Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/257/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106217702
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6106217702.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa Mestská bytová správa, s. r. o., Tržná 2, 979 01 Rimavská sobota, IČO: 36 045 888, zast.
Mgr. Slavomír Ilavský, advokát, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov proti odporcovi Stredoslovenská
vodárenská spoločnosť, a. s., Partizánska cesta 5, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, o
zaplatenie 27 352,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 02. 11. 2006 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 861 920

Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,25% ročne zo sumy Sk 82 385,50 od 01. 01. 2003 do
zaplatenia, vo výške 16% ročne zo sumy 204 654 Sk od 01. 01. 2004 do zaplatenia, vo výške 14% ročne
zo sumy Sk 392 277,50 od 01. 01. 2005 do zaplatenia a vo výške 13% ročne zo sumy 182 603 Sk od 01.
01.2006dozaplatenia.Uviedol,ženavrhovateľakosprávcabytovéhodomunaJánošíkovejulicič.4-14
v Rimavskej Sobote podľa Zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení, podpísal s právnym predchodcom
odporcu, ktorým boli Stredoslovenské vodárne a kanalizácie š. p., Banská Bystrica, Zmluvu č. 4/2001
o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou zo dňa 07.

02. 2001. Dňa 03. 03. 2005 účastníci konania uzatvorili Zmluvu č. 19/2005 o dodávke vody z verejného
vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, na základe Zákona č. 442/2002 Z.
z . o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Odporca v rokoch 2001 - 2005, ako správca
verejného vodovodu v meste Rimavská Sobota, dodával navrhovateľovi, resp. konečným spotrebiteľom
na odberné miesto č. 0103720 na Jánošíkovej ulici č. 4-14 v Rimavskej Sobote pitnú vodu z verejného
vodovodu a odvádzal z neho odpadovú vodu na základe konštatovaných zmlúv. Pitnú vodu odporca
dopravoval z verejného vodovodu vodovodnou prípojkou, ktorá bola vybudovaná v roku 1980 a ktorú

právny predchodca odporcu prevzal Hospodárskou zmluvou č. 57/83 ku dňu 31. 12. 1983 do svojej
správy ako majetok štátu. Odporca teda zodpovedal za technický stav predmetnej vodovodnej prípojky,
t. j. za jej verejnú časť podľa vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení vyhlášky č. 15/1989 Zb. Odporca
vyúčtoval navrhovateľovi v rokoch 2001 až 2005 dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd
zbernými faktúrami v počte 22 kusov. Po vyúčtovaní dodávky pitnej vody konečným spotrebiteľom za
rok 2002 títo zistili, že im neúmerne narástla rozúčtovaná fakturácia dodávky pitnej vody a odvádzania
odpadovej vody oproti roku 2001, preto reklamovali u správcu bytového domu, ktorým je navrhovateľ,

množstvo fakturovanej dodanej pitnej vody do predmetného bytového domu. Nasledujúci rok 2003
znovu, neúmerne spotrebe, narástlo množstvo fakturovanej dodanej pitnej vody a odvedenej odpadovej
vody. Preto sa navrhovateľ pokúsil zistiť prípadnú poruchu na vodovodnej prípojke pátračmi, no
neúspešne, keď sa nepodarilo lokalizovať miesto poruchy. Následne navrhovateľ urobil skúšku tesnostivodovodnej prípojky tak, že zastavil prívod vody do obytného domu, voda však nebola odstavená do
vodovodnej prípojky. Pri tejto kontrole bolo zistené, že číselník vodomeru sa točí a ukazuje spotrebu
pitnej vody napriek tomu, že prívod vody do bytového domu bol prerušený. Tým bolo preukázané, že

pitná voda uniká z vodovodnej prípojky z dôvodu jej poruchy na jej verejnej časti. Navrhovateľ taktiež
požiadal odporcu o vykonanie úradnej skúšky vodomeru, ktorá ukázala nevyhovujúci stav vodomeru.
Z tohto dôvodu odporca uznal poruchu na vodovodnej prípojke a dobropisoval navrhovateľovi vodné a
stočné faktúrou č. 250140448 zo dňa 31. 01. 2005 a č. 250640486 zo dňa 30. 06. 2005, avšak len v
čiastočnej výške a v rozpore s vyhláškou č. 154/1978 Zb. v platnom znení a zákonom č. 442/2002 Z.

z.. Preto navrhovateľ listom zo dňa 16. 12. 2004 a následne zo dňa 02. 05. 2005 vyzval odporcu na
vyhotovenie dobropisov za roky 2002 - 2004, no bezúspešne. Odporca nereagoval ani na predžalobnú
výzvu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 14. 07. 2006 na vrátenie platieb za vodné a stočné
v rokoch 2002 až 2005, po zúčtovaní vodného a stočného na úrovni roku 2001, a to za rok 2002
podľa § 20 ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v platnom znení a za roky 2003 až 2005 podľa § 30
ods. 4 Zákona č. 442/2002 Z. z. v platnom znení. Odporca teda nevrátil navrhovateľovi celú výšku

neoprávnene vyúčtovanej platby vo forme vodného a stočného v rokoch 2002 až 2005 napriek tomu,
že uznal poruchu na verejnej časti vodovodnej prípojky a zaplatil navrhovateľovi len časť neoprávnene
účtovaného vodného a stočného.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že Zápisnica o odovzdaní a prevzatí

bytovej výstavby zo dňa 30. 06. 1980 je len zápisom o odovzdaní a prevzatí bytovej výstavby alebo
jej dokončenej stavby v zmysle § 292 Hospodárskeho zákonníka, ktoré ustanovenie bolo zaradené
do tretieho oddielu Hospodárskeho zákonníka upravujúceho investičnú výstavbu a upravovalo len
náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby medzi dodávateľom a odberateľom, čo potvrdzuje
aj ďalšie ustanovenie Hospodárskeho zákonníka, a to § 293 Hospodárskeho zákonníka, ktorý definuje

aj podmienky splnenia dodávky vody. Samotná Zápisnica ako dôkaz preukazujúci, že odporca mal na
základetohtozápisuprevziaťnejakýmajetok,jeprávnebezvýznamná.PokiaľideoHospodárskuzmluvu
o prevode správy národného majetku č. 57/1983 presne definovaným predmetom tejto zmluvy je prevod
správy majetku k stavbe Sídlisko Stred II. stavba vodovodný rad IV. v hodnote s projektovými prácami
v sume 203 888 Sk. V tom čase platili ustanovenia Vyhlášky č. 154/1978 Zb., kde v § 1 ods. 1 bol

definovaný pojem vodovodný rad, čo je pojem právne a technicky úplne odlišný od pojmu vodovodná
prípojka, pretože vodovodný rad je súčasťou verejného vodovodu a naň sa pripájajú vodovodné prípojky,
ktoré sa s účinnosťou od 14. 01. 1989, kedy nadobudla účinnosť novela Vyhlášky č. 154/1978 Zb.
prijatá právnou úpravou č. 15/1989 Zb., začala členiť na verejnú časť a na súkromnú časť prípojky.
Sporný vodovod v tom čase už existoval, bol vybudovaný a musel sa riadiť právnou úpravou, ktorá

bola pred touto novelou. Prechodné ustanovenie § 40a Vyhlášky č. 154/1978 Zb. tak umožňovalo
organizáciám, ktoré mali právo hospodárenia k vodovodným a kanalizačným prípojkám, usporiadať
vzťahy v zmysle prijatej novely zákona do 31. 12. 1990, keď súčasne podľa § 40a ods. 4 Vyhlášky č.
154/1978 Zb. sa hovorí, že do odovzdania verejných častí vodovodných a kanalizačných prípojok sú
povinní doterajší vlastníci zabezpečovať riadnu údržbu a prevádzku. Tento právny predpis teda vytvoril

právny rámec možnosti odovzdania vodovodných a kanalizačných prípojok do vlastníctva správcu
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ak sa to ale nestalo, zostalo vlastníctvo naďalej zachované,
preto aj poukazovanie na prechodné ustanovenie § 42 ods. 7 Zák. č. 442/2002 Z. z. nie je dôkazom
proti odporcovi, ale práve na jeho obranu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že vlastníctvo k vodovodnej
prípojke budovanej v Rimavskej Sobote prešlo na odporcu. Vodovodná prípojka, tak ako je definovaná

vo Vyhláške č. 154/1978 Zb., je súčasťou nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod, tak ako to
jasne už teraz definuje aj samotný zákon č. 442/2002 Z. z., ktorý už nerozlišuje medzi vnútornou a
vonkajšou časťou prípojky, ale vlastníkom prípojky je ten, kto sa pripája na verejný vodovod alebo na
verejnú kanalizáciu, teda vodovodná prípojka je súčasťou stavby, pretože ak by sa prípojka, ktorou je
pripojená nehnuteľnosť, odpojila od verejného vodovodu, verejný vodovod funguje ďalej, ale ak sa táto

prípojka odpojí od nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod, samotná nehnuteľnosť - bytový dom
stratí svoju funkčnosť. Vodovodná prípojka teda zdieľa režim hlavnej veci, teda ak byty v bytovom dome
boli predané do vlastníctva jednotlivým nájomníkom a bytovú správu vykonáva navrhovateľ, v súlade s
režimom daným zákonom č. 182/1993 Z. z. boli vlastníkom bytov a nebytových priestorov jednotlivých
bytových domov odpredané aj vodovodné a kanalizačné prípojky, teda akékoľvek strata a poškodenia

na tejto časti majetku, boli povinní znášať odberatelia. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že
vzťah medzi účastníkmi konania je obchodno-záväzkovým vzťahom založeným obchodnými zmluvami,
ktorých súčasťou boli aj Obchodné podmienky, v zmysle ktorých vady množstva dodanej vody z
verejného vodovodu alebo množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie je odberateľ povinnýreklamovať u dodávateľa bezodkladne, najneskôr však do 15 dní od doručenia faktúry, ktorej sa
reklamácia týka, inak jeho práva zo zodpovednosti za vady zanikajú. V danom prípade si odporca
splnil povinnosť, ktorou bola dodávka vody, ktorá sa realizovala vodovodnými prípojkami a dodávka

vody bola splnená prietokom vody vodomerom v zmysle § 23 ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb.. Či bola
spotrebovaná alebo nespotrebovaná, nie je právne významnou skutočnosťou, pretože tým, že voda
pretiekla vodomerom, bola pre odberateľa dodaná a odporca ako dodávateľ mal právo na zaplatenie
ceny vodného v množstve zaregistrovanom vodomerom. V danom prípade odporca neodstraňoval
žiadnu poruchu, pretože porucha bola za vodomerom, a teda poruchy za vodomerom znáša a je povinný

odstraňovať vlastník nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod.

