Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213343
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312213343.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci

navrhovateľa: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 35 942
436, zastúpená: Škubla&Partneri s r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861
154, proti odporcovi: X. A.. Z. P., I. K. I., D. XX, štátny občan SR, zastúpený advokátskou kanceláriou
gritters a spol., s r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/B, IČO: 36 856 941, 2. Slovenská lekárska
komora so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A, IČO: 17313317, zastúpená Advokátskou kanceláriou
ŠKODLER&PARTNERS s. r.o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, o ochranu
dobrej povesti právnickej osoby a priznanie primeraného zadosťučinenia 33.000,- Eur, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v 1/ rade z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh voči odporcovi v 2/ rade z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 25. 09. 2012 doplneným podaním z 31.10.2012 sa navrhovateľ
domáhal rozhodnutia, ktorým súd vysloví vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, že neprimeranými a
neopodstatnenými tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravdivom a primeranom skutkovom základe,
ktoré prezentoval v článku zo dňa 23. 8. 2012 uverejnenom v Zdravotníckych novinách s názvom
" Kríza zdravotníctva je krízou financovania " a v hromadnej e-mailovej správe zo dňa 18. 9. 2012
s označením predmetu " Výzva - rozšírte ešte dnes ", neoprávnene zasiahol do práva na ochranu

dobrej povesti navrhovateľa, uloží odporcovi 1/ povinnosť na svoje náklady strpieť zverejnenie výroku
rozsudku v jednom vydaní v troch denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa
a uloží odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.000,- Eur a trovy konania. Vo vzťahu
k odporcovi 2/ sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým súd vysloví, že odporca 2/ neprimeranými
a neopodstatnenými tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravdivom a primeranom skutkovom základe,
ktoré boli prezentované v článku zo dňa 23. 8. 2012 uverejnenom v Zdravotníckych novinách s názvom
" Kríza zdravotníctva je krízou financovania " a v hromadnej e-mailovej správe zo dňa 18. 9. 2012 s

označením predmetu " Výzva - rozšírte ešte dnes ", konajúc prostredníctvom jedného z jeho čelných
predstaviteľov, A.. Z. P., neoprávnene zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa, uloží
odporcovi 2/ povinnosť na svoje náklady strpieť zverejnenie výroku rozsudku v jednom vydaní v trochdenníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa ak uloží odporcovi 2/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.000,-Eur a trovy konania.

Na základe podaní navrhovateľa označených ako vyjadrenia k pojednávaniam 11. 9. 2013 a 16. 10.
2013, ktoré súd vyhodnotil ako návrhy na zmeny petitu, súd uznesením na pojednávaní dňa 16. 10.
2013 pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:

Odporca1/neprimeranýmihodnotiacimiúsudkamianepravdivýmitvrdeniami,ktoréprezentovalvčlánku

zo dňa 23. 8. 2012 uverejnenom Zdravotníckych novinách s názvom " Kríza zdravotníctva je krízou
financovania " a v hromadnej e-mailovej správe zo dňa 18. 9. 2012 s označením predmetu " Výzva -
rozšírte ešte dnes ", neoprávnene zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa.

Odporca 1/ je povinný na svoje náklady strpieť zverejnenie výrokovej časti rozsudku v jednom vydaní
troch denníkov s celoslovenskou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa.

Odporca 1/ je povinný do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu
33 000,- Eur.

Odporca 1/ je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi trovy

súdneho konania.

V prípade, ak súd nevyhovie žalobe vo vzťahu k odporcovi 1/, navrhovateľ žiada, aby súd vyniesol tento
rozsudok:

Odporca 2/ neprimeranými hodnotiacimi úsudkami a nepravdivými tvrdeniami, ktoré boli prezentované
v článku zo dňa 23. 8. 2012 uverejnenom Zdravotníckych novinách s názvom " Kríza zdravotníctva
je krízou financovania " a v hromadnej emailovej správe zo dňa 18. 9. 2012 s označením predmetu
" Výzva - rozšírte ešte dnes ", konajúc prostredníctvom jedného z jeho čelných predstaviteľov MUDr.
Petra Liptáka, neoprávnene zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa.

Odporca 2/ je povinný na svoje náklady strpieť zverejnenie výrokovej časti rozsudku v jednom vydaní
troch denníkov s celoslovenskou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa.

Odporca 2/ je povinný do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu

33 000,- Eur.

Odporca 2/ je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi trovy
súdneho konania.

Návrh odôvodnil skutočnosťou , že odporca 1/ mu spôsobil zásah, ktorý viedol k poškodeniu jeho dobrej
povesti spočívajúci v prednesení difamačných výrokov vo vzťahu k navrhovateľovi uverejnený dňa 23.
8. 2012 v týždenníku Zdravotnícke noviny v sekcii „Názory“ pod názvom " Kríza zdravotníctva je krízou
jeho financovania " a zároveň rozposlaním hromadnej elektronickej správy zo dňa 18. 9. 2012. Odporca
1/ v nich vyslovil hodnotiace súdy tvrdiac nezákonné činnosti navrhovateľa v súvislosti s poskytovaním

verejného zdravotného poistenia v spojení s problematikou financovania zdravotníctva na Slovensku.
Konanie odporcu 1/ má súvis s jeho postavením ako funkcionára a člena Slovenskej lekárskej komory (v
emailovejsprávepoužívaoficiálnypodpisalogovtejtoinštitúcie),pretonavrhovateľzopatrnostipristúpil
k tomu, že za odporcov označil odporcu 1/ ako fyzickú osobu ako aj odporcu 2/ - Slovenskú lekársku
komoru ako samosprávnu stavovskú organizáciu. Tvrdenia odporcu 1/ nezakladajúce sa na pravde

mohli narušiť dôveru poistencov v ich zdravotnú poisťovňu a zároveň v ich očiach značne zdiskreditovať
navrhovateľovo dobré meno, za ktorým stojí veľa úsilia, profesionality, investícií a zdokonaľovania.
Nadobudnuté dobré meno žalobca budoval dlhé roky, no k jeho poškodeniu môže dôjsť oveľa rýchlejšie,
zvlášť protiprávnym konaním.

Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu s tým, že v predmetných článkoch sa odporca 1/
zaoberá financovaním zdravotníctva, čo je téma, ktorá je dlhodobo predmetom verejnej diskusie.
Odporca 1/ ako lekár, ktorý sa dlhodobo venuje danej problematike (aj vo forme odborných prednášok
na konferenciách) poukazuje na skutočnosti zle nastaveného systému financovania zdravotníctva.Verejnú diskusiu na tému získavania zdrojov z verejného zdravotníctva vlastníkmi súkromných poisťovní
rozprúdila vláda Slovenskej republiky reprezentovaná jej predsedom, ktorá dlhodobo kritizuje systém
financovania zdravotníctva presne z tých dôvodov, ktoré popisuje odporca 1/. Odporca 1/ iba poukázal

na skutočnosti všeobecne známe a medializované. Žalobou napadnuté výroky odporcu 1/, v ktorých
vyjadruje hodnotenie (kritiku) systému financovania v zdravotníctve, možnosti nakladania súkromných
subjektov s verejnými zdrojmi zo zdravotného poistenia, nedostatočné zdroje pre lekárov a iných
zdravotníckych pracovníkov preto treba považovať za hodnotiace úsudky. Odporca 1/ má za to, že
jeho kritika vyjadrená v predmetných výrokoch je vecná, konkrétna a primeraná, vychádza z osobných

