Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209944
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8212209944.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Svidník dňa 27.9.2012 žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:

náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,-€ ( pôvodná
sp. zn. OS Svidník 3C/287/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 275,-€ ( pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 3C/288/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 319,-€ ( pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník
3C/289/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 369,-
€ ( pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 3C/290/2012) a náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 326,-€ ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/291/2012).

Tieto žaloby odôvodňoval tým, že OS Svidník ako exekučný súd rozhodol v ním vedených exekučných
konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby.
V ten istý deň žalobca podal na Okresnom súde Svidník aj žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:
náhrady majetkovej škody vo výške 1.988,03 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 397,61 €
( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/282/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 1.058,82 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 211,76 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/283/2012), náhrady majetkovej

škody vo výške 4.271,18 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 854,24 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník
3C/284/2012) a náhrady majetkovej škody vo výške 17.887,44 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
3.577,49 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/286/2012). Tieto žaloby odôvodňoval tým, že Okresný súd
Svidník ako exekučný súd nerozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto
žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne
interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia.

V ten istý deň žalobca podal na Okresnom súde Svidník tiež žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej:
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.237,32 € ( pôvodná
sp. zn. OS Svidník 3C/292/2012). Túto žalobu odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako exekučný
súd nerozhodol v ním vedenom exekučnom konaní, špecifikovanom v tejto žalobe o žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie„ v zákonom stanovenej lehote“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia.
Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 10.10.2012 sp.zn.3C/282/2012 rozhodol o spojení

vecí vedených pod sp.zn.3C/282/2012, 3C/283/2012, 3C/284/2012, 3C/286/2012, 3C/287/2012,
3C/288/2012, 3C/289/2012, 3C/290/2012, 3C/291/2012 a 3C/292/2012 na spoločné konanie s tým, že
toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/282/2012.
Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.8NcC/68/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia Okresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu

Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 6C/105/2012.
V žalobách, dôvodených neskorým vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pôvodne vedených na
OS Svidník pod sp. zn. 3C 287/2012, 3C/288/2012, 3C/289/2012, 3C/290/2012 a 3C/291/2012 žalobca
uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu. Ďalej v nich tvrdil, že písomným
podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.)
navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijalnaďalšiekonaniečímdošlokzaloženiujehopovinnostizaoberaťsanimiarozhodnúťonichvrámci
priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom

rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na
to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi
s tým, že povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a

vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v
príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského
súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým,
že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a
preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tej- ktorej žiadosti. V týchto svojich
žalobách žalobca poukazoval na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá- ktorá vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom podľa žalobcu v
žiadnom z dotknutých prípadov neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postupy exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávne a
v rozpore zo zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa žalobcu nečinnosť exekučného súdu

nie je ničím ospravedlniteľná lebo počas špecifikovaných období nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca (ako poškodený) v dotknutých veciach
počas súdneho konania nachádzal. Žalobca sa podľa jeho tvrdení v týchto samostatne podaných
žalobáchdozvedelovšetkýchokolnostiachpriebehuskutkovéhodeja,ktorývyústildospôsobenejškody,
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

V každej z týchto žalôb (sp. zn. 3C 287/2012, 3C/288/2012, 3C/289/2012, 3C/290/2012 a 3C/291/2012)
majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, žalobca vyčíslil vo výške po 125,-€, pričom podľa
neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom

jednotlivom prípade v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-€, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu po 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na

exekučnom súde sumu po 15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba
s nepomernými ťažkosťami.Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v týchto podaných
žalobách (sp. zn. 3C 287/2012, 3C/288/2012, 3C/289/2012, 3C/290/2012 a 3C/291/2012) poukazoval
na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny
úradný postup okresného

(exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa
žalobcu márnym plynutím času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a taktiež podľa
žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma

ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov

pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Ďalej
uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súduspôsobilovsúvislostisvymáhanýmipohľadávkamiaichpríslušenstvomzánikďalšíchplánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj

jeho majiteľov. Podľa žalobcu nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval
tiež na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna úprava. Vyslovil názor, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých týchto žalobách
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,-
€ za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby
bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom- ktorom prípade. Poukázal tiež v týchto žalobách na

to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti
pozitívne nereagovala.
V samostatne podaných žalobách, o ktorých sa konanie pôvodne viedlo pod spisovými značkami
3C/282/2012, 3C/283/2012, 3C/284/2012 a 3C/286/2012 ( tvrdené nerozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia „postupom v ktorom by súd správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného
poriadku“) žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol
písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca
poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak
účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia

a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiamrozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach,
ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom
konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Ďalej poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým,
že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a
preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že
tá- ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol, že nesprávny úradný postup charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa

žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných
titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu (t.j. bez splnenia zákonných
podmienok) bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval
úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie

a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá
mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu
zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je

legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým,
že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný
súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie
vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd

meritórnym rozhodovaním o veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde
k splneniu podmienok definovaných v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane
včas (t.j. v lehote upravenej v § 41 zákona
o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci

zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav. Žalobca
tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán- všeobecný súd dotvárať
svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom

mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone
existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto
obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v
rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec

jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia
revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát
(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.

Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie
uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu nazaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom -ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých

žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný
exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou

(toho- ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným
exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie
opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky rozhodnutej veci.
Týmito svojimi žalobami, vedenými pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 3C/282/2012, 3C/283/2012,
3C/284/2012 a 3C/286/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v každom jednotlivom

prípade v celkových sumách zodpovedajúcich tej- ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho
nemôžu viac byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušného
záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej

v tom- ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky majetkovej škody). Uplatňované nároky na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa
žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym
a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu

mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania

pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a
jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a

vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol, že potreba náhrady nemajetkovejujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo
vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou

žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.
V samostatne podanej žalobe, konanie o ktorej bolo pôvodne vedené na OS Svidník pod sp. zn.
3C/292/2012 ( tvrdené neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia) žalobca taktiež
uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu,

a že navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon
č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ňou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010
do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so
súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo

vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, pričom zvýraznil, že exekučným titulom v príslušnom exekučnom konaní, ktorého sa týkala
uvedená žaloba bol rozsudok rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom
podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti

ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa
týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala

vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.
Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že daná vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie
aby docielil vecný posun v tomto konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (nie
len vo vzťahu k tejto konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu
o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa
13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal

Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy
v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu súdu
- prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní
v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Ďalej v tejto svojej žalobe, o ktorej sa pôvodne

konalo na OS Svidník pod sp.zn.3C/292/2012 uviedol, že opísaný postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), lebo podľa neho v danom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe, pričom nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo

počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal v predmetnej veci počas súdneho konania, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa,
podľa jeho tvrdení v dotknutej žalobe, dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto žalobe žalobca

uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil sumou 125,-€, pričom podľa neho táto
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v príslušnomobdobí vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Súčasne
poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v tejto
žalobe uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval na to, že samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase ( čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu
dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné

prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä
žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad

iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nej
ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv, uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v

spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Tvrdil, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov, tiež uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho

veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Tvrdil, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy,

že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy

má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranejsatisfakciezaporušeniezákladnýchprávaprincípovprávnehoštátu.Ajvtejtožalobežalobca
poukazoval na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania
žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce

sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v súdnom konaní vypočítal požadovanú
náhradu nemajetkovej ujmy (za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným pomerom sumy 55,-€ za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Žalovanáspodanýmižalobaminesúhlasila,podanímdoručenýmsúdu25.3.2013navrhlažalobyvcelom
rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Podstatnými námietkami žalovanej proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojompísomnom vyjadrení k žalobe boli poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie dôkaznej
povinnosti zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno na súd. Ďalej na to, že nie je jasný titul
nároku na náhradu škody vzhľadom na uplatňovanie nárokov žalobcom z titulu nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Poukazovala na
to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 -
žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne,
poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov na náhradu škody
a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany s tým, že nárok žalobcu preto vôbec nepovažuje za predbežne

prerokovaný. Podľa žalovanej prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z.z. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existenciu prieťahov v
konaní nepovažuje za preukázanú. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému

uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom
23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody). Namietala tiež vyčíslenie škody, poukázala na to, že požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové a že skutočnú škodu treba
dokázaťlistinami/skutočnosťami,ktorépreukážupožadovanýnárok-vopačnomprípadejepreskúmanie

predmetného nároku znemožnené. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku
škody. Poukázala tiež na nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Tiež poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík
verejnosťou a uviedla, že považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi
pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže táto mu mala vzniknúť práve pri

jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným
rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.11.2013 a na deň 19.12.2013. Žalovaná
sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť konania,

o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie
taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, k čomu
je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou, vždy v deň bezprostredne
predchádzajúci pojednávaniu ( dňa 12.11.2013 o 14.08 hod. a dňa 18.12.2013 o 12:23 hod ) boli

doručené ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania ktoré súd už vzhľadom na čas ich
doručenia nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania
nepovažoval za dôvodné. Ani v nich uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať
za dôležité dôvody ako ich má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto
veci na deň 13.11.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 8.10.2013 a predvolanie

na pojednávanie na deň 19.12.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 19.11.2013)
pričom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca
žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k
nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu
neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca

a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999
v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdochniejeakceptovateľnýmpredpokladomuznaniaexistenciedôležitéhodôvodunaodročenieriadne
a včas vytýčeného pojednávania

