Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313010257
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6313010257.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozef Ryanta a JUDr. Petra Chovanku, v trestnej veci obžalovaného C. U., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13. novembra 2013 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Brezne
zo dňa 15.08.2013, sp.zn. 3T 68/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Brezne zo dňa 15.08.2013 sp.zn. 3T 68/2013 bol obžalovaný C. U.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 22.03.2013 v Brezne pri benzínovej pumpe Slovnaft viedol osobné motorové vozidlo zn. Suzuki
Swift, ev.č. D. M. pod vplyvom alkoholu (0,49 mg/l alkoholu v dychu).

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štyri
mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol

uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný, a to do výroku o uložení ochranného
liečenia, ktoré bližšie písomne neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí, uvedených v ust. § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, týkajúceho sa výroku o uložení ochranného
liečenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Úvodom treba poznamenať, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako
v tomto prípade) s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je
sťažnosť prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním
napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorým bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa.
Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta

prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti
prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.Okrem toho z ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok
môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku

o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedenými ustanoveniami sa potom zaoberal len dôvodmi odvolania
obžalovaného, ktoré sa týkali uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a
§ 40 ods. 1 písm. c) alebo, ak páchateľ činu inak trestného, nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečený.

Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin:

a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
c) pod vplyvom návykovej látky, alebo v súvislosti s jej užívaním.

Z vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný C. U. sa mal protiprávneho
konania dopustiť v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, teda
činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

V danej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalca K.. K. U., znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), z ktorého okrem
iného vyplýva, že u probanta zistil prejavy závislosti od alkoholu, teda alkoholizmu ako chorobného
stavu, pričom podľa starších klasifikácií ide o druhé až tretie vývojové štádium ochorenia. Navrhol preto
uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, lebo ambulantná liečba by nemala

žiadnu nádej na úspech. Ďalej dodal, že v dobe uvedeného skutku sa u probanta jednalo o jednoduchú
opilosť ľahkého stupňa, pričom bol si pritom vedomý požitia alkoholu, jeho vplyvu na svoje konanie a
má i dostatočné vedomosti o nebezpečnosti takéhoto správania. V neposlednom rade má s požívaním
alkoholu aj bohaté predchádzajúce skúsenosti. Okrem toho bolo u neho zistené aj to, že bagatelizuje
svoj problém, pričom u neho sa jedná o stereotyp pitia s jeho pretrvávaním napriek zrejmým negatívnym

dôsledkom. Jedná sa u neho o syndróm závislosti, teda o chorobný stav alkoholizmu v druhom až treťom
vývojom štádiu. Záverom znalec konštatoval, že vzhľadom na prístup probanta k uvedenej problematike
nemá ambulantná forma liečenia žiadnu nádej na úspech.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že svoje konanie neľutuje a dodal, že zákaz činnosti

a pokuta 600,- Eur na mieste je dostatočný trest pre neho. Ďalej poznamenal, že je pravdou, že pije
každý deň a vypije tak dva poldeci tvrdého alkoholu denne. K tomu, či má problémy so závislosťou sa
vyjadriť nevedel.

Ustanovenie § 73 ods. 2 Tr. por. umožňuje súdu fakultatívne uložiť ochranné liečenie osobám, ktoré

spáchali trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti alebo spáchali trestný čin násilnej povahy voči blízkej
alebo zverenej osobe a je daný predpoklad recidívy takéhoto konania alebo osobám, ktoré spáchali
trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie

psychiatria, ako aj postoj obžalovaného k protiprávnemu konania, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného C. U., týkajúceho sa uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou
formou, dôvodné nie je.

Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 319 Tr. por. jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.