skúseností odporcu 1/ so systémom fungovania zdravotného poistenia ako praktického lekára, ako aj z
medializovanýchinformáciívprintovýchaelektronickýchmédiách,kdesaobjavujúnázoryprezentované
vládou Slovenskej republiky, odborníkmi ako aj laickou verejnosťou. Vzhľadom k neexistencii zásahu
do dobrej povesti navrhovateľa t. j. neexistencii protiprávneho zásahu neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi zásahom a protiprávnosťou zásahu.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, uviedol, že v prejednávanej veci nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom, odporcu 2/ navonok zastupuje prezident a vyjadrovanie názorov a
stanovísk patrí do kompetencie snemu odporcu 2/. Článok " Kríza zdravotníctva je krízou financovania ",
ktorého autorom je odporca 1/ a text emailovej správy zo dňa 18. 9. 2012 s označením predmetu " Výzva
- rozšírte ešte dnes ", neboli nikdy predmetom rokovania snemu odporcu 2/ alebo rady a teda nemohli

byť schválené ako vyjadrenie názoru či stanoviska odporcu 2/. Oba texty uverejnené a rozposielané
odporcom 1/ neboli nikdy schválené príslušnými orgánmi odporcu 2/ a predstavujú výlučne súkromnú
iniciatívu odporcu 1/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1/ rade, výsluchom svedka U.. Z. S., oboznámením

s listinnými dokladmi založenými v spise, vyjadreniami a prednesmi účastníkov a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 23. 8. 2012 bol v týždenníku Zdravotnícke noviny v sekcii „Názory“ uverejnený článok odporcu 1/
pod názvom " Kríza zdravotníctva je krízou financovania ", v ktorom sa odporca 1/ zaoberal možnosťami

riešenia problematiky financovania zdravotníctva aj vo vzťahu k navrhovateľovi.

Navrhovateľ považuje za nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky nasledovné
výroky:

" Ďalšia široko využívaná možnosť, ako získať peniaze poistencov, je pranie verejných zdrojov (tzv.
dojenie - termín z prostredia poisťovne Dôvera ) medzi súkromnou zdravotnou poisťovňou a ňou
vlastnenými zdravotníckymi zariadeniami, alebo inak spriaznenými súkromnými poskytovateľmi ".

... " akcionári Dôvery iba od spustenia reformného úsilia Rudolfa Zajaca v roku 2004 si prilepšili o cca

jednu miliardu Eur, ktoré pôvodne vyzbierali v povinných odvodoch od svojich pacientov ".

... " niekto tu v rozpore so zákonom použil miliardu Eur zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Nastal už konečne čas, aby to poisťovňa Dôvera vysvetlila... Mala by vysvetliť svojim poistencom a
potomajorgánomštátu.Zodpovednosť,ktorúmalaniesťDôverazafinancovaniesvojhoziskuzozdrojov

verejného zdravotného poistenia je ponúkaná štvrtá možnosť. A potom by mala Penta group tú miliardu
poistencom Dôvery aj vrátiť ".

Navrhovateľ má za to, že predmetné tvrdenia odporcu 1/ mohli narušiť dôveru poistencov v ich zdravotnú

poisťovňu a zároveň značne zdiskreditovať dobré meno navrhovateľa. Dobré meno navrhovateľ budoval
dlhé roky, no k jeho poškodeniu môže dôjsť oveľa rýchlejšie. Navrhovateľ vyzval odporcu v 1/ rade,
aby upustil od protiprávneho konania výzvou z 28. 8. 2012 , na ktorú odporca 1/ nijakým spôsobom
nereagoval.

Dňa 18. 9. 2002 bol navrhovateľovi doručený email, ktorý mu preposlal A.. Z. A. (všeobecný lekár
pôsobiaci v Kežmarku). Pôvodcom e-mailu bol odporca 1/ a jeho predmetom bola výzva s odporúčaním:
" Odporúčam svojim pacientom zmeniť poisťovňu z 24 a 27 na 25 ". Správa mala charakter hromadného
emailu, keďže v kópii sú označení aj členovia a prezídium Slovenskej spoločnosti všeobecnéhopraktického lekárstva. Odporca 1/ predmetnú správu rozposlal z emailovej adresy, ktorá je uvedená na
webovom sídle odporcu 2/ ako jeho oficiálna kontaktná adresa, pričom v jej závere je uvedené oficiálne
logo Komory v spojení s jeho podpisom ako predsedu sekcie všeobecných lekárov pre dospelých.

Napriek oficiálnej formálnej stránke vykazuje predmetná správa znaky personálnej reklamy odporcu 1/.
V jadre správy odkazuje na svoj blog zo dňa 23. 8. 2012. V samotnom texte správy odporca 1/ krivo
obviňuje navrhovateľa z kupovania poslancov, tunelovania a prania špinavých peňazí.

Navrhovateľ považuje za nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky nasledovné

výroky:

E-mail " Výzva - rozšírte ešte dnes " zo dňa 18. 9. 2012:
... " Robím tak iba z čisto sebeckých záujmov preto, že chránim svoje obchodné záujmy. Penta z Dôvery
peniaze poistencov vo výške niekoľko stoviek miliónov Eur celkom legálne presúva na svoje súkromné
účty. Zaplatili za poschvaľovanie takých zákonov, že je legálne premieňať verejné zdroje na súkromné

zisky. Je to zákonné, ale zostalo to neetické a nemorálne".

... " Preto, že peniaze, ktoré ľudia odviedli, aby sa z nich zaplatila aj moja ambulancia, poisťovňa legálne
prevedie do Penty, nikdy sa nemôžeme dohodnúť na zodpovedajúcom navýšení platieb ".

... " ako je možné, že takýto zákonný tunel existuje? "

... " jeden prepoistený poistenec z Dôvery do VšZP ušetrí 450,- Eur z verejných zdrojov, jeden
prepoistený poistenec z ZP Union 150,- Eur".

Podľa navrhovateľa e-mail bol napísaný ako verejná výzva, ktorá podnecovala širokú škálu adresátov a
svojich kolegov k zmene zdravotnej poisťovne na základe nepravdivých a skreslených údajov, verejne
rozširuje nepravdy o protiprávnom a nezákonnom konaní navrhovateľa pri poskytovaní verejného
zdravotného poistenia, čím poškodzuje jeho nadobudnuté dobré meno a ohrozuje jeho postavenie na

trhu zdravotného poistenia. Navrhovateľ má za to, že odporca 1/ predmetnými aktivitami vo verejnom
mediálnom priestore a hromadným rozposielaním správy prispel k podnecovaniu protizákonných aktivít
zo strany iných občanov. Citované výroky odporcu 1/ nie sú pravdivé, možno ich považovať minimálne
za zavádzajúce, pričom sú spojené s hodnotiacimi úsudkami, ktoré svojou formou nie sú primerané,
dokonca sú až urážlivé ( obsahujúce neprimeranú mieru expresivity ) a sú problematicky odlíšiteľné od

skutkových tvrdení. Predmetné výroky odporcu 1/ sú objektívne spôsobilé vyvolať dojem, že navrhovateľ
" perie verejné zdroje“, resp. " dojí " verejné zdroje, že " v rozpore so zákonom použil miliardu Eur
zo zdrojov verejného zdravotného poistenia ", resp. s ním majetkovo prepojená spoločnosť " peniaze
poistencov vo výške niekoľko stoviek miliónov Eur celkom legálne presúva na svoje súkromné účty ",
že navrhovateľ, resp. s ním spriaznené osoby " zaplatili za poschvaľovanie takých zákonov ", ktoré mu

umožňujú premieňať verejné zdroje na súkromné zisky, a že navrhovateľ " tuneluje " verejné zdroje,
resp. platby poistencov.