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s
obsahom písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií
listín zo spisov OS Svidník sp.zn.4Er 751/09, sp.zn.2Er 625/09, sp.zn.2Er 664/10, sp.zn.3Er 52/09,
sp.zn.3Er 861/08, sp.zn.4Er 866/08, sp.zn.4Er 740/08, sp.zn.6Er 743/10, sp.zn.4Er 54/09, obsahom

spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.6Er 266/09, ktorý je pripojený pri spise tunajšieho súdu sp.zn.7C
224/12, oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 751/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému L. N. o vymoženie sumy 654,56 € spríslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 282/2012)
bola dňa 6.11.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26.11.2009, dňa 8.12.2009 exekučný súd
vyzval súdneho exekútora vyčísliť trovy exekučného konania čo súdny exekútor splnil dňa 21.1.2010,
o žiadosti o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 25.2.2010 tak, že exekučné konanie
zastavil pre nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oprávneným predloženého exekučného
titulu. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove toto uznesenie vo výroku o zastavení

exekučného konania potvrdil.
Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er 266/09, ktorý je pripojený v spise tunajšieho súdu
sp.zn.7C 224/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému
G. N. o vymoženie sumy 303,66 € s príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu
pôvodne vedená pod sp.zn.3C 283/2012) bola dňa 28.5.2009 pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského

súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
10.6.2009, dňa 12.8.2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora v súčinnosti s oprávneným predložiť
súdu na vec sa vzťahujúcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, oprávnený napriek výzve súdneho
exekútora ju súdu nezaslal, dňa 28.9.2009 súdu bola doručená žiadosť oprávneného o informáciu
o stave konania, následne dňa 4.12.2009 exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného k

predloženiu predmetnej úverovej zmluvy, dňa 5.2.2010 vyzval exekučný súd súdneho exekútora na
vyčíslenie trov exekučného konania na čo súdny exekútor reagoval vyčíslením trov zo dňa 18.2.2010,
o žiadosti o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 3.3.2010 tak, že exekučné konanie
zastavil pre nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oprávneným predloženého exekučného titulu. Na
odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove toto uznesenie svojim uznesením zo dňa 31.5.2010

zrušil a vrátil ju exekučnému súdu na ďalšie konanie, dňa 19.7.2010 exekučný súd právneho zástupcu
oprávneného opätovne vyzval na predloženie zmluvy o úvere na čo ten nijako nereagoval, následne
dňa 17.9.2010 exekučný súd urgoval splnenie tejto povinnosti pod hrozbou poriadkovej pokuty, dňa
16.9.2010 oprávnený zmluvu predložil. Dňa 18.8.2011 zahlásil vstup do konania vedľajší účastník na
strane povinného ktorý dňa 11.11.2011 podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a zastavenie

exekúcie. O žiadosti o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 21.5.2012 tak, že túto
zamietolzdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskejdoložkynaktorejrozhodcovskýsúdzaložilsvoju
právomoc, lebo táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda rozhodcovský súd nemal právomoc na
konanie. Oprávnený odvolanie proti uzneseniu nepodal, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2012.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 2Er 625/09 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému G. I. o vymoženie sumy 842,44 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 284/2012)
bola dňa 25.8.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 14.10.2009, dňa 14.12.2009 exekučný súd

vyzval právneho zástupcu oprávneného predložiť na vec sa vzťahujúcu zmluvu na čo oprávnený
reagoval dňa 25.1.2010, dňa 18.11.2009 oprávnený súdu doručil žiadosť o informáciu o stave konania,
dňa 19.2.2010 súd vyzval súdneho exekútora vyčísliť trovy exekučného konania čo súdny exekútor
splnil dňa 26.2.2010, o žiadosti o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 19.10.2010 tak,
že exekučné konanie zastavil pre nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oprávneným predloženého

exekučného titulu. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie ktoré podaním zo dňa 19.1.2011 vzal
späť, následkom čoho Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.3.2011 odvolacie konanie zastavil.
Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2011.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 2Er 664/10 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému P. F.M. o vymoženie sumy 4.106,07 € s

príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 286/2012)
bola dňa 3.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.10.2010, o žiadosti o udelenie poverenia
súd rozhodol uznesením zo dňa 30.5.2012 tak, že túto zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej

doložky na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, keďže táto nebola dojednaná písomne tak,
ako to predpokladá zákon. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove toto uznesenie svojim
uznesením zo dňa 5.3.2013 zrušil a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie.Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 54/09 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej C. G. o vymoženie sumy 6.800,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 287/2012)

bola dňa 18.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 21.1.2009.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 3Er 52/09 súd zistil, že v uvedenej

exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej U. N. o vymoženie sumy 10.100,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 288/2012)
bola dňa 15.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.1.2009.

Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 3Er 861/08 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej X. Š. o vymoženie sumy 7.020,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 289/2012)
bola dňa 1.11.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 1.12.2008, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 5.12.2008.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 866/08 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej Ľ. C. o vymoženie sumy 4.290,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 290/2012)

bol dňa 26.11.2008 súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol
platobný rozkaz, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 4.12.2008, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 17.12.2008.

Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 740/08 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej G. T. o vymoženie sumy 4.440,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 291/2012)
bola dňa 28.10.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa13.11.2008,poverenienavykonanieexekúcie

bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20.11.2008.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 6Er 743/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému U. B.Z. o vymoženie sumy 394,-€ s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 292/2012)
bola dňa 12.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 29.11.2010, dňa 9.9.2011 zahlásil do
konania vstup vedľajší účastník na strane povinného ktorý dňa 3.11.2011 podal návrh na vylúčenie
súdneho exekútora a na zastavenie exekúcie. Následne dňa 9.5.2012 exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky na

ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc nakoľko táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 28.8.2013 napadnuté
uznesenie potvrdil.
Žalobca sa teda domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd
rozhodolvjednotlivýchnímvedenýchexekučnýchkonaniach,špecifikovanýchvjednotlivýchžalobách,o

žiadostiachoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepouplynutízákonomstanovenejdoby:náhrady
majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,-€ (pôvodná sp. zn. OS
Svidník 3C/287/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/54/2009),
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,-€ (pôvodná
sp. zn. OS Svidník 3C/288/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn.

3Er/52/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 319,-€
(pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/289/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.
zn. 3Er/861/2008), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
369,-€ (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/290/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidníkpod sp. zn. 4Er/866/2008), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 326,-€ (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/291/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS
Svidník pod sp. zn. 4Er/740/2008).

Žalobca sa tiež domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný Svidník ako exekučný súd rozhodol
v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby: náhrady majetkovej
škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.237,32 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník

3C/292/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/743/2010).
A žalobca sa tiež domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd
nerozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto
žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne
interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia : náhrady majetkovej škody vo výške 1.988,03 € a náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 397,61 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/282/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/751/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 1.058,82 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 211,76 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/283/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/266/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 4.271,18
€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 854,24 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/284/2012, príslušné

exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 2Er 625/2009), náhrady majetkovej škody vo
výške 17.887,44 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.577,49 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník
3C/286/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 2Er/664/2010).
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebovýsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ( v znení účinnom do 31.5.2010, t.j. v znení účinnom
v čase, keď boli exekučnému súdu doručené žiadosti o udelenie poverenia v exekučných veciach
4Er 751/09, 2Er 625/09, 6Er 266/09, 4Er 54/09, 3Er 52/09, 3Er 861/08, 4Er 866/08 a 4Er 740/08 )

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 t.j. v
znení účinnom v čase, keď bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej
veci 6Er 743/2010 a vo veci 2Er 664/2010) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 30.6.2009), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Podľa§45ods.1,ods.2zákonač.244/2002Z.z.(vzneníplatnomaúčinnomod1.7.2009),súdpríslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie
považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní
žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho- ktorého nimi uplatňovaného nároku - v
žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie
postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej- ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej- ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť
príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu
tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne
požiadal o predbežné prerokovanie toho- ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie

o prijatí tej- ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-
ktorým príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám
(§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú
by ich predložiť nemohol. Žalobca písomným podaním zo dňa 1.2.2013 oznámil, že rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanej, ktorý by obsahoval

vyznačený dátum podania nedisponuje, lebo jeho originál podal žalovanej osobne do podateľne,
táto prijatie každého individuálneho návrhu potvrdila prezenčnou pečiatkou, preto žalobca v žalobe
navrhol vykonanie dôkazu oboznámením sa s príslušným spisom žalovanej. Žalobca tvrdil, že z dôvodu
hospodárnosti a nenavyšovania jeho materiálnej škody rovnopisy týchto návrhov nevyhotovoval, máich len v elektronickej forme, pričom vyslovil názor, že žiadna normatívna právna úprava mu takú
povinnosť ani neukladá a poukazoval tiež na neexistenciu námietky žalovanej, že návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v tej ktorej veci nebol podaný. Žalobca v tomto svojom

podaní a tiež aj priamo v niektorých žalobách o ktorých sa tu koná ( v žalobe kde pôvodná sp.zn.
je 3C/287/2012 až 3C/292/2012) uviedol, že pri žalobách týkajúcich sa neskorého vydania poverenia
( žaloby pôvodne vedené pod sp.zn.3C/287/2012 až 3C/291/2012) potvrdenie o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca
špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a

žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania
je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie
o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej W. V.,
O.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 11424/2008. V súvislosti so žalobou týkajúcou sa
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby ( žaloba pôvodne

vedená pod sp.zn.3C/292/2012) bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval
tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou
je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je
náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o

žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému L. U., O..
XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. V súvislosti s vecami týkajúcimi sa žalôb pre
nerozhodnutie o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by súd
správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku“ ( žaloby pôvodne vedené pod
sp.zn.3C/282/2012, 3C/283/2012, 3C/284/2012, 3C/286/2012) bolo zo strany žalobcu oznámené, že

potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise
OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným
postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu

voči povinnému L. U., O.. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. Toto však nie je
preukázaním vyššie uvedených skutočností a tiež tu vyvstáva otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a
nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní a ktorých sa mali týkať. Žalobca
teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani

splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú
žalovateľnosť jednotlivých nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej
podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila
že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani

z tohto nemal súd preukázané, že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto
konaní došlo pred podaním tej- ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa
vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu
samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní,

je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.
Treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
(v uznesení č.k. 6C/105/2012-20 zo dňa 20.2.2013).
Žalobca v žalobách pôvodne vedených pod sp.zn. 3C/287/2012, 3C/288/2012, 3C/289/2012,
3C/290/2012 a 3C/291/2012 zhodne tvrdil, že v príslušných exekučných konaniach došlo k ničím

neodôvodneným prieťahom v konaní pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keď k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie malo dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej
15 dňovej lehoty.
Z tohto pohľadu je už na prvý pohľad a bez ďalšieho zrejmá absolútne zjavná nedôvodnosť a
neopodstatnenosť všetkých týchto piatich žalôb žalobcu vedených pôvodne pod sp.zn. 3C/287/2012,

3C/288/2012, 3C/289/2012, 3C/290/2012 a 3C/291/2012. Z obsahu príslušných exekučných spisov
Okresného súdu Svidník sp.zn.4Er 54/09, 3Er 52/09, 3Er 861/08, 4Er 866/08 a 4Er 740/08 totiž jasne
a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v týchto konaniach súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol absolútne promptne a pred uplynutím lehoty, ktorej porušenie žalobca v týchto žalobách tvrdil.Preto založenie akejkoľvek zodpovednosti žalovanej za majetkovú škodu či vznik nemajetkovej ujmy
žalobcu tu neprichádza absolútne do úvahy.
Z obsahu fotokópie spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/54/09 totiž vyplýva, že v uvedenej

exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej C. G. o vymoženie sumy 6.800,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 287/2012)
bola dňa 18.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 21.1.2009, t.j. už v dvanásty deň po doručení žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúciesúdu,čoďalekopredstihuje15dňovúzákonnúlehotu,ktorejporušenie
žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo
186 dní, resp. viac ako šesť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom vykonaného
dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Er/52/09 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej U. N. o vymoženie sumy 10.100,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 288/2012)
bola dňa 15.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
udelené dňa 22.1.2009, t.j. v trinásty deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdu, čo taktiež predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie žalobca tvrdil. Z tohto
pohľadu je aj tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo 177 dní, resp. viac
ako päť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom vykonaného dokazovania a ako také

je zavádzajúce a nepravdivé.
Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Er/861/08 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej X. Š.M. o vymoženie sumy 7.020,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 289/2012)
bola dňa 1.11.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 1.12.2008, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 5.12.2008, t.j. už v štvrtý deň po doručení žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu, čo taktiež ďaleko predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej
porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je aj tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie

súdu trvalo 173 dní, resp. viac ako šesť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom
vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.4Er/866/08 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej Ľ.H. C. o vymoženie sumy 4.290,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.3C 290/2012)

bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2008, exekučným titulom bol
platobný rozkaz, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 4.12.2008, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 17.12.2008,
t.j. v trinásty deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu, čo taktiež
predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je aj tvrdenie

žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo 200 dní, resp. viac ako sedem mesiacov
tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a
nepravdivé.
Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.4Er/740/08 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej G. T. o vymoženie sumy 4.440,-Sk s

príslušenstvom(tejtoexekučnejvecisatýkalažalobažalobcupôvodnevedenápodsp.zn.3C291/2012),
bola dňa 28.10.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa13.11.2008,poverenienavykonanieexekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20.11.2008, t.j. už v siedmy deň po doručení žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie súdu, čo taktiež ďaleko predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej
porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je aj tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie
súdu trvalo 177 dní, resp. viac ako šesť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom
vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v ostatných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých ostatných týmto rozsudkom zamietnutých
žalobách ( t.j. v žalobách pôvodnej sp.zn.3C 282/2012, 3C 283/2012, 3C 284/2012, 3C/286/2012 a

3C/292/2012) súd poukazuje na to, že tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu
už vôbec rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej
bolo v tom- ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. o zastavení exekučného konania bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba Ústavný súd,

ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný
preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca nesúci
vo veci dôkazné bremeno však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam

a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný výklad, ako výklad o
nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní všeobecným súdom by pritom znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahovaodtohtoodvodzovaťnesprávny

úradný postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických
a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa
čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený

jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /
konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už
výslovne upravuje).
O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne
dôkazy, pričom tu zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobe vedenej pôvodne na OS Svidník pod

sp. zn. 3C/292/2012 (príslušné exekučné konanie sp. zn.6Er 743/2010) aj výslovne poukazoval na svoje
„enormné“ úsilie k vydaniu rozhodnutia prostredníctvom svojich žiadostí, podnetov a sťažností, ktoré
v tejto žalobe na jej čl.3 a 4 čo do dátumu a obsahu podrobne špecifikoval, tak z obsahu príslušného
exekučného spisu OS Svidník ( 6Er 743/2010) vyplýva, že v uvedenej veci žiadne takéto podania
žalobcom učinené neboli. Táto argumentácia žalobcu je tu teda zjavne nedôvodná ( podľa žalobcovho

tvrdenia dokonca prvá z týchto žiadostí, podnetov a urgencií mala byť učinená už dňa 2.7.2009,
ďalšia 23.9.2009, potom 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010 a 23.11.2010, hoci exekučné začalo až dňa
29.11.2010, teda až po viac ako roku odo dňa keď mal žalobca podľa svojich tvrdení údajne prvýkrát
začať „urgovať“ rozhodnutie v tejto veci).
Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v texte

týmto rozsudkom zamietnutých žalôb sp.zn. 3C/282/2012, 3C/283/2012, 3C/284/2012, 3C/286/2012 a
3C/292/2012 žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí tej- ktorej
žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a oboznámených exekučných
spisov, resp. ich fotokópií ( podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti
povinnému L. N. /sp.zn. OS Svidník 4Er/751/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 a to

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 25.2.2010 a
to zastavením exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej
veci proti povinnému G. N. /sp.zn. OS Svidník 6Er/266/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadosti,hocivskutočnostibolootejtožiadostiprvýkrátrozhodnutéuznesením
zo dňa 3.3.2010, a to uznesením o zastavení exekučného konania a po zrušujúcom uznesení Krajského

súdu bolo opätovne rozhodnuté uznesením zo dňa 21.5.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
pričom treba pre úplnosť podotknúť, že v uvedenej exekučnej veci žalobca odignoroval niekoľko výziev
exekučného súdu k predloženiu zmluvy o úvere čo vo svojej žalobe ani nespomenul; podľa tvrdenia
žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému G. I. /sp.zn. OS Svidník
2Er/625/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 1.2.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v

skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 19.10.2010 a to uznesením o zastavení exekučného
konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému P. F. /
sp.zn. OS Svidník 2Er/664/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 15.6.2012, hoci v skutočnosti bolo o tejto
žiadosti prvýkrát rozhodnuté už dňa 30.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie povereniav exekučnej veci proti povinnému U. B. /sp.zn. OS Svidník 6Er/743/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa
13.6.2012, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 9.5.2012).
Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení

účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení

účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,
zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie
akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota

stanovená nebola a nie je.
Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania ( t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
u súdneho exekútora ) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo
dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny exekútor,
ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval tu žiadosti o udelenie
poverenia
na vykonanie exekúcie v siedmich z desiatich prípadov súdu až po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty,

v ktorej tak bol v zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť (v prípade exekučného
konania proti povinnému L. N. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
dňa 6.11.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená až dňa 26.11.2009, v prípade exekučného konania proti povinnému G. I.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 25.8.2009, ale žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 14.10.2009 teda mesiac a pol po spísaní návrhu; v prípade exekučného konania proti povinnému P.
F. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 3.8.2010, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
až dňa 13.10.2010 teda po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade exekučného konania proti povinnej