Uznesením č. k. 64Cb 257/2006-230 zo dňa 04. 05. 2010, právoplatným dňa 25. 06. 2010, súd konanie
v časti o zaplatenie 1 257,52 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,25 % ročne od 01. 01.
2013 do zaplatenia zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu.

Súd vyhlásil vo veci dňa 04. 05. 2010 rozsudok č. k. 64Cb 257/2006-232, ktorým návrh zamietol
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, a to s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné, že
navrhovateľ je právnickou osobou, podnikateľom, ktorý ako predmet podnikania v obchodnom registri
má zapísanú aj činnosť podľa § 8 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, teda činnosť obstarávanie služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu. V

konaní potom nebolo sporné, že navrhovateľ vykonáva aj správu bytového domu nachádzajúceho sa v
Rimavskej Sobote na Jánošíkovej ulici č. 4-14. Podaným návrhom, po čiastočnom späťvzatí návrhu a
prepočtomapremenousumynaeurápodľakonverznéhokurzuapravidielprezaokrúhľovanie,sapotom
navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy € 27 352,98 s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia za nesprávne vyúčtovanú cenu vodného a stočného, keď odporca porušil povinnosť starať

saovodovodnúprípojku.Odporcasavšakbrániltvrdením,žepredmetnávodovodnáprípojkamunebola
daná do správy, nie je ani jej vlastníkom, teda nebol povinný zabezpečovať jej riadnu prevádzku a
údržbu, pričom na základe riadne uzavretých zmlúv o dodávke vody, dodával navrhovateľovi vodu, a
teda mu patrila cena vodného a stočného. Spornou tak bola otázka, kto bol povinný o túto prípojku sa
starať, udržiavať ju a opravovať, teda kto bol vlastníkom vodovodnej prípojky, na ktorej bola postavená

vodomerná šachta, v ktorej bol umiestnený vodomer, ktorý meral množstvo vody dodanej do sporného
bytového domu na Jánošíkovej ulici č. 4-14 v Rimavskej Sobote, resp. či táto vodovodná prípojka bola
odporcovi alebo jeho právnemu predchodcovi odovzdaná do správy. Z vykonaného dokazovania súd
potom považoval za preukázané, že dňa 30. 06. 1980 bol podpísaný Zápis o odovzdaní a prevzatí
dokončenej dodávky bytovej výstavby podľa § 292 Hospodárskeho zákonníka, a to medzi odberateľom,

ktorým bol OIÚ pri ONV Rimavská Sobota v zastúpení Stavoinvestou, stredisko Rimavská Sobota a
dodávateľom, ktorým bol národný podnik Pozemné stavby Banská Bystrica, závod Rimavská Sobota.
Medzi ostatnými účastníkmi konania bol označený aj zástupca StVaK. Stavba bola označená ako
Sídlisko STRED II. Rimavská Sobota. Následne pri podpisoch účastníkov je v záveru Zápisu uvádzané
aj meno „X.“, keď pri funkcii je uvedené „StVaK“, pričom C. X. pri svedeckej výpovedi v tomto súdnom

konaní uviedol, že na predmetnom zápise nie je jeho podpis, ale ide o podpis pána Uhrína, ktorý v
tom čase bol majstrom prevádzky kanalizácií. Následne za podpisom je v zátvorke rukou napísaný text
„za kanal. príp.“. Predmetný Zápis o odovzdaní a prevzatí bol urobený podľa § 292 Hospodárskeho
zákonníka, keď ustanovenie § 292 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 30. 06. 1980
bolo označené ako „Zápisnica o prevzatí“ a systematicky bolo zaradené do Ôsmej časti Hospodárskeho

zákonníka, ktorá mala označenie „Hospodárske záväzky v investičnej výstavbe a pri dovoze a vývoze
investičných celkov, prác a výkonov“, Tretí oddiel jej Prvej hlavy označený ako „Investičná výstavba -
Vykonávanie investičnej výstavby“. Vychádzajúc z celého kontextu investičného procesu upraveného
vo ôsmej časti Hospodárskeho zákonníka Zápisnica o prevzatí bola záverečným štádiom investičného
procesu, keď zápisnica obsahovala najmä zhodnotenie akosti vykonaných prác, súpis zistených vád

a drobných nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, prípadne o zľave z
odplaty alebo o iných právach zo zodpovednosti za vady, ako aj vyhlásenie odberateľa, že odovzdávanú
dodávku alebo jej časť preberá (§ 292 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka), pričom ak odberateľ odmietol
dodávku prevziať, spísali organizácie zápisnicu, v ktorej uviedli svoje stanoviská a ich odôvodnenie
(§ 292 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Ak teda dňa 30. 06. 1980 bol spísaný Zápis o odovzdaní

a prevzatí dokončenej dodávky bytovej výstavby podľa § 292 Hospodárskeho zákonníka, išlo o zápis
vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, ktorým sa potvrdzovala kvalita vyhotovených prác, teda
išlo o zhodnotenie stavby po technickej stránke, a to vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom.
Predmetným zápisom teda odberateľ vyhlasoval, že odovzdávanú dodávku preberá, právny predchodcaodporcu však nebol odberateľom a nebol ani dodávateľom, patril len k ostatným účastníkom konania o
odovzdaníaprevzatídokončenejdodávkybytovejvýstavby.Zápisomoodovzdaníaprevzatídokončenej
dodávky bytovej výstavby zo dňa 30. 06. 1980 teda navrhovateľ nepreukázal, že vodovodná prípojka na

stavbe Sídlisko Stred II. Rimavská Sobota bola po jej vybudovaní odovzdaná právnemu predchodcovi
odporcu. V predmetnom zápise je len konštatované, že zástupca právneho predchodcu odporcu, ako
ostatný účastník konania, sa zúčastnil konania len za kanalizačnú prípojku, naviac, predmetný zápis
bol len zápisnicou o prevzatí stavebnej dodávky alebo jej časti podľa § 292 Hospodárskeho zákonníka,
a keďže právny predchodca odporcu nebol odberateľom, nezakladal tento Zápis bez ďalšieho vznik

práva hospodárenia právneho predchodcu odporcu k tejto dodávke, najmä nie k spornej vodovodnej
prípojke. Následne dňa 31. 12. 1983 medzi Stavoinvestou Banská Bystrica, stredisko Rimavská Sobota
ako odovzdávajúcou organizáciou a právnym predchodcom odporcu ako preberajúcou organizáciou
bola spísaná Hospodárska zmluva č. 57/83 o prevode správy národného majetku podľa § 347
Hospodárskeho zákonníka, keď ustanovenie § 347 Hospodárskeho zákonníka bolo systematicky
zaradené do Desiatej časti Hospodárskeho zákonníka označenej ako „Hospodárske záväzky pri iných

spôsoboch spolupráce medzi organizáciami“, a to konkrétne v Prvej hlave označenej ako „Hospodárske
zmluvy o prevode vlastníctva, práva hospodárenia a o dočasnom užívaní“, keď samotné ustanovenie
§ 347 Hospodárskeho zákonníka malo názov „Prevod vlastníctva a práva hospodárenia“. Išlo teda o
právny úkon upravujúci prechod práva hospodárenia na preberajúcu organizáciu ku špecifikovanému
majetku. Predmetom prevodu správy národného majetku podľa Hospodárskej zmluvy č. 57/83 bol

vodovodný rad na Sídlisku Stred II. v Rimavskej Sobote. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ Vyhlášky č. 154/1978
Zb. v znení účinnom do 14. 02. 1989 verejné vodovodné rady uložené v kolektoroch alebo technických
chodbách patrili k súboru objektov a zariadení verejného vodovodu, keď podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č.
154/1978 Zb. verejný vodovod bol súbor objektov a zariadení na hromadné zásobovanie obyvateľstva
vodou a na krytie potreby vody pre národné hospodárstvo a podľa § 1 ods. 2 písm. b/ Vyhlášky č.

