Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211561
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212211561.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcov: 1/

Akvamont, s. r. o., Dunajská Streda, Letištná 61/319, IČO 31 444 288 a 2/ U.. Z. C., E.. XX.XX.XXXX, B.
S., X. X. XXXX/XX, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou Legal Cases, s. r. o., Dunajská Streda,
Ružová 265, proti žalovanému: ELBEVA, a. s., Dunajská Streda, Letištná 61/319, IČO 36 252 204, o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho trpenie, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca 1/ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z jeho
práva užívania časti pozemku registra C parcelného č. 19/1 v kat. úz. Malé Blahovo v areáli Dunajská
Streda, Letištná 61 zapísanej v liste vlastníctva č. 3652, v rozsahu parcely č. 19/12 vo výmere 1009 m2

vytvorenejgeometrickýmplánomč.46610910-15/2013zodňa31.01.2013zparcely19/1pešiivozomza
účelom prístupu k jeho majetku pozostávajúceho z oplotenia č. 3 na parcele č. 19/12 a administratívnej
budovy nachádzajúcej sa na parcele č. 18/14.

Súčasťou tohto rozsudku sa stáva geometrický plán č. 46610910-15/2013 zo dňa 31.01.2013 úradne
overený Správou katastra Dunajská Streda dňa 05.02.2013 pod č. 181/13.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.07.2012 sa pôvodne len žalobca 1/ domáhal určenia, že vydržaním nadobudol právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z jeho práva užívania pozemku parcelného č. 19/1 v
kat.úz.MaléBlahovopešiivozomzaúčelomprístupukjehomajetkupozostávajúcehozoploteniač.3na
parcele č. 19/1 a administratívnej budovy nachádzajúcej sa na parcele č. 18/14 a povinnosti žalovaného
trpieť vykonávanie tohto práva. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci sú spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v areáli na Letištnej ulici č. 61 v nasledovných v spoluvlastníckych podieloch: pri
parcele č. 18/14 zastavané plochy a nádvoria vedenej na LV č. 4052 každý v podiele jednej polovice,
pri administratívnej budove súp. č. 319 na parcele č. 18/14 vedenej na LV č. 3653 je žalobca výlučným
vlastníkom bytu č. 1 a nebytových priestorov nachádzajúcich sa na 1. a 3. poschodí a žalovaný je
výlučným vlastníkom nebytových priestorov na 1. a 2. poschodí, pri parcele č. 18/29 zastavané plochy a
nádvoria vedenej na LV č. 3651 každý v podiele jednej tretiny a žalovaný je ďalej výlučným vlastníkom
parcely č. 18/35 zastavané plochy a nádvoria a parcely č. 19/1 zastavané plochy a nádvoria vedené

na LV č. 3652. Oplotenie označené pod č. 3 nachádzajúce sa pred administratívnou budovou je v
spoločnom vlastníctve účastníkov v podiele po jednej polovici. Medzi účastníkmi spoluvlastníctvo k
spoločnej bráne nie je sporné, slúži k vstupu do spoločného areálu a k spoločnej administratívnej
budove. Účastníci konania si spoločne s tretím spoluvlastníkom svoje vzájomné práva a záväzkyviažuce sa k spoločným nehnuteľnostiam v uvedenom areáli upravili v dohodách o užívaní vlastného a
spoločného majetku. Prístup do budovy nachádzajúcej sa na parcele č. 18/14 je možný iba z parcely
č. 19/1 (na ktorej sa celý areál nachádza), ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný na základe dohody

účastníkov. Výlučným vlastníkom parcely č. 18/14, na ktorej stojí spoločná administratívna budova,
je žalobca. Na základe dohody spotrebu elektrickej energie účtoval žalovaný, ktorý je dodávateľom
elektrickej energie a majiteľom trafostanice. Dodávku zabezpečoval žalovaný do 31.12.2011, následne
svoje práva a povinnosti previedol na iného dodávateľa a žalobcovi a ďalšiemu spoluvlastníkovi
odporučil, aby zmluvu o dodávke elektrickej energie od 01.01.2012 uzavreli s novým dodávateľom, čo

