Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010444
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010444.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci odsúdeného Z. K. na neverejnom zasadnutí dňa 15.
januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného Z. K. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 13. novembra 2013, sp.zn. 1Nt/30/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Z. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 13. novembra 2013, sp.zn. 1Nt/30/2013, podľa § 399 ods. 2
Tr. por. v spojení s § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Z. K. na povolenie obnovy konania
v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 4.7.2007, sp. zn.
2T/57/2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.2.2008, sp. zn. 3To/113/2007
uznaný za vinného z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 222 ods. 1

Tr. zák. č.140/1961 Zb. v znení zákona č. 613/2004 Z. z. (ďalej len Tr. zák.), z trestného činu násilia proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. a z pokračovacieho trestného činu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 247 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený podľa
§222ods.1Tr.zák.spoužitím§35ods.3Tr.zák.nasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6rokova6
mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej
skupiny a pri súčasnom zrušení výroku o treste odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením

do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
dňa 29.3.2005, sp. zn. 2T/61/2005.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť

iné rozhodnutie o treste odsúdeného. Nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS
106/2011, ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 a ktorým v
§ 41 ods. 2 Tr.zák. č. 300/2005 v znení neskorších zmien a doplnkov časť prvej vety za bodkočiarkou
(„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola
vyhlásená za protiústavnú, nepovažoval totiž za obligatórnu podmienku obnovy konania. Okresný súd
v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že aj keď trest nebol odsúdenému ukladaný za použitia

ustanovenia§41ods.2Tr.zák.účinnéhood1.1.2006,nálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.PLÚS106/2011
zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť tohto ustanovenia, možno aplikovať aj na prípady
použitia ustanovenia § 35 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom do 31.12.2005, ale vzhľadom na to, že odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody na
spodnej hranici trestnej sadzby § 222 ods. 1 Tr. zák. zvýšenej po použití § 35 ods. 2 Tr. zák. vo výmere
6 rokov a 6 mesiacov (dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby bola 6 rokov a 4 mesiace), nie je tento

trest uložený v pôvodnom konaní v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani vzrejmom rozpore s účelom trestu a z toho dôvodu nie je návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený Z. K.. V jej písomnom
odôvodnení sám i prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré
nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru sú dané podmienky pre povolenie
obnovy konania. Podľa názoru odsúdeného je nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn.
PL ÚS 106/2011 novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pričom strata účinnosti časti

ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. mala podľa neho za následok uloženie pôvodného trestu, ktorý je
v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa a v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám
rozhodol tak, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolí navrhovanú obnovu konania v predmetnej trestnej
veci vo výroku o treste.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 9.
decembra 2013, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného Z. K. nie je dôvodná.

Okresnýsúdsprávnezistil,ževdanomprípadeniesúsplnenézákonnépodmienkyprepovolenieobnovy
konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle
§ 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výroku o treste. V
napadnutom uznesení podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nie je trest
uloženýodsúdenémuvpôvodnomkonanív zrejmomnepomerekzávažnostičinu,kpomerompáchateľa

ani v zrejmom rozpore s účelom trestu a pre ktoré preto nepovažoval odsúdeným podaný návrh za
opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.

Krajský súd sa však nestotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení vo vzťahu k aplikácii
nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012. Pokiaľ totiž okresný súd

dospel k záveru, že nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým
vyslovil protiústavnosť časti § 41 ods. 2 Tr. zák. je aplikovateľný aj na prípady tých odsúdených,
ktorým bol trest ukladaný za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., nemal v ďalšom dôvod
skúmať splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby

páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu
a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie
nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle §
394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný

návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá
skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení
§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy

konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok
uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
per analógiám z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
(zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

Krajský súd však na rozdiel od názoru okresného súdu dospel k záveru, že predmetný nález Ústavného
súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť časti § 41 ods. 2
Tr. zák. nie je možné aplikovať aj na prípady tých odsúdených, ktorým bol trest ukladaný za použitia §
35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.. V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v platnom znení platí,
že ak súd vydal v trestnom konaní právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr

stratil účinnosť a rozsudok ešte nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu alebo jeho
časti je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Ústavný súd nálezom PL ÚS
106/2011 zo dňa 28.11.2012 konštatoval, že ustanovenie § 41 ods. 2 prvá veta časť za bodkočiarkou
Trestného zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade bol však odsúdenémuuložený trest odňatia slobody v zmysle § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. 12.
2005. Na toto ustanovenie sa však podľa názoru krajského súdu predmetný nález Ústavného súdu SR
nevzťahuje, keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom

SR iniciované.

Podľa čl. 125 Ústavy SR len Ústavný súd môže rozhodnúť o nesúlade zákonov s ústavou a ústavnými
zákonmi. Pre výklad predmetného nálezu ústavného súdu je podstatným jeho princíp - rozpor s ústavou
konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona. Krajský súd preto zastáva názor, že nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 nie je aplikovateľný aj vo vzťahu
k rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 35 ods.
2, veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2005. Všeobecný súd nemôže tento
konkrétny nález ústavného súdu, týkajúci sa konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona aplikovať
pri rozhodovaní o obnove konania aj na iné ustanovenie iného zákona a vysloviť vlastne tak jeho
protiústavnosť, pretože na taký postup (vyslovenie protiústavnosti) nemá kompetenciu (oprávnenie).

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného Z. K. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.