Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/593/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206319
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812206319.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.

k. 8C/155/2012-26 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody
vo výške 125,00 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 271,07 eur (výrok I.). Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu,
žeby postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 1Er/833/2011 v súvislosti so žiadosťou
súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo
z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola súdu doručená dňa 07.09.2011.
Síce v tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.) určovalo

povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia
jeho žiadosti, no táto lehota neplatila v prípadoch kedy išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, teda o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danom prípade
preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže exekúcia bola navrhovaná na podklade rozhodcovského
rozhodnutia. Súčasne je z uvedeného exekučného spisu zrejmé, že exekučný súd vzhľadom na povahu

veci konal bez zbytočných prieťahov. Po obdržaní žiadosti súdneho exekútora vykonával nevyhnutné
úkony smerujúce k rozhodnutiu veci, konkrétne dňa 20.10.2011 vyžiadal od rozhodcovského súdu
potrebný spis a po jeho dôjdení dňa 28.10.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 07.11.2011, ktoré zástupca žalobcu
prevzal dňa 28.11.2011. Uznesenie následne nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2011, ktorým dňom
bola s konečnou platnosťou v primeranej dobe troch mesiacov od podania žiadosti súdneho exekútora

odstránená právna neistota žalobcu v danom exekučnom konaní. Súd tak v tejto veci nemal prikázané,
že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej
najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, nebolo potrebné sa zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.

p.“) a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou
v konaní žiadne nevznikli.Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O. s. p: 1/ účastníkovi konania sa postupom

súduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,2/rozhodovalvylúčenýsudca,3/súdprvéhostupňanesprávne
vec právne posúdil, 4/ neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, 5/ na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, 6/ doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a 7/
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V bližších dôvodoch uviedol, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený
s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom
vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na
kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za
situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania. Porušením
kontradiktórnosti konania trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe žalovaný vzniesol

námietku premlčania a na túto námietku nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením
rozsudku reagovať.
Žalobca ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými
listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť
sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a

tvrdeniamvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Podľakonštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, nemôže vnútroštátny súd založiť svoje
rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Ďalej tvrdil, že v
danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia

akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka
nesprávneho úradného postupu štátu.
V ďalšom poukázal na ust. § 15 O. s. p. a teda, že žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu
prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove a na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu

pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že
názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal
ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní

bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad
pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
Vkonkrétnostiachuviedol,žesúdsadopustilviacerýchomylov,keďkonštatoval,žežalobcomnamietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú.Jenepochybné,žežalobcomtvrdenýnesprávnyúradnýpostupbolvkonaníjednoznačne

preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o
návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva
hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so
všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie
je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a zdôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) ako aj dôvodov podľa § 212 ods. 3 O. s. p. a po
preskúmaní rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1, 2 O. s.
p.) z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
zanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,predovšetkýmčinedošlopostupomsúdukodňatiumožnosti
niektorému z účastníkov konať alebo či súd vykonal dokazovanie spôsobom vyplývajúcim z príslušných
ustanovení O. s. p. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že konanie pred súdom prvého stupňa keď

v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie, bolo postihnuté vadou uvedenou v
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom a zároveň
vykonal dokazovanie v rozpore s ust. § 122 a § 123 O. s. p.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie
konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v
dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka
v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať

návrhy,navrhovaťapredkladaťdôkazy,vyjadrovaťsakvykonanémudokazovaniu,ktvrdeniuprotistrany,
právo záverečnej reči a podobne.

Odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, je
teda dôvodná. Okresný súd tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, zaťažil konanie vadou, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na túto vadu je krajský súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti.

Ust. § 115a O. s. p. umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v drobných sporoch.
Je nepochybné, že súdená vec, vzhľadom na predmet konania, ktorý nepresahuje sumu 1.000 eur,

je považovaná za drobný spor (§ 200ea O. s. p.). Nie vždy, ale rozhodnutie veci bez nariadenia
pojednávania prichádza do úvahy.

Citované ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť
a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia

pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania, na základe ktorých súd rozhodne, po oboznámení sa s nimi, bez toho,
aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O. s. p. Akákoľvek pochybnosť o týchto

dôkazoch predpokladá spornosť nároku, čoho dôsledkom nepochybne musí byť jeho odstránenie tým,
že súd umožní účastníkom sa k týmto vyjadriť .Je preto vylúčené aby rozhodnutie bolo založené na
listine, ktorú účastníci nepredložili, nemali vedomosť o tom, že túto súd v konaní posudzoval a nemali
sa k nej možnosť vyjadriť.

Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s
exekučným spisom sp. zn. 1Er/833/2011 a svoje rozhodnutie založil iba na skutočnostiach zistených z
tohto spisu. Takto vykonané dokazovanie je v rozpore so zásadami vykonania dokazovania stanovenými
ust. § 122 a nasl. O. s. p. a nemohol potom súd vychádzať z obsahu exekučného spisu, ktorý nebolsúčasťou listín predložených žalobcom spolu s podaním žaloby vo veci samej a zároveň nebol ani
obsahom podaní žalovanej (ktorá sa vo veci ani nevyjadrila a nijako nespochybnila skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe).

Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že okresný súd konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Preto z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vo veci nariadiť pojednávanie a po vykonaní dokazovania postupom
súladným s príslušnými ustanoveniami O. s. p., vo veci opätovne rozhodnúť. Súčasne okresný súd
zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.