Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Juhás

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/2037/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109222621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7109222621.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Košice -
Mestská polícia Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: C. X., nar. XX. X.
XXXX,zomr.dňaXX.X.XXXX,naposledybytomV.XX,K.,ovymoženie33,19€atrovexekúcie,vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, pod sp. zn. EX
1754/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške
39,83 €, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 8. 2009, doručeného exekútorke dňa

7. 9. 2009, žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 15. 1. 2008, č. 016805, súd poveril súdnu exekútorku
vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. XXXX XXXXXXX *,dňa 28. 9. 2009.

Dňa 11. 9. 2013 bol doručený súdu podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zo dňa 4. 9. 2013,
ktorý podala z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa XX. 3. XXXX.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.

Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou

smrťou.

Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného
a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo
preukázané, že povinný C. X., nar. XX.. XXXX, zomrel dňa XX. X.. XXXX a Okresný súd Košice I
uznesením zo dňa 9. 1. 2012, č. k. 24 D 162/2011-22, Dnot 78/2011, dedičské konanie zastavil z dôvodu,

že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 1. 2012
vo výroku, ktorým súd zastavil dedičské konanie.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov,

na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by
mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale

skutočnosť,žepovinnýnezanechalposebežiadenmajetok,ktorýbymohlinadobudnúťjehodedičiaado
výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu
subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom
povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka
oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného

nededili, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom
na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách
exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie, ak je exekúcia zastavená z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný uhradiť oprávnený. Súd preto

v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy
exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov exekúcie uplatnených súdnou
exekútorkou v podaní zo dňa 4. 9. 2013.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 14 ods.1, ods.2 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu vo výške 33,19 € ako
minimálnu výšku odmeny, ktorú ustanovuje § 14 ods. 1 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:

poštovné...................................................................................................................... 5,35 €
kanc. materiál...............................................................................................................1,- €

Celkové trovy exekúcie s DPH..................................................................................47,45 €.

Po preverení výpočtu trov exekúcie súd priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 €, nakoľko
v súlade s § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ide o minimálnu výšku odmeny, ktorá exekútorke patrí bez ohľadu
na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti. K tejto odmene pripočítal súd aj DPH vo výške 6,64 €,
nakoľko súdna exekútorka je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Pokiaľ však ide o náhradu hotových výdavkov, súd ju môže priznať iba za predpokladu, že zo strany
exekútora mal preukázané účelné vynaloženie hotových výdavkov v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti. K podnetu na zastavenie exekúcie neboli priložené žiadne písomné dôkazy o vynaložení
hotových výdavkov vo výške, v akej si ich uplatňuje súdna exekútorka. Súd teda nemal preukázané

vynaloženie poštovného a kancelárskeho materiálu vo výške 6,35 €, preto ich náhradu súdnej
exekútorke nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.