154/1978 Zb. k súboru objektov a zariadení verejného vodovodu patrili aj verejné časti vodovodných
prípojok. Podľa § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do 14. 02. 1989 o zriaďovaní
vodovodných a kanalizačných prípojok platili osobitné predpisy, konkrétne § 9 Zákona č. 138/1973 Zb.
o vodách, Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.
98/1975 Zb. o vodovodných a kanalizačných prípojkách, ktoré sa považujú sa vodohospodárske diela

a Smernica Štátneho výboru pre výstavbu a Ústrednej správy vodného hospodárstva č. 129/1957 Ú.
l. o spôsobe plánovania, financovania, projektovania a robenia vodovodných a kanalizačných prípojok.
Zriaďovanie vodovodných prípojok teda upravovala Smernica Štátneho výboru pre výstavbu a Ústrednej
správy vodného hospodárstva č. 129/1957 Ú. l. o spôsobe plánovania, financovania, projektovania a
robenia vodovodných a kanalizačných prípojok. Smernica č. 129/1957 Ú. l. v článku I. bod 2 definovala

aj vodovodnú prípojku, a to tak, že vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa privádza voda z
verejného vodovodného radu do nehnuteľnosti až tesne za vodomer, prípadne tesne pred hlavný
domový uzáver vody, ak nie je osadený vodomer, pričom verejnou časťou prípojky je jej časť od
verejného vodovodného radu k hranici pripojovanej nehnuteľnosti, zostatok je domovou časťou prípojky,
tvoriacou súčasť vodovodného zariadenia nehnuteľnosti. Podľa článku II bod 6 Smernice č. 129/1957

Ú. l. v obciach, kde nie je dosiaľ vybudovaná verejná vodovodná alebo kanalizačná sieť, je pri výstavbe
tejto siete jej investor zároveň investorom verejných častí vodovodných a kanalizačných prípojok pre
nehnuteľnosti alebo objekty už vybudované alebo budované zároveň so sieťou. Smernica č. 129/1957
Ú. l. upravovala aj správu a udržovanie vodovodných a kanalizačných prípojok, a to v článku VII
tak, že po vybudovaní vodovodných a kanalizačných prípojok prenajímajú verejnú časť prípojok do

správy miestne organizácie ústrednej správy. Hospodárskou zmluvou č. 57/83 zo dňa 31. 12. 1983 teda
právnemu predchodcovi odporcu nebola prenajatá verejná časť vodovodnej prípojky, ale na právneho
predchodcu odporcu bola len prevedená správa vodovodného radu, pričom vodovodný rad a vodovodná
prípojka nie sú technicky totožné objekty a pojmy. Navrhovateľ teda ani Hospodárskou zmluvou č. 57/83
nepreukázal, že sporná vodovodná prípojka bola prevedená do správy právneho predchodcu odporcu,

resp. mu bola prenajatá. Naviac, v Zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 30. 06. 1980 odberateľom bol
OIÚ pri ONV Rimavská Sobota v zastúpení Stavoinvestou, a práve Stavoinvesta stredisko Rimavská
Sobota bola odovzdávajúcou organizáciou podľa Hospodárskej zmluvy č. 57/83, čo taktiež potvrdzuje
skôr vyslovený záver súdu, že Zápis o odovzdaní a prevzatí podľa § 292 Hospodárskeho zákonníka
sa týkal prebratia dodávky bytovej výstavby len vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom. Ďalej

súd považoval za preukázané, že v roku 1989 sa uskutočňovala preložka inžinierskych sietí pre
predajňu OBUV v Rimavskej Sobote, vrátane preložky vodovodu. Z Technickej správy k vypracovanému
projektu pre túto stavebnú akciu vyplýva, že napojenie vodovodnej prípojky na Jánošíkovej ulici sa
v rámci preložky vodovodu meniť nebude a túto skutočnosť potvrdil v konaní aj svedok C. X.. Súdpotom považoval za preukázané, že listom zo dňa 20. 08. 1990 Mestský národný výbor v Rimavskej
Sobote právnemu predchodcovi odporcu zasielal na podpis Zmluvu o príprave, výstavbe, financovaní a
podmienkach prevzatia a budúceho prevádzkovania vodovodnej šachty, ktorú však právny predchodca

odporcu listom zo dňa 29. 08. 1990 vrátil nepodpísanú späť s tým, že nielen preložený vodovod v
záujmovom území, ale aj vodomerná šachta, má byť v správe Bytového podniku Rimavská Sobota.
Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že právny predchodca odporcu prevzal do
správy vodovodnú prípojku pre bytový dom na Jánošíkovej ulici 4-14 v Rimavskej Sobote, a to ani po
jej vybudovaní, ani v následnom období pri prevode správy k vodovodnému radu alebo pri preložke

vodovodu pre predajňu OBUV. Dňa 14. 02. 1989 nadobudla účinnosť Vyhláška č. 15/1989 Zb., ktorou
sa menila a dopĺňala Vyhláška č. 154/1978 Zb. a ktorá už definovala aj vodovodnú prípojku (§ 2a
ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb.), a aj to, že sa delí na verejnú
a domovú časť (§ 2b ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb.). Súčasne
bol vypustený § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 154/1978 Zb., ktorý definoval, že o zriaďovaní vodovodných
a kanalizačných prípojok platia osobitné predpisy a doplnený bol § 10c ods. 1, podľa ktorého právo

hospodáreniakverejnejčastivodovodnejalebokanalizačnejprípojkyvybudovanejštátnousocialistickou
organizáciou sa prevádza správcovi bezplatne. Podľa § 40a ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení
Vyhlášky č. 15/1989 Zb. organizácie, ktoré mali právo hospodárenia k vodovodným a kanalizačným
prípojkám, a organizácia a občania, ktorí boli vlastníkmi takýchto prípojok, boli povinní usporiadať
vzťahy k nim podľa ustanovení Vyhlášky č. 15/1989 Zb. do 31. decembra 1990, keď podľa § 40a

ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb. organizácie a občania boli povinné
pri odovzdávaní verejnej časti prípojky odovzdať správcovi aj dokumentáciu skutočného vyhotovenia
prípojkysvyznačenímjejverejnejadomovejčastinasnímkupozemkovejmapy,pričompodľa§40aods.
3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., ak nebola táto dokumentácia odovzdaná
alebo ak nebola prípojka v stave schopnom prevádzky alebo nezodpovedala technickým normám,

bol správca oprávnený prevzatie prípojky odmietnuť. Ako však už bolo konštatované, navrhovateľ
nepreukázal, že pred dňom 14. 02. 1989 právny predchodca odporcu mal právo hospodárenia, teda že
bol správcom vodovodnej prípojky pre predmetný bytový dom. Rovnako však navrhovateľ nepreukázal,
ani netvrdil, že právny predchodca odporcu prípadne bol vlastníkom tejto vodovodnej prípojky. Rovnako
navrhovateľ nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosť,

že po nadobudnutí účinnosti Vyhlášky č 15/1989 Zb. predmetná vodovodná prípojka bola odporcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, odovzdaná. Ak po 14. 02. 1989 právnemu predchodcovi odporcu,
ktorý ani do 14. 02. 1989 nebol správcom, prípadne vlastníkom predmetnej vodovodnej prípojky, nebola
vodovodná prípojka odovzdaná a právny predchodca odporcu nebol ani správcom, ani vlastníkom
tejto vodovodnej prípojky, nebol povinný o túto vodovodnú prípojku sa starať, keďže podľa § 40a

ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb. do odovzdania verejných častí
vodovodných a kanalizačných prípojok boli povinní dovtedajší vlastníci zabezpečovať ich riadnu údržbu
a prevádzku. Pretože do 14. 02. 1989 právny predchodca odporcu nebol vlastníkom spornej vodovodnej
prípojky, nebol ani jej správcom a táto mu nebola odovzdaná ani po dátume 14. 02. 1989, nemal
odporca, resp. jeho právny predchodca, povinnosť zabezpečovať jej riadnu údržbu a prevádzku. Naviac,

navrhovateľ v konaní tvrdil, že vodovodná šachta, v ktorej je umiestnený vodomer, je vybudovaná na
vodovodnom rade, C. X. však vo svoje svedeckej výpovedi uviedol, že vybudovanie vodomernej šachty
na vodovodnom rade z technického hľadiska nie je možné, keďže vodovodným radom je dodávaná voda
pre všetky objekty. Taktiež v rozhodnom období rokov 2001 až 2005, kedy podľa tvrdení navrhovateľa
malo dôjsť k neoprávnenému vyúčtovaniu vodného a stočného, byty v spornom bytovom dome na

