Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/243/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203536
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212203536.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému: Ľubomír Urban, Trstená na Ostrove 132, IČO 11 810 483, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62 pod sp. zn. EX
913/2012, o vymoženie 368,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2012 (§ 36 ods.
1, 2 Ex. por.) sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou a. s., Bratislava pod č. SR 08389/11 dňa 02.09.2011, ktorým bol povinný zaviazaný k

zaplateniu sumy 368 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 30.04.2011 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6% ročne od 14.07.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 160,15 eur. K
návrhu oprávnený pripojil exekučný titul, opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 06.10.2011 (§ 39 ods.
2 Ex. por.). Podľa návrhu povinný z priznanej čiastky nič nezaplatil, oprávnený sa domáha vymoženia
celej priznanej čiastky.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Tunajší súd uznesením č. k. 12Er/243/2012-15 zo dňa 08.08.2012 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok predložený k výkonu
exekúcie ako exekučný titul nie je na vykonanie exekúcie spôsobilým titulom, z dôvodu neprijateľnej,
a teda neplatnej rozhodcovskej doložky ustanovenej vo všeobecných v úverových podmienkach.
Uznesenie napadol odvolaním oprávnený a odvolací súd uznesením č. k. 21CoE/465/2012-30 zo dňa

30.07.2013 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že v preskúmavanom prípade v zmluve o úvere uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným je uvedené prehlásenie povinného ako dlžníka, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania. Prvostupňový súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie,
oprávnený neoznačil dôkazy na preukázanie, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania. Pritom
nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť bezpečne preukázaný - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti a dôkazné bremeno v danom prípade ťaží toho, kto túto skutočnosť tvrdí, teda
že úver bol poskytnutý na účely podnikania, a tým je veriteľ (dodávateľ).V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - oprávnený). Pochybnosti musí odstrániť

spôsobom známym pre dôkazné konanie. Bezpečným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj o
uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý však neposkytuje odpoveď
na otázku, aká je to činnosť a aký konkrétny súvis s ňou či s predmetom činnosti odberateľa vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený musí preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi konania, a teda že úver bol povinnému poskytnutý na výkon povolania.

Na výzvu súdu k predloženiu dokladov preukazujúcich, že povinný použil prostriedky z úveru na
podnikateľské účely oprávnený reagoval písomným podaním z 12.09.2013, v ktorom uviedol, že povinný
podniká na základe vydaného živnostenského listu, ako živnostník je označený v zmluve, preto nie je
možné posúdiť zmluvný vzťah ako spotrebiteľský. Poukázal tiež na to, že v zmysle § 1 ods. 2 písm.
e/ (bez uvedenia právneho predpisu) účinného k 10.01.2011 nie je možné zmluvu podriadiť pod režim

právnej úpravy spotrebiteľských úverov.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („Rozhodcovský poriadok“)
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c) („Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“). Podľa ods. 3 proti

rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd z úradnej povinnosti preskúmaval (táto povinnosť
súdu trvá v každom štádiu exekučného konania), či je exekučný titul v súlade so zákonom. Exekučný
titul je potrebné preskúmať z materiálnej aj formálnej stránky, a to v zmysle § 34 Rozh. por. (formálne

náležitosti) a pre prípadný rozpor s právom - dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a pod.

Z prílohy pripojenej k návrhu oprávneného - predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že záväzkovo-
právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere (pod č. 207600002)
zo dňa 10.01.2011. Opäť je nutné konštatovať, že daný vzťah podlieha s poukazom na § 2 písm. a/ a

b/ a § 1 ods. 3 písm. f/ právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon
č. 40/1964 Zb.), keďže oprávnený je podnikateľ a úvery - pôžičky poskytuje opakovane (dodávateľ),
povinný vo vzťahu vystupuje ako fyzická osoba (bez prihliadnutia na to, že povinný je označený v zmluve
ako podnikateľ, pretože zo zmluvy nijako nevyplýva podmienka viazanosti úveru na určený účel, teda

že povinný prostriedky na účely svojho podnikania použil, resp. mal použiť a povinnosť takto použité
prostriedky nejakým spôsobom preukázať), ktorý nekonal v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).

K tomu súd uvádza, že oprávnený nepreukázal viazanosť poskytnutých úverových prostriedkov

na uvedený účel (pre podnikateľskú činnosť) a len označenie povinného v zmluve, že vykonáva
podnikateľskú činnosť, túto viazanosť nepreukazuje. Účelovosť úveru súdu nebola preukázaná, pričom
tu súd poukazuje, že jednotlivé kolónky vo formuláre zmluvy sú vyplnené automaticky, keďže sú
formulárom vyžadované a nijako tu nie je preukázaná reálna viazanosť úveru s podnikaním povinného
a deklarácia dlžníka, že prostriedky „sa poskytujú“ na účely podnikania je nedostatočná. Na základe

toho teda súd uzavrel, že v danom prípade vznikol medzi účastníkmi spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52
ods. 4 Obč. zák. a ďalej súd posudzoval spôsob dojednania rozhodcovskej zmluvy s prihliadnutím na
to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu je v súlade s právnym poriadkom a či dojednaná rozhodcovská
zmluva je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov, teda či je exekučný titul účinným rozhodnutím.
Na základe tohto súd zistil, že priznané plnenie vychádzajúce z exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku v súlade so zákonom nie je, nakoľko exekučný titul má vady po materiálnej stránke pre
nedostatok právomoci orgánu, ktorý ho vydal, čím je neúčinný a nemá spôsobilosť byť podkladom
pre exekúciu, rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a nebola tak založená
právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť.Európska únia venuje problematike spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy boli
prevzaté viaceré Smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré ochranu spotrebiteľa upravujú, alebo

sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. takou je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Do právneho poriadku nášho štátu bola implementovaná
zákonom č. 150/2004 Z. z. dňom 01.04.2004, a to do ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka.

V danom prípade zmluvné strany uzavreli dňa 10.01.2011 aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa

strany „dohodli“, že „všetky spory, ktoré z zmluvy o úvere vzniknú, budú riešené pred a/ Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ príslušným súdom
SR, ... s výkladom o rozväzovacej podmienke“, ktorej praktickým dôsledkom je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a
to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdáva na účinnú procesnú

obranu (z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom. V danom prípade má súd za to, že rozhodcovská zmluva takto formulovaná
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Zmluva nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale v spojitosti s o

zmluvou o úvere a jediným záujmom spotrebiteľa tu bolo získanie peňažných prostriedkov. Zmluva núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom
a preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Obč. zák. neprijateľná, a teda neplatná.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu

vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými Občianskym zákonníkom, kde práve v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, taktiež aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v
ktorom exekučnému súdu ukladá v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto
nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Pokiaľ je
rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Dohoda účastníkov - zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude

rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa §
53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a preto je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky (v danom prípade súvisiacej zmluvy) od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žiadosť exekútora o udelenie poverenia opätovne zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).