Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/374/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711202004.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Plynroz, a.s. Sobrance, so sídlom Kúpeľská 66,
Sobrance, IČO: 00 594 482, právne zast. advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, so sídlom kpt. Nálepku
8, Michalovce, proti povinnému: Z.. R. R. - T., miestom podnikania M.N. X, J., IČO: 17 194 415,
vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Klaudiou Gilániovou pod č. Ex 10/2011, Exekútorský úrad so sídlom
Nám. Slobody 7, Michalovce, o vymoženie 4.183,42 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní súdnej

exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 5Er/74/2011-33 zo dňa 1.8.2012, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinného zaväzuje nahradiť súdnej exekútorke
trovy exekúcie v celkovej výške 98,82 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť súdnej
exekútorke JUDr. Klaudii Gilániovej trovy exekúcie vo výške 47,49 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd vydal dňa 22.6.2011 poverenie č. 5807 066906*
pre súdnu exekútorku JUDr. Klaudiu Gilániovú na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Rob 499/2010 zo dňa 21.12.2010 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 19.5.2011.

Súdna exekútorka predložila súdu dňa 10.8.2011 oznámenie povinného, v ktorom uviedol, že uhradil
pohľadávku oprávnenému, a preto je exekúcia neoprávnená, nakoľko zanikol nárok na vymáhanie
pohľadávky. Právny zástupca oprávneného uviedol, že povinný uhradil na účet oprávneného vymáhanú
istinu vo výške 4.183,42 Eur ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a z uvedeného dôvodu

požiadalsúdnuexekútorkulistomzodňa9.8.2011oďalšievykonávanieexekúcielenčodopríslušenstva
pohľadávky. Následne dňa 23.8.2011 povinný uhradil na účet právneho zástupcu oprávneného aj
príslušenstvo pohľadávky v sume 845,20 Eur. Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodol o
zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal povinného. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie
v celkovej výške 47,49 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). Nepriznal jej odmenu v zmysle ust. § 4 ods. 1 a §
5 ods. 1 vyhlášky, pretože povinný uhradil vymáhanú istinu ešte pred začatím exekúcie a príslušenstvo
pohľadávky povinný uhradil dobrovoľne prevodom na účet právneho zástupcu oprávneného. Keďže

došlo k dobrovoľnému uhradeniu vymáhanej pohľadávky, súd prvého stupňa konštatoval, že súdna
exekútorka nemá nárok na odmenu vo výške 20 % z výšky vymoženej pohľadávky.Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za doručenie rozhodnutia súdu
vydaného v exekučnom konaní a za zisťovanie bydliska povinného, pretože tieto úkony neboli súdu

preukázané a ani nevyplývajú z exekútorského spisu. Priznal jej však paušálnu odmenu za ostatné
úkony uvedené v špecifikácii trov exekúcie spolu vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Ďalej
jej nepriznal náhradu za stratu času podľa ust. § 23 ods. 1, pretože súdna exekútorka nepreukázala, že
úkony uvedené v špecifikácii trov exekúcie vykonávala v mieste, ktoré nie je sídlom jej exekútorského
úradu alebo kancelárie. Taktiež jej nebola priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 46,28 Eur, ale

iba vo výške 14,30 Eur, ktoré pozostávajú z poštovných výdavkov vyplývajúcich z exekučného spisu
(11 x 1,30 Eur).

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka z dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.. a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil ho
tak, že povinného zaviaže zaplatiť súdnej exekútorke odmenu vo výške 502,86 Eur a trovy exekúcie
vo výške 47,49 Eur. Vytkla súdu prvého stupňa, že v konaní došlo k vadám v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p., t. j. právo na riadne odôvodnenie rozsudku, na čo musí odvolací súd prihliadnuť
z úradnej povinnosti. Čiže povinnosťou prvostupňového súdu bolo svoje rozhodnutie odôvodniť tak,

aby spĺňalo náležitosti uvedené v cit. ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., lebo inak je nepreskúmateľné,
čím došlo k odňatiu práva účastníka konať. Ďalej poukázala na nesprávny postup súdu prvého stupňa
pri hodnotení exekučného konania, nakoľko ho sústredene nevyhodnotil v celom kontexte explicitne
vydeklarovaných efektívnych faktov. Zdôraznila, že celé súdne konanie je vo veci vedenia exekučného
konania a tým výkonu rozhodnutia pre vymoženie sumy 4.183,42 Eur s príslušenstvom. Súd prvého

