Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311206921
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4311206921.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobkyne: N..

J. V., X. I., Z.. B. XX, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hrabovskou, Bratislava-Staré Mesto, Odborárske
námestie 2506/4, proti žalovanému v 1. rade: Š. S., X. I., W.. B.I. XXX a v 2. rade: J. S., X. I., W.. B.
XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť zapísanú na Správe katastra Levice, pre
okres Levice, obec Levice, katastrálne územie Levice, na I. Č.. XXXX, parcely registra „C“ parc.č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 371 m2 a na parcele č. 4853 nachádzajúci sa rodinný dom súp.
číslo 1658 a odovzdať predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
99,50 EUR na súdnom poplatku, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti vypratať nehnuteľnosť
zapísanú na Správe katastra Levice, pre okres Levice, obec Levice, katastrálne územie Levice, č. I.
XXXX a to parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2 a na parcele XXXX
rodinný dom a odovzdať nehnuteľnosť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia. Taktiež žiadala zaviazať žalovaných k náhrade trov konania do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V písomnej žalobe ako i na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na dražbe nehnuteľností konanej
dňa 7.11.2006 dražobníkom Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom Gunduličova 3, Bratislava vydražila
predmetnú nehnuteľnosť, o čom bola spísaná Notárska zápisnica notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou,
N 705/2006, Nz 44092/2006, NCRIs 43867/2006. Pôvodní vlastníci vydraženej nehnuteľnosti boli

žalovaní. Žalovaní podali na Okresnom súde v Leviciach žalobu na určenie, že žalobkyňa nie je
vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti a zároveň podali aj žalobu o neplatnosť dražby. Obe konania boli právoplatne ukončené
a to v prospech nej, žalobkyne. Zároveň sa viedlo konanie aj o neplatnosť záložnej
zmluvy. Nakoľko vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté, zaslala žalovaným výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti. Táto im bola doručená a dňa 6.12.2010 obdržala vyjadrenie žalovaného v 1. rade, v
ktorom oznamuje, že jej nehnuteľnosť dobrovoľne nevyprace. I napriek tomu, že je zapísaná v liste

vlastníctva ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť vôbec nemôže užívať a sú jej popierané
zo strany žalovaných všetky jej vlastnícke práva. Žalovaní jej robia samé prieťahy a neumožňujú jej
bývať v tejto nehnuteľnosti a tak isto jej neumožňujú akýkoľvek vstup do tejto nehnuteľnosti. Už skoro podobu sedem rokov má len samé povinnosti k tejto nehnuteľnosti, platí za ňu daň, poistku. Z uvedených
dôvodov žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 20.6.2012 rozhodol v neprítomnosti žalovaných v zmysle §-u
101 ods. 2 O.s.p. nakoľko doručenie mali riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnila žalovaná v 2. rade
tým, že u nej pretrváva práceneschopnosť a u žalovaného v 2. rade neprítomnosť na pojednávaní
odôvodnila tým, že vykonáva prácu na základe zmluvy o dielo vo Švédsku, pričom jeho návrat
sa predpokladá na koniec septembra 2012. Súd bol toho názoru, že boli splnené podmienky pre

prejednanie veci v neprítomnosti žalovaných, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a
svoju neprítomnosť na pojednávaní kvalifikovane neospravedlnili.

Vzhľadom na predchádzajúce ospravedlnenia žalovaných na vytýčených pojednávaniach (7.9.2011,
18.11.2011, 4.5.2012), súd vzhliadol v ich konaní úmysel odďaľovať rozhodnutie vo veci.

Rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 20.6.2012 pod č.k. 7C/55/2011-71 napadla odvolaním
žalovaná v 2. rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dôvodila, že postupom súdu im bola odňatá možnosť pred súdom konať, čím súd prvého
stupňa porušil ich základné právo na spravodlivý súdny proces. Doposiaľ neboli súdom vypočutí ako
účastníci konania, keďže sa na pojednávania nedostavili vždy z ospravedlniteľných dôvodov, požiadali

o odročenie pojednávania a vo svojich žiadostiach výslovne nesúhlasili s tým, aby súd vo veci konať
a rozhodol v ich neprítomnosti. Napadnutý rozsudok označila i za predčasný, keď na ústavnom súde
prebieha konanie o ústavnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu Nitra, ktorým bol potvrdený
zamietajúci rozsudok vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby len pre nedodržanie zásady nerozlučného
procesného spoločenstva. Poukázala i na konanie prebiehajúce na Najvyššom súde SR sp.zn. 3MCdo

13/2012 o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v totožnej veci. Žalovaná v 2. rade mala za
to, že rozhodnutia uvedených súdov sú právne významné aj v predmetnej veci.