Jánošíkovej ulici č. 4-14 v Rimavskej Sobote už boli odpredané do vlastníctva jeho obyvateľov, v prípade
ak niektoré z nich odpredané neboli, boli vo vlastníctve Mesta Rimavská Sobota. S poukazom na § 2
ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vodovodná prípojka patrí k
spoločným zariadeniam domu, určenie a popis spoločných zariadení domu je aj obsahovou náležitosťou
zmluvy o prevode vlastníctva bytu (§ 5 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 182/1993 Z. z.). Dňom vkladu do katastra

nehnuteľností sa teda nadobúda nielen vlastníctvo bytu, ale aj spoluvlastnícky podiel na spoločným
zariadeniach domu (§ 5 ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z. z.), teda aj podiel na vodovodných prípojkách,
pričom ak nedošlo k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, bol pôvodný
vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj spoločných zariadení
domu. Vzhľadom na to, že v rozhodnom období roku 2001 až 2005 vlastníkom bytov v predmetnom

bytovom dome boli jednotliví obyvatelia bytov, v prípade neodpredaných bytov týmto vlastníkom zostalo
Mesto Rimavská Sobota, prešli do ich vlastníctva spolu s vlastníctvom bytu aj spoluvlastnícke podiely
na spoločných zariadeniach domu, teda aj na vodovodných prípojkách, čím prešla na nich aj povinnosť
zabezpečiť aj opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady (§ 4 ods. 7 písm. c/ Zák. č.442/2002 Z. z.). Navrhovateľ teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti,
že bolo povinnosťou odporcu zabezpečovať a starať sa o údržbu predmetnej vodovodnej prípojky,
naviac, porucha na vodovodnej prípojke ani nebola lokalizovaná a ak sa aj mala vyskytnúť, tak nie pred

vodomerom, ale za vodomerom, teda na vodovodnej prípojke v úseku medzi vodomerom a bytovým
domom. Keďže tak v Zmluve č. 4/2001, ako aj v Zmluve č. 19/2005 účastníci konania ako zmluvné
strany mali dohodnuté, že množstvo dodanej vody sa určuje odpočtom z vodomeru, keď dodávka vody
je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, vznikla povinnosť navrhovateľa
uhradiť odporcovi cenu vody v množstve podľa stavu vodomeru, keď pokiaľ aj v danom prípade došlo

k preskúšaniu meracieho zariadenia (vodomeru), odporca navrhovateľovi v potrebnom rozsahu vystavil
dobropis, teda uznal neopodstatnenosť fakturácie, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,
že po preskúšaní vodomeru odporca postupoval v rozpore s § 30 ods. 4 Zák. č. 442/2002 Z. z., resp.
§ 20 ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb.. Taktiež v zmysle Obchodných podmienok k uzavretým zmluvám
o dodávke vody bolo povinnosťou navrhovateľa uplatniť reklamáciu fakturovanej výšky vodného a
stočného do 15 dní od doručenia faktúry s tým, že inak jeho nárok zaniká. Navrhovateľ v konaní

neoznačil, ani nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by relevantným spôsobom preukázal,
kedy reklamáciu fakturovanej výšky vodného a stočného vo vzťahu k odporcovi uplatnil. Potom, keďže
predmetná vodovodná prípojka ako spoločné zariadenie bytového domu nebola a ani nemohla byť
vo vlastníctve odporcu a odporca, resp. jeho právny predchodca, sa ani nikdy nestal jej správcom
alebo nájomcom, nebolo povinnosťou odporcu zabezpečovať jej údržbu a opravy, a keďže navrhovateľ

nepreukázal, že po posudku meradla odporca pri vyhotovovaní dobropisov postupoval v rozpore s § 20
ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb., resp. § 30 ods. 4 Zák. č. 442/2002, dospel súd k záveru, že odporca nie
je subjektom, ktorý sa na úkor navrhovateľa obohatil a žeby na úkor navrhovateľa vzniklo bezdôvodné
obohatenie a pretože navrhovateľ nepreukázal, že bolo povinnosťou odporcu postupovať pri zúčtovaní
vodného a stočného za rok 2002 až 2005 podľa § 20 ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb., resp. § 30 ods.

4 Zák. č. 442/2002 Z. z., a nepreukázal, že bolo povinnosťou odporcu starať sa o údržbu a opravu
vodovodnej prípojky, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob
241/2010 - 265 zo dňa 09. 02. 2011 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 257/2006-232

zo dňa 04. 05. 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd z
predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 27 352,98 Eur s príslušenstvom
titulombezdôvodnéhoobohatenia,ktorévzniklonastraneodporcutým,ženavrhovateľzaplatilodporcovi
dodávku pitnej vody na odberné miesto č. 0103720 na Jánošíkovej ulici 4-14, Rimavská Sobota. Bolo
preukázané, že pitná voda uniká z vodovodnej prípojky z dôvodu jej poruchy na jej verejnej časti.

Navrhovateľ požiadal odporcu o vykonanie úradnej skúšky vodomeru, ktorá ukázala nevyhovujúci stav
vodomeru.Ztohtodôvoduodporcauznalporuchunavodovodnejprípojkeadobropisovalnavrhovateľovi
vodné a stočné faktúrou č. 250140448 zo dňa 31. 01. 2005 a č. 250640486 zo dňa 30. 06. 2005,
avšak len v čiastočnej výške a v rozpore s vyhláškou č. 154/1978 Zb. v platnom znení a Zákonom
č. 442/2002 Z. z.. Navrhovateľ z tohto dôvodu listom zo dňa 16. 12. 2004 a následne zo dňa 02. 05.

2005 vyzval odporcu na vyhotovenie dobropisov za roky 2002 až 2004, no bezúspešne. Preskúmaním
veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V danej veci sa okresný
súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou navrhovateľa, či únik vody nastal na verejnom
vodovodnom rade, alebo na prípojke, tak ako to ustálil v rozhodnutí prvostupňový súd. Navrhovateľ
v konaní tvrdil, že sa jedná o verejný vodovodný rad, ktoré tvrdenie preukazoval predložením kópie

výkresu z projektovej dokumentácie zobrazujúcim situáciu u vodných a kanalizačných prípojkách pre
Sídlisko STRED II., ktorého súčasťou je aj obytný dom na Jánošíkovej ulici č. 4-14, Rimavská Sobota.
Podľa názoru odvolacieho súdu je posúdenie skutočnosti, či sa jedná o verejný vodovodný rad, resp.
o vodovodnú prípojku k bytovému domu, rozhodujúce pre posúdenie zodpovednosti za odstránenie
poruchy a zodpovednosti za vzniknutý únik vody z hľadiska zodpovednosti za správu tejto konkrétnej

časti vodovodného potrubia. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby okresný súd vykonal dokazovanie na
zistenietejtoskutočnosti,ktorátvorízákladpreuplatnenienárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Pre zistenie tejto skutočnosti je potrebné, aby odporca predložil projektovú dokumentáciu ako správca
vodovodného potrubia, pretože keď tvrdí, že porucha a únik vody nastal na vodovodnej prípojke, ktorá
je v správe navrhovateľa, je potrebné toto jeho tvrdenie preukázať relevantným spôsobom. Odvolací

súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v danej veci z tohto dôvodu absentuje vykonanie dokazovania
aj na zistenie skutočností, či vodovodné potrubie za vodovodnou šachtou je verejným vodovodným
radom a vodovodnými prípojkami sú potrubia, ktoré z tohto verejného vodovodu odbočujú priamo pred
jednotlivými časťami bytového domu na ulici Jánošíkova č. 4-14, Rimavská Sobota, tak ako to navrholv podanom odvolaní navrhovateľ. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s uvedenými skutočnosťami
uvádzanými odvolacím súdom.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa potom výzvou zo dňa 06. 04. 2011, doručenou dňa 11. 04. 2011, jej urgenciou zo

dňa 11. 05. 2011 doručenou dňa 16. 05. 2011, urgenciou č. 2 zo dňa 05. 09. 2011 doručenou dňa 09.
05. 2011, urgenciou č. 3 zo dňa 05. 01. 2012 doručenou dňa 11. 01. 2012 a urgenciou č. 4 zo dňa 24.
02. 2012 doručenou dňa 05. 03. 2012, odporcu vyzval, aby v zmysle názoru Krajského súdu v Banskej
Bystrici predložil projektovú dokumentáciu.

Odporca na výzvu súdu, ani na jej urgencie, nereagoval, hoci súd odporcovi opakovane ukladal aj

poriadkové pokuty, ktoré odporca aj uhradil, súd však poukazuje na skutočnosť, že na základe návrhu
navrhovateľa na doplnenie dokazovania už v pôvodnom prvostupňovom konaní výzvou zo dňa 28.
10. 2008 (č.l. 121), okrem iného súd odporcu vyzval aj na predloženie projektovej dokumentácie pre
vodovodný rad v Meste Rimavská Sobota v časti, kde sa nachádza ulica Jánošíkova č. 4-14 a na základe
urgenciezodňa18.12.2008podanímzodňa19.02.2009(č.l.123)odporcasúduoznámil,žeprojektová

dokumentácia, na základe ktorej sa realizoval vodovodný rad v meste Rimavská Sobota v časti, ktorá
sa týka ulice Jánošíkova č. 4-14 sa v archívoch odporcu nenašla.

Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 241/2010-265 zo dňa 09. 02. 2011 uložil
okresnému súdu vykonať dokazovanie aj na zistenie skutočnosti, či vodovodné potrubie za vodomernou

šachtou je verejným vodovodným radom a vodovodnými prípojkami sú potrubia, ktoré z tohto verejného
vodovodu odbočujú priamo pred jednotlivými časťami bytového domu na ulicu Jánošíkova č. 4-14
Rimavská Sobota a odporca súdu požadované dôkazy nepredložil, dospel súd k záveru, že za účelom
náležitého zistenia skutkového stavu a rozhodnutia vo veci samej, budú tieto skutočnosti posúdené
znalcom, na základe čoho uznesením č. k. 64Cb 257/2006-287 zo dňa 09. 05. 2012 nariadil znalecké

dokazovanie a za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Vodohospodárske stavby a líniové vedenia
a rozvody ustanovil znalca J.. V. S., keď úlohou znalca bolo odpovedať na otázku - či je vodovodné
potrubie za vodovodnou šachtou verejným vodovodným radom a vodovodnými prípojkami sú potrubia,
ktoré z tohto verejného vodovodu odbočujú priamo pred jednotlivými časťami bytového domu na ulicu
Jánošíkova č. 4-14 v Rimavskej Sobote a na otázku - či je z technického hľadiska možné, aby vodovodná

šachta bola vybudovaná na vodovodnom rade.

