Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911203380
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6911203380.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa maloletého C. E., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom T. č. XX/XXX, XXX XX O. D., t. č. bytom (u C. M.) D. O. XX, XXX XX O. D.,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v O. D., proti odporcom 1/
C.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.č.XX/XXX,XXXXXO.D.,t.č.bytom(uC.M.)D.O.XX,XXXXX
O.D.,právnezastúpenejJUDr.JánomMarčokom,advokátom,AdvokátskakanceláriaMarčok,Moravčík

& Ondrejka, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, 2/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. č.
XXX, XXX XX O. D., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota, o určenie prípustnosti zapretia otcovstva, na
základe odvolania odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/23/2011-119
zo dňa 09. 04 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na základe návrhu maloletého navrhovateľa (podaného prostredníctvom kolízneho
opatrovníka) rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 04 2013 tak, že v súlade s ustanovením
§ 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov
- ďalej aj „ZR“) pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedči odporcovi 2/ C. E., nar. XX. XX. XXXX voči
maloletému C. E., nar. XX. XX. XXXX a určil, že toto zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na

zapretie rodičom dieťaťa, je v záujme maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania „dospel k
záveru, že v danom prípade je podanie návrhu na zapretie otcovstva v záujme dieťaťa, pričom vychádzal
predovšetkým z výpovede znalkyne pred súdom, ktorá zdôraznila tú skutočnosť, že dieťa vyslovilo
prianie, aby sa celá situácia vyriešila a nemalo by byť už ďalej týmto problémom zaťažované.“ Zároveň

uviedol, že „vzhľadom na dlhú dobu, počas ktorej sa odporca v druhom rade o dieťa nezaujíma, je
možné, že by pripadnú stratu osoby otca nebralo ako veľkú ujmu a so situáciou by sa so psychologickou
podporou vyrovnalo. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť pre dieťa stabilné a dlhodobé riešenie,
ktoré bude sledovať skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa a nebude riešením len na prechodné obdobie.“
Tento záver vyvodil „aj z tej skutočnosti, že samotné konanie, o ktorom je maloletý informovaný, trvá
už dlhšiu dobu a odporca v druhom rade už dlhodobo o maloletého nejaví žiadny záujem a nijako sa s

ním nekontaktuje.“ Okrem toho uviedol, že „pri rozhodovaní o predmetnom návrhu zobral do úvahy aj
charakteristikumaloletéhotriednouučiteľkou C..T.L.,žemaloletýsivyžadujetrpezlivosť,potrebujeveci
vysvetliť a potom je ich ochotný prijať.“ Vychádzajúc z uvedených skutočností preto podanému návrhu
vyhovel, pripustil predmetné zapretie otcovstva a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty
je v záujme dieťaťa, pričom dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže podať návrh na zapretie
otcovstva.Protiuvedenémurozsudkupodalaodporkyňa1/(prostredníctvomprávnehozástupcu) vzákonnejlehote
odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil a predmetný návrh na pripustenie

zapretia otcovstva zamietol, pretože nie je v záujme maloletého. Odvolanie odôvodnila tým, že podľa
jej názoru „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností“ a taktiež tým, že napadnutý rozsudok „vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci“ a že „v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.“

V odôvodnení odvolania poukázala na to, že „súd určil prípustnosť zapretia otcovstva s odôvodnením,
že v danom prípade je podanie návrhu na zapretie otcovstva v záujme dieťaťa, pričom vychádza najmä
z výpovede znalkyne, ktorá zdôraznila tú skutočnosť, že dieťa vyslovilo prianie, aby sa celá situácia
vyriešila a nemalo by byť už ďalej týmto problémom zaťažované.“ S uvedeným záverom okresného súdu
však nesúhlasila s odôvodnením, že „tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť,
že by maloletý vysloviť prianie aby sa „situácia vyriešila“ nie je zachytená žiadnym dôkazom, ktorý bol

v konaní vykonaný“ a „nie je pravdou, že by znalkyňa takúto skutočnosť uviedla pri svojom výsluchu.“
V tejto súvislosti následne poukázala na konkrétne citácie zo znaleckého posudku, ktoré podľa jej
názoru preukazujú, že okresný súd „nesprávne interpretuje vyjadrenia maloletého“, pričom zároveň
konštatovala, že „nie je preto pravdou, že stanovisko maloletého je vyrieši a ukončiť túto záležitosť raz a
navždy, práve naopak, samotný maloletý nakoľko nemá potrebu riešiť otázku zapretia alebo potvrdenia

otcovstva, keď je stotožnený s odporcom 2/ ako svojim otcom. Uvedené postoje maloletého sú zrejmé
ako zo správy z pohovoru s maloletým vykonaným ÚPSVaR O. D., tak aj zo samotného znaleckého
posudku.“ Okrem toho namietala, že súd nevykonal ďalší (kontrolný) znalecký posudok, ktorý bolo
podľa jej názoru „nutné vykonať za účelom odstránenia rozporov, ktoré vznikli medzi výpoveďou znalca
na pojednávaní konanom dňa 09. 04. 2013, keď v podstate v plnom rozsahu poprel závery podaného