Krajský súd Nitra uznesením zo dňa 28.3.2013 pod č.k. 25Co/352/2012-95 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia k existencii

dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania a teda prejednaniu a rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti
žalovaných uviedol, že postupom súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 20.6.2012, na ktorom bol
i preskúmavaný rozsudok vyhlásený, boli porušené nielen ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, čl. 48 ods.
2 vety prvej Ústavy SR ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale
znemožnené i žalovaným

právo na spravodlivý proces. Ďalšou procesnou vadou konanie napĺňa i zistenie, že žalovaní neboli v
konaní ani raz vypočutí. Uviedol, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa po
prejednaní veci opätovne rozhodne o žalobe žalobkyne, vyporiadajúc sa náležite i so všetkými
námietkami vznesenými v odvolaní, nevynímajúc ani problematiku doručovania do vlastných rúk.

Po vrátení veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu (7.6.2013) Okresný súd Levice vo veci
určil termín pojednávania na deň 10.7.2013, pričom žalovaná v 2. rade podaním doručeným osobne
okresnémusúdu dňa9.7.2013žiadalaodročiťpojednávanieurčenénadeň10.7.2013,nakoľkožalovaný
v 1. rade sa nachádza v zahraničí kde pracuje a ona odchádza dňa 9.7.2013 za ním, za účelom využitia
pracovnej príležitosti. Nesúhlasí, aby súd konal bez ich prítomnosti.

Súd pojednávanie zo dňa 10.7.2013 odročil na neurčito a vyzval žalovanú v 2. rade, aby súdu oznámila
presný časový úsek, v ktorom období sa budú nachádzať na území Slovenskej republiky. Žalovaná
prípis adresovaný do vlastných rúk prevzala dňa 26.7.2013. Súdu oznámila, že na území Slovenskej
republike s bude nachádzať koncom októbra 2013.

Okresný súd Levice určil termín pojednávania na deň 30.10.2013. Žalovaná v 2. rade predvolanie na
pojednávanie prevzala dňa 3.9.2013. Žalovaný v 1. rade zásielku v odbernej lehote neprevzal, a preto
bola súdu vrátená dňa 9.9.2013. Súd mu opätovne doručoval predvolanie, avšak zásielka sa súdu dňa
21.10.2013 vrátila, nakoľko si ju žalovaný v 1. rade v odbernej lehote neprevzal.

Žalobkyňa doručila súdu dňa 16.9.2013 podanie, v ktorom uviedla, že žalovaný je živnostník (pripojila
i fotokópiu výpisu zo živnostenského registra), vykonáva zváračské práce formou zmluvy o dielo.
Má za to, že ako živnostník a tým pádom súkromný podnikateľ má možnosť si pracovné povinnostiusporiadať tak, aby sa na súdne pojednávanie dostavil, preto nie je jeho neprítomnosť pre pracovnú
zaneprázdnenosť ospravedlniteľná, už aj z toho dôvodu, že sa počas všetkých konaní na OS Levice
od roku 2006 dostavil na jedno jediné pojednávanie, na žiadne iné sa nedostavil a tým neúmerne

naťahoval čas k samotnému rozhodnutiu vo veci. Žalovaná v 2. rade súdu uviedla nepravdivé údaje, že
je odcestovaná v zahraničí, pričom bola v deň pojednávania v práci v Leviciach, stála za pokladňou v
obchode, o čom má fotodokumentáciu. Žiada, aby súd neprihliadol na prípadné ďalšie ospravedlnenie
žalovaných a rozhodol vo veci aj v ich neprítomnosti.

Na určený termín pojednávania na deň 30.10.2013 žalovaná v 2. rade doručila súdu dňa 29.10.2013
podanie, v ktorom žiadala ospravedlniť jej neúčasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 z dôvodu náhlych
zdravotných obtiaží. Zároveň uviedla, že žalovaný v 1. rade sa stále nachádza v zahraničí, kde si plní
pracovné povinnosti. Nesúhlasí, aby súd konal bez ich prítomnosti.