aj urobili. V zmluve budúci dodávateľ určil podmienky pripojenia na elektrickú rozvodnú sieť, k čomu
bolo potrebné osadiť celoplastovú skriňu RE na verejne prístupnom mieste za účelom namontovania
elektromeru. Uvedená skriňa RE bola namontovaná na pozemku parcelného č. 18/29 (v podielovom
spoluvlastníctve) a elektrická prípojka do časti oplotenia, nachádzajúceho sa však už na parcele č.
19/1 (vo výlučnom vlastníctve žalovaného), pričom žalobca zdôraznil, že oplotenie je v spoločnom
vlastníctve účastníkov. Pre protiprávny zásah cudzej osoby do elektrickej prípojky, jej demontáž a

odcudzenie, pristúpil žalobca v máji 2012 k obnove odcudzenej elektrickej prípojky. Tu však už žalovaný
nesúhlasil so vstupom žalobcu na jeho pozemok parcelného č. 19/1 a zabránil žalobcovi elektrickú
prípojku z elektromerovej skrine (vedúcej cez oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. 19/1 do spoločnej
administratívnej budovy) obnoviť. Do toho času žalobca parcelu č. 19/1, na ktorej sa nachádza časť
oplotenia areálu, užíval bez obmedzenia a dobromyseľne, pretože sa na tom žalobca, žalovaný aj

tretí spoluvlastník dohodli. Poukázal na to, že k budove, ktorá je v spoluvlastníctve účastníkov, možno
mať prístup iba cez parcelu č. 19/1, ktorej užívaniu žalovaný žalobcovi doteraz nebránil. Žalovaný od
svojho zámeru blokovať montáže elektrickej prípojky na spoločné oplotenie neustúpil ani po výzve
žalobcu. V súčasnosti je žalobca prívod elektrickej energie nútený zabezpečovať náhradným zdrojom
elektrickej energie na benzínový pohon, ktorý však zabezpečuje prísun energie len v obmedzenom

rozsahu,nepostačujúcomnariadnezásobovanieelektrickouenergioutamnachádzajúcichsapriestorov.
Žalobca od 01.01.2012 nemá zabezpečený prívod elektrickej energie v celom areáli, v ktorom má
bydlisko (konateľ) aj podnikateľskú činnosť, a to v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ktorý
zabraňuje žalobcovi možnosť pripojenia na sieť dodávateľa elektrickej energie. Keďže žalobca právo
zodpovedajúce vecnému bremenu používania parcely č. 19/1 peši a motorovými vozidlami k svojmu

majetku - k administratívnej budove a k spoločnému oploteniu vykonával od času nadobudnutia svojich
nehnuteľností v tomto spoločnom areáli od roku 1998 až do mája 2012, kedy mu žalobca v prístupe na
parcelu č. 19/1 zabránil, a žalovaný mu vo výkone tohto práva v súčasnosti bráni, má žalobca naliehavý
právny záujem na určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívania parcely č. 19/1 peši i
motorovými vozidlami v spoločnom areáli na Letištnej 61 v Dunajskej Strede vydržal.

K žalobe sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 15.08.2012 (odvolanie proti uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia) s tým, že prístup do administratívnej budovy stojacej na parcele
č. 18/4, ktorej žalobca 1/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi v pomere 1/2, vedie cez parcelu č. 19/1,
ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Za uplynulých 13 rokov spoločného užívania priestorov na

adrese Letištná 61 nedošlo k zabráneniu takému vstupu na túto parcelu, ktorého účelom bol vstup
do administratívnej budovy, spoločného majetku žalobcu 1/ a žalovaného. Ostatnej činnosti, najmä
stavebného charakteru na parcele č. 19/1 sa musí každý vyhýbať a žalovaný bude brániť v takýchto
aktivitách, pokiaľ nemajú súhlas žalovaného. K tomu poukázal na ustanovenia § 126 ods. 1, § 128
ods. 2, § 127 ods. 3 Obč. zák. a čl. 20 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 17.05.2004 zaslal

parkovací poriadok, nakoľko k aj dopravné prostriedky žalobcu 1/ parkovali na parcele č. 19/1 a tento
parkovací poriadok je do dnešného dňa platnosti. K dohode o práve spoločného užívania parcely č.
19/1 nikdy medzi žalobcom 1/ a žalovaným nedošlo, žalobca má neobmedzený prístup k spoločnému
majetku stojacom na parcele č. 18/14. Navrhol žalobu zamietnuť s tým, že tvrdenia žalobcu sú založené
na klamstvách a zavádzajúcich informáciách, pričom v administratívnej budove neexistujú žiadne bytové

priestory, priestory nad kotolňou sú kancelárske.

