Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010018.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera, v trestnej veci proti obžalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX vo O.
N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. apríla 2013, sp.zn. 2T/6/2013, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.04.2013, sp.zn. 2T/6/2013, bol
obžalovanýW.J.uznanývinnýmzprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Tr.zák.,ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 03. 06.2012 o 11:30 hod. na parkovisku na U. ulici v B. pri slovnom nedorozumení s poškodenou F.
O. otvoril dvere spolujazdca na osobnom motorovom vozidle, ktoré viedla poškodená, naťahoval ruky za
poškodenou a pri tom sa jej vyhrážal zabitím, vulgárne jej nadával, odmietal opustiť interiér motorového
vozidla a zatvoriť dvere, jeho opakované hrozby zabitím v poškodenej vzbudili obavu, že ich obžalovaný
splní.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4
mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 15 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu, ktoré smerovalo

proti výroku o vine aj treste ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za chybný, nesprávny a nezákonný. Podľa jeho názoru vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v
ktorom sa nepostupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom došlo k chybám, ktoré mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu považuje za nesprávne,
neúplné a nezodpovedajúce výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a súd prvého stupňa

vyvodil nesprávny právny záver o jeho vine. Vôbec neboli zohľadnené jeho pravdivé tvrdenia, že nikdy
nepoužil vyhrážky zabitím voči poškodenej, takéto slová nikdy nepoužil, s čím sa prvostupňový súd
nevysporiadal a neodstránil rozpor medzi jeho tvrdením a tvrdením poškodenej. Vôbec pri tom nebral
do úvahy slová poškodenej „že som skončil“, čím zrejme myslela postavenie svojho manžela, ktorý sa
postará o to, aby bol potrestaný. Taktiež si súd nesprávne vyložil moje slová v tom zmysle, že moje
konanie mohlo vzbudiť u poškodenej určité obavy, že jej budem ďalej nadávať, ale nie z fyzického útoku

na jej osobu. Naťahovanie s menovanou ešte neznamená fyzické napadnutie. Z jeho strany išlo len o
gestikuláciu pri určitých nevhodných vyjadreniach. Naviac prvostupňový súd sa zaoberal nepodstatnýmivecami, ako sú jeho dopravné priestupky. Podľa jeho názoru nebolo okresným súdom dostatočne
vysvetlené na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozsudku voči jeho osobe a neodstránil
rozpory medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami poškodenej a prečo uveril práve jej. Napokon poukázal

na skutočnosť, že pokiaľ aj niekto naplní formálne znaky konkrétneho trestného činu, neznamená to
ešte, že takéto konanie možno posudzovať z hľadiska trestnoprávneho. V danom prípade jeho konanie,
ako aj konanie poškodenej možno podľa jeho názoru hodnotiť ako prekročenie istých pravidiel morálky
a slušného správania sa v súvislosti s výmenou názorov týkajúcou sa venčenia psa. Napokon sama
poškodená sa miešala do vecí, do ktorých jej nič nie je. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré mu predchádzali najmä preto, že
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj pre neúplné a nejasné
skutkové zistenia, keďže súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
samotné rozhodnutie a tak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Preto navrhol, aby po
zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písm. a), resp. b) Tr.
por. oslobodí spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vyhovieť jeho odvolaniu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení
Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal

obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery,
pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Správne skonštatoval,
že obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodenej F. O., ktorá opakovane jednak v prípravnom
konaní vo výpovedi, ako aj pri konfrontácii a napokon aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala

konanie obžalovaného a skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. I keď svedkyňa
J. výslovne nepočula zo strany obžalovaného vyhrážky zabitím na adresu poškodenej, potvrdila
niekoľko minútový konflikt medzi poškodenou a obžalovaným s vulgárnymi nadávkami. Na hlavnom
pojednávaní tiež uviedla, že obžalovaný s poškodenou komunikoval agresívne, táto ho vyzývala, aby
auto opustil, čím nepriamo potvrdila výpoveď poškodenej. Svedkyňa tiež pripustila, že celú komunikáciu

medzi poškodenou a obžalovaným nemusela počuť. Napokon z jej výpovedi vyplynulo, že obžalovaný
reaguje niekedy podráždene, o čom svedčia aj súdom oboznámené priestupkové konania. Vzhľadom
k uvedenému aj odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď poškodenej je pravdivá a niet dôvodu o
nej pochybovať. Táto potvrdila hrozby zabitím, ktoré za danej situácie u nej vzbudili obavu, že ich
obžalovaný splní. Nemožno súhlasiť preto s argumentáciou obžalovaného v odvolaní, že by išlo len o

jeho gestikuláciu pri určitých nevhodných vyjadreniach a jeho konanie možno podľa jeho názoru hodnotiť
ako prekročenie istých pravidiel morálky.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval nutné poukázať
z hľadiska podaného odvolania, pričom s ďalším odôvodnením týkajúceho sa jednotlivých vykonaných

dôkazov, celkového vyhodnotenia dôkaznej situácie a ustálenia skutkových zistení v plnej miere
odkazuje na podrobné a obsiahle odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného prvostupňový súd postupoval správne, keď
skutok kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák., nakoľko
obžalovaný tým, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

nepochybne naplnil znaky tohto trestného činu.

Čo sa týka uloženého trestu, v tomto smere prvostupňový súd správne vychádzal zo zásad uvedených
v § 34 ods. 4 Tr. zák. a účelu trestu a prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. S prihliadnutím na osobu obžalovaného
a možnosti jeho nápravy je aj podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený v trvaní 4 mesiace s jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým
trestom bude splnený jeho účel.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §

319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.