Súd pojednávanie zo dňa 30.10.2013 odročil na deň 20.12.2013. S predvolaním na pojednávanie vyzval

žalovanú v 2. rade, aby súdu doručila potvrdenie ošetrujúceho lekára, že nebola schopná bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania dňa 30.10.2013.
Taktiež mala súdu doručiť doklad o tom, že žalovaný v 1. rade sa nachádzal v čase pojednávania v
zahraničí. Žalovaná podaním doručeným súdu
dňa 4.12.2013 uviedla, že jej ochorenie spočívalo v akútnej žalúdočnej indispozícii sprevádzanej

opakovanými prudkými hnačkami a zvracaním. Nebola schopná opustiť
domácnosť. Podrobila sa domácej liečbe, pričom potrebné lieky a starostlivosť je zabezpečil syn.
Pracovnou zmluvou žalovaného v 1. rade nedisponuje, pokúsi sa ju zabezpečiť. Má vedomosť o tom,
že v súčasnosti pracuje v Rakúsku.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 20.12.2013 rozhodol v neprítomnosti žalovaných v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. nakoľko mali doručenie riadne vykázané. Pojednávanie nežiadali odročiť z dôležitého
dôvodu. Žalovaná v 2. rade predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 21.11.2013. Žalovaný v 1. rade
zásielku adresovanú do vlastných rúk neprevzal v odbernej lehote (neúspešný pokus o doručenie 4.11.,
opakované doručenie 5.11., deň uloženia zásielky 5.11.), súdu sa zásielka vrátila dňa 27.11.2013. Súd

žalovanému v 1. rade doručoval predvolanie na pojednávanie na deň 20.12.2013 aj prostredníctvom
Okresného riaditeľstva policajného zboru Levice. Podaním zo dňa 22.11.2013 OR PZ Levice súdu
zaslalo nepodpísanú doručenku listovej zásielky, ktorá bola dňa 22.11.2013 osobne doručená, ale
žalovaný v 1. rade odmietol doručenku prevziať. Žalovaný v 1. rade odmietol prevziať zásielku po
telefonickom dohovore so svojim právnikom, ktorý mu poradil ešte zásielku neprevziať. Z uvedeného je

zrejmé, že žalovaný v 1. rade i napriek tomu, že sa zdržiaval v mieste doručenia zásielky obsahujúcej
predvolanie na pojednávanie, túto si v odbernej lehote nevyzdvihol. Takto došlo k účinnému doručeniu
zásielky v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Žalovaná v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 19.12.2013
žiadala o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní dňa 20.12.2013 o 9.00 hod. z dôvodu vykonania
pohovoru v Bratislave za účelom uzavretia pracovnej zmluvy. Uviedla, že žalovaný v 1. rade sa stále

nachádza v zahraničí, kde si plní pracovné povinnosti. K podaniu priložila objednávku č. 82/UM/OM/13
pre žalovaného v 1. rade s dodacou lehotou prác 1.12.2013 - 31.12.2013 ako i cestovný lístok Levice
- Bratislava hl. st. na deň 10.12.2013 - 20.12.2013. Pojednávanie nežiadala odročiť, neuviedla, že
nesúhlasí s tým, aby súd konal bez prítomnosti žalovaných.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Ustanovenie § 101 O.s.p. je prejavom prejednacej zásady civilného konania, ktoré okrem iného upravuje
v jeho druhom odseku predpoklady, za splnenia ktorých súd môže prejednať vec v neprítomnosti
účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak účastník konania
bol na pojednávanie riadne predvolaný, ak nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý

požiadal o odročenie, nebol dôležitý. Ak teda chce účastník konania využiť svoje právo byť prítomný na
prejednaní veci, ale mu v tom bráni prekážka, je jeho povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania
(nestačí len ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní) a o odročenie pojednávania musí požiadať
z dôležitého dôvodu.Súd mal preukázané, že žalovaný v 1. rade ako aj v 2. rade boli na pojednávanie na deň 20.12.2013
riadne predvolaní, nepožiadali pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu, svoju neúčasť ospravedlnila

žalovaná v 2. rade v deň pred pojednávaním.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivosti, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 18 veta prvá O.s.. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Žalovaní neboli v konaní ani raz vypočutí. Podľa odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je síce

pravdou, že zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno priamo vyvodiť, že
by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania, avšak je ale tiež nespochybniteľné, že k
základným procesným právam účastníka občianskeho súdneho konania patrí, aby mu v procese aspoň
raz bolo umožnené predstúpiť pred súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý. Inak povedané, ide o to,
aby mohol predstúpiť so svojou vecou pred konkrétneho sudcu, či skôr sudcov, ktorí sú vybavení právom

a povinnosťou zvážiť všetky okolnosti, ktorých individuálna a neopakovateľná povaha uplatneného
nároku presahuje to, čo možno vteliť do abstraktnej právne normy (porovnaj nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 54/08 zo dňa 16.10.2008). Právo na "hearing" patrí aj podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva medzi zásadné a základné práva, na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať
(porovnaj Delcourt v. Belgicko, 1970).