Písomným podaním zo dňa 27.02.2013 navrhol žalobca s poukazom na § 92 ods. 1 (O. s. p.), aby súd
pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu, a to konateľa žalujúcej obchodnej
spoločnosti označeného ako fyzickú osobu s odôvodnením, že vydržanie práva vecného bremena sa

ho dotýka súkromne. Tunajší súd uznesením č. k. 12C/99/2012-166 zo dňa 10.06.2013 vstup ďalšieho
účastníka na strane žalobcov (teraz žalobca 2/) pripustil.Ďalším písomným podaním z 13.03.2013 navrhli obaja žalobcovia zmenu žalobného petitu, zmena sa
týkala uplatnenia nároku žalobcu 2/ v rovnakom znení, ako si ho pôvodne uplatnil aj žalobca 1/, a
teda že „vydržaním nadobudli obaja žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce

z ich práva užívania časti pozemku parcelného č. 19/1 v kat. úz. Malé Blahovo v areáli Dunajská
Streda, Letištná 61 zapísanej v liste vlastníctva číslo 3652 v registri C, v rozsahu parcely č. 19/12 vo
výmere 1009 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 46610910-15/2013 zo dňa 31.01.2013 z parcely
19/1 peši i vozom za účelom prístupu k ich majetku pozostávajúceho z oplotenia č. 3 na parcele č.
19/12 a administratívnej budovy nachádzajúcej sa na parcele č. 18/14 a povinnosti žalovaného trpieť

vykonávanie tohto práva. Geometrický plán tvorí súčasť rozhodnutia “. Tunajší súd uznesením č. k.
12C/99/2012-168 zo dňa 10.06.2013 pripustil zmenu žaloby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkom, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti Akvamont, s. r. o. - žalobca 1/, zriadená podľa výpisu
z obchodného registra dňa 26.10.1993 a evidovaná so sídlom na adrese Dunajská Streda, Letištná
61/319 od 03.06.1998. Obchodná spoločnosť Elbeva, a. s. - žalovaný je na uvedenej adrese evidovaná
od 06.12.2002.

Kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.1998 žalobca 1/ ako kupujúci kúpil od predávajúceho Agrofrigor, a. s.,
Dunajská Streda nehnuteľnosti vedené na LV č. 1754, a to pozemky parc. č. 18/15, 18/17 a 18/37 v
celosti, ďalej podiel na pozemkoch parc. č. 18/4 v jednej polovici a parcelu č. 18/29 v jednej tretine.

V zmysle dohody č. 1/2003 zo dňa 03.09.2003 sa žalobca 1/ a žalovaný dohodli na rozdelení objektu

„administratívnej budovy s kotolňou“. Podľa dohody v spoločnom vlastníctve a spoločnom užívaní
ostalo schodisko, kotolňa a sociálna miestnosť kuriča, do vlastníctva žalovaného prešlo prízemie a prvé
poschodie vo výmere spolu 703,3 m2 a do vlastníctva žalobcu 1/ druhé poschodie, sklad 1, sklad 2 a
byt s chodbou (nad kotolňou) vo výmere celkom 702,6 m2.

Podľa dohody č. 2/2003 zo dňa 03.09.2003 žalobca 1/, žalovaný a tretí spoluvlastník dohodli užívanie
spoločného majetku - vnútroareálová komunikácia, plynovodná prípojka a vnútroareálový rozvod plynu,
vodovodná prípojka a vnútroareálový rozvod vody a vnútroareálový monitorovací systém.