znaleckého posudku.“ Namietala tiež to, že „odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ako aj dôkazy,
ktorými je toto rozhodnutie podporené, považuje za nepresvedčivé“, pretože okresný súd „nepovažoval
za potrebné vzniknuté rozpory medzi závermi posudku a vyjadrením znalca akokoľvek komentovať,
resp. hľadať ich dôvod.“ V doplnení odvolania (ktoré bolo podané v zákonnej odvolacej lehote) ďalej
namietala, že okresný súd „nedôsledne rešpektoval ustanovenie § 100 ods. 3 O.s.p.“, pretože „maloletý

v konaní vypočutý nebol“ a „nebol relevantne zistený jeho názor, čím mu bolo upreté jeho právo
vyjadriť sa a právo byť vypočutý podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.“ Okrem toho namietala i
ďalší procesnoprávny aspekt a to, že okresný súd sa pred vyhlásením rozhodnutia neriadil ustanovením
§ 118 ods. 2 O.s.p.

Kolízny opatrovník maloletého navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pretože „prvostupňový súd vyniesol
rozsudok po dôkladnom dokazovaní, rešpektujúc práva účastníkov konania.“ V tejto súvislosti uviedol,
že podľa jeho názoru „je v zaujme maloletého, by sa preukázali resp. vyvrátili tvrdenia odporcu 2/ v
konaní o zapretie otcovstva, aby vznikol priestor na nápravu vzťahov medzi účastníkmi konania. Podľa

článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť. Pokiaľ by sa tvrdenia odporcu 2/ v ďalšom konaní potvrdili, nedá sa prejudikovať,
že by nedošlo k určeniu otcovstva biologickým otcom dieťaťa a tým aj k rozvíjaniu vzťahov medzi nimi.
Ak sa však v konaní o zapretie otcovstva nepotvrdia pochybnosti odporcu 2/ možno očakávať, že dôjde
k zmene vo vzťahu medzi nim a dieťaťom.“ Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru „je proti záujmu

dieťaťa zachovávať existujúci formálny vzťah bez citovej väzby“ a preto „je potrebné uvedený problém
čo najrýchlejšie ukončiť, aby už nedochádzalo k ďalšej traumatizácii dieťaťa.“

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ žiadal, aby odvolací súd odvolanie
odporkyne 1/ „zamietol“ a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu „potvrdil v plnom rozsahu“.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) a to z týchto dôvodov:

Ako už bolo uvedené, odporkyňa 1/ (okrem iného) v odvolaní namietala, že v konaní nebol vypočutý
maloletý navrhovateľ.Z ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že: „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je
schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor

prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez
prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.“ V zásade podobnú
právnu úpravu obsahuje i príslušná hmotnoprávna norma - Zákon o rodine v ustanovení § 43 ods. 1,
kde je uvedené: „Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť

samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V
konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo
byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a rozumovej vyspelosti.“

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd sa uvedenou procesnoprávnou i hmotnoprávnou úpravou

neriadil, pričom (i s ohľadom na vek maloletého navrhovateľa a špecifické okolnosti veci a otázky
vznikajúce zo znaleckého posudku a následného vyjadrenia znalkyne) neuviedol, aké závažné dôvody
ho viedli k tomu, že sa vhodnou formou priamo neoboznámil s názorom maloletého navrhovateľa. I keď
v zásade previedol primerané dokazovanie, takýto postup (keď bez uvedenia akýchkoľvek závažných
dôvodov sa priamo neoboznámil s názorom maloletého navrhovateľa) nemožno kvalifikovať inak, ako

to, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo je relevantným dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm. h) O.s.p.

Okrem toho, odvolací súd poukazuje na ďalšie (procesné) pochybenie okresného súdu, ktoré
predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že:

„Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov
konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.“ Z obsahu spisu (konkrétne zo zápisníc z
pojednávaní) nevyplýva, že by okresný súd v rámci ktoréhokoľvek pojednávania (vrátane posledného)

citované ustanovenie aplikoval. Neaplikovaním citovaného procesného ustanovenia došlo vo vzťahu k
účastníkom konania k navodeniu určitej „neistoty“ ohľadom zisťovania skutkového stavu, čo v konečnom
dôsledkudefactopredstavujeurčitúformuichobmedzeniavkonanípredsúdomatojerelevantnýdôvod
na zrušenie rozhodnutia vydaného v konaní, ktoré bolo postihnuté takouto vadou, podľa ustanovenia §
221 ods.1 písm. f) O.s.p..

Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.
s. p. vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať vo vyššie naznačenom smere.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.