Súd opätovne poukazuje na ust. § 101 ods. 1,2 O.s.p., v rámci ktorého zákon presadzuje
medzinárodnými dohovormi, Ústavou SR a zákonmi zabezpečené právo na súdnu ochranu účastníka
súdneho konania, ktorý o jej poskytnutie požiadal, pred nečinnosťou, možnými procesnými alebo inými
obštrukciami zo strany druhého účastníka občianskeho sporového súdneho konania.

V priebehu celého konania, ktoré začalo dňa 13.5.2011, jediný krát sa žalovaní k predmetu žaloby
vyjadrili písomne a to dňa 20.6.2011 nasledovne: „Na Okresnom súde v Leviciach prebieha spor
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá sa má vypratať. Toto konanie je vedené pod sp.zn.
16D/65/2010 a toto konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Podaný návrh žiadame zamietnuť

v celom rozsahu“. Postupne, celkom sedemkrát ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a z toho
šesťkrát žiadali o odročenie pojednávania. Žalovaní až do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo ukončené
dokazovanie vo veci na pojednávaní dňa 20.12.2013 mali vytvorený dostatočný priestor pre svoju
obranu voči uplatnenému nároku žalobkyne v rovine poskytnutia tvrdení a označenia alebo predloženia
dôkazov na ich preukázanie t.j. v rámci obrany v zmysle právnej úpravy v § 101 ods. 1, § 120

ods. 1, 4 O.s.p. Žalovaní o svojich procesných právach a povinnostiach boli poučení v predvolaní na
pojednávanie. Žalovaným v priebehu celého konania bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť
zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a bola im možnená realizácia ich procesných práv, ktoré im zákon
priznáva. Žalovaní nevyužili svoje procesné práva.

Súd na základe horeuvedeného je toho názoru, že keď v predmetnej veci rozhodol dňa 20.12.2013 v
neprítomnosti žalovaných a bez ich vypočutia v konaní, že nedošlo k porušeniu ústavou garantovaných
práv žalovaným ako účastníkom súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalovaní aj ústavou dané právo nenaplnili, nevyužili ho. Súd je toho názoru, že postupom súdu im
nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd poznamenáva, že obaja účastníci konania a teda i žalobkyňa, majú ústavné právo, aby súd
prerokoval ich vec bez zbytočných prieťahov.V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 153/07,
podľa ktorého...“zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zabezpečiť,

aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného
orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania
využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície
v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne
poskytol účastníkov konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného

osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo
k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v
jeho prítomnosti prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalovaní ako navrhovatelia podali na Okresný súd Levice dňa 1.12.2006 návrh, ktorým sa domáhali, aby
súd určil, že odporkyňa (v tomto konaní žalobkyňa) nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. I. Z.apísaných na LV č. XXXX parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2 -
rodinný dom, súp. číslo XXXX. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 18.1.2010 pod č.k. 11C/240/2006
- 287 podaný návrh zamietol. Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote

odvolaním navrhovatelia v 1. a 2. rade a domáhali sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu, prípadne zrušenia
rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa
17.8.2010 pod č.k. 6Co/143/2010-306 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 18.10.2010.

Žalovaní ako navrhovatelia podali na Okresný súd Levice dňa 1.12.2006 návrh, ktorým sa domáhali
určenianeplatnostidražbyvočiodporcoviDražobnáspoločnosťa.s.sosídlomGunduličova3,Bratislava.
Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 17.9.2007 pod č.k. 14C/70/2007-61 návrh zamietol. Proti
uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia
v 1. a 2. rade a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Krajský súd Nitra ako odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 18.3.2008 pod č.k. 6Co/4/2008-110. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 2.5.2008.

Žalovaní ako navrhovatelia podali na Okresný súd Levice dňa 6.12.2010 návrh, ktorým sa domáhali

určenia, že sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
Levice zapísaných na LV č. XXXX parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 371 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a stavby - rodinný dom na parc.č. XXXX so súp. číslo 1658. Okresný súd Levice
uznesením zo dňa 3.5.2011 pod č.k.
16C/65/2010-15konaniezastavilavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja navrhovatelia, pričom Krajský súd Nitra
uznesením zo dňa 24.6.2011 pod č.k. 9Co/143/2011-35 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
zastavujúcej časti a v časti o trovách konania potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
11.8.2011.

