Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111208885.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO : 00009199, zastúpeného In Medias Res, s. r. o.,
so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcom : 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XXXX/XX a
2/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M., F. XXXX/XX, zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava z 19. apríla 2012 č. k. 16C/62/2011-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa
naprerušeniekonania,ktorýnavrhovateľuplatnil28.3.2012vpodanínazvanomodpoveďnavýzvusúdu,
a ktorý odôvodnil tým, že ak súd posúdi, že je potrebné počkať na uplynutie výpovednej doby z nájmu

bytu, o vypratanie ktorého v konaní ide, žiada o prerušenie konania na štyri mesiace. Rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 109 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a tým, že niet potreby ani dôvodu prerušenia konania, nakoľko nezistil, že by prebiehalo konanie, v
ktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúdu,aniinédôvodyprerušeniakonania.
Záverom uviedol, že dôvodom podania návrhu je podľa tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že odporcovia
užívajú byt bez právneho dôvodu, na druhej strane uznáva ich nájomný vzťah výpoveďou z nájmu bytu.

Konštatoval, že nepochybne neplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu po dobu dlhšiu
ako tri mesiace, je dôvodom výpovede z nájmu bytu, z ktorého dôvodu však návrh nebol uplatnený.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že sporové konanie je
ovládané dispozičnou zásadou, ktorá umožňuje účastníkovi konania disponovať konaním aj predmetom
konania až do rozhodnutia vo veci samej. Prerušenie konania považuje za dôvodné vzhľadom na

plynutie výpovednej doby z nájmu bytu podanej odporcom 1/ a 2/ a následné vypratanie bytu. Na základe
uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd konanie preruší v zmysle jeho návrhu na
štyri mesiace.

Odporkyňa 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ nepredložil
kvalifikovaný dôvod prerušenia konania a jeho návrh bol účelovým so snahou oddialiť súdne rozhodnutie

vo veci samej. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Odporca 1/
sa k odvolaniu návrhu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach danýchrozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania na štyri mesiace.

Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom
a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska; c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa

účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je
známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet.

Povinnosťou súdu je postupovať v konaní už začatom bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní (§ 100 ods. 1 a § 101
ods. 2 O. s. p.). Niekedy však v priebehu konania môžu nastať okolnosti, ktoré buď úplne znemožňujú,
aby konanie bolo dokončené a vec meritórne rozhodnutá alebo zabraňujú pokračovaniu v konaní po
určitú dobu. V prvom prípade je dôsledkom takejto okolnosti zastavenie konania a v druhom spravidla

prerušenie konania. Okolnosti, ktoré bránia priebehu konania označuje zákon prekážkami postupu
konania. Prekážka môže spočívať v osobe účastníka alebo zákonného zástupcu (§ 107 a § 109),
v určitej udalosti alebo procesnom úkone účastníka, alebo nezávisle od účastníkov v tom, že súd
hodlá vyčkať rozhodnutie iného súdu alebo orgánu o predbežnej otázke. V ustanovení § 109 ods.
1 O. s. p. upravené prerušenie konania je obligatórne, v zmysle ktorého ustanovenia, ak nastanú v

ňom vymenované prekážky, súd je povinný konanie prerušiť vždy. Ustanovenie § 109 ods. 2 O. s. p.
dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenia. Rozhodnutie súdu závisí na
konkrétnych okolnostiach prípadu. Podľa písm. c) súdu je daná možnosť prerušiť konanie v prípade
predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť
ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie

k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným orgánom, spravidla konanie preruší
a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o
fakultatívne prerušenie konania.

Porovnaním návrhu na prerušenie konania, ktorým navrhol navrhovateľ prerušiť konanie na štyri

mesiace od 28.3.2012 a citovaných zákonných dôvodov na prerušenie konania je zrejmé, že v návrhu
nie je uplatnený ani jeden z takýchto dôvodov a návrh bol teda celkom zjavne neopodstatnený. Súd
prvého stupňa preto vo veci správne rozhodol.

Podľa § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie napadnuté

odvolaním zaniklo inak.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie môže zaniknúť aj inak, predovšetkým ak stratí
účinnosť alebo ak sú účinky jeho výroku obmedzené lehotou ustanovenou priamo vo výroku
napadnutého rozhodnutia (typicky pri predbežných opatreniach). V takých prípadoch je odvolanie

bezpredmetné a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez praktického významu pre
pomery účastníkov konania.

Vzhľadom k tomu, že návrhom doručeným súdu 28.3.2012, navrhovateľ navrhol prerušiť konanie na štyri
mesiace, ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu sa návrh navrhovateľa stal zároveň bezpredmetným a

rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez praktického významu pre pomery účastníkov
konania.Odvolacísúdvzmysle§218ods.1písm.e)O.s.p.odmietolodvolanienavrhovateľa,nakoľkouznesenie
napadnuté jeho odvolaním zaniklo inak, nakoľko účinky jeho výroku v prípade kladného rozhodnutia boli
obmedzené lehotou štyroch mesiacov, ktorá už uplynula.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.