Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/171/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204382
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313204382.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni X.
F., bytom Q. XXXX/X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne

zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 264 Eur s
prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 172/2013-21 zo dňa
18.07.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) návrh na plnenie z indosovanej zmenky zamietol

s odôvodnením, že navrhovateľ napriek výzve súdu nepredložil ,,právny titul, na základe ktorého bola
zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný)“. Preto ,,nemal inú možnosť, len tento návrh
zamietnuť, o čom bol navrhovateľ poučený“. Súd prvého stupňa postupoval podľa čl. 4 bod 4 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,nariadenie“, pozn. odvolacieho súdu).

Navrhovateľ v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a návrhu vyhovieť. Poukázal na abstraktnosť
zmenkovéhozáväzkuavytkolsúduprvéhostupňavýzvu,ktorúnemalmožnosťsplniť,pretože disponuje
len zmenkou a nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom
zmenky.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen,,odvolacísúd“)preskúmalrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p., zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok; ďalej
len ,,O.s.p.“) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V predmetnej veci ide o uplatnenie práva zo zmenky. Zmenka je cenným papierom o samostatnom
abstraktnom záväzku. Po indosácii zmenky nový majiteľ zmenky na to, aby uplatnil práva zo zmenky,

nie je odkázaný na preukazovanie skutočností súvisiacich s pôvodným právnym vzťahom, z ktorého
zmenka vznikla (porov. rozsudok NS SR z 22.10.2008 č.k. 5Obo 3/2008).

Podľa § 17 zákona č.191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový ,,kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“.Súd prvého stupňa bol preto nedôsledný, ak vyžadoval od navrhovateľa dôkazy, ktorými navrhovateľ
nedisponuje a rozsudok založil výlučne na nepredložení dôkazu o podstate právneho vzťahu, z ktorého
zmenka vznikla.

V tomto smere je odvolací dôvod opodstatnený. Odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvého
stupňa v tom, že relevanciu má otázka, či predmetná zmenka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto
otázke zostal skutkový stav v rozpore s princípmi súkromného spotrebiteľského práva nezistený.

Vzhľadom na to neboli splnené podmienky na iné ako kasačné rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa
pre nesprávne právne posúdenie veci (nepoužil správny predpis) nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Odvolací súd z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok a vec sa vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude inak ako od navrhovateľa zadovážiť zmluvu, ktorá bola základom

pre vystavenie zmenky. Číslo zmluvy je na zmenke. Zmluvu je možné zadovážiť viacerými spôsobmi,
najmä od pôvodného veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), od odporcu, ale najhospodárnejšie zo spisu
z exekučného oddelenia. Zdá sa totiž, že predmetnému sporu predchádzalo exekučné konanie na
základe rozhodcovského rozsudku založeného na rozhodcovskej doložke upravenej v zmluve.

Ďalej bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Javí sa, že v prípade, ak nejde o spotrebiteľskú zmluvu a súd nezistí
neplatnosť zmenky, nemal by existovať dôvod návrhu nevyhovieť s tým, že prípadné právo odporcu
proti pôvodnému veriteľovi na náhradu škody nie je dotknuté.

Ak však zmenka vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzniká otázka, či zmenka a jej
indosácia nadmerne nesťažili ba dokonca či neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské
práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (porov. rozsudok súdneho dvora v spojených prípadoch
C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa zmenky
(napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky, právo veriteľa na

vyplnenie blanko zmenky). Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej
zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené.

Konštatovať právny názor, ktorý očakáva vo svojich dôsledkoch navrhovateľ a to, aby sa nereflektovalo
na čl. 6 ods. 1 smernice je problematické. Inými slovami povedané, odvolací súd odmieta názor, podľa

ktorého sa má odoprieť spotrebiteľovi ochrana podľa unijného práva pred neprijateľnými podmienkami
len preto, že sa vymáha plnenie z indosovanej zmenky.

V obdobnej veci Okresného súdu Humenné (sp. zn. 18C 185/2013) sa napríklad zistilo, že dodávateľ
spotrebiteľskýchúverovspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.zmluvouč805700014poskytlaspotrebiteľský

úver 500,- Eur bez toho, aby zmluva obsahovala údaj RPMN. Správne by sa preto nemali vymáhať
úroky ani poplatky (§ 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z., tiež uznesenie C-76/10). Exekúcia skončila pre
veriteľa neúspechom a bola vo veci 15Er 582/2011 zastavená. Po indosácii zmenky, ktorá vznikla z
tej istej zmluvy navrhovateľ uplatňuje 1.015,13 Eur s úrokom 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 %
p.a. a k 16.10.2013 (ku dňu rozhodnutia krajského súdu v uvedenej veci o prerušení konania) ide o

sumu 4.897,76 Eur. Nemali by byť preto pochybnosti o obchádzaní noriem spotrebiteľského práva na
presadenie zjavne neprimeraných zmluvných podmienok v rozpore tak s vnútroštátnym právom, ako
aj normami unijného práva.