Dodávku a distribúciu elektriny zabezpečoval žalovaný, ktorý listom zo dňa 19.10.2011 žalobcovi 1/

oznámil ukončenie tejto činnosti s tým, aby uzavrel zmluvu na zásobovanie s novým distribútorom.
Žalobca1/zmluvuopripojeníodbernéhoelektrickéhozariadeniadodistribučnejsústavyuzavrelsnovým
distribútorom dňa 16.11.2011 a zmluvu o združenej dodávke elektriny dňa 21.12.2011.

Z výpisu listu vlastníctva č. 3652 pre kat. úz. Malé Blahovo vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku

parc. č. 19/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3716 m2 je žalovaný. Z listu vlastníctva
vyhotoveného dňa 09.07.2012 vyplýva v časti „ťarchy“, že na parcele č. 19/1 majú zriadené vecné
bremeno - právo vstupu a prechodu peši, právo vstupu a prejazdu motorovými vozidlami cez celý
pozemok č. 19/1 neobmedzene tri obchodné spoločnosti.

Z výpisu listu vlastníctva č. 3651 pre kat. úz. Malé Blahovo vyplýva, že žalobca 1/, žalovaný a tretí subjekt
sú v rovnakom podiele 1/3 spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 18/29 vo výmere 1592 m2 (zastavané
plochy a nádvoria).

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 4052 pre kat. úz. Malé Blahovo žalobca 1/ a žalovaný sú

spoluvlastníkmi každý v 1/2 pozemku parc. č. 18/14 vo výmere 620 m2, pričom podľa titulu nadobudnutia
uvedeného liste vlastníctva išlo o kúpnu zmluvu, vkladové konanie prebehlo v prípade žalobcu 1/ v
konaní vedenom pod sp. zn. V 661/98. Spoluvlastníkmi administratívnej budovy súpisného č. 319
(stojacej na parcele č. 18/14) vedenej na liste vlastníctva č. 3653 pre kat. úz. Malé Blahovo sú žalobca
1/ a žalovaný tak, že vlastníkom bytu č. 1 na 2. podlaží, ďalej nebytového priestoru 12-1 na 1. podlaží

a nebytového priestoru 12-4 na 3. podlaží je žalobca 1/ a vlastníkom nebytových priestorov 12-2 na 1.
podlaží a 12-3 na 2. podlaží je žalovaný v zmysle uvedenej dohody o rozdelení spoločného majetku.Podľa geometrického plánu vyhotoveného pod č. 186/2011 dňa 08.12.2011 je administratívna budova
stojaca na parcele č. 18/14 obkolesená zo všetkých strán parcelou č. 19/1. Parcela č. 18/29 z jednej
strany po celej dĺžke hraničí s parcelou č. 19/1.

Žalovaný sa v priebehu konania vyjadril k žalobe s tým, že nikdy nezakázal žalobcovi vstup na pozemok,
zakázal mu iba vykonávanie montážnych prác. Poukázal na veľkú rozlohu parcely č. 19/1 - skoro 1
hektár. Súhlasil s tým, že právo vecného bremena žalobcovi už vzniklo uplynutím 10-ročnej lehoty.

Na základe tohto vyjadrenia žalovaného žalobca inicioval vypracovanie geometrického plánu na
vymedzenie priestoru s nevyhnutným rozsahom k účelu prístupu do administratívnej budovy a
spoločnému oploteniu, na základe tohto geometrického plánu predloženého súdu podal vyššie uvedený
návrhnazmenužalobnéhopetitu.Zpredloženéhogeometrickéhoplánuvyplývavytvorenienovejparcely
č. 19/12 (vyčleneného z parcely č. 19/1), ktorá sa tiahne z troch strán okolo administratívnej budovy (v
šírke uvedenej svedkom približne 4 metre) a umožňuje žalobcom prístup do administratívnej budovy

peši aj motorovým vozidlom.

