Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612205138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobkyne: S.. M. X., J.. XX.X.XXXX,
G. I. N. J. I., Z.. S.H. XXXX/X, proti žalovanému: Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N. J. I., G. X, zastúpenému
JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 8, v konaní o zaplatenie
1.100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.
16C/39/2012-85 zo dňa 10.7.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách
štátu samostatným uznesením.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur a tieto
zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ivana Hrica, advokáta do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňadomáhala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťjej1.100€s9%ročnýmúrokomzomeškania
od 1.9.2010 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 467,40 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 657 Obč. zákonníka
uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že dňa
15.6.2010 predmetnú sumu odovzdala žalovanému titulom zmluvy o pôžičke. Mal za preukázanú tú
skutočnosť, že dňa 15.6.2010 žalobkyňa uskutočnila dva výbery z bankových účtov v celkovej sume
1.140 € a nepriamym dôkazom, ktorý by mohol potvrdzovať verziu žalobkyne, je výpoveď svedkyne
M. Z., ktorá potvrdila, že žalobkyňa v deň výberu finančných prostriedkov na posedení pri káve jej

oznámila aj meno osoby, ktorej mala uvedené peniaze požičať. Verziu žalobkyne o požičaní predmetnej
sumy žalovanému spochybňujú predžalobné upomienky žalobkyne z 13.4.2011, ktoré adresovala
žalovanému, ale aj svedkovi G. A.Q.. Oboch žiadala vrátiť rovnakú sumu 1.100 € v rovnaký deň
a za rovnakých podmienok. Aj v prípade, pokiaľ by súd vychádzal len z verzie podanej samotnou
žalobkyňou, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by svedok G. A. disponoval sumou 1.100 €,
ktorú by získal od žalobkyne, či už priamo alebo sprostredkovane cez žalovaného. Nanajvýš sa vo
výpovedi žalobkyne, ale i svedeckých výpovediach svedkov spomínala suma 700 €. Takéto počínanie

žalobkyne skôr zvádzalo súd prvého stupňa k záveru, že ona samotná nemá jasno, od koho vlastne
má požičanú sumu žiadať, čo podľa súdu prvého stupňa vyznieva zvláštne, najmä za situácie, keď
žalobkyňa tvrdí, že predmetné peniaze požičala žalovanému. Súdu prvého stupňa nelogicky vyznelo vo
verzii podanej žalobkyňou aj to, že so žalovaným sa mala stretnúť najprv na mieste medzi garážami adomom, následne ísť na kávu do pivárne a potom odovzdať žalovanému peniaze mimo priestoru, kde by
ich mohli pozorovať viacerí ľudia. Pokiaľ totiž žalovanému malo ísť o to, ako žalobkyňa naznačovala, že
peniaze chcel od nej prevziať bez svedkov, mohol tak urobiť už pri ich prvom stretnutí, medzi garážami

a domom, a nie až po ich vzájomnom posedení pri káve. Ani celkový časový moment odovzdania
peňazí nenasvedčuje tomu, že by prípadnú neprítomnosť žalovaného v byte Ing. Lívie Budajovej, v
ktorom uskutočňoval rekonštrukčné práce, si nebol nikto všimol. Aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že
svedok G. A. je v priateľskom vzťahu k žalovanému, tak minimálne výpovede ďalších svedkov S. X.,
Z. S. M. F.. X. G. spochybňujú skutočnosť, že by sa v deň, ktorý uvádzala žalobkyňa , mal žalovaný

možnosť zdržať v jej prítomnosti dlhší čas. Takéto stretnutie si podľa názoru súdu prvého stupňa mohlo
vyžadovať minimálne polhodinovú neprítomnosť žalovaného v mieste výkonu práce. Žalovaný sa totiž
mal so žalobkyňou stretnúť mimo bytu, ktorý rekonštruoval, vonku medzi domom a garážami v blízkosti
umeleckej školy, odkiaľ sa mali spoločne presunúť autom na kávu do pivárne, ktorú aj vypili, následne
opustili piváreň, presunuli sa do auta na odovzdávku peňazí medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný
odviezol žalobkyňu k základnej umeleckej škole a následne ešte žalovaný sa mal vrátiť do bytu, ktorý