Navrhovateľ má za to, že dobrá povesť právnickej osoby je tvorená tak dôveryhodnosťou právnickej
osoby ako celku, ako aj kvalitou ňou poskytovaných výrobkov a služieb. Je preto neoddeliteľnou

súčasťou konkurenčného boja a jej vybudovanie je náročný a dlhodobý proces. V zmysle judikatúry
sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, pokiaľ nie je vykonaný úspešne
dôkaz opaku. Navrhovateľ za obdobie svojho pôsobenia na slovenskom trhu so zdravotným poistením
nadobudol stabilné a popredné postavenie v sektore zdravotného poistenia, pričom na trhu súkromných
zdravotných poisťovní má najväčší podiel na počte poistencov. Sektor zdravotného poistenia je vo

všeobecnosti veľmi citlivým na zhoršenie dobrej povesti, ktorá je predpokladom udržania si existujúcich
klientov (poistencov), ale rovnako je kľúčová aj pre získanie nových poistencov. Osobitne to má význam
v období, keď majú poistenci zdravotných poisťovní možnosť prepoistiť sa t. j. zmeniť zdravotnú
poisťovňu a kedy sa začala rozvíjať verejná diskusia o unitárnom systéme zdravotného poistenia,
pričom súkromné zdravotné poisťovne teda aj navrhovateľ sú vystavené ešte väčšiemu mediálnemu

tlaku. Odporca 1/ svojimi vyjadreniami závažne poškodil povesť navrhovateľa. Výroky odporcu 1/ v
článku sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ pri používaní prostriedkov z verejného zdravotného
poistenia postupuje výlučne v súlade so zákonmi, pravidelne predkladá údaje o svojom hospodárení
príslušným štátnym orgánom, jeho výročné správy sú zverejnené, využívanie prostriedkov verejnéhozdravotného poistenia je transparentné a kontrolovateľné ako zo strany štátnych orgánov tak aj
verejnosti. Navrhovateľ nie je zakladateľom ani vlastníkom žiadneho zdravotníckeho zariadenia.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú samostatné a od navrhovateľa nezávislé subjekty. Výroky

odporcu 1/ v správe sú nepravdivé, keď platná právna úprava (§ 7 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom
poistení ) umožňuje, aby poistenec podal prihlášku do zdravotnej poisťovne v priebehu celého roka.
Navrhovateľ každoročne zvyšuje úhrady (respektíve platby) lekárov. Zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivostiuzavretejsnavrhovateľomvyplýva,žesazvýšiliplatbyzakapitáciu,akoajjednotkovejceny
bodu, t. j. došlo k zvyšovaniu platieb zo strany navrhovateľa. Je preto nepravdivé tvrdenie odporcu 1/, že

sa s navrhovateľom nikdy nemôže dohodnúť na zodpovedajúcom navýšení platieb. Odporca 1/ uvádza
skutkové tvrdenia a ako pôvodca neoprávneného zásahu sa môže zodpovednosti za zásah do dobrej
povesti navrhovateľa zbaviť len, ak predloží dôkaz pravdy t. j. ak preukáže, že tieto jeho tvrdenia sú
pravdivé. Výroky odporcu 1/ o praní verejných zdrojov, dojení respektíve tunelovaní možno považovať
za neoprávnenú kritiku, keďže používa neprimerané expresívne výrazy. Tento výrok nie je ničím
podložený. Cieľom odporcu 1/ nie je pravdivo a korektne informovať verejnosť, ale expresívnymi výrokmi

vyvolať negatívne emócie verejnosti voči navrhovateľovi, respektíve voči jeho spriazneným osobám.
Navrhovateľ takéto tvrdenia považuje za urážlivé a neprimerané, podané spôsobom skresľujúcim
skutočnosť, ktoré bez adekvátneho skutkového základu hrubým spôsobom zasahujú do jeho dobrej
povesti. U odporcu 1/ ako lekára a funkcionára Slovenskej lekárskej komory sa znalosť pravdivých a
presnýchpomerovvzdravotníctveoprávnenepredpokladáajezpohľaduverejnostivnímanýakovysoko

dôveryhodný zdroj informácií. Zdravotnícke povolania sa vyznačujú zvýšeným vplyvom na spoločnosť
a preto by mali mať vyššiu mieru zodpovednosti za verejne prezentované výroky. Navrhovateľ má
za to, že spôsob akým odporca 1/ používa expresívne výrazy potvrdzuje, že cieľom prezentácie jeho
subjektívnych názorov bolo hanobenie navrhovateľa, respektíve ním spriaznených osôb. Vzhľadom na
túto skutočnosť navrhovateľ má za to, že je nevyhnutné uprednostniť právo na ochranu dobrej povesti

navrhovateľa pred právom na slobodu slova odporcu 1/. Konaním odporcu 1/ došlo k porušeniu práva
navrhovateľa na ochranu jeho dobrej povesti, k zhoršeniu jeho povesti v očiach verejnosti aj vo vzťahu k
súčasným poistencom. Vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku súťaž medzi zdravotnými poisťovňami
výroky navrhovateľa pravdepodobne predstavujú aj nekalosúťažné konanie, ktoré sa podľa § 44 ods.
1 občianskeho zákonníka zakazuje. Odporca 1/ ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vzhľadom na

svoje podnikateľské zámery zjavne preferuje existenciu jedinej štátnej zdravotnej poisťovne a za týmto
cieľom aj koná tak, že sa snaží poškodiť dobrú povesť navrhovateľa v očiach verejnosti. Navrhovateľ
má za to, že odporca 1/ zneužíva vzťah lekár - pacient založený na vzájomnej dôvere, čo zvyšuje mieru
závažnosti zásahu do práv na ochranu dobrej povesti navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty navrhovateľ požaduje za poškodenie svojej dobrej povesti

okrem odstránenia závadného stavu formou uverejnenia ospravedlnenia od odporcov v 1/ a 2/ aj
primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 33.000,-Eur, ktorú čiastku považuje navrhovateľ
za primeranú vzhľadom k jeho postaveniu v spoločnosti a vzhľadom na čas a spôsob, ktorým bol
neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti vykonaný. Cieľom predmetnej žaloby nebol úmysel umlčať,
respektíve zastrašiť odporcu 1/ ale dosiahnuť stav aby sa v budúcnosti vyjadroval s prihliadnutím na

hranice oprávnenej kritiky (prevencia),na dosiahnutie zhojenia protiprávnych následkov (satisfakcie),
ktoré odporca 1/ vyvolal svojim protiprávnym konaním a to verejným ospravedlnením odporcu 1/ a
primeraným finančným zadosťučinením za vzniknutú ujmu na dobrej povesti navrhovateľa. Podľa
navrhovateľa pri ochrane dobrej povesti právnickej osoby nejde ani tak o úmysel a motiváciu pôvodcu
zásahu, ale ide o objektívny stav, ktorý vznikol. Podľa judikatúry aj keď pôvodca nemôže za rozšírenie

na verejnosť, ide to na jeho ťarchu. Navrhovateľ žiadal, aby súd zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vo vzťahu odporcovi 2/ skutočnosť, že odporcu 2/ označil v konaní z dôvodu procesnej
opatrnosti a nejednoznačnej pasívnej legitimácie.

Odporca 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Má za to, že jeho

výroky sú vyjadrením kritiky nakladania s verejnými zdrojmi a preto v tomto prípade judikatúra pripúšťa
aj šokujúce tvrdenia a expresívne výrazy. U jeho výrokov nemožno preukazovať pravdivosť, nakoľko
ide o hodnotiaci úsudok, keď predmetom kritiky nie je navrhovateľ ako súkromná spoločnosť ale ako
subjekt, ktorý nakladá s verejnými zdrojmi. Článok bol uverejnený v Zdravotníckych novinách určených
pre odbornú verejnosť - lekárov, ktorí na danú problematiku majú svoj názor. Správa bola súkromný

email, z ktorého navrhovateľ urobil verejnú správu, keď ju preposlal svojim poistencom. Tretí článok bol
blog odporcu 1/, ktorý mal čítanosť cca 360 ľudí v čase 2 týždne po tom, čo vyšiel. Predmetná žaloba
je v európskom priestore neakceptovateľným zásahom do slobody prejavu, keď odporca 1/ uviedol
len vyjadrenia, ktoré už predtým boli medializované a všeobecne známe a nebolo to nič nové. Pokiaľodporca 1/ poukazuje na výroky Róberta Fica, urobil ich predovšetkým ako predseda vlády vo vzťahu
k súkromným poisťovniam a k ich fungovaniu v systéme financovania zdravotníctva. Výroky, ktoré sú
predmetom žaloby navrhovateľ vytrhol z celkového kontextu.

