Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307200891
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8307200891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľa: 1/ E. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. P. č.XX, 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. č.XX, 3/ U. P., bytom K. XXX,
zastúpených JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom Námestie osloboditeľov 25, Michalovce,
proti odporcovi: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, zastúpenému JUDr. Oľgou Šompľákovou,
advokátkou so sídlom Námestie slobody 19, Humenné o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 15C/9/2007-262 zo dňa
27.11.2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I.
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov v 1/ až 3/ rade zamietol.
Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalším výrokom opravil
uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 15C 9/2007-186 zo dňa 31.10.2011 vo výrokovej časti tak,

že toto znie : Súd pripúšťa zmenu žaloby (petitu), ktorý znie:
„Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX k.ú. C. ako parc. č.92/1 orná pôda o výmere 2935
m2, parc. č. 124/2 orná pôda o výmere 4788 m2, parc. č. 163/2 orná pôda o výmere 4278 m2, parc.
č. 172/2 orná pôda o výmere 6808 m2, parc. č. 189/1 trvalé trávne porasty o výmere 1444 m2, parc.
č. 190/1 orná pôda o výmere 2975 m2, parc. č. 198/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2, parc. č.
283/1 orná pôda o výmere 5308 m2, zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 22 k. ú. C., patria
do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1. E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva

po E. E. rod. T. v podiele 1/3.“

V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia podali na súde dňa 30.01.2007
žalobu o zrušení notárskeho osvedčenia o vlastníctve nehnuteľnosti č. N 38/97, Nz 42/97 zo dňa
25.02.1997 uvedené na LV č. XXX kat. úz. C., nakoľko skutkové okolnosti nadobudnutia vlastníckeho
práva právnym predchodcom odporcu E. J. v označenom osvedčení nie sú dané.

Návrh bolo odôvodnený tým, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Humennom zo dňa
15.08.1999, č.k D/1077/91 nadobudli majetok poručiteľa E. T. zapísaný vo vložke č. 22 kat. úz. C., z
ktorého každý nadobudol podiel po 1/3-ine, a tento majetok bol zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. C..
UvedenénehnuteľnostisinechalzapísaťakosvojevlastníctvonaLVč.XXX,kat.úz.C.pôvodnýodporcavydaním uvedeného osvedčenia spísaného notárskou zápisnicou N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997.
Oni neurobili žiaden úkon smerujúci k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudol pôvodný odporca,
zápis vlastníckeho práva v jeho prospech je urobený na základe nepravdivých skutočností a údajov,

preto žiadajú notárske osvedčenie zrušiť.

Počas konania zomreli účastníci, a to navrhovateľka v 2/ rade a odporca, preto do konania nastúpili
ich dedičia.

Počas konania navrhovatelia opakovanie žiadali o zmenu návrhu, o čom súd naposledy rozhodol
uznesením č.k. 15C/9/2007-186 zo dňa 31.10.2011, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (petitu), ktorý
znie: Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. C. ako parc. č. 92/1 orná pôda o výmere
2935 m2, parc. č. 124/2 orná pôda o výmere 4788 m2, parc. č. 163/2 orná pôda o výmere 4278 m2,
parc. č. 172/2 orná pôda o výmere 6808 m2, parc. č. 189/1 trvalé trávne porasty o výmere 1444 m2,
parc. č. 190/1 orná pôda o výmere 2975 m2, parc. č. 198/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2, parc.

č. 283/1 orná pôda o výmere 5308 m2, zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č.22 k. ú. C., patria
do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1. E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva
po E. E. rod. T. v podiele 1/3. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2011.

Navrhovatelia žiadosťou zo dňa doručenia súdu 21.08.2012 požiadali o vykonanie opravy uvedeného

uzneseniavovýrokovejčasti,lebovpísomnompodanízodňa15.11.2011,ktorýmnavrhlipripustiťzmenu
žalobného petitu došlo k chybe v písaní v rozpore s pôvodným návrhom, keď výmera parcely č. 198/1
je uvedená 836 m2 namiesto správnej výmery 1530 m2 a bola vynechaná parcela č. 214/2 orná pôda
o výmere 7947 m2 a tiež parcela 242/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2. Došlo tak k vynechaniu
časti textu. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 164 O.s.p. opravil uvedenú chybu v písaní

spočívajúcu vo vynechaní časti textu pôvodne navrhovanej zmeny žalobného petitu. Opravil preto svoje
uznesenie tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Pôvodný odporca i jeho právny nástupca žiadali návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 129 ods. 1, 2, § 130, § 132 ods.
1 a § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ako aj § 80 písm. c/ O.s.p. zistil, že navrhovatelia sa
domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že podiel E. E. na
týchto nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nej a to na základe vydržania ich právnym predchodcom
E. T., ktorý užíval predmetné nehnuteľnosti nerušene, v domnení, že je ich vlastníctvom a tieto užíval

