a to písomné podanie
na súd vo veci samej zo dňa 02.09.2013, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že toto písomné podanie je
vlastnoručne podpísané žalovaným a právny zástupca žalovaného súdu nepreukázal, aby toto podanie
pripravoval pre žalovaného, nakoľko plná moc bola na zastupovanie zo strany právneho zástupcu
žalovaného predložená až na súdnom pojednávaní dňa 23.01.2014.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.