Z výsluchu odporcu 1/ súd zistil, že v žalovaných výrokoch vyjadril svoj názor na financovanie
zdravotníctva, kde existujú nedostatky, pričom ide o jeho hodnotiace úsudky, za ktorými si stojí a nevidí
dôvod, aby ich menil. K týmto úsudkom dospel ako lekár, ktorý má povinnosť nielen liečiť, ale aj
zabezpečiť zdroje pre pacienta a tým napĺňať Hippokratovu prísahu. Má celkovú prax ako lekár 25 rokov,

z toho 23 rokov pracuje ako praktický lekár pre dospelých. Išlo mu o to, aby sa o tom diskutovalo a chcel
na tento problém nielen ukázať, ale aj nájsť riešenie a preto je vlastne aj rád, že prebieha tento súdny
spor. Tieto problémy sa musia riešiť aj v európskom kontexte tak, aby riešenie bolo v prospech pacienta.
Nepripúšťa existenciu nejakého biznisu vo verejnom zdravotníctve, ale aby pacienti dostali zdravotnú
starostlivosť v takom objeme a kvalite, ako ju potrebujú, pretože pacient poukazuje peniaze vo forme
odvodov a na liečenie sa používa iba časť, ktorá nestačí, pričom odporca 1/ v každodennej praxi zistil, že

pacienti nie sú liečení ako by mali, lebo chýbajú finančné zdroje, ktoré niekde miznú. Týmto spôsobom
odporca na tento problém nazerá aj vo svojich mediálnych výstupoch, pričom jeho myšlienky nesledujú
žiadny iný cieľ, len prospech pacienta.

Vo vzťahu k výrokom v článkoch v Zdravotníckych novinách 23. 8. 2012 uviedol, že existuje reálna

infraštruktúra procesu " dojenia", ktorej podstata je v tom, že existuje jeden a ten istý vlastník zdravotnej
poisťovne ako aj zdravotníckych zariadení (ambulancie, polikliniky, lekárne, laboratóriá, nemocnice -
poskytovatelia). Je to známe v Európe a v niektorých krajinách je takáto koncentrácia neprípustná
(napr. v Holandsku). O tejto problematike navrhovateľ hovoril aj na verejnom fóre v roku 2006 ( za
účasti zástupcov navrhovateľa), kde bola k tomu aj diskusia, takže navrhovateľ už mohol zaujať k

tomu nejaké stanovisko, pretože navrhovateľ žil dlhé roky v presvedčení, že tento termín je všeobecne
akceptovaný. To je základný mechanizmus, ako pacienti prídu o zdroje, ktoré cez zdravotné odvody
vložili do zdravotného systému. Skutočnosti, že do vlastníckeho portfólia akcionára navrhovateľa
(finančná skupina Penta) patrili v rozhodnom čase nemocnice, laboratória, lekárne a zdravotnícke
zariadenia, cez ktoré je možné finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia prostredníctvom

poisťovne " odčerpať“, sú všeobecne známe z médií ( článok v denníku SME zo dňa 22. 5. 2012 pod
názvom " Penta zväčšuje svoj vplyv v zdravotníctve " ) .

Výrok o akcionároch Dôvery, že si prilepšili o cca jednu miliardu Eur, ktoré pôvodne vyzbierali v
povinných odvodoch od svojich pacientov, tak proces dojenia je vyjadrený v tom, že už minister Zajac

uviedol, že efektivita slovenského zdravotného systému je 60 %, ktoré sú použité na liečenie a 40
% sa stratí. O tejto skutočnosti existuje aj zahraničná štúdia, v ktorej zahraniční odborníci hodnotili
slovenský zdravotný systém. Z toho vyplýva, že až 40 % za každý rok odložíme na nejaké iné využitie,
takže ide o minimálne jednu miliardu Eur. Navrhovateľ tým chcel poukázať na problém, pričom sa
nezaoberal s detailnými výpočtami, ide o fakt, že je to obrovská suma, ktorá sa ročne zo systému

stratí. V roku 2009 pri spojení poisťovne Apolo a Dôvera došlo k vyplateniu 180 miliónov Eur s tým,
že ešte 220 miliónov Eur si akcionári majú vyplatiť, pričom tieto informácie má navrhovateľ z médií
( článok zo dňa 11. 7. 2012 pod názvom " Penta a Prefto založili Dôveru a vyplatili si milióny Eur ").
Teda rôznymi účtovnými operáciami dosiahli vyplatenie zo zdrojov zdravotného poistenia, ktoré bolo
pretransformované, avšak iné peniaze ako odvody sa tam nenachádzajú. Ako dôkaz predložil odporca

1/ výročnú správu navrhovateľa za rok 2009 na preukázanie, že po spojení poisťovne Apollo a Dôvera
došlo k vyplateniu 180 miliónov akcionárom navrhovateľa. Odporca 1/ ďalej poukázal na rozhodnutie
ProtimonopolnéhoúraduSlovenskejrepublikyč.2009/ZK/3/1/059zo14.12.2009,ktorýmbolosprávne
konanie vo veci oznámenia koncentrácie zastavené z dôvodu že spoločnosti Dôvera a Apollo zdravotné
poisťovne sú podnikateľmi podľa § 3 ods. 2, nakoľko podľa § 2 ods. 2 zákona sa zákon na ich činnosť

pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia nevzťahuje, keď predmetnou transakciou nedochádza
k získaniu priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad
podnikom alebo na časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov, a teda k ekonomickému
spájaniu podnikateľov. Predmetná transakcia teda nepredstavuje koncentráciu podľa § 9 ods. 1 zákona
číslo 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, ako dôkaz o tom, že zdravotné poisťovne vlastnenie

podnikajú a zo zdrojov verejného zdravotného poistenia nemôžu tvoriť žiadny zisk.

K výzve " rozšírte ešte dnes " z 18. 9. 2012 odporca 1/ uviedol, že išlo o súčasť internetovej diskusie
lekárov, nebolo to určené ani pre poisťovňu, ani pre poistencov. To vlastne odporca 1/ dostal správu odsvojho kolegu, kde sa vyjadril z dôvodu, že ako lekári sú v tej " kuchyni liečenia ", pričom odporca 1/ vidí
ako zlyháva zdravotná starostlivosť a preto musia o tom diskutovať. Ako predseda sekcie všeobecných
lekárov, ktorých má v emailovej databáze 950 to poslal ostatným, pričom cieľ je vyjadrený v závere "

potrebujeme sa skoordinovať a konať vo svoj prospech a tým aj v prospech pacienta ". Na vysvetlenie
odporca 1/ uviedol, že ak by nebol systém cez poisťovne, tak pacienti by platili priamo poskytovateľom
a potom čo by zaplatili, išlo by len na určený účel teda ten kto platí, mal by za to dostať to, čo má a to
všetko okolo - sú umelo vytvorené veci.

