Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/307/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912213800.1

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr.Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 372,49 Eur titulom nemajetkovej ujmy

(značka navrhovateľa 6954 - NZP). Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred
zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom P. Y., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci sp. zn. Z. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom tunajšiemu súdu a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná

vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobca pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom
konaní. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu uplatňuje teda nárok na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že tunajší súd nerozhodol o

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že
písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania odporcu požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania žaloby nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania,
keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní,
žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako žalobca podal
žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na doplnenie
týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný. Zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno považovať za nesprávnyúradný postup. Postup zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať
exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na
skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym

úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
V tomto prípade, by bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným
orgánom. V danom prípade však táto podmienka splnená nie je. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej, čo sa týka splnenia podmienok pre vznik nároku
na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákona, je potrebné vychádzať zo znenia Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, neplatí
stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia. Taktiež žalovaný poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade exekučného súdu v konaní o

náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme zo strany
žalobcu vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o skutočnú škodu
a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy. Záverom žalovaný poukázal
na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter

nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje voči žalovanému
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd
konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 30.10.2013 vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil, že dňa
25.08.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. Z. XXXX/XXXX voči povinnému P. Y.. Tunajší súd dňa 21.09.2010 rozhodol
tak, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, z dôvodu
zistenia,žedojednanározhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmnienkuaakotakáje podľa

ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej
moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 372,49 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 43 a § 79 O.s.p. ako

aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Žalobca sa svojou žiadosťou
adresovanou žalovanému ešte pred podaním tejto žaloby domáhal uspokojenia nároku na náhradu
škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku na náhraduškody na súde. Súd má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním
tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, účinného do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. Jeho znenie bolo novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2011,
ktoré stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Tu súd považuje za potrebné uviesť čo sa týka rozdielneho výkladu ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku v znení účinnom do 01.06.2011, že pokiaľ súdy podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku v znení účinnom do 01.06.2011 akceptovali ako exekučné tituly aj rozhodnutia vydané
rozhodcovskými súdmi, tak potom Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.06.2010
bolo novelizované znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že bola vypustená 15 - dňová
lehota na poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie ak ide o exekučný titul podľa ust.
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku bola táto lehota vypustená aj pokiaľ ide o rozhodnutia

vydané rozhodcovskými súdmi. Zákonom č. 102/2011 Z.z., účinným od 01.06.2011 už len vzhľadom na
rozdielnosť výkladov ust.. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 bolo toto
zákonné ustanovenie vyprecizované tak, že výslovne sa v ňom uviedli rozhodnutia rozhodcovských
súdov, čo však neznamená, že tieto neboli dovtedy chápané ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že úmyslom

zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo explicitne uvedené v Exekučnom poriadku. Súd
totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí
odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku

ako významovom celku.
Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení pred
01.06.2011 a po tomto dátume súd uvádza, že v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uvedenú lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za extrémne
krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon
rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam
konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s
vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ.
Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok

voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym
zákonníkom, kde v §-e 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po
zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.Exekučnýsúdbolpovinnýdôsledneskúmaťčisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenie
exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a
v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS

60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd

napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel Najvyšší
súd SR v uznesení z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym

poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol.. Dĺžka exekučného konania od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť
o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej
exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť

porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navyše súd konštatuje,
že pri zameraní sa na systematiku ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku možno zistiť, že o
lehote 15 dní sa zákonodarca zmieňoval len v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
V prípade nesplnenia podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie už zákonodarca žiadnu
lehotu neuvádza. Teda na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

žiadna lehote nie je daná.

Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.

Ešte súd podotýka, že rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným
orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešný žalovaný si pri podaní
vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania , avšak trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu žiadne

trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný
Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemalspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,účastníkkonanianemalprocesnúspôsobilosťanebolriadne
zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.