Ustanovený znalec vypracoval vo veci dňa 27. 02. 2013 písomný Znalecký posudok č. 5/2013, ktorého
záver na otázku č. 1 bol taký, že po obhliadke dňa 19. 12. 2012 možno konštatovať, že z verejného
vodovodného radu DN 250 na ulici Jánošíkovej je zriadená odbočka a zemnou zákopovou súpravou

uzáverom Š 100 a potrubím DN 100 popod vozovku je prípojka vyústená do vodomernej šachty v
chodníku pre peších približne v strede medzi domom na Jánošíkovej ulici a Slovenskou sporiteľnou ako
uvádza aj náčrt v prílohe č. 2a a obrázok č. 1 a obrázok č. 2 na prílohe č. 4 znaleckého posudku. V tejto
vodomernej šachte sú tri vodomery - vľavo je fakturačný vodomer pre bytový dom na Jánošíkovej ulici č.
4-14, vpravo je fakturačný vodomer pre bytový dom na Hatvaniho ulici a tretí fakturačný vodomer je pre

Slovenskú sporiteľňu. Úsek po tieto tri vodomery je v správe Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti
a za týmito tromi vodomermi sú tri vnútorné vodovodné prípojky, teda úsek za vodomernou šachtou nie
je verejným vodovodným radom a jedná sa o tri vodovodné prípojky pre odberateľov - prvá prípojka pre
bytový dom na Jánošíkovej ulici 4-14 (potrubie zo šachty zaústené do domu a suterénnym priestorom
sú vyhotovené rozvodu pre jednotlivé vchody č. 4-14), druhá prípojka pre bytový dom Hatvaniho ulici

a tretia prípojka pre Slovenskú sporiteľňu. Záver na otázku č. 2 bol taký, že z technického hľadiska
to nie je možné. Vodomerná šachta je vždy na prípojke k odbernému miestu a v nej je osadený
fakturačnývodomer.Navodovodnomradesimôžuvodárenskéspoločnostizriaďovaťkontrolnéšachty,v
ktorýchumiestňujúsvojetechnologickézariadenia,ktoréslúžianaichinternéúčely(zisťovanietlakových
pomerov v sieti, kontrolné merania, evidenčné účely, možnosti ďalšieho rozvoja a urbanizácie územia

a podobne).Podaním zo dňa 06. 03. 2013 súd účastníkom konania zaslal vypracovaný Znalecký posudok č. 05/2013
s tým, aby sa ku nemu v lehote 10 dní od jeho doručenia vyjadrili a súčasne aby uviedli, či žiadajú
vypočuť znalca na pojednávaní. Navrhovateľ, ani odporca, na výzvu súdu nereagovali.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 10. 09. 2013, na ktorý sa odporca
dostavil riadne a včas.

Podaním zo dňa 05. 09. 2013 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

a súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov, keď súčasne
podal námietky a výhrady voči Znaleckému posudku č. 5/2013, nakoľko podľa názoru navrhovateľa
znalec sa nevysporiadal v posudku s podstatou veci, ktorá je prejednávaná v konaní. Znalec hodnotil a
popisoval vodovodnú prípojku, novú, ktorá nikdy nebola predmetom sporu a ktorá bola vybudovaná už
počas prebiehajúceho sporu. V posudku však spomenul a aj označil potrubie, ktoré je predmetom sporu
- vodovodný rad (str. 7 odpoveď č. 1), čím iba potvrdil argumentáciu navrhovateľa, čo žiada zohľadniť.

Vodovodné potrubie, na ktorom v minulosti vznikla porucha nie je vodovodná prípojka, teda znalecký
posudok nerieši a nezodpovedá na zásadnú otázku uvedenú v odvolaní, ktorú opakuje - je sporné
potrubie za vodomernou šachtou verejným vodovodným radom a vodovodnými prípojkami sú potrubia,
ktoré z tohto verejného vodovodu odbočujú priamo pred jednotlivými časťami bytového domu na ulici
Jánošíkova č. 4-14 v Rimavskej Sobote? Považuje sa podľa vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení vyhlášky

č. 15/1989 Zb., platnej a účinnej do roku 2012, premiestnenie vodomeru mimo vodovodnú prípojku
pre odberné miesto a jeho umiestnenie na potrubie verejného vodovodu a do vodomernej šachty pre
inú nehnuteľnosť, bez platnej zmluvy o prevode vlastníctva príslušnej časti vodovodného potrubia za
zákonný a povolený právny postup, v dôsledku ktorého sa mení charakter vodovodného potrubia a tým
sa automaticky zbavuje správca verejného vodovodu povinnosti zabezpečovať pravidelnú starostlivosť

o predmetné vodovodné potrubie a jeho údržbu?

Pojednávanie určené na deň 10. 09. 2013 bolo bez prejednania veci odročené na deň 22. 10. 2013 za
účelom opätovného predvolania navrhovateľa, ktorý bol súčasne vyzvaný, aby oznámil, či jeho podanie
zo dňa 05. 09. 2013, ktorým podal námietky proti znaleckému posudku, má súd považovať za návrh na

vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

Podaním zo dňa 19. 09. 2013 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
určenom na deň 22. 10. 2013 a súčasne uviedol, nech podanie zo dňa 04. 09. 2013 je považované
za návrh na kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko znalec hodnotil a popisoval vodovodnú prípojku,

novú, ktorá nikdy nebola predmetom sporu a ktorá bola vybudovaná už počas prebiehajúceho sporu
a nezaoberal sa stavom v čase, keď vznikla porucha na potrubí. V znaleckom dokazovaní je potrebné
predovšetkým zodpovedať a zaujať stanovisko k tejto veci - predmetom sporu nie je vodovodná
prípojka pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 v Rimavskej Sobote a jej delenie na verejnú a domovú
časť podľa vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení vyhlášky č. 15/1989 Zb.. Predmetom sporu, na základe

ktorého si navrhovateľ uplatnil právny nárok, je vodovodné potrubie, ktoré bolo vybudované ako
verejný vodovodný rad a ktorý právny predchodca odporcu prevzal Hospodárskou zmluvou č. 57/1983
zo dňa 03. 11. 1983 do svojej správy, preto bol a stále je zodpovedný za jeho technický stav a
údržbu. Na tomto verejnom vodovodnom potrubí vznikla porucha, ktorú odporca ako jeho správca
odmietal odstrániť a nezodpovednosťou zapríčinil tak únik pitnej vody bez toho, aby táto v takom

množstve, ako bola fakturovaná, bol aj dodaná z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky v správe
navrhovateľa pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 a následne ďalej dodávaná konečným spotrebiteľom.
Skutočnosť, že právny predchodca odporcu svojvoľne premiestnil vodomer do vodomernej šachty,
ktorá nikdy nebola budovaná pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 v Rimavskej Sobote, ani skutočnosť,
že právny predchodca navrhovateľa, aj navrhovateľ, podpísali zmluvy o dodávke vody pre bytový

dom Jánošíkova č. 4-14, neznamená, že právny predchodca odporcu alebo odporca previedol, časť
verejného vodovodného radu, prechádzajúceho pozdĺž bytového domu na Jánošíkovej ulici č. 4-14
v Rimavskej Sobote, do správy navrhovateľa alebo jeho právneho predchodcu alebo na iné tretie
osoby. Svojvoľným premiestnením, či umiestnením fakturačného vodomeru do vodomernej šachty
budovanej pre predajňu OBUV odporca prevzal na seba riziko zodpovednosti za únik vody aj za

vodomerom, nakoľko aj potrubie za vodomerom bolo a je stále v jeho správe. Navrhovateľ, ani jeho
právni predchodcovia, do roku 2005 nevybudovali z vodomernej šachty žiadnu vodovodnú prípojku pre
bytový dom Jánošíkova č. 4-14, preto právny predchodca odporcu, ani odporca, nemohli osadiť vodomer
na vodovodnú prípojku v správe navrhovateľa pre tento bytový dom. Nové znalecké dokazovanie musídôsledne vychádzať zo starej (pôvodnej) výkresovej dokumentácie a musí byť popísaný stav v čase
vypracovania dokumentácie a v čase vzniku havárie na vodovode, nakoľko tieto skutočnosti neboli
znalecky zodpovedané. Odporca do 01. 11. 2002 porušoval ako správca verejného vodovodu v časti

ulici Jánošíkovej v Rimavskej Sobote ustanovenia vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení vyhlášky č. 15/1989
Zb. a to § 3 v tom, že ako správca verejného vodu nezabezpečil jeho hospodárnu a bezporuchovú
prevádzku a v čase, keď došlo k poruche na verejnom vodovode ako správca nezabezpečil bezodkladne
jeho opravu, § 14 v tom, že inštaloval vodomer pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 do vodomernej
šachty, ktorá nebola vybudovaná pre tento bytový dom, ale pre inú nehnuteľnosť, § 20 ods. 4 v tom, že

pri poruche na verejnom vodovode nevykonal, v rámci uznaného reklamačného konania, výpočet výšky
odberu vodu a následné zúčtovanie vodného a stočného v porovnaní s rovnakým obdobím minulého
roku a § 23 v tom, že úmyselným inštalovaním vodomeru do vodomernej šachty pre inú nehnuteľnosť,
snažil sa protiprávne naplniť ustanovenia tohto paragrafu pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 Rimavská
Sobota. Odporca od 01. 11. 2012 porušoval ako správca verejného vodovodu v časti ulici Jánošíkovej
v Rimavskej Sobote ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. v platnom znení, a to § 4 ods. 6, 12 v

tom, že osadil meradlo mimo vodovodnej prípojky a bez vedomia odberateľa, § 17 ods. 1 písm. a), b)
v tom, že nezabezpečil ako prevádzkovateľ riadnu prevádzku verejného vodovodu v tejto časti, § 24
ods. 2 v tom, že nezabezpečil dodávku všetkej fakturovanej vody z verejného vodovodu do vodovodnej
prípojky odberateľa, § 28 ods. 5 v tom že úmyselným inštalovaním vodomeru do vodomernej šachty
pre inú nehnuteľnosť, snažil sa protiprávne naplniť ustanovenia tohto § pre bytový dom Jánošíkova