stupňa nesprávne právne posúdil vec, urobil mylnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav,
pričom citovala ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a ust. § 5 ods. 2 vyhlášky. Podotkla, že došlo
k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci,
pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne zo strany oprávneného a súdny exekútor
po obdŕžaní poverenia na vykonanie exekúcie vo veci výkonu rozhodnutia vykonal procesné úkony

v zmysle EP a následne upustil od vykonania exekúcie podľa ust. § 46 ods. 3 EP, a preto si súdna
exekútorka uplatnila odmenu z vymoženej istiny vo výške 4.183,42 Eur, z toho 20 % = 836,68 Eur a
z vymoženého príslušenstva v sume 845,20 Eur, z tohto 20 % = 169,04 Eur, spolu výška odmeny je
1.005,72 Eur a z toho iba 50 % = 502,86 Eur. V závere odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že sa mal
sústredenejšie zaoberať skutkovým stavom, ktorý vyplýva z doloženého spisu a vec správne právne

posúdiť, čo sa nestalo.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Odvolaniu súdnej exekútorky
protirozhodnutiuvyššiehosúdnehoúradníkazákonnýsudcavzmysleust.§374ods.4O.s.p.nevyhovel,

a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len

"O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky
je čiastočne dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací
súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu odvolania súdnej exekútorky odvolania vyplýva, že odvolanie sa týka len trov exekúcie, a
preto v danej právnej veci pristúpil odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia len v časti týkajúcej sa trov

exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 15.2.2011
na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn.22Rob/499/2010 zo dňa 21.12.2010. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5807 066906* dňa 22.6.2011. Písomným podaním zo dňa 5.8.2011 doručeným súdnej
exekútorke dňa 8.8.2011 podal povinný námietky proti exekúcii z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka

bola uhradená dňa 22.12.2010 a priložil aj výpis z účtu, čo oznámil Okresnému súdu Michalovce aj
advokátovi JUDr. Kizivatovi. Na základe uvedeného považuje exekúciu za neoprávnenú.

Právny zástupca oprávneného písomným podaním zo dňa 9.8.2011 požiadal súdnu exekútorku o ďalšie
vykonávanieexekúcieprotipovinnémulenčodopríslušenstvasúdompriznanejpohľadávky,nakoľkomu

bolo oprávneným dňa 1.8.2011 oznámené, že povinný dňa 22.12.2010 uhradil vymáhanú istinu vo výške
4.183,42 Eur. Zároveň požiadal aj o úpravu (zníženie) trov súdnej exekútorky s ohľadom na inú výšku
vymáhanej pohľadávky. Ďalším písomným podaním zo dňa 26.8.2011 oznámil súdu, že príslušenstvo
k pohľadávke v plnej výške, t. j. v sume 845,20 Eur povinný uhradil na jeho účet dňa 23.8.2011, čím je
pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom plne vysporiadaná.

Dňa 7.9.2011 súdna exekútorka zaslala súdu spisový materiál k rozhodnutiu o námietkach proti exekúcii
s vyjadrením, že námietky povinného považuje za neopodstatnené, nakoľko povinný v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie nemal vysporiadanú pohľadávku v plnej výške a zároveň súdny exekútor
bol oprávneným oboznámený o úhradách istiny a príslušenstva 6 mesiacov po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie. Povinný listom zo dňa 13.1.2012 oznámil súdu prvého stupňa, že nepodáva

námietky, ale len vyjadrenie o tom, že navrhovateľovi vyplatil istinu aj príslušenstvo pohľadávky a k
návrhu na vykonanie exekúcie došlo omylom. Keďže exekúcia bola plne vysporiadaná, právny zástupca
oprávneného požiadal súdnu exekútorku písomným podaním zo dňa 13.1.2012, aby pri vyčísľovaní trov
exekúcie vychádzala len zo sumy príslušenstva (a nie aj istiny, nakoľko na túto sumu bola exekúcia
podaná nedôvodne), s prihliadnutím na dobrovoľnú úhradu zo strany povinného.

