Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210547
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 770 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 770 eur.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom E. T. v
zákonom stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému E.O. T., L.. X. X. XXXX.
Súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 13479/2009. Následne súdny exekútor požiadal
Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 28. 10. 2010, a to rozhodnutím o
poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 14 mesiacov). Uvedený
postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená majetková škoda vo výške 125 eur predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70 eur, nákladov na
udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a nákladov na administratívne spracovanie
textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením

urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody
je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo
možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej vadministratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu

s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenéjeholegitímneočakávania,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných

rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za 14 celých mesiacov, t.
j. 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd

bezdôvodne nečinný viac ako 436 dní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 10NcC/311/2013-19, zo dňa 13. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa

JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16. 12. 2013, navrhol podanú žalobu zamietnuť,
zdôvodunepreukázaniasplneniazákonnýchpodmienok,ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinného,

najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,
ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v

konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4.
2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval lenvšeobecnouodpoveďou,ktorounedoplnilžiadané
informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne

prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým
výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom,
kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej

žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie

jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže
náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov
bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a

povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj
predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým

podaním zo dňa 12. 12. 2013 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 18. 12. 2013 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní. Súd
preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného,

prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/1121/2009, súd zistil, že

dňa 31. 12. 2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti
povinnému E.O. T., na vymoženie sumy 517,84 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola
oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovskáa. s. sp. zn. SR 01232/09 zo dňa 30. 10. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 11. 2009 a
vykonateľnosť dňa 26. 11. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14. 1. 2010 vyzval súdneho
exekútora na predloženie zmluvy o úvere č. 5371515. Súdny exekútor súdu dňa 29. 1. 2010 oznámil,

že oprávnený sa rozhodol, že nebude súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v
priebehu exekučného konania, predkladať. Exekučný súd dňa 28. 10. 2010 pod č. 5505 025420 poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 517,84 eura a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 509,88
eura od 2. 11. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 157,04 eura a trovy

exekúcie. Uznesením zo dňa 28. 10. 2010, č. k. 6Er/1121/2009-11, bola exekúcia v časti vymáhania
úrokuzomeškaniavovýške0,25%dennezosumy509,88euraod2.11.2008dozaplatenia,zastavená.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 770 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 31. 12. 2009,
po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu
prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 6Er/1121/2009, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal
svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s omeškaním viac ako 14 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená

súdu dňa 31. 12. 2009 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 28. 10. 2010. Je potrebné
uviesť,žesamotnénedodržaniezákonnomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že exekučným titulom v
uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti

exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca
aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vylúčil aplikáciu
ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní preukázané, že doba, uplynutá od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený charakter exekučného titulu, vzhľadom aj na vykonané
úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie (keď prílohou žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nebol spis príslušného rozhodcovského súdu, ani zmluva o úvere, ktorá bola
následne exekučným súdom od súdneho exekútora žiadaná a, na základe rozhodnutia oprávneného,
nebola súdu ani dodatočne predložená), najmä zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti

exekučného titulu, nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom tvrdené
porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej

majetkovej škody v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej
pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad
vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným
nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu

konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
vykonanie uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje
právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a
reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené
v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 770 eur. Žalobca nepreukázal, že v

dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil,
ani nepreukázal, aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány
zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniujeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok
skutkových tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade

so zásadou hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie
v tomto smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej
ujmy pri výkone exekúcie proti povinnému D. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu
na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou
nedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nárok u
na náhradu škody žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov

v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.