č. 4-14 Rimavská Sobota a § 30 ods. 4 v tom, že po dlhodobom riešení reklamácie dodávky vody
a odvádzania odpadových vôd, ktorú preukazuje korešpondencia medzi sporovými stranami v rokoch
2002 - 2006 a na ktorej sa zúčastňovali aj zástupcovia odporcu, ako na zisťovaní poruchy technickými
prostriedkami odporcu, tak aj účasťou zodpovedných zástupcov odporcu na osobných rokovaniach,
odporca uznal reklamáciu z dôvodu poruchy na vodovodnom potrubí za vodomerom a dobropisoval

navrhovateľovistočnézažalovanéobdobie,reklamáciealevdôsledkunesprávnehoosadeniavodomeru
a posúdenia vodovodnej prípojky pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 nebola vybavená správne a v
súlade s ustanoveniami zákona č. 442/2002 Z. z. v platnom znení. V danom prípade skutočne nestačí
zodpovedanie dvoch otázok v znaleckom posudku, je nevyhnutné okrem uvedeného dokazovania
zaoberať sa aj porušením povinnosti odporcu stanovených v predošlých právnych predpisoch, ako je

vyhláška č. 154/1978 Zb. v znení vyhlášky č. 15/1989 Zb. a zákona č. 442/2002 Z. z. a nevyhnutné
vyjadrenie znalca aj k namietanému viacerému porušeniu citovaných právnych predpisov, nakoľko sa
týmto mení dôkazná situácia v prospech navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie určené na deň 22. 10. 2013 dostavil riadne a včas. Keďže ako bude ďalej

konštatované, súd nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania, a to najmä kontrolného
znaleckého dokazovania, súd na pojednávaní konanom dňa 22. 10. 2013 vec prejednal a rozhodol aj
v neprítomnosti navrhovateľa.

Ako už bolo vyššie konštatovaní, po rozhodnutí krajského súdu, súd doplnil dokazovanie znaleckým

dokazovaním.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania, ako aj zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že k poruche došlo na vodovodnej prípojke, pričom znalec jednoznačne definuje,
čo vodovodnou prípojkou je. Nie je sporné, že nehnuteľnosť na Jánošíkovej č. 4-14 bola a je pripojená

na verejný vodovod v majetku odporcu, vodovodnou prípojkou, ktorá vedie kolmo cez cestu - verejnú
komunikáciu až do vodovodnej šachty a pokračuje ďalej k jednotlivým vchodom bytového domu tak,
ako to zakreslil aj znalec. K poruche došlo za vodomernou šachtou, na úseku vodovodnej prípojky,
nie na verejnom vodovode, ktorý je jasne definovaný tak v zákone, ako aj v znaleckom posudku.
Odporca Hospodárskou zmluvou č. 57/1983, na ktorú poukazuje právny zástupca navrhovateľa, prevzal

do svojho majetku len vodovodný rad, tak ako je to jednoznačne v zmluve uvedené, vodovodné prípojky
na pripájané nehnuteľnosti, ak aj boli vybudované v rámci spornej stavby, nikdy neprešli do majetku
odporcu. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa tvrdí, že znalec neposudzoval vodovodnú prípojku, ktorá
bola vybudovaná v čase realizácie stavby, poukazuje odporca na to, že vlastníci bytov vybudovali úsek
vodovodnej prípojky za vodomernou šachtou, čo jednoznačne je úsek vodovodnej prípojky, ktorý nikdy

nebol vlastníctvom odporcu. Porucha, ako bolo jednoznačne aj preukázané svedeckými výpoveďami
svedkov navrhnutých navrhovateľom, bola za vodomernou šachtou, teda na úseku, za ktorý zodpovedal
vlastník pripájaný k nehnuteľnosti. Skutočnosť, či navrhovateľ alebo právny predchodcovia vybudovali
alebo nevybudovali vodomernú šachtu, je právne bezvýznamná, ani nemohli osádzať vodomer, pretoževodomer v zmysle starej právnej úpravy, aj novej právnej úpravy, je vlastníctvom prevádzkovateľa
verejného vodovodu, ktorý ho môže kedykoľvek demontovať a osadiť v zmysle platných právnych
metrologických predpisov na svoje náklady a nebezpečie. Tak v zmysle starej právnej úpravy, ako aj

novej právnej úpravy, prevádzkovateľ verejného vodovodu mohol kedykoľvek určiť vlastníkovi pripojenej
nehnuteľnosti, aj keď nebola vodomerná šachta vybudovaná, aby ju vybudoval na mieste, ktoré
mu určí. Dodávateľ teda oprávnene umiestnil vodomer do šachty, ktorá bola vybudovaná práve na
osadenie vodomeru. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa tvrdí, že treba vychádzať zo starej pôvodnej
výkresovej dokumentácie, poukázal odporca na skutočnosť, že pokiaľ v konaní sa disponuje aj právnou

aj technickou dokumentáciou pôvodne realizovanej stavby, stavba tak ako bola povolená, tak bola aj
skolaudovaná, je k dispozícii aj stavebné, aj kolaudačné rozhodnutie tejto stavby, zápis z odovzdania a
prevzatia stavby od zhotoviteľa, kde sa konštatuje, že ku žiadnym zmenám oproti stavebne povolenej
dokumentácii nedošlo. Už v tejto dokumentácii sú zakreslené vodovodné prípojky, ako sú realizované
aj teraz, a už právny predchodca odporcu mal uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a odvádzanie
odpadových vôd len pre jedno odberné miesto. Vodovodná prípojka, ktorou bola pripojená nehnuteľnosť

na Jánošíkovej ulici, existovala a podľa pôvodnej právnej technickej dokumentácie, a tak ako to potvrdil
aj svedok X., nie je ani z technického, ani prevádzkového hľadiska možné, aby vodomerná šachta bola
vybudovanánaverejnomvodovode,jetoajzhľadiskahygienickýchpredpisov,ajzhľadiskatechnických,
jednoducho takáto situácia nastať nemôže, a preto vodomerná šachta nikdy nemohla byť vybudovaná
na verejnom vodovode, ale mohla byť vybudovaná len na vodovodnej prípojke, pričom táto vodovodná

prípojka nebola odovzdaná do vlastníctva odporcu, práve naopak, v spise sú dôkazy o tom, že odporca
ako budúci prevádzkovateľ vrátil zmluvu, ktorou mu Mesto Rimavská Sobota ponúkalo vodovodné
prípojky s tým, že nejde o verejný vodovod, preto takýto majetok ani nemôže byť prevzatý do spoločnosti
odporcu. Potom platia prechodné ustanovenia zákona č. 154/1978 Zb., v zmysle ktorého ak vodovodné
prípojky a kanalizačné prípojky neboli odovzdané do vlastníctva verejného vodovodu, vlastník je povinný

sa starať o ne a znášať všetky náklady spojení s prevádzkou. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa tvrdí,
že tým, že odporca dobropisoval navrhovateľovi stočné za žalované obdobie, mal uznať zodpovednosť
za vady, odporca postupoval v súlade so zákonom a vzhľadom na to, že vodomerom síce voda
pretiekla, ale nebola odvedená do verejnej kanalizácie, nemohol navrhovateľ platiť odporcovi stočné za
neodvedenú vodu, preto bolo navrhovateľovi v súlade so zákonom dobropisované len stočné, a to vo

výške určenej zákonným postupom. Dobropisy sa teda týkali len stočného, pokiaľ ide o dodávku vody, ak
voda pretiekla vodomerom, odporca splnil svoju povinnosť vodu dodať tak, ako to jasne definuje zákon,
teda prietokom vody vodomerom je dodávka splnená. Všetky straty za vodomerom znáša odporca ako
vlastník vodovodnej prípojky so svojho. Znalec vo svojom posudku jednoznačne definoval a správne
definoval, že úsek od miesta pripojenia na verejný vodovod je vodovodnou prípojkou a k poruche došlo

na vodovodnej prípojke. Pokiaľ znalec konštatoval, že úsek po tri vodomery je v správe Stredoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, aj keď znalec poznal situáciu, nie je oprávnený posudzovať otázku vlastníctva,
čo je otázka právna, pritom ale správne v predchádzajúcich záveroch jednoznačne konštatoval, že
verejným vodovodom je len úsek verejného vodovodu DM 250 na Jánošíkovej ulici, z ktorého je
zriadená odbočka a zemnou zákopovou súpravou a potrubím popod vozovku je prípojka vyústená do

vodomernej šachty. Je teda v spore jednoznačne preukázané, že úsek od pripojenia na verejný vodovod
je vodovodná prípojka a je na právnom posúdení, tvrdiac zo strany odporcu, že táto vodovodná prípojka,
nikdy neprešla do vlastníctva odporcu, a hoci fakticky k poruche došlo na vodovodnej prípojke, ale v
úseku, ktorý je za vodomernou šachtou a za ktorý nezodpovedá odporca.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, dodávka
vody kvalitou a množstvom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak
sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.