Pokiaľ ide o výzvu, aby sa poistenci súkromných poisťovní prepoistili do 30. 9. do všeobecnej zdravotnej
poisťovne myslel odporca 1/ to, že prečo by mal štát odkupovať poistencov za peniaze nás všetkých zo
súkromných zdravotných poisťovní (za poistenca Dôvery 450,- Eur a poistenca Union 150,- Eur), keď to
môže urobiť ten poistenec sám a tým, že prestúpi do štátnej poisťovne ušetrí na svoje vlastné liečenie
cca 500 Eur. Na to nadväzuje aj veta vo vzťahu k zákonu, ktorý by mal byť prijatý v tom smere, aby
neobmedzoval pacientov, že môžu zmeniť zdravotnú poisťovňu iba do 30. 9. v roku, nakoľko napríklad

zmeniť lekára môže pacient kedykoľvek a odporca 1/ má za to, že pre pacienta je ďaleko dôležitejší
lekár, než nejaká poisťovňa. Toto obmedzenie sa zaviedlo za ministrovania Zajaca a podľa navrhovateľa
je to umelo držané, aby bol dôvod na odkupovanie poistencov.

K výroku, že sa odporca 1/ nemôže nikdy s navrhovateľom dohodnúť na zodpovedajúcom navýšení

platieb, jeho zmyslom bolo, že navrhovateľ síce zvyšuje úhrady ale nedostatočne, pretože nezohľadňuje
nákladové kalkulácie a teda nie je pravda, že sa zvyšujú platby. Pacient platí a tým, že tieto peniaze sa
nedostanú poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti alebo do lekárne, musí doplácať z toho dôvodu na
lieky. Nie je to zvýšenie ani o infláciu a preto je zrejmé, že sa reálne platby nezvyšujú. Uvedený výrok
bol " vytrhnutý z kontextu ", keď odporca 1/ nepoukazuje na to, že sa platby nenavyšujú ale na to, že

nie je možné sa s navrhovateľom dohodnúť na zodpovedajúcom navýšení a to z dôvodov uvedených v
predmetnom emaily. Odporca 1/ poukázal aj na článok z 20. 2. 2012 zverejnený pod názvom " Lekári
vypovedajú zmluvy Dôvere, chcú viac peňazí ".

K výroku, že navrhovateľ zaplatil za poschvaľovanie zákonov, tieto informácie prevzal z iného zdroja a v

podstate potvrdzuje jeho záver, akým smerom sa uberá zdravotníctvo v našom štáte. Sú to informácie,
ktoré sa točia v médiách a sú všeobecne diskutované ( Hospodárske noviny článok z 5. 9. 2011 pod
názvom " Penta si kúpila zdravotnícku reformu, tvrdí WikiLeaks "). Odporca 1/ dospel k záveru, že tieto
veci treba otvoriť a nebáť sa o nich hovoriť, lebo len vtedy je nádej, aby sa niečo vyriešilo a má za to,
že teraz je ten čas niečo urobiť, aby sa systém postavil na nohy v prospech pacienta.

Vo vzťahu k odporcovi 2/ uviedol odporca 1/, že pokiaľ je v mailovej správe uvedená aj jeho funkcia -
predseda sekcie všeobecných lekárov SLK, k tejto problematike sa vyjadroval aj z tejto pozície a podľa
neho nepotrebuje osobitné poverenie Komory, aby sa mohol vyjadrovať, nebol teda poverený žiadnym
iným orgánom Komory.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní a žiadal
priznať náhradu trov konania . Z výsluchu odporcu 1/ vyplynulo, že výroky, ktoré sú predmetom žaloby
sú jeho názory, presvedčenia a myšlienky, čo vyplýva zo samotného obsahu článkov (" musím na rovinu

povedať,žepodľamôjhonázoru......").Vmailovejspráveidepravdepodobneoautomatickygenerovaný
podpis ku každej správe odosielanej z mailovej adresy odporcu 1/, pričom odporca 2/ sa nikde v správe
nespomína. V zmysle § 20 ods. 2 občianskeho zákonníka za právnickú osobu (v tomto prípade odporcu
2/) môžu (okrem štatutárnych orgánov) robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia, pokiaľ je
to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie

obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len
pokiaľsaprávnyúkontýkapredmetučinnostiprávnickejosobyalenvtedy,akideoprekročenie,oktorom
druhý účastník nemohol vedieť. Podľa § 1 ods. 1 a 2 štatútu odborných sekcií SLK odbornej sekcie
združujú lekárov vykonávajúcich lekárske povolanie v jednotlivých špecializačných odborov za účelom
riešenia špecifických otázok výkonu lekárskeho povolania v týchto odboroch. Snem Komory je najvyšší

orgán Komory (§ 55 ods. 1 zákona číslo 578/2004 Z.z. ). Snem Komory rozhoduje o ďalších veciach,
ktoré si vyhradí (§ 55 ods. 2 písmeno h) zák. č. 578/2004 Z.z.). Rada Komory je riadiaci orgán Komory
v období medzi zasadnutiami snemu. Členov rady Komory volí snem Komory v súlade s volebným
poriadkom. Rada Komory rozhoduje o ďalších veciach podľa tohto zákona, ak len nerozhodujú inéorgány Komory. Prezident Komory zastupuje komoru a koná za komoru navonok ( § 56 ods. 1, 2 písm g),
§ 58 ods. 2 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. ). Odporca 1/ ako predseda sekcie všeobecných lekárov SLK
je oprávnený vyjadrovať sa k odborným otázkam špecializačného odboru všeobecné lekárstvo. Z titulu

tejto funkcie však nemá oprávnenie vyjadrovať sa v mene odporcu 2/ k spoločným otázkam dotýkajúcich
sa výkonu zdravotníckeho povolania, napríklad k otázkam verejného zdravotného poistenia, zdravotnej
politiky štátu, financovania zdravotníctva, k otázkam činnosti zdravotných poisťovní a podobne. Články,
ktoré sú predmetom konania neboli nikdy predmetom rokovania snemu odporcu 2/, alebo rady a teda
neboli schválené ako vyjadrenie názoru či stanoviska odporcu 2/. Pokiaľ odporca 1/ tvrdí, že výroky

uviedol v mene odporcu 2/ z titulu funkcie predsedu sekcie všeobecných lekárov, potom konal nad rámec
oprávnení danými mu zák. č. 578/2004 Z.z. a vnútornými predpismi odporcu 2/ a dopustil sa excesu,
v dôsledku ktorého výlučne zodpovedá za prípadnú neoprávnenosť namietaných výrokov. Neznamená
to však, že s týmito výrokmi odporca 2/ nesúhlasí. Žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa na náhradu
trov konania.

Z výsluchu svedka U.. Z. S. T.. súd zistil, že pôsobí na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied,
kde sa zaoberajú aj verejnými financiami, svetovou ekonomickou globalizáciou, svetovými finančnými
trhmi. Pôsobí ako poradca predsedu vlády pre strategické otázky, pôsobil aj za minulej vlády Róberta
Fica aj za predchádzajúcich vlád. V tomto kontexte sa zaoberá aj financovaním zdravotníctva. Pokiaľ ide

o systém zdravotných poisťovní, sú to verejné zdroje s účelovým určením, pričom svedok by to nenazval
" dojením ", ale je to v nedokonalostí legislatívy a mechanizme regulačných zmlúv a v pravidlách, ako
sú nastavené a zhrnul by problémy zdravotníckeho systému do troch bodov:
1/ Neexistuje BRG systém modelových cien diagnóz pre zdravotnícke výkony, keď by mali byť určené
ceny výkonov a zdravotné poisťovne by mali zaplatiť plnú výšku zdravotného výkonu. Za ministra

Uhliarika sa vytvoril systém BRG, ktorý neobsahoval investičné náklady, takže nemohol vyfinancovať
plnú výšku nákladov spojených s liečebnou starostlivosťou. Existujú tri druhy zdravotníckych zariadení v
zmysle zakladateľov - samosprávy, regionálne samosprávy, štát a súkromné inštitúcie, zostáva pomerne
vysoká vôľa v systéme - nie sú určené ceny, zmluvy nie sú regulované.
2/ Svedok problém nevidí v existencii súkromných poisťovní a poskytovateľov, ale v tom, že štát platí za

svojichpoistencoviba50%poistnejsumyatýmpádomvznikáveľkádieravofinancovanízdravotníckych
výkonov.
3/ Zdravotná poisťovňa neuhrádza plnú výšku nákladov za zdravotnícke výkony, pričom pacienta
koncové fakultné nemocnice musia ošetriť bez ohľadu na výšku úhrady, tým pádom vzniká dlh
zdravotníckych zariadeniach a ten sa stáva predmetom diskusie a sporov.