Žalovaná v 2. rade návrhom zo dňa 15.11.2011 žiadala predmetné konanie prerušiť z dôvodu, že na
Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie o jej ústavnej sťažnosti proti Krajskému súdu
v Nitre, predmetom ktorej je skutočnosť, že jej bola odmietnutá spravodlivosť domáhať sa ochrany jej
vlastníckehoprávazákonomustanovenýmspôsobomvkonaníourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,
pričom rozhodnutie ústavného súdu by bolo právne významné pre túto vec a uloženie im povinnosti

vypratať nehnuteľnosť by malo pre nich nezvratný dôsledok.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 21.11.2011 pod č.k. 7C 55/2011-35 návrh žalovanej v 2. rade
na prerušenie konania zamietol.

Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade. Krajský súd Nitra
uznesením zo dňa 29.2.2012 pod č.k. 8Co/31/2012-44 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 4.5.2012.Žalovaná v dôvodoch svojho odvolania voči rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.6.2012 pod
č.k. 7C/55/2011-71 uviedla, že na ústavnom súde pod sp.zn. Rvp 2690/2011 prebieha konanie o
ústavnej sťažnosti podanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bol potvrdený zamietajúci

rozsudok vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby len pre nedodržanie zásady nerozlučného procesného
spoločenstva. Poukázala i na konanie prebiehajúce na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 3M Cdo 13/2012
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v totožnej veci. Z toho dôvodu uloženie povinnosti
žalovaným vypratať nehnuteľnosť by malo v tomto čase pre nich nezvratný následok a napadnutý
rozsudok Okresného súdu v Leviciach je vydaný predčasne.

Súd vyporiadajúc sa i touto námietkou žalovaných ( v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Nitra)
poukazuje na ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Prípadná existencia ústavnej sťažnosti a konania pred Ústavným súdom Slovenskej
republikyakoiprebiehajúcekonanienaNajvyššomsúdeSRpodsp.zn.3MCdo13/2012omimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora v totožnej veci, nie je dôvodom na prerušenie konania resp. vyčkanie

toho ako bude v týchto konaniach
rozhodnuté. V predmetnom konaní je rozhodujúca tá okolnosť, že otázka platnosti alebo neplatnosti
dražby už bola súdom (nateraz stále právoplatne) vyriešená.
Z listu vlastníctva č. 2317 Správy katastra Levice pre kat. úz. Levice vyplýva, že žalobkyňa je vedená
ako vlastníčka v spoluvlastníckom podiely 1/1 nehnuteľnosti zapísanej

parc. reg. „C“ parc.č. 4853 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2 a rodinného domu súp.č.
1658 na prac. č. 4853. Ako titul nadobudnutia je uvedená Notárska zápisnica č. N 705/06,
Nz 44092/06 titulom dobrovoľnej dražby podľa §-u 28 ods. 3 zákona, Z-6529/06 zo dňa 22.11.2006.

Týmto je daná aktívna legitimácia žalobkyne v tomto konaní.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V citovanom ustanovení poskytuje zákon súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

i k nehnuteľnostiam vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva,
najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícka žaloba o
vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba
je právnym prostriedkom ochrany vlastníka). Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž
žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného

preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým
samým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do
vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba
na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný
vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, splatných zmlúv alebo z iných skutočností. Ďalšou

podmienkou úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie žalobcom, že mu vec žalovaný zadržuje
neprávom, t.j. že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka.

V danej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2317 kat. úz. Levice ako parc.č. 4853 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 371 m2 a na nej sa nachádzajúceho rodinného domu č. súpisné 1658 v podiely 1/1.
Žalovaníjejnehnuteľnosťneoprávnenezadržujú,pretožeužniesúvlastníkmi predmetnejnehnuteľnosti.
Predmetnú nehnuteľnosť žalovaní užívajú i napriek tomu, že nepreukázali právo na užívanie na základe
platnej zmluvy alebo inej skutočnosti prípadne úspechu v konaní vedenom na OS Levice pod sp.zn.
14C/70/2007 o určenie neplatnosti dražby, sp.zn. 11C/240/2006 o určenie, že odporkyňa (v tomto konaní

žalobkyňa) nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ako aj v konaní sp.zn. 16C/65/2010 o určenie,
že navrhovatelia (v tomto konaní žalovaní) sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti.

Keďže žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala svoje vlastníctvo k vydať sa majúcej nehnuteľnosti

a v konaní taktiež preukázala, že žalovaní jej nehnuteľnosť neoprávnene zadržujú, súd podanej žalobe
v plnom rozsahu vyhovel.Žalobkyňa mala v konaní úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
preto súd jej priznal náhradu trov konania na súdnom poplatku vo výške 99,50 EUR, nakoľko žalobkyňa
si uplatnila len náhradu úhrady súdneho poplatku zo žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť;

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

V Leviciach, dňa 20. decembra 2013