Žalovaný s vytvorením parcely č. 19/12 nesúhlasil s poukazom na jej vytvorenie v neúmerne veľkom
rozsahu. Poukázal na svoj návrh protistrane na vytvorenie vecného bremena za účelom vstupu do
priestorov objektu administratívnej budovy v rozsahu celej parcely č. 19/1 tak, ako je v súčasnosti

evidovaná. V uvedenom znení prejavil záujem o uzavretie mimosúdnej zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktorá by bola následne predložená k vkladovému konaniu. V písomnom podaní zo dňa
12.03.2013 žalovaný uviedol, že za obdobie 14 rokov využívania spoločného areálu nikdy nedošlo k
obmedzeniu vstupu spoluvlastníkov do spoločného objektu stojacom na parcele č. 18/4, do ktorého je
vstup iba cez parcelu č. 19/1. Spoluvlastníkom objektu, ich zamestnancom a návštevníkom nikdy nebol

kladený odpor na znemožnenie alebo obmedzenie vstupu do objektu zo strany výlučného vlastníka
parcely č. 19/1 a preto nie je potrebné zriaďovať vecné bremeno. Jediná konfliktná situácia vznikla v
decembri 2011, keďže žalobca 1/ chcel bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka parcely č.
19/1 inštalovať podzemný kábel v zemi, resp. na oplotení, v ktorej činnosti mu bolo vlastníkom pozemku
zabránené. Ďalším dôvodom nesúhlasného stanoviska s vytvorením parcely č. 19/12 je skutočnosť,

že žalovaný ako výlučný vlastník 1. a 2. nadzemného podlažia (v administratívnej budove) plánuje
rozšírenie objektu. Navrhol zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností v znení „právo prechodu
peši, motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami za účelom vstupu do priestorov objektu
administratívna budova pre spoluvlastníka objektu Akvamont, s. r. o., Dunajská Streda, na parcelu č.
19/1“.

K návrhu žalobcov 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 16.04.2013 na uzavretie súdneho zmieru
sa žalovaný vyjadril písomne podaním z 30.05.2013 s tým, že návrh žalobcov nemá právnu oporu,
nakoľko vlastníkom pozemku parcelného č. 19/1 je žalovaný, vlastníctvo k nemu nadobudol kúpou od
predchádzajúceho vlastníka, v rovnakom období žalobca 1/ od toho istého predchádzajúceho vlastníka

kúpil iné nehnuteľnosti, a teda od samého začiatku je známy žalobcovi 1/ vlastník pozemku parcelného
č. 19/1 a preto nemohol žalobca1/ v zmysle § 130 (Obč. zák.) nakladať s vecou ako s vlastnou. Žalobca
nemal od roku 1998 predmetný pozemok v nepretržitej oprávnenej držbe, na tomto pozemku nevyvíja
žiadne aktivity okrem vstupu a prechodu cez pozemok za účelom vstupu do administratívnej budovy, v
čom za uplynulých 15 rokov nebol kladený žiadny odpor zo strany žalovaného a v liste vlastníctva nie

sú zapísané žiadne obmedzenia v prospech iných osôb. Žalobcovia nemajú právny nárok na určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a dôvody, pre ktoré žalobcovia
svoj návrh podali, sú vymyslené. Žalovaný v budúcnosti plánuje rozšíriť administratívnu budovu na
úrovni 1. a 2. nadzemného podlažia a z uvedeného dôvodu by bolo nelogické súhlasiť so zápisom
vecného bremena a následne v predpríprave stavby žiadať o súhlas oprávnený subjekt. Od roku 1998,

odnadobudnutiavlastníctvakpozemkuparcelnéhoč.19/1bralžalovanýprechodžalobcovcezpozemok
k spoločnému objektu na vedomie ako samozrejmosť a v tomto im nemieni brániť ani v budúcnosti. K
tomu navrhol vyznačenie cesty spoluvlastníkovi k vstupu do objektu na parcele č. 18/14 cez parcelu č.
19/1 tak, aby žalovanému nebránila v ďalšom rozvoji a rozširovaní objektov na podnikanie.