Ide o to, že zákon pripúšťa, aby sa nakupovalo to isté vyšetrenie za rôzne sumy. Pokiaľ ide o
finančnú efektivitu zdravotníckeho systému v Slovenskej republike, nachádzame sa na posledných
priečkach s veľmi nízkou efektivitou z dôvodu, že za posledných 20 rokov sa do technického vybavenia
nemocníc investovalo veľmi málo a preto nerozhoduje aké financie sa dajú do systému. Problémy sú
napríklad - opakovanosť vyšetrení ako si poskytovatelia pacienta posúvajú, dĺžka práceneschopnosti po

operáciách, 80% -ný výskyt pooperačných komplikácií, neefektívne využívanie existujúcej techniky (CT
prístrojov). Ako príklad svedok uviedol, že CT prístrojov máme viac ako napríklad Francúzsko, avšak sú
využívané len 2-3 hodiny denne, v iných štátoch sa využívajú 18 hodín denne a preto odpisovanie u nás
nestačí na vytvorenie financií a nákup nových zariadení. Ide teda o celú sériu problémov, ktoré vyústia
v neefektívnosť zdravotného systému. Systém je taký, ako to dovoľujú zákony upravujúce zdravotnú

starostlivosť. Je to teda systémová chyba a nie " dojenie ". K tvrdeniu, že akcionári Dôvery si prilepšili
o jednu miliardu Eur zo zdrojov verejného poistenia svedok uviedol, že sú to nepochybne dividendy
vyplatené akcionárom Dôvery, presnú sumu nevie, bude zisťovaná v prípadnom súdnom spore ako
znižujúca položka pri odkupovaní zdravotnej poisťovne na podklade medzinárodného auditu. Nebolo
to v rozpore so zákonom, lebo náš zákon to nezakazuje, podľa svedka je to etický problém, ale nie

nezákonné. Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľ zaplatil za poschvaľovanie zákonov svedok uviedol,
že podľa zistenia prokuratúry nedošlo k uplácaniu poslancov v súvislosti s legislatívnym procesom a
svedok nemá vedomosť, že by došlo k lobovaniu aj keď indície tomu naznačujú.

Podľa ustanovenia § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí

byť určený pri ich zriadení.“Podľa ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Pri neoprávnenom použití názvu právnickej
osobysamožnodomáhaťnasúde,abysaneoprávnenýužívateľzdržaljehoužívaniaaodstránilzávadný
stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.“

Podľa ustanovenia § 19b Občianskeho zákonníka: „Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby.“

Článok 10. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje slobodu prejavu, ktorá

zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania
štátnych orgánov. Sloboda prejavu teda obsahuje slobodu názoru a slobodu informácie. Právo na
slobodu prejavu je obmedzené právom každej fyzickej osoby na ochranu osobnosti, resp. u právnickej
osoby právom na ochranu jej dobrej povesti. Právo na slobodu prejavu musí byť s citovanými právami
fyzickej a právnickej osoby vo vzájomnej vyváženosti.

Podľa článku 10 ods.1 (základné ľudské práva a slobody) Listiny základných práv a slobôd - každý má
právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 17 ods. 1 až 4 (politické práva) Listiny základných práv a s dôvod - sloboda prejavu a právo
na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom

alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu. Cenzúra je neprípustná. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Z citovaného článku 10 ods. 1 Listiny vyplýva, že každá osoba t.j. aj právnická má právo na ochranu
dobrej povesti, pričom za zásah do tohto práva je považované každé konanie, ktoré je objektívne
spôsobilé poškodiť jej dobrú povesť, teda privodiť zmenu dobrej povesti na horšiu, či dokonca zlú povesť.

Ochranaosobnýchprávprávnickýchosôbjevybudovanánaprincípeobjektívnejzodpovednostit.j.stačí,

aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, a to u každej osoby, ktorá
by sa nachádzala v postavení napadnutej právnickej osoby, za splnenia hmotnoprávnych podmienok a
to - existencia zásahu, neoprávnenosť tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi.

Dobrápovesťprávnickejosobyznamenácelkovýdojem,ktorývyvolávavspoločnosti,priazeňverejnosti,

dôveryhodnosť, poctivosť, platobná morálka, plnenie daňových povinností, vzťah k ochrane ľudských
práv, životnému prostrediu, vzťah k zamestnancom.

Dobrá povesť právnickej osoby sa prezumuje - to je všeobecný princíp, ktorý znamená, že právnická
osoba má dobrú povesť do času, pokiaľ nie je preukázaný opak, t. j. ten, kto zasahuje do dobrej povesti

musí preukázať, že právnická osoba už predtým stratila dobrú povesť. V tomto smere súd má za to,
že odporca 1/ poukazovaním na negatívne mediálne výstupy o navrhovateľovi (články na blogoch,
ako aj iné články uverejnené tlačených médiach) nepreukázal, že navrhovateľ pred tvrdenými zásahmi
nedisponoval dobrou povesťou, keď z odporcom 1/ predložených dôkazov nemožno vyvodiť záver o zlej
povesti navrhovateľa ( predložené články sa zaoberajú navrhovateľom časovo po uverejnení článkov,

ktoré sú predmetom tohto konania, resp. ide o blogy, ktoré súd nepovažuje za určujúce pri posúdení
dobrej povesti právnickej osoby, vzhľadom na ich jednostrannú subjektívnosť ) .

Za zásah do práva na ochranu dobrej povesti je považované každé konanie (i opomenutie), ktoré je
objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby.

Medzi dôvody, ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu patrí skutočnosť, že k zásahu do dobrej povesti
došlo v súvislosti s výkonom iného subjektívneho práva stanoveného zákonom napr. výkonom práva
kritiky a preto je potrebné skúmať okolnosti každého prípadu, intenzitu tvrdeného porušenia práva, aby
jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým.

Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich
sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú
osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo uverejnením hodnotiacichúsudkov(kritiky),pokiaľsúneoprávnené,vybočujúcezhranícvecnosti,konkrétnostiaprimeranostičodo
obsahu a formy. Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma,
či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky.

V tomto spore vystupujú proti sebe dve základné práva - právo na slobodu prejavu a právo na
ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Slobodu prejavu treba vykladať vo vzťahu k ostatným právam
a slobodám, t.j. k právu navrhovateľa na dobrú povesť. Pri posudzovaní hodnotiacich úsudkov je
ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu ( s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu) intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení). Preháňanie a zveličenie
skutočnosti nerobia sami o sebe hodnotiaci úsudok nedovoleným, ani prípadná zaujatosť kritika
neumožňujúbezďalšiehourobiťzáver,žekritizujúcivybočilzprejavu,ktorýmožnooznačiťzaprimeraný.
Iba v prípadoch, keď kritike úplne chýba akýkoľvek vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne
zdôvodnenie, treba ju považovať za neprimeranú.