Navrhovateľ sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej

indosácii. Zdá sa, že za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“),
podľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných
zmluvných podmienok a vo svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ/Korčkovská)
aj plnenia úrokov a poplatkov pri neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Čl. 6 smernice je

treba považovať za ustanovenie rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie
ochrany je treba naplniť v rovine pravidiel verejného poriadku, teda vždy za každých okolnosti (porov.
uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).Zmenkové práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu a odvolací
súd z vlastnej činnosti pri prejednávaní obdobných prípadov nemôže vylúčiť prípadnú takúto kolíziu
ani v predmetnej veci. Spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva. Táto

skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia.

V konfrontácii práva zo zmenky a prípadného práva spotrebiteľa veľmi výstižne argumentuje Ústavný
súd ČR vo veci IV.ÚS 457/10 ,, ...zo zásady lex specialis derogat generali v tomto případě vyplývá, že
zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení dané právem. Jestliže právní norma určité chování dovoluje

a jiná je za předpokladu, že je ho ve výšeuvedeném smyslu zneužíváno, zakazuje, je takovéto chování
ve skutečnosti nikoli výkonem práva, ale protiprávním úkonem, čímž pojem zneužití práva přestává být
paradoxní (srov. Knapp, V.: Teorie práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je
jeho zneužitím , tak soudy nemohou poskytnout ochranu, neboť by to bylo v rozporu nejen s § 3 OZ, ale
především čl. 36 Listin ( nález Ústavného súdu ČRIV.ÚS 457/10 ze dne 18. 7. 2013)

K problematice zneužívání práva se Ústavní soud v minulosti již vyjádřil, když např. ve svém nálezu sp.
zn. Pl. 25/12 uvedl, že "Podle článku 90 Ústavy České republiky "soudy jsou povolány především k tomu,
aby zákonem stanoveným způsobem poskytovaly ochranu právům". Vedení soudních sporů tohoto
typu, pojaté primárně nikoliv jako dovolávání se ochrany práv, nýbrž jako obchodní a podnikatelská
činnost produkující zisk, se ocitá na samé hraně institutu zneužití práva. Zákaz zneužití práva je uznáván

jako jeden ze základních principů fungování práva a plyne z ústavně zakotveného pojmu právní stát
(srov. Preambule Ústavy). Stejně tak ve věci sp. zn. I. ÚS 199/11 konstatoval, že "netoleruje orgánům
veřejné moci a především obecným soudům přehnaně formalistický postup za použití v podstatě
sofistikovaného odůvodňování zřejmé nespravedlnosti" (výše uvedené judikáty jsou dostupné na ).“

Odvolací súd nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej
formálnosti zmenkového práva no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k
využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní

obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov, umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným
postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu práv
zabránili (porov. napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29. 4. 2013 sp. zn. 9 Cmo 122/2013,
nález ÚS ČR IV.ÚS 457/10).

Zdá sa teda, že vnútroštátny inštitút zmenky je v spotrebiteľských veciach euronekonformný a síce
sa nedostáva do kolízie s princípom ekvivalencie, no s princípom efektivity je v evidentnom rozpore
(nadmerne sťaženie ochrany práv spotrebiteľa hraničiace s jej úplným popretím). V tomto zmysle
treba zvážiť ochranu takému majiteľovi zmenky, ktorého výkon práva zo zmenky sa dostáva do

neprekonateľného rozporu s princípmi súkromného práva. Inštitút odporujúci unijnému právu súd
neaplikuje (porov. rozsudok SD Simmenthal C 106/77).

V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný ani historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne od
obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný

zákaz (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie.

Navrhovateľ namieta aplikáciu nemeckého práva a judikatúry. Z obsahu odôvodnenia však nevyplýva,
že by prvostupňový súd rozhodoval podľa nemeckého práva. Odkaz na rozsudok nemeckého súdu je v

rovinekomparatívnejajechvályhodné,aksaporovnávajudikatúra súdovrôznychčlenskýchštátovúnie.
Prelomenie prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou je inšpiratívne aj z dôvodu
blízkosti princípov zmenkového práva (porov. rozsudok BGH, 25.2.1965 - II ZHR 191/62 Hamm).

Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blanko zmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa

a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (porov.
rozsudok NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky determinuje výsledok sporu. Súd savyrovná s ustanovením § 17 zmenkového zákona a otázkou, či indosatár nekonal na škodu odporkyne,
v ktorom smere nemôže byť prehliadnuteľný údaj na zmenke o zmluve, z ktorej zmenka vznikla.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne reflektoval na spotrebiteľské právo aj napriek
indosovanej zmenke, no treba toto právo v prípade zistenia spotrebiteľskej zmluvy aj náležite aplikovať
a uviesť skutočný dôvod odmietnutia ochrany indosatorovi. Súd preto musí aplikovať ustanovenia § 3,
§ 53, § 54 OZ vo svetle čl. 6 ods. 1 smernice a judikatúry Súdneho dvora.

V ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a o návrhu na nepripustenie vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.