C. G. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 18.12.2008,
ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 9.1.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej U. N. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 15.12.2008, ale žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 9.1.2009; v prípade

exekučného konania proti povinnej X. Š. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 1.11.2008, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená až dňa 1.12.2008; v prípade exekučného konania proti povinnému U.
B. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 12.8.2010, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená

až dňa 29.11.2010 teda po viac ako troch mesiacoch preto nečinnosť exekučného súdu nemožno
posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia exekučného konania
podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho- ktorého návrhu pred exekútorom).
Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje

vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah
posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú
z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi a súdnemu exekútorovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššiepri jednotlivých exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými
nerozhodnutím v zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii
zákonnej lehoty pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v

zmysle judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný
súd judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú
uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného

základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu

nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu je z obsahu exekučných spisov Okresného súdu Svidník s
ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho vlastnej činnosti ( § 121 O.s.p.) a z
ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej známe, že žalobca inicioval obrovské množstvo
exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto
vyvodzovať právo z tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré boli od začiatku nedôvodné a

neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad ( exekučný titul) nie je podľa
súdu vzhľadom na množstvo týchto konaní a predovšetkým konkrétne okolnosti prejednávaných vecí
namieste. Aj opakovane tvrdené legitímne očakávania žalobcu totiž treba posudzovať s prihliadnutím
na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade
rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať

rozhodcovské doložky, skúmať či sa vymáha právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania
boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné, tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny
princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo
porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu
majú len práva, nadobudnuté v súlade so znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu

je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách. Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval
najskôr rozhodcovské, a potom následne tu prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu pritom z takéhoto postupu nijako neospravedlňuje
prípadná existencia určitej pohľadávky proti povinným. Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom
zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto

ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol
skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude
zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára, tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť
za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania

nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny
hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní
a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené
poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o
začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,-€, ktorú žalobca požadoval
v žalobe pôvodne vedenej na OS Svidník pod sp. zn.3C 292/2012, žalobca vznik takejto škody
na jeho strane nepreukázal, ako ani výšku uvedenej, ním požadovanej škody. Žalobca podľa
svojich tvrdení v tejto žalobe v tomto prípade v období od doručenia príslušnej žiadosti o udelenie

poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-

€. Z oboznámeného obsahu súvisiaceho exekučného spisu OS Svidník ktorého sa táto žaloba týkala
(sp. zn.6Er 743/2010) pritom neboli zistené absolútne žiadne urgencie zo strany
žalobcu v danom exekučnom konaní - nie sú teda preukázané žiadne náklady spojené s
administratívnym spracovaním ich textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiežnepredložil jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov na správu svojej pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému, ako ani tú skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov

a udržiavanie a správa informačného systému bolo potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním
exekučného súdu v dotknutom konaní o podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že mu majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a
skutočnú výšku nijako relevantne nepreukázal, ako ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného
súdu a žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú

škodu. K tomu treba poznamenať, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním uvádzaná škoda
mala v celom rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu exekučného súdu (tu treba zvýrazniť,
že samotný súdny exekútor, ktorého si žalobca zvolil, predložil exekučnému súdu v danom prípade
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výrazne po uplynutí zákonom určenej lehoty /
viac ako tri mesiace po spísaní návrhu na vykonanie exekúcie/ a súdu pritom zo strany žalobcu neboli
predložené žiadne doklady ani o tom v akom presnom časovom období a v akom presnom rozsahu

v danom období mala táto škoda, resp. tá- ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola
spôsobená práve postupom žalobcom zvoleného súdneho exekútora). Zároveň samotné tvrdenie
žalobcu o paušalizácii reálnych vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní nebola žalovaná
skutočná škoda a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné dotknutej žalobe v danej časti vyhovieť (viď k
tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ak žalobca v súvislosti so vznikom tejto majetkovej škody vo výške 125,-€, ktorú súd má za
nepreukázanú poukazoval na to, že táto suma by ho nezaťažila „ak by exekučný súd postupoval správne
aprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúciebydodržalzákonomstanovenúdobu“nedá
sa mu nepripomenúť, že žiadna suma by s určitosťou a predovšetkým žalobcu nezaťažila v prípade, ak
by sa v predmetnom konaní nedomáhal vymoženia pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného

titulu.
Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní ( ktorej sa žalobca domáhal vo svojich žalobách vedených
pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 3C/282/2012, 3C/283/2012, 3C/284/2012, 3C/286/2012- príslušné

exekučné konania 4Er/751/2009, 6Er/266/2009, 2Er/625/2009, 2Er/664/2010) treba poukázať na to,
že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli vzniknúť. Vo vyššie uvedených exekučných
konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup bez splnenia zákonných podmienok,
neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav zakladajúci prekážku veci právoplatne

rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd vyjadril už vyššie). V prvom rade
treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie resp. o zastavení exekučného konania v exekučných konaniach 4Er/751/2009,
6Er/266/2009, 2Er/625/2009 nebolo zrušené ako nezákonné, vo veci 4Er 751/2009 bolo zastavenie
exekučného konania potvrdené odvolacím súdom, vo veci 6Er 266/2009 sa žalobca proti uzneseniu o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 21.5.2012 ani neodvolal, vo veci 2Er 625/2009 vzal
odvolanie späť. Definitívny výsledok veci 2Er 664/2010 ešte nie je známy, ani tam preto takýto záver
zatiaľ
nemožno urobiť. Exekučný súd postupoval v každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne
v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku samotnej vykonateľnosti toho- ktorého exekučného

titulu (rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v
dotknutých exekučných konaniach splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho - ktorého exekučného titulu, musel na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať

či exekučné tituly, na základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie
exekúcie, boli spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučnými titulmi v dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom
exekučný súd popri ust. Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k.

IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v
prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoréz toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo
143/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd

je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku

a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním

vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod

sp. zn. 4Er/751/2009 a 2Er 625/2009 dospel k záveru o nepreskúmateľnosti a o nevykonateľnosti
exekučného titulu a v konaní 6Er 266/2009 k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Svoje závery v
každom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. o zastavení
exekučného konania v príslušných exekučných konaniach náležite a podrobne odôvodnil) Exekučný
súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, resp. exekučné konania podľa zák.č.244/2002 Z.z. zastavil nakoľko
dospel k záveru, že príslušné rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na
základe ktorých by bolo možné viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu
boli plne opodstatnené a zákonné. Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej

správnosti toho- ktorého rozsudku rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho
nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu (v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn.3C
282/2012, 3C 283/2012 a 3C 284/2012), že exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach
založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie vpríslušných veciach, resp. je jeho rozsudok nepreskúmateľný a nevykonateľný, ním vydané rozsudky,
ktoré boli predložené ako exekučné tituly sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska právneho
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom občianskom súdnom

konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu na náhrady majetkovej
škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb vedených pôvodne na OS
Svidník pod sp. zn. 3C/282/2012, 3C 283/2012, 3C 284/2012 a 3C 286/2012 sú absolútne nedôvodné,
nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.

Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
( v uznesení č.k. 6C/105/2012-20 zo dňa 20.2.2013). Napriek uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v
tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Svidník
v ním vedených exekučných veciach ( tam kde boli žiadosti o udelenie poverenia zamietnuté, resp.
exekučné konania boli zastavené, t.j. žaloby pôvodnej sp.zn. 3C 282/2012, 3C 283/2012, 3C 284/2012,
3C 286/2012 a 3C 292/2012) vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané

žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných exekučných konaniach, ani
porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým
by došlo zo strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich začiatku,
vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“
povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj

riziko insolvencie toho- ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej-
ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno
sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou

nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je
možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite,

spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich
prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem
toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej
ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné
pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy

exekučného súdu v jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou- ktorou
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jehomajiteľov-idetuibaoničímnepreukázané,prostétvrdeniažalobcunepodloženéžiadnymidôkazmi,

a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na
to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia
ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. V súvislosti s tvrdenou frustráciou treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach
nevystupoval ako povinný voči ktorému by sa viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený,

ktorý sám také nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto
rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane,
ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom
určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná

nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach
priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej časti, druhej
hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.z (ako požadoval žalobca v žalobe vedenej pôvodne na OS
Svidník pod sp. zn. 3C 292/2012 s poukazom na v tejto žalobe uvedené nálezy Ústavného súdu SR)

a čo sa týka v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 3C/282/2012, 3C 283/2012, 3C
284/2012 a 3C 286/2012 uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-
ktorej istiny s príslušenstvom požadovanej v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody,
treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniachOS Svidník (ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov
preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch

by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.
Kabsolútnejnedôvodnostiakýchkoľveknáhradžalobcuvsúvislostisjehožalobamipôvodnýchsp.zn.3C
287/2012, 3C 288/2012, 3C 289/2012, 3C 290/2012 a 3C 291/2012 kde bolo dokazovaním bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátené tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe, lebo poverenia
na vykonanie exekúcie tam boli udelené riadne a včas sa už súd vyjadril vyššie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrení doručenom súdu 25.3.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie uvedenými
dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených

dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb
a pod.).
Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej- ktorej

veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak

účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 19.12.2013 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo
výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od

vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu
dňa 20.12.2013 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania, teda mala vedomosť o vyhlásení rozsudku),
pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.