nepretržite počas zákonom stanovenej vydržacej lehoty a následne ich užívali aj oni. Predmetné
nehnuteľnosti mali nadobudnúť na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom č. D/1077/91 v
dedičskom konaní po poručiteľovi E. T. - ich otcovi. Tento mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť na
základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/225/69. Uvedený rozsudok bol však zrušený
rozsudkom Najvyššieho súdu SSR č.k. 7C/247/72 s tým, že rozhodnutie 8C/225/69 je nezákonné. Z

vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľov v dôsledku zrušenia
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/225/69 zo dňa 17.12.1969 teda nebol vlastníkom
nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 22, k. ú. C..

Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami pôvodného odporcu a svedkov v tom, že nehnuteľností,

ktoré sú predmetom sporu užívali právny predchodca odporcu a pôvodného odporcu a to v
zákonom stanovenej lehote, ktorá odôvodňovala vykonanie záznamu o nadobudnutí vlastníckeho práva
vydržaním na základe osvedčenia o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam
pojatého do notárskej zápisnice N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997.

Nestotožnil sa však s tvrdeniami navrhovateľov o dobromyseľnosti držby. Dobromyseľnosť, ako právom
predpokladaná skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva sa musí posudzovať s ohľadom na všetky
okolnosti, nakoľko sa jedná o subjektívny prvok, teda vedomostný vzťah subjektu k predmetu držby. V
tomto prípade navrhovatelia, resp. ich právny predchodca už v roku 1972 vedel, na základe rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 7C/247/72 ( č. 1Cz/115/72 správne má byť )

zo dňa 24.11.1972, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn. 8C/225/69 zo
dňa 17.12.1969, ktorým bolo určené, že E. T. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na PKV č. 22 k.ú.
C., že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. V žiadnom prípade teda nemohol byť dobromyseľnýpri užívaní predmetných nehnuteľností, aj ak by ich užíval ako svoje vlastné, nakoľko musel vedieť, že
mu dané nehnuteľnosti nepatria.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ navrhovatelia žiadali,
aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. C. ako parcely č. 92/1, č. 124/2, 163/2,
172/2, 189/1, 190/1, 198/1, 214/2, 242/1, 283/1, konkrétnej kultúry a výmery, zapísané pôvodne v
pozemnoknižnej vložke č. 22 kát. úz. C., patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1/ rade
E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva po E. E. rod. T. v podiele 1/3, tvrdiac,

že predmetné parcely nadobudol ich právny predchodca vydržaním, toto svoje tvrdenie nepreukázali.
Vydržanie pritom odvádzali od darovacej zmluvy, ktorú mal ich právny predchodca uzatvoriť so R. T. a
jeho manželkou E. rod. R., pričom sa zmluva nezachovala a navrhovatelia nepreukázali jej existenciu
iným,právnerelevantnýspôsobom.Jedinýdôkaz,ktorýnavrhli,boldôkazsvedkomR.H.aE.H., ktorých
tvrdenia súd nepovažoval za preukázané.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p. a zaviazal
navrhovateľov na náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia, navrhli

rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súdu prvého stupňa vytýkali nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
hodnotenie. Výrok o trovách konania považovali tiež za nesprávny, neurčitý, nekonkrétny bez výšky trov
konania a ich druhu, bez spôsobu, akým trovy treba zaplatiť, či ide o delenú, či spoločnú alebo solidárnu
povinnosť.

Ďalší výrok, ktorým súd prvého stupňa opravil uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu
nepovažovali za správny, lebo ide o porušenia ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo účastníkom
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a to čo sa týka definitívnej verzie petitu žaloby.

V ďalšom odvolatelia poukázali na nepravdivé prehlásenie E. J. do notárskej zápisnice zo dňa 25.2.1997
ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, lebo neuviedol, odkedy tieto užíval a či ich on vniesol v
roku 1952 do užívania JRD. V zápisnici z 25.02.1997 je až v predposlednom odseku uvedený zoznam
nehnuteľností, ktoré mali byť vyznačené ako vlastníctvo E. J..

Poukázali na konanie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 8C/1241/90 o určení vlastníckeho práva, kde
E. J. tvrdil, že nadobudol parcelu č. EN 326/9 ornú pôdu vo výmere 1487 m2 z pozemnoknižnej zápisnice
č. 22 kat. úz. C.. Táto parcela mala pri zrušení spoluvlastníctva reálnou deľbou pripadnúť starým rodičom
matky navrhovateľa I. a E. R., ktorí ju mali darovať rodičom navrhovateľa a tí navrhovateľovi E. J.. Teda
E. J. tvrdil, že dostal jedinú jednu parcelu. Do notárskej zápisnice z 25.02.1997 už tvrdil, že dostal všetky

parcely zo zápisnice č. 22 kat. úz. C., a že ich dostal nie v roku 1945 ale v roku 1947.