Žalobca 1/ konateľom Z. C. (a zároveň žalobca 2/) vypovedal, že sporný pozemok - parcelu č. 19/1
využíva ako prístupový pozemok do administratívnej budovy od roku 1998, kedy spolu so žalovaným
nadobudli v predmetnej oblasti pozemky sčasti do výlučného a sčasti do spoločného vlastníctva a
spoločne so žalovaným v rovnakom podiele administratívnu budovu. V predmetnej oblasti vlastnívýrobný objekt aj s priľahlými pozemkami a v danom čase nadobudnutia súhlasil s tým, aby pozemok
okolo administratívnej budovy pripadol do vlastníctva žalovanému. Vzhľadom na súrodenecký vzťah
s konateľom žalovanej spoločnosti nepredpokladal v budúcnosti žiadne problémy. Tie neboli do roku

2007, následne však žalovaný začal robiť problémy s dodávkou elektriny, o čom bol vedený aj súdny
spor. V minulom roku chcel žalobca 1/ na spoločné oplotenie primontovať nový elektromer, žalovaný
však privolal na nich políciu s odôvodnením, že sa zdržiavajú bez jeho povolenia na jeho pozemku.
Právo prechodu cez parcelu č. 19/1 využíval ako spolumajiteľ budovy. K využívaniu práva prechodu
neexistuje žiadny listinný dokument, toto právo využívajú žalobca 1/ aj žalobca 2/ od roku 1998 a nikto

ich odvtedy v užívaní tohto práva nijakým spôsobom nerušil. Právo prechodu využíva od jeho počiatku
peši aj vozidlom. Na súkromné účely žalobca 2/ a jeho rodina využíva administratívnu budovu od roku
2008. V súčasnosti služobný byt nachádzajúci sa v administratívnej budove nevyužíva z ich rodiny nikto.

Žalovaný konateľom A. C. vo svojej výpovedi uviedol, že areál nadobudli v roku 1998 od samého
začiatku, nikto žalobcovi 1/ ani žalobcovi 2/ a jeho rodinným príslušníkom nekládol odpor vo využívaní

práva prechodu cez pozemok 19/1. Užívali ho v rozsahu prechodu autom do garáže a následne peši do
budovy, nijako inak. Problém vyvstal vtedy, keďže žalobca mienil uložiť elektrický kábel k spoločnému
oploteniu a začal búrať parkovaciu plochu na pozemku č. 19/1. Políciu vtedy privolal k zastaveniu
začatých prác, nakoľko nemali k dispozícii žiadne právoplatné stavebné povolenie.

Súd vo veci vykonal miestnu ohliadku objektov na adrese v Dunajskej Strede, Letištná 61, najmä k
predloženému geometrickému plánu, ktorým bola zriadená novovytvorená parcela č. 19/12 k špecifikácii
vecného bremena. Ohliadkou neboli zistené iné skutočnosti, než tvrdené účastníkmi v konaní a
vyplývajúce z geometrického plánu, ku geometrickému plánu sa vyjadril aj svedok - U.. Š. E., ktorý
geometrický plán zhotovil s tým, že geometrický plán vyhotovil len na na základe objednávky žalobcu

na vytvorenie pozemku k prístupu žalobcu do budovy, účelom vypracovania geometrického plánu
bolo vytvorenie novej parcely, pričom rozsah novovytvorenej parcely udal objednávateľ. Pri vyhotovení
svedok prihliadal na to, či ide o prístup peším spôsobom alebo aj vozidlami, prípadne o aký účel
vytvorenia novej parcely sa jedná. Podľa svedka má novovytvorená parcela šírku primeranú prístupu
motorovým vozidlám.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

S poukazom na citované ustanovenie sa súd v prvom rade preto zaoberal existenciou naliehavého

právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Tento je totiž skutočne základným procesným
predpokladom každej určovacej žaloby (bez splnenia ktorého sa vôbec
nemožno zaoberať vecnou stránkou žaloby). Naliehavý právny záujem nie je kategóriou
posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska účastníka domáhajúceho sa práva takýmto spôsobom, ale
je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne postavenie žalobcu (či viacerých