Listomzodňa27.7.2012súdnaexekútorkanavrhla,abyvprípade,aksúdvyhovienámietkampovinného
a dôjde k zastaveniu exekúcie, súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Priložila aj
špecifikáciu trov exekúcie v zmysle § 196 a nasl. Exekučného poriadku a § 4, § 5 a § 15 vyhlášky, v
celkovej výške 1.135,28 Eur.

Podľa ust. § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len "Exekučný poriadok"), exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá
rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a

oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom
nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že
upustil od vykonania exekúcie.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§
200 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť
pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jehoodmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania
(ďalej len "vyhláška"), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 5 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19
eura a najviac 33 193,92 eura (ods. 1). Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46
ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (ods. 2). Ustanovenia o náhrade
hotovýchvýdavkovaonáhradezastratučasuprivýkoneexekučnejčinnostitýmniesúdotknuté(ods.3).

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Po preskúmaní trov exekúcie priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že odvolanie súdnej
exekútorky je sčasti dôvodné.

K námietke súdnej exekútorky týkajúcej sa vymáhanej istiny 4.183,42 Eur odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že táto istina bola povinným uhradená ešte pred začatím exekučného konania dňa

22.12.2010, t. j. pred 15.2.2011, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Táto skutočnosť vyplýva nielen z písomných vyjadrení právneho zástupcu oprávneného, ale aj z výpisu
z účtu predloženého povinným súdu dňa 8.8.2011. V tomto prípade išlo o dobrovoľné plnenie povinného
pred začatím samotného exekučného konania, o ktoré sa súdna exekútorka nepričinila, a preto na plnení
istiny nemôže mať súdna exekútorka žiaden podiel. Čiže v tomto prípade výška istiny nepatrí do základu

na určenie odmeny súdneho exekútora, ktorým je v zmysle ust. § 4 ods. 1 vyhlášky výška vymoženej
pohľadávky.

Dôvodná je však námietka v časti odmeny týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky v sume 845,20 Eur, k
úhrade ktorej došlo dňa 23.8.2011, t. j. po začatí exekučného konania. Poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnej exekútorke udelené dňa 22.6.2011 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené dňa 22.7.2011. Zaplatenie príslušenstva istiny dňa 23.8.2011 už nemožno považovať za
dobrovoľné plnenie povinného, keďže povinný príslušenstvo pohľadávky uhradil až po tom, čo sa
dozvedel, že je proti nemu vedená exekúcia. Z tohto dôvodu odvolací súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa do základu na určenie odmeny súdnej exekútorky zahrnul príslušenstvo pohľadávky v plnej

výške, t. j. 845,20 Eur.

Odmena súdneho exekútora je v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky určená ako 20% zo základu na jej určenie,
teda z vymoženej pohľadávky, najmenej 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. V prípade, ak súdny
exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50% z

odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (§ 5 ods. 2 vyhlášky).

Odvolací súd preto, na rozdiel od súdu prvého stupňa, priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 50
% z odmeny vypočítanej ako 20 % zo základu tvoriaceho vymožené príslušenstvo pohľadávky, t. j. 20
% zo sumy 845,20 Eur = 169,04 Eur, z toho 50 % predstavuje sumu 84,52 Eur.

Vzhľadom na to, že súdna exekútorka sa stotožnila s výškou náhrady hotových výdavkov v sume 14,30
Eur, ktorú tvorí poštovné (11 x 1,30 Eur) podľa ust. § 22 vyhlášky, odvolací súd jej ich priznal v rovnakej
výške ako súd prvého stupňa. Keďže súdnej exekútorke bola priznaná odmena podľa ust. § 5 ods. 2
vyhlášky, nepatrí jej už odmena na základe ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 Eur, pretože by šlo

o duplicitné priznanie odmeny.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách exekúcie v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie

spolu v celkovej výške 98,82 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 84,52 Eur podľa ust. § 5 vyhlášky
a z náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 14,30 Eur podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. §

251 ods. 4 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh
na ich náhradu predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.