Podľa § 30 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z. z., ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla

alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie.
Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie
meradla podľa osobitného predpisu. Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne
písomne oznámi odberateľovi.

Podľa § 30 ods. 4 Zák. č. 442/2002 Z. z. žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti
zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy
meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody
v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberných pomeroch,podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom
dohodnutým s odberateľom.

Podľa § 42 ods. 7 Zák. č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným
prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.

Podľa § 43 Zák. č. 442/2002 Z. z. zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva
Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu
Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1989 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
účinnomdoúčinnostiVyhláškyč.15/1989Zb.verejnývodovodjesúborobjektovazriadenínahromadné
zásobovanie obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné hospodárstvo.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb. k
súboru objektov a zariadení verejného vodovodu patria:
a) verejné vodovodné rady I. až III. kategórie uložené v kolektoroch alebo technických chodbách,
b) verejné časti vodovodných prípojok,

c) hydroforové stanice vybudované pri vodovodnom zdroji alebo pri vodojeme ako samostatné objekty
na zásobovanie obcí,
d) verejné výtokové stojany,
e) hydranty.

Podľa § 3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb. organizácie,
ktoré spravujú verejné vodovody, verejné kanalizácie, alebo ich sústavy (ďalej len „správca“), sú povinné
sústavne zabezpečovať potrebné kapacity verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj vytvárať
predpoklady a podmienky (napr. včasnou údržbou) na ich hospodárnu a bezporuchovú prevádzku v
súlade s technickými normami; ak dôjde k porušeniu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je

správca povinný neodkladne zabezpečiť vykonanie ich opráv.

Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989
Zb. nehnuteľnosti sa pripájajú na verejný vodovod vodovodnou prípojkou a na verejnú kanalizáciu
kanalizačnou prípojkou. Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďuje samostatná vodovodná

a kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu možno zriadiť jednu prípojku pre viac
nehnuteľností,aksúnatotechnickéaleboekonomickédôvody,aleboviacvodovodnýchakanalizačných
prípojok pre jednu nehnuteľnosť, ak ide o rozsiahlu nehnuteľnosť, o odber vody v rozdielnej cene, o
odber na požiarne účely a pod.

Podľa § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb. o
zriaďovaní vodovodných a kanalizačných prípojok platia osobitné predpisy.

Podľa § 11 ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb.
umiestnenie vodovodnej prípojky a vodomeru na jej domovej časti, prípadne umiestnenie kontrolnej

meracej šachty na domovej časti kanalizačnej prípojky určí správca.

V zmysle § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989
správcom sú organizácie, ktoré spravujú verejné vodovody, verejné kanalizácie a ich sústavy.

Podľa § 2a ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa
Vyhláška č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vodovodnou prípojkou je
potrubie, ktorým sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, tesne za vodomer (hlavný
vodomer), a ak nie je osadený vodomer, pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť.

Podľa § 2b ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., vodovodná a kanalizačná
prípojka sa delí na verejnú časť a na domovú časť. Domová časť prípojky je tá jej časť, ktorá je na
pripojenej nehnuteľnosti, ak nie je ustanovené inak.Podľa § 10c ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., právo hospodárenia k
verejnej časti vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky vybudovanej štátnou socialistickou organizáciou
sa prevádza správcovi bezodplatne.

Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení účinnom do účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb.,
ako aj v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb. podmienky na vybudovanie vodomernej šachty určí správca. Ak
to vyžaduje riadna a bezpečná prevádzka verejného vodovodu, môže správca požadovať od správcu
(vlastníka, užívateľa) nehnuteľnosti zriadenie, prestavbu, prípadne zrušenie vodomernej šachty, aj keď

sa neruší vodovodná prípojka.

Podľa § 40a ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., organizácie, ktoré
majú právo hospodárenia k vodovodným a kanalizačným prípojkám, a organizácia a občania, ktorí sú
vlastníkmi takýchto prípojok, sú povinní usporiadať vzťahy k nim podľa ustanovení tejto vyhlášky do 31.
decembra 1990.

Podľa § 40a ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., organizácie a občania
sú povinní pri odovzdávaní verejnej časti prípojky odovzdať správcovi aj dokumentáciu skutočného
vyhotovenia prípojky s vyznačením jej verejnej a domovej časti na snímku pozemkovej mapy.

Podľa § 40a ods. 3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., ak nebola odovzdaná
dokumentácia podľa predchádzajúceho odseku alebo ak nie je prípojka v stave schopnom prevádzky
alebo nezodpovedá technickým normám, je správca oprávnený prevzatie prípojky odmietnuť.

Podľa § 40a ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., do odovzdania verejných

častí vodovodných a kanalizačných prípojok sú povinní doterajší vlastníci zabezpečovať ich riadnu
údržbu a prevádzku.

Podľa § 17 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., odber vody z verejného vodovodu
meria dodávateľ vodomerom, ak sa voda privádza z verejného vodovodného radu do nehnuteľnosti

vodovodnou prípojkou.

Podľa § 20 ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., vodomer podlieha
úradnému overeniu podľa osobitných predpisov. Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov
vodomeru, je oprávnený požiadať dodávateľa o preskúšanie vodomeru. Dodávateľ je povinný do 30

dní odo dňa doručenia oznámenia odberateľa zabezpečiť skúšku vodomeru, ktorá sa vykoná podľa
technickej normy. Výsledok dodávateľ neodkladne oznámi odberateľovi.

Podľa § 20 ods. 4 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., žiadosť o preskúšanie
vodomeru nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote odplaty. Ak nemožno presne zistiť

výšku odberu vody za čas poruchy vodomeru, vypočíta sa podľa odberu v rovnakom období minulého
roka. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, určí sa výška tohto odberu, podľa
ročných smerných čísel spotreby vody.

Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., výška odberu vody pre

nehnuteľnosť sa určuje podľa odpočtu na vodomere.

Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. v znení Vyhlášky č. 15/1989 Zb., dodávka vody je splnená
prechodom vody zo zariadenia verejného vodovodu do zariadenia odberateľa.

Podľa článku I. bod 2 Smernice Štátneho výboru pre výstavbu a Ústrednej správy vodného hospodárstva
č. 129/1957 Ú. l. o spôsobe plánovania, financovania, projektovania a budovania vodovodných a
kanalizačných prípojok, vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa privádza voda z verejného
vodovodného radu do nehnuteľnosti až tesne za vodomer, prípadne tesne pred hlavný domový záver
vody, ak nie je osadený vodomer. Verejnou časťou prípojky je jej časť od verejného vodovodného radu

k hranici pripojovanej nehnuteľnosti; zostatok je domovou časťou prípojky, tvoriaci súčasť vodovodného
zariadenia nehnuteľnosti. Ak nie je verejný vodovodný rad uložený v ulici alebo v inom verejnom
priestranstve, je súčasťou verejného vodovodu časť prípojky v dĺžke 5 metrov od radu.Podľa článku VII. Smernice č. 129/1957 Ú. l. po vybudovaní vodovodných a kanalizačných prípojok
nadobúdajú verejnú časť prípojok do správy miestne organizácie Ústrednej správy.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Ako už bolo konštatované, podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi vydania

bezdôvodného obohatenia za nesprávne vyúčtovanú cenu vodného a stočného porušením povinnosti
odporcu starať sa o vodovodnú prípojku.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, rozhodujúce pre posúdenie
zodpovednosti za odstránenie poruchy a zodpovednosti za vzniknutý únik vody z hľadiska

zodpovednosti za správu tejto konkrétnej časti vodovodného potrubia bolo posúdenie skutočnosti, či sa
jedná o verejný vodovodný rad, resp. o vodovodnú prípojku k bytovému domu.

Z vykonaného znaleckého dokazovania súd potom považoval za preukázané, že úsek za vodomernou
šachtou nie je verejným vodovodným radom a jedná sa o vodovodnú prípojku. Rovnako z vykonaného

znaleckého dokazovania súd považoval za preukázané, že z technického hľadiska nie je možné, aby
vodomerná šachta bola vybudovaná na vodovodnom rade a túto skutočnosť už v pôvodnom konaní
uviedol aj svedok C. X.. Súd teda z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že vodomerná
šachta, v ktorej je umiestnený vodomer pre bytový dom na ulici Jánošíkovej č. 4-14 v Rimavskej Sobote
je vybudovaná na vodovodnej prípojke, nie na vodovodnom rade.

Ako už bolo konštatované v pôvodnom rozsudku prvostupňového súdu a ktorý právny záver súdu ani
odvolací súd neoznačil za nesprávny, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že pred dňom 14. 02. 1989,
kedy nadobudla účinnosť Vyhláška č. 15/1989 Zb., ktorou sa menila a dopĺňala Vyhláška č. 154/1978
Zb., právny predchodca odporcu mal právo hospodárenia, teda že bol správcom vodovodnej prípojky

pre bytový dom Jánošíkova č. 4-14 v Rimavskej Sobote. Rovnako navrhovateľ v konaní nepreukázal a
ani netvrdil, že právny predchodca odporcu prípadne bol vlastníkom tejto vodovodnej prípojky. Taktiež
navrhovateľ nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosť,
že po nadobudnutí účinnosti Vyhlášky č. 15/1989 Zb. predmetná vodovodná prípojka bola odporcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, odovzdaná. Pretože navrhovateľ nepreukázal, že do dňa 14. 02.