Odvolatelia ďalej poukázali na konanie Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 8C/225/69, ktorým
súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v pozemnoknižnej vložke č. 22 kat. úz. C. je E. T., právny
predchodca navrhovateľov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.01.1970. Tento rozsudok

síce bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Cz/115/72 zo dňa 24.11.1972 a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie, súd prvého stupňa sa však nezaoberal, ako prebiehalo ďalšie
konanie a ako bolo rozhodnuté.

V rozhodnutí Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D/1077/91 z 15.08.1991 po poručiteľovi E. T. bolo

rozhodnuté, že nehnuteľnosti v pozemnoknižnej zápisnici č. 22 kat. úz. C. nadobudli navrhovateľ v 1/ a
3/ rade a E. E., matka navrhovateľa v 2/ rade v rovnakých podieloch po 1/3. Týmto rozhodnutím sa súd
prvého stupňa nezaoberal, nechal ho bez povšimnutia.

V celom konaní preukazovali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol ich otec E. T., ktoré ich užíval,

kým ich neodovzdal do užívania JRD. Svedkovia vypočutý súdom prvého stupňa navrhnutý odporcom
vypovedali tendenčne, nezrozumiteľne a ovplyvnene odporcom. Nevedeli o ktoré pozemky ide, nevedeli
ich identifikovať. Aj svedkyňa U. R. vypovedalo zaujato tendenčne, zrejme nepravdivo.Vyslovili svoj názor, že nie je možné a správne, aby sa notárskym osvedčením vydaným na základe
nepravdivého prehlásenia právneho predchodcu odporcu zmenili vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam
v pozemnoknižnej zápisnici č. 22 kat. úz. C. tak, aby oni ako navrhovatelia sa nemohli domôcť svojho

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo vydržaním a bolo deklarované súdnym
rozhodnutím v zrejme neskončenom konaní 8C/225/69 a ako to bolo konštatované v dedičskom
konaní ŠN Humenné č. D/1077/91. Do konania boli predložené potvrdenia Obecného úradu Slovenské
Krivé o tom, že R. T. s E. T. v roku 1935 darovali predmetné nehnuteľnosti a že v roku 1972 boli
tieto nehnuteľnosti odovzdané Spoločnosti poľnohospodárov družstva A. P.. Rozhodnutím Okresného

súdu Humenné sp. zn. 11C/378/1999 bola žaloba E. J., právneho predchodcu žalovaného proti E. T.,
terajšiemu navrhovateľovi v 1/ rade, ktorého predmetom boli nehnuteľností z pozemnoknižnej zápisnice
č. 22 kat. úz. C. zamietnutá. Bolo preukázané v uvedenom konaní, že E. J. nebol vlastníkom ani
užívateľom nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky č. 22 kat. úz. C.. V dôsledku jednostranného tvrdenia
právneho predchodcu a právnymi dôsledkami notárskej zápisnice z roku 1997 o vklade vlastníctva E.
J., boli pri zápise vlastníckeho práva poškodení.

Navrhli ich návrhu vyhovieť, aby sa obnovil stav, ktorý v katastri jestvoval do vydania záznamu o
vlastníctve na základe osvedčenia v prospech otca odporcu z roku 1997.

K odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Navrhol ho

potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške celkom 66,32 eur. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7C/247/72 zo dňa 24.11.1972, ktorým bol rozsudok Okresného súdu
Humenné sp. zn. 8C/225/1969, predmetom ktorého boli nehnuteľností z pozemnoknižnej zápisnice č. 22
kaz. úz. C., navrhovatelia nemohli dedením v konaní, Štátne notárstvo v Humennom sp. zn. D/1077/91,
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu, ktorý nebol ich vlastníkom. Keďže

ani pôvodný spis sp. zn. 8C/225/1969 ani spis sp. zn. 7C/247/72 sa nenachádzajú v archíve, lebo boli
skartované, popreli tiež tvrdenie, aby E. T. odovzdal do spoločného obhospodarovania v roku 1972
predmetné nehnuteľností, nakoľko ich nevlastnil jeho nebohý otec E. T..

Odporca považuje za správny aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa čo do trov konania, ako aj výrok

o oprave uznesenia.