Existuje verejný záujem na tom, aby mal každý možnosť participovať na celospoločenskej diskusii
svojimi hodnotiacimi úsudkami. Pre posúdenie legitimity prejavu sú základnými kritériami - ciele a motív
prejavu, racionálny základ prejavu, spôsob a forma prezentácie názorov či informácií. V tomto prípade
ide o posúdenie primeranosti kritiky, či vybočuje zo všeobecne zdieľaných hodnôt a princípov a či ide
už o zneužitie práv podľa článku 10 Dohovoru. Kritika je primeraná ak je vecná, konkrétna a nemá za

cieľ uraziť a zasiahnuť dobrú povesť.

Súd má za to že v prípade výrokov, ktoré sú predmetom žaloby a ktorých autorom je odporca 1/ (táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná) ide o jeho hodnotiace úsudky, ktoré vychádzajú
z jeho praxe všeobecného lekára. Hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru ochrany a keďže sú

vyjadrením subjektívneho názoru, nepodliehajú dokazovaniu. Požiadavku na preukázanie pravdivosti
hodnotiaceho úsudku nemožno splniť a takéto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu prejavu,
ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru. Hodnotiaci úsudok však môže
byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu, čo v tomto prípade nebolo
preukázané. Výroky odporcu 1/ treba posudzovať v kontexte celých článkov ako celku a nie jednotlivé

výroky izolovane a to s prihliadnutím na ciele, ktoré daný prejav sledoval.

V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (nález č. II.ÚS 152/08) treba zvážiť v každom konkrétnom
prípade, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým použitím princípu
proporcionality, t.j. vyvažovaním jednotlivých chránených práv. Neoprávnenosť zásahu do osobnostných

práv je daná vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak
tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, že to nemožno tolerovať v demokratickej
spoločnosti. V tomto smere súd má skúmať- 1/ kto je kritizovaný 2/ čo je kritizované 3/ kde a za akých
okolností a 4/ akým spôsobom boli tvrdenia zverejnené. Súd dospel k týmto záverom:

1/ Predmetom kritiky odporcu 1/ je právnická osoba - zdravotná poisťovňa, ktorá pôsobí ako
poskytovateľ verejného zdravotného poistenia a jej hlavným predmetom činnosti je vykonávanie
verejného zdravotného poistenia v rozsahu podľa zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ust.§ 6). Súd má za to, že u právnickej osoby, ktorá nakladá s verejnými zdrojmi je hranica

prípustnej kritiky značne širšia oproti ostatným právnickým osobám.

2/ Odporca 1/ v predmetných článkoch kritizuje financovanie zdravotníctva a získavanie zdrojov z
verejného zdravotníctva vlastníkmi súkromných poisťovní, teda nakladanie s peniazmi získaných zo
zdravotných odvodov obyvateľstva, čo je téma, ktorá je dlhodobo predmetom verejnej diskusie. V zmysle

európskej judikatúry právo na slobodný prejav je konštruktívnym znakom demokratickej pluralitnej
spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace
úsudky. V tomto smere súd má za to, že financovanie zdravotníctva a činnosť zdravotných poisťovní
možno považovať za vec verejnú, ku ktorej sa možno vyjadrovať a zaujímať k nej stanoviská.

3/- 4/ Výroky odporcu 1/, ktoré sú predmetom tejto žaloby boli uverejnené v Zdravotníckych novinách
30/2012, str.6 v sekcii " Názory ", z čoho je už na prvý pohľad zjavné, že nejde o fakty a len o subjektívny
názor autora (t. j. hodnotiaci úsudok ), teda že sa nejedná o spravodajské informácie, ale ide o názor.
Treba tiež prihliadať na skutočnosť, že ide o odborný týždenník v printovej forme (s nákladom cca5.000 výtlačkov ) bez dostupnosti na internetovom portáli, t.j. má značne zúžený okruh čitateľov daný
profesiou, ktorí vedeli zhodnotiť na základe vlastnej skúsenosti článkom prezentovaný názor autora.
Článok s názvom " Kríza zdravotníctva je krízou jeho financovania" je rozdelený na dva podnadpisy

- " Chýba politická vôľa definovať nadštandard " a " Absurdné umenie tvoriť zisk", v ktorej časti sa
nachádzajú výroky, ktoré namieta navrhovateľ. Odporca 1/ v predmetnom odseku uvádza " musím na
rovinu povedať, že podľa môjho názoru... „ z, ktorej formulácie jednoznačne vyplýva, že ide o autorov
subjektívnynázor,úsudok,pocit.Hodnotiaciúsudokodporcu1/uvedenývpredmetnomčlánkuvychádza
z jeho osobných skúseností ako všeobecného lekára ako aj z informácií z médií, ktoré odporca 1/ súdu

predložil (článok uverejnený v denníku SME dňa 11. 7. 2012- konštatuje sa, že navrhovateľ si zobral
úver vo výške takmer 180 miliónov Eur ako aj skutočnosť, že navrhovateľ vlani vykázal zisk 39,3 milióna
Eur, článok pod názvom " Penta a Prefto založili Dôveru a vyplatili si milióny eur", článok uverejnený
v denníku SME dňa 22. 5. 2012 pod názvom " Penta zväčšuje svoj vplyv v zdravotníctve). Pokiaľ
odporca 1/ použil v článku výroky ako „pranie verejných zdrojov (tzv." dojenie ")“ - uviedol to všeobecne
ako jeden zo spôsobov získavania verejných zdrojov zo zdravotného poistenia, „ akcionári Dôvery si

prilepšili cca 1 mld. Eur“ - týkajúci sa akcionárov navrhovateľa t.j. nie navrhovateľa, „niekto tu v rozpore
so zákonom použil miliardu eur zo zdrojov verejného zdravotného poistenia“ - nie je označený priamo
navrhovateľ , „zaplatili za poschvaľovanie zákonov“ - nie je zjavné, že sa vzťahuje na navrhovateľa,
pričom ide síce o výroky prehnané, avšak súd má za to, že k vyvolaniu diskusie je niekedy nutné
použiť aj ostrejšie výrazy, ktoré by za iných okolností boli považované za urážlivé. V diskusii o verejných

veciach možno používať aj silnejšie výrazy, preháňanie a provokáciu. Súd posudzoval výroky odporcu
1/ vo vzťahu k navrhovateľovi so zreteľom na sledovaný cieľ, ktorým bolo vyvolanie diskusie o otázke
financovania verejného zdravotníctva, ktorého súčasťou je navrhovateľ. Ďalšie výroky odporcu 1 / boli
uvedené v emailovej správe zo dňa 18. 9. 2012, ktorú odporca 1/ zaslal kolegom v rámci diskusie
( ako odpoveď na email, ktorý mu bol doručený), ktorá prebiehala medzi lekármi aj ohľadne pôsobenia

vlastníka navrhovateľa v systéme zdravotníctva. Keďže išlo o emailovú komunikáciu medzi lekármi
t.j. o úzky okruh diskutujúcich, súd má za to, že nebol spôsobilý zasiahnuť do právom chránených
práv navrhovateľa. Ďalší článok " Pohrebníctvo zdravotníctva " zo dňa 23. 8. 2012 bol uverejnený na
osobnom blogu odporcu 1/ (umiestnený na web stránky denníka SME prečítaný v deň uverejnenia 374
čitateľmi ), teda taktiež nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa.

Sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 2. 5. 2013 sa vyjadril v tom smere, že nepokladá blogy a
články z blogov za spôsobilé zdroje pri posudzovaní jeho dobrej povesti, keď uvádza, že blogy sa
vyznačujú vzájomnými protichodnými názormi a vzhľadom na ich čítanosť ich nemožno považovať za
mienkotvorné.