1989 právny predchodca odporcu bol vlastníkom spornej vodovodnej prípojky, alebo jej správcom a
rovnako nepreukázal, že táto mu bola po dátume 14. 02. 1989 odovzdaná, nemal odporca, resp. jeho
právny predchodca povinnosť zabezpečovať jej riadnu údržbu a prevádzku. Naviac, vzhľadom na to,
že v rozhodnom období roku 2001 - 2005 vlastníkmi bytov v predmetom bytovom dome boli jednotliví
obyvatelia bytov, v prípade neodpredaných bytov týmto vlastníkom zostalo Mesto Rimavská Sobota,

prešlidoichvlastníctva,spolusvlastníctvombytu,ajspoluvlastníckepodielynaspoločnýchzariadeniach
domu, teda aj na vodovodných prípojkách, čím prešla na nich aj povinnosť zabezpečiť aj opravy a údržbu
vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Potom, keďže predmetná vodovodná prípojka ako spoločné
zariadenie bytového domu nebola a ani nemohla byť vo vlastníctve odporcu a odporca, resp. jeho
právny predchodca sa ani nikdy nestal jej správcom alebo nájomcom, nebolo povinnosťou odporcu

zabezpečovať jej údržbu a opravy.

Ako už v pôvodnom konaní uviedol svedok J.. Q. S., poruchu sa lokalizovať nepodarilo, ale porucha
bola niekde v úseku od vodomeru po bytový dom.

Potom, keďže úsek za vodomernou šachtou po bytový dom je vodovodnou prípojkou, keď ani z
technického hľadiska nie je možné, aby vodomerná šachta bola vybudovaná na vodovodnom rade,
pričom k poruche došlo práve v úseku za vodomernou šachtou po bytový dom, nie pred vodomernou
šachtou a keďže odporca, resp. jeho právny zástupca sa ani nikdy nestal správcom alebo nájomcomalebo vlastníkom tejto časti vodovodnej prípojky, zabezpečovať jej údržbu a opravy nebolo povinnosťou
odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ (právny zástupca) tvrdil, že znalec hodnotil a popisoval novú vodovodnú prípojku
vybudovanú až počas tohto súdneho konania, poukazuje súd na skutočnosť, že novovybudovaná bola
práve len tá časť vodovodnej prípojky, ktorá sa nachádza za vodomernou šachtou po bytový dom,
ktorú skutočnosť už v pôvodnom konaní potvrdil aj svedok Ing. Juraj Hrabovský a ktorá skutočnosť nič
nemení na závere znalca, že ide o vodovodnú prípojku, nie o vodovodný rad. Neobstojí ani tvrdenie

navrhovateľa, že potrubie, ktoré je predmetom sporu, znalec v spracovanom znaleckom posudku
označil za vodovodný rad, keď znalec jednoznačne uviedol, že úsek za vodomernou šachtou nie je
verejným vodovodom a jedná sa o tri vodovodné prípojky. Potrubie, na ktorom porucha vznikla, teda
nie je vodovodným radom, ale je vodovodnou prípojkou, keď ani z technického hľadiska nie je možné,
aby na vodovodnom rade bola vybudovaná vodovodná šachta. Znalec teda riešil a aj zodpovedal
otázku, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania a ktorej posúdenie aj odvolací súd označil pre

posúdenie veci za rozhodujúce. Rovnako ak v danom prípade aj malo dôjsť k premiestneniu vodomeru
do inej vodomernej šachty, vodomer a aj vodomerná šachta stále boli umiestnené a aj technicky mohli
byť umiestnené len na vodovodnej prípojke, nie na vodovodnom rade, pričom určenie podmienok
umiestnenia vodomernej šachty bolo oprávnením správcu verejného vodovodu a verejných kanalizácii.
Aktedaakvdanomprípadedošlokpremiestneniuvodomerudoinejvodomernejšachty,išloozákonnýa

dovolený právny postup, v dôsledku ktorého nedošlo k žiadnej zmene charakteru vodovodného potrubia,
keďže vodovodná šachta môže byť vždy umiestnená len na vodovodnej prípojke, pričom správca
verejného vodovodu nikdy nemá povinnosť opravy a údržby časti vodovodnej prípojky za vodomernou
šachtou. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ v závere na otázku č. 1 znalec konštatoval,
že úsek vodovodnej prípojky po vodomery je v správe Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti,

nejde o otázku odbornú, ale o otázku právnu, ktorá však pre toto súdne konanie bola irelevantná,
keďže v danom prípade k poruche došlo nie pred vodomernou šachtou, ale za vodomernou šachtou v
úseku po sporný bytový dom a za ktorú časť zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. Neobstojí ani tvrdenie
navrhovateľa, že predmetné vodovodné potrubie bolo vybudované ako verejný vodovodný rad a právny
predchodca odporcu ho prevzal do svojej správy Hospodárskou zmluvou č. 57/1983, keď ako už bolo

uvedené v pôvodnom rozhodnutí okresného súdu a ktorý záver ani krajský súd neoznačil za nesprávny,
Hospodárskou zmluvou č. 57/83 zo dňa 31. 12. 1983 právnemu predchodcovi odporcu nebola prenajatá
verejná časť vodovodnej prípojky, ale na právneho predchodcu odporcu bola prevedená len správa
vodovodného radu, keď vodovodný rad a vodovodná prípojka nie sú technicky totožné objekty a pojmy,
keď súd opakovane zdôrazňuje aj skutočnosť, že v danom prípade k poruche došlo na vodovodnej

prípojke, a to v jej časti za vodomernou šachtou po bytový dom. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa,
že znalec mal dôsledne vychádzať zo starej - výkresovej dokumentácie, keďže znalec musí vychádzať
z reálneho stavu a podmienok, za ktorých k poruche došlo, naviac, podľa Kolaudačného rozhodnutia
Mestského národného výboru Rimavská Sobota č. 1951/80 zo dňa 24. 10. 1980, právoplatného dňa
09. 11. 1980, stavba 90 bytových jednotiek na sídlisku Stred Rimavská 2 v Rimavskej Sobote, vrátane

kanalizačnej a vodovodnej prípojky bola prevedená podľa dokumentácie overenej v stavenom konaní.
Keďžeznalecodpovedalnaotázky,ktorébolipredmetomznaleckéhodokazovaniaasituáciuposudzoval
podľa stavu, kedy k poruche došlo, súd nevykonal vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Pokiaľ
ide o ďalšie otázky, uvedené vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 19. 09. 2013, tieto predstavujú otázky
právne, ktoré nevyžadujú odborné posúdenie, a teda nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania.

V tejto súvislosti potom súd opätovne konštatuje, že keďže predmetné potrubie nepredstavovalo
vodovodný rad, ale vodovodnú prípojku, pričom k poruche došlo za vodomernou šachtou, nebolo
povinnosťou odporcu starať sa o jej údržbu a opravy, ani v čase poruchy túto opravu zabezpečiť.
V rozpore so zákonom nebolo ani umiestnenie vodomeru do vybudovanej vodovodnej šachty, keďže
podmienky vybudovania vodovodnej šachty a následne umiestnenia vodomeru určoval a určuje správca

verejného vodovodu a verejných kanalizácií. Keďže ako už bolo opakovane konštatované, v danom
prípade k poruche došlo za vodomernou šachtou, v úseku po bytový dom, je potrebné stotožniť sa
s tvrdením odporcu, že odporca si splnil povinnosť dodať vodu z verejného vodovodu, keďže došlo
k vtoku vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky. Keďže však za vodovodnou šachtou a
vodovodným meradlom došlo k úniku vody, pri spätnom odtoku tejto vody nedošlo k jej vtoku do verejnej

kanalizácie, preto odporca správne postupoval, keď dobropisoval navrhovateľovi len stočné, nie aj
vodné. Vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky teda odporca zabezpečil dodávku
vody pre predmetný bytový dom a skutočnosť, že celé fakturované množstvo sa nedostalo k jednotlivým
odberateľom, bola dôsledkom práve poruchy, ktorá porucha však bola na časti vodovodnej prípojky zavodomernou šachtou, teda v časti, za opravu a údržbu ktorej nezodpovedal a nezodpovedá odporca.
V danom prípade teda meradlo nebolo umiestnené a ani technicky nemohlo byť umiestnené mimo
vodovodnej prípojky tak, ako to tvrdí navrhovateľ, keď meradlo je umiestnené na vodovodnej prípojke

práve z dôvodu, aby meradlo množstvo dodanej, resp. odvedenej vody.

Vzhľadom na to, že vodovodné potrubie za vodomernou šachtou pre bytový dom na ulici Jánošíkova
č. 4-14 v Rimavskej Sobote je vodovodnou prípojkou a k poruche došlo práve v úseku za vodomernou
šachtou po obytný dom a vzhľadom na to, že odporca a ani jeho právny predchodca sa nikdy nestal

správcom alebo nájomcom alebo vlastníkom tejto časti vodovodnej prípojky, a teda nebolo povinnosťou
odporcu zabezpečovať jej údržbu a opravy, dospel súd k záveru, že odporca nie je subjektom, ktorý sa
na úkor navrhovateľa obohatil a že by na úkor navrhovateľa vzniklo odporcovi bezdôvodné obohatenie.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa proti odporcovi ako nedôvodný
zamietol.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, keďže až na pojednávaní konanom v deň vyhlásenia tohto rozhodnutia
odporca tvrdil súdu skutočnosť, že uhradil preddavok na znalecké dokazovanie a túto skutočnosť nemal
súd relevantným spôsobom zistenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.