S poukazom na § 3 ods. 3 a § 56 ods. 1 veta 1 Notárskeho poriadku, ako aj § 134 O.s.p. tvrdil,
že on a jeho právny predchodca nadobudli sporné nehnuteľnosti originálnym spôsobom zo zákona -
vydržaním, ktoré osvedčil zákonným spôsobom formou notárskej zápisnice č. N 38/97, Nz 42/97 zo dňa

25.02.1997 v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. v znení zmien a vlastníctvo sporných nehnuteľnosti
nadobudol v zmysle § 134 ods. 1, 3 OZ. Navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktorým
by preukázali opak osvedčený v notárskej zápisnici a taktiež nepreukázali naliehavý právny záujem v
zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
prechádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo zverejnený na úradnej tabuli dňa 10.10.2013 a zistil, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné iba
čiastočne.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia okrem výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje správne závery. Na uvedenom sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa čo do veci samej odvolací súd uvádza, že

navrhovatelia ak odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom v
dedičskom konaní sp. zn. D/1077/91 zo dňa 15.08.1991, v ktorom bol prejednaný nehnuteľný majetok po
poručiteľovi E. T. na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/225/1969, a to čo sa týka
nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložky č. 22 kat. úz. C., no v dôsledku zrušenia uvedenéhorozsudku Najvyšším súdom SSR č. 1Cz/115/72 zo dňa 24.11.1972, nemohli sa stať spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/225/69 bol totiž zrušený
ako nezákonný, preto na základe neho nikto nemohol nadobudnúť žiadne práva a povinnosti. Nemohli

sa stať vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej zápisnice č. 22
kat. úz. C. navrhovatelia, ako dedičia po nebohom E. T.. V čase prejednania dedičstva po nebohom,
tento totiž nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ma základe titulu uvedeného ako nadobudnutie
vlastníctva nebohým poručiteľom, lebo tento titul rozsudok bol zrušený ako nezákonný. Správne súd
prvého stupňa preto konštatuje, že po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SSR zo dňa 24.11.1972

nemoholbyťE.T.dobromyseľnývtom,žemunehnuteľnostízapísanévpozemnoknižnejvložkeč.22kat.
úz. C. patria. Preto správne súd prvého stupňa konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali oprávnenosť
svojho nároku, preto bolo správne návrh v celom rozsahu zamietnuť.

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by odporca nenadobudol
predmetné nehnuteľnosti v zmysle zákona, aktívne legitimovaným na podanie žaloby proti odporcovi

by bol vlastník predmetných nehnuteľností. V konaní však bolo preukázané, že takýmito vlastníkmi
navrhovatelia nie sú.

Aj čo sa týka ďalšej odvolacej námietky, a to odňatia možnosti konať pred súdom navrhovateľom čo
do výroku o oprave uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/9/2007-186 zo dňa 31.10.2011,

ktorým súd prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opravil uznesenie, ktorým pripustil zmenu
petitu, odvolací súd uvádza, že práve navrhovateľom musí byť zjavný predmet konania. Navrhovatelia
sami v podaní zo dňa 15.júna 2011 vyšpecifikovali petit návrhu, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol
uznesením zo dňa 31.10.2001 s tým, že už uvedený návrh navrhovateľov v petite bol napísaný chybne,
preto samotný navrhovatelia požiadali o opravu na správny text tak, ako to urobil súd prvého stupňa v

napadnutomrozsudku.Niejepretomožnésúhlasiťstvrdenímodvolateľov,žesúdomprvéhostupňabola
im odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko práve navrhovatelia musia mať jasno, čo je predmetom
konania. A ak navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam
evidovaným na liste vlastníctva č. 167 kat. úz. C., z uvedeného listu vlastníctva nachádzajúceho sa na
čl. 109 spisu vyplýva, ktoré parcely v akých výmerách a akého druhu sú predmetom konania. Chybu

navrhovateľov preto nemožno povýšiť na ich výhodu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok, okrem výroku o trovách konania, postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách konania, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi
trovy, o výške ktorých mal rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
právne odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na úspech
odporcu v konaní bolo na mieste aplikovať pre danú vec § 142 ods. 1 O.s.p. a uložiť navrhovateľom
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. však umožňuje súdu v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatnených v konaní, možno rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Ak teda súd prvého stupňa má v úmysle aplikovať pre daný prípad ustanovenie § 151 ods.
3 O.s.p. mal vysloviť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Ak chcel súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania tak, že namiesto určenia výšky trov
chcel priznať náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom s tým, že po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, mal aplikovať
ustanovenie § 151 ods. 7 O.s.p. Súd prvého stupňa svojim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že

tento nekorešponduje s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., ktorým svoje rozhodnutie odôvodnil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa, čo do trov konania,
postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a aby v prípade potreby výrok o trovách
konania bolo možné preveriť. Súd prvého stupňa rozhodne vo svojom novom rozhodnutí aj o trováchodvolacieho konania. Je tiež potrebné, aby súd prvého stupňa vzhľadom na to, že sú traja navrhovatelia,
ich práva a povinnosti vo vzťahu k odporcovi, čo do trov konania náležite špecifikoval tak, aby bolo
zrejme o akú ich povinnosť, čo do trov konania u navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi ide.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.