žalobcov) by ostalo neistým (teda ak požadované určenie môže postavenie žalobcu zlepšiť) a ochranu
právu nie je možné poskytnúť inak.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na
konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobousdanýmpetitommôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaaleboprávnejneistoty.Akžalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. Naliehavý

právny záujem žalobcu treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho
návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez
tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívny
charakter. Naliehavý právny záujem na určení je daný spravidla aj vtedy, keď určovacia žaloba vytvorí

pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni ďalším
prípadným sporom medzi účastníkmi.V danom prípade súd dospel k záveru, že je tu preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov, nakoľko
bez tohto určenia uvedené vecné právo nebude zapísané do katastra nehnuteľností a vzhľadom na
striedavé postoje žalovaného nie je predpoklad k zápisu vecného bremena mimosúdnou cestou.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) (Obč. zák.) vecné
bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ods. 2 vecné bremená spojené

s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa ods. 3 pokiaľ sa
účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený
užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj
jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v

spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 2 zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa ods. 3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa
môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti
vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať.

Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in rem. Z týchto vecných
bremienjeoprávnenýkaždývlastníktejtonehnuteľnosti.Vecnébremenátohtodruhuslúžianaúčelnejšie
a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Súd to najmä vecné
bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok.

K zákonným predpokladom vydržania patrí a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby
sa o tom muselo rozhodnúť. Je dôležité zisťovať, kedy skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacej
doba.

Vyhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobabolapodanádôvodne.Vkonaní
mal súd za preukázané, že žalobca 1/ od roku 1998 užíval právo prechodu cez pozemok žalovaného,
pričom aj žalovaný potvrdil, že ide o nepretržité a neprerušované užívanie po dobu v súčasnosti už
dlhšiu ako 10 rokov. Žalobca 1/ je vlastníkom priestorov v administratívnej budove, susediacej, resp.

obkolesenej pozemkom patriacim žalovanému a vstup do budovy je možný výlučne cez tento pozemok.
Právo vecného bremena vzniklo žalobcovi 1/ vydržaním, keďže preukázateľne nepretržitá držba tohto
práva skončila, najneskôr 31.12.2008, preto v časti týkajúcej sa žalobcu 1/ bolo potrebné žalobe
vyhovieť. K tomu súd uvádza, že ustanovenie § 151n ods. 1 Obč. zák. odkazuje na § 134 Obč. zák. s
tým, že jeho znenie je použiteľné v prípade vecných bremien obdobne. Je pravdou, že žalobca 1/ vždy

vedel, že nie je vlastníkom spornej parcely č. 19/1, jej nerušeným užívaním na účely prechodu a prejazdu
k svojmu majetku preto vydržal práve právo vecného bremena (keby bol v užívaní dobromyseľný a
považoval by pozemok za svoj, vydržal by k nemu priamo vlastníctvo). Inak je to však v prípade žalobcu
2/. Sám vo svojej výpovedi uviedol, že s rodinou využíva právo prechodu od roku 2008, v jeho prípade
nemohla tak uplynúť vydržacia doba, navyše v jeho prípade nebol preukázaný žiadny právny vzťah k

administratívnej budove (byt je vlastníctvom žalobcu 1/, ani ho na súkromné účely nikto nevyužíva).
Preto v časti týkajúcej sa žalobcu 2/ súd žalobu zamietol. Zamietnuť bolo potrebné aj žalobný nárok
žalobcov zaviazať žalovaného k povinnosti trpieť výkon práva vecného bremena pre jeho nadbytočnosť,
keďže túto povinnosť mu ukladá priamo zákon (cit. § 151n ods. 1 Obč. zák.).Právovecnéhobremenasúdžalobcovipriznalvčasti,akobolapoprocesnejstránkeupravenážalobcom
1/vrámcijehodispozičnéhopráva(§153ods.2O.s.p.),tedavrozsahunovovytvorenejparcelyč.19/12,

preto sa súčasťou rozsudku stáva geometrický plán, ktorým bola parcela vyčlenená z výmery parcely
č. 19/1. Týmto však nijako neutrpí výlučné vlastníctvo žalovaného, ktorý ostáva výlučným vlastníkom
parcely č. 19/1 v zostávajúcom rozsahu, ako aj novej parcely č 19/12 a je v zmysle § 123 Obč. zák.
oprávnený so svojím vlastníctvom disponovať bez toho, aby žiadal k tomu súhlas žalobcu 1/ ako
oprávneného subjektu z vecného bremena.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3
O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).