Súd sa zaoberal aj otázkou, či treba dokázať pravdivosť tvrdení vo všetkých jednotlivostiach, alebo stačí
preukázať pravdivosť podstatnej časti tvrdení a priklonil sa k názoru prezentovanom aj judikatúrou, že
stačí, aby boli pravdivé podstatné časti tvrdení, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo
vždy pravde. V danom prípade, s prihliadnutím na texty celých článkov, ktoré mali zasiahnuť do práv
navrhovateľa, na kontext článkov a okolností za ktorých boli uverejnené, s prihliadnutím na všetky

súvislosti, formu článkov, ich účel, nemožno vyvodiť záver, že došlo k neoprávnenému zásahu do
práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Nie je možné posudzovať jednotlivé výroky odporcu 1/
vytrhnuté z kontextu celých článkov ( v Zdravotníckych novinách, na blogu odporcu 1/, resp. vo výzve )
nakoľko len prečítaním celých článkov je možné zistiť, čo bolo ich cieľom. V tomto smere súd má za
to, že v predmetných článkoch sa odporca 1/ z pohľadu všeobecného lekára zaoberá jednoznačne

financovaním zdravotníctva, funkciou zdravotných poisťovní, charakterom zdrojov ktorými nakladajú,
pričom poukazuje na skutočnosť, že ide vlastne o správu fondov verejného zdravotného poistenia, teda
svojím charakterom by to malo vylučovať tvorbu zisku. Z tohto pohľadu uvádza svojej názory o možnosti
tvorby zisku u zdravotnej poisťovne, čo je podstatou jeho kritiky. Odporca 1/ prezentuje svoj názor, že za
mnohé úmrtia zodpovedajú nedostatky vo financovaní poskytovania takzvanej štandardnej zdravotnej

starostlivosti zdravotnými poisťovňami.

Súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, považoval za preukázané, že uverejnené články neboli
spôsobilé vyvolať zásah do práv navrhovateľa, spôsob podania informácii a okolnosti, za ktorých došlo
k uverejneniu článkov neboli objektívne spôsobilé vyvolať ujmu, spočívajúcu v ohrození alebo porušení

práv navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Navyše, v tomto konaní nebolo preukázané, že tvrdenia
uverejnené v článkoch boli tvrdenia nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Možno skonštatovať, že boli
zjednodušené, avšak články boli s účasťou diskusie vychádzali z už publikovaných spravodajských
článkov (v denníku SME z 2.5.2012 „ Pente je zákaz zisku poisťovní neublíži“, z 11. 7. 2012 pod názvom" Penta a Prefto založili Dôveru a vyplatili si milióny eur", s podnadpisom " Vlastníci Dôvery už získavajú
peniaze z vankúša, ktorý vytvorili pred tromi rokmi, Umožní tým inkasovať milióny z poisťovne, aj keby
im štát zakázal vyplácanie zisku) o aktuálnej téme a netýkali sa iba navrhovateľa. Navrhovateľ bol v

oboch článkoch spomínaný v kontexte nakladania so zdrojmi zdravotného poistenia, ktorej téme sa
venovala aj vláda SR na čele s jej predsedom. V tomto smere primárnym cieľom kritiky odporcu 1/ nebol
navrhovateľ ale spôsob financovania zdravotníctva a získavania zdrojov z verejného zdravotníctva v
rámci zdravotného poistenia teda možno povedať, že cieľom výrokov odporcu v 1/ rade bolo prispieť
k verejnej debate o tomto probléme a iných nedostatkoch v systéme zdravotníctva a nie hanobenie

navrhovateľa resp. úmysel spôsobiť mu zásah do dobrej povesti či vyvolať negatívne emócie verejnosti
voči navrhovateľovi.

Aj z výsluchu svedka S. vyplynulo, že systém zdravotného poistenia má celú sériu nedostatkov a
problémov, ktoré však pramenia z legislatívneho nastavenia, čoho výsledkom je situácia, že slovenské
zdravotníctvo sa nachádza na posledných priečkach pri posudzovaní efektivity zdravotníckeho systému.

Svedok tiež potvrdil, že akcionári navrhovateľa si vyplatili dividendy s tým, že to síce nie je v rozpore so
zákonom, ale minimálne ide o etický problém, keď pacienti na výkony čakajú a akcionári navrhovateľa si
rozdeľujú dividendy. Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca 1/
vychádzal pri svojich hodnotiacich úsudkoch z poznatkov získaných zo svojej praxe všeobecného lekára
a zo spravodajských článkov v médiách. Súd má za to, že hodnotiace úsudky odporcu 1/, ktorých cieľom

bolo vyvolanie diskusie o týchto nedostatkoch, neboli spôsobilé vyvolať zásah do právom chránených
právnavrhovateľa,pričomvkonanínebolapreukázanáexistencia následkovvovzťahuknavrhovateľovi
v príčinnej súvislosti s výrokmi odporcu 1/. V kontexte európskej judikatúry je dôležité v demokratickej
spoločnostiakcentovaťhodnotuslobodnejdiskusieoverejnýchotázkachapodporovaťotvorenúvýmenu
názorov,pretožebezslobodnejdiskusieavýmenynázorovnemôžesaspoločnosťrozvíjaťanapredovať.

Požiadavka, aby každá kritika mala umiernenú podobu by zbavovala (na škodu veci) kritiku určitého
emocionálneho náboja, ktorý má často svoje opodstatnenie.

Vo vzťahu k odporcovi 2/ súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal jeho pasívnu legitimáciu v spore, to
znamená že, ak by aj preukázal zásah do svojej dobrej povesti výrokmi odporcu 1/, nepreukázal súdu

zodpovednosť odporcu 2/ za tento zásah, t.j. že predmetné výroky vyslovil odporca 1/ ako člen SLK ako
stanovisko odporcu 2/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ z titulu svojej funkcie ako
predsedu sekcie všeobecných lekárov nemal mandát prezidenta Komory, respektíve snemu Komory,
prezentoval svoje hodnotiace úsudky v mene odporcu 2/. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru že
hodnotiace úsudky odporcu 1/ v rámci článkov, ktoré sú predmetom tohto konania neboli objektívne

spôsobilé zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti súd zamietol návrh aj vo vzťahu
odporcovi 2/.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu zásahu do jeho dobrej povesti v príčinnej súvislosti

s predmetnými článkami a preto nie sú splnené predpoklady pre priznanie primeraného morálneho
zadosťučinenia (ospravedlnenia), ani zadosťučinenia v peniazoch, ktoré si uplatňuje navrhovateľ voči
odporcom1/a2/,keďneexistujeobjektívnaspôsobilosťžalovanýchvýrokovzasiahnuťdodobrejpovesti
navrhovateľa.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd sa už nezaoberal posúdením nároku na poskytnutie zadosťučinenia

v peniazoch.

Po zodpovedaní otázok (1/ kto je kritizovaný 2/ čo je kritizované 3/ kde a za akých okolností a 4/ akým
spôsobom boli tvrdenia zverejnené) súd dospel k záveru, že v tomto prípade je potrebné uprednostniť
právo na slobodu prejavu pred právom navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Vzhľadom na to, že

nebol preukázaný neoprávnený zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození práv na ochranu dobrej povesti navrhovateľa , súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. veta prvá, podľa ktorého priznal náhradu
trov konania odporcom 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech

nemal. Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania odporcovi 2/ z dôvodu, že , že
odporcu 2/ označil v konaní z dôvodu procesnej opatrnosti a nejednoznačnej pasívnej legitimácie, súd
takýto dôvod nepovažoval za hodný osobitného zreteľa z dôvodu, ktorého by v zmysle ustanovenia §150 ods. 1 O.s.p. nepriznal odporcovi 2/ náhradu trov konania, nakoľko tento od začiatku konania tvrdil
že sa nepovažuje za pasívne legitimovaného v tomto spore.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.