rekonštruoval. Realizácia všetkých týchto činností si objektívne vyžaduje istý čas, avšak žiaden zo
svedkov nepotvrdil, že by sa žalovaný, čo i len na chvíľu v uvedený deň z bytu F.. X. G. vzdialil.
Pritom súd prvého stupňa nemal žiadne pochybnosti pri výpovediach svedkov Jozefa S. M. F.. X. G.,
ktorí nie sú v žiadnom vzťahu so žalovaným. Pokiaľ ide o výpovede svedkov Z. X. - brata žalobkyne
a Š. X. - manžela žalobkyne, títo bližšie neozrejmili skutočnosti tvrdené žalobkyňou v tomto konaní,

potvrdili len informácie, ktoré sa dozvedeli od žalobkyne. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa ustálil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia o
požičaní predmetnej sumy žalovanému, preto jej žalobu zamietol. Pokiaľ na poslednom pojednávaní
navrhla vykonať dôkaz vyžiadaním písomného vyjadrenia od Slovenskej sporiteľne, a.s., komu patril
účet, a teda či išlo o výber z vkladnej knižky alebo prevod na účet, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko

skutočnosť o výbere peňazí z uvedeného účtu bola preukázaná pokladničným dokladom Slovenskej
sporiteľne zo dňa 15.6.2010, ktorý sa uskutočnil o 13.48 hod., kedy bola žalobkyni vyplatená suma 740
€ v siedmym stoeurových bankovkách a v dvoch dvadsaťeurových bankovkách. Navyše tento dôkaz by
nepreukazoval zásadnú skutočnosť, ktorou je to, komu tieto peniaze boli následne skutočne vyplatené.
Rovnako zamietol aj návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazu dotazom na Sociálnu

poisťovňu, aby táto oznámila zamestnávateľa svedka G. A. a dotazom na jeho zamestnávateľa, či dňa
15.6.2010 bol v zamestnaní, a v akých časových intervaloch. Autenticitu zápisu priebehu uvedeného dňa
v stavebnom denníku žalovaného mal súd za preukázanú po oboznámení sa s obsahom stavebného
denníka, ale aj výpovedí svedkov S. X., Z. S. M. F.. X. G., preto dôkazy navrhnuté žalovanou v tomto
smerepovažovalzaneúčelnéanadbytočné.Tietobynebolianipriamymidôkazmiotom,komuskutočne

žalobkyňa vyplatila peniaze dňa 15.6.2010, ktoré vybrala z bankových účtov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konaniavovýške467,40€,pozostávajúcichznáhradyzazaplatenýsúdnypoplatokzaodporvovýške66
€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 401,40 €, priznaných podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Výpočtovým
základompreurčeniehodnotyjednéhoúkonuprávnejslužby,keďžepredmetomkonaniabolooceniteľné
plnenie, bola suma 1.100 € a hodnota jedného úkonu právnej služby tak predstavovala sumu 61,41 €.
Právnemuzástupcovižalovanéhopriznalodmenuza5úkonovprávnejslužbypo61,41€,t.j.zaprevzatie
a prípravu zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 11.5.2012, účasť na pojednávaniach dňa 14.5.2012, 4.6.2012

a 10.7.2012 a za 2 úkony právnej služby po 20,47 € (t.j. 1/3 zo sumy 61,41 € podľa § 14 ods. 4 vyhlášky)
za poradu s klientom dňa 1.6.2012 a 9.7.2012, 7 x režijný paušál po 7,63 €. Žalovanému nepriznal
odmenu za úkon právnej pomoci zo dňa 3.7.2012 (stanovisko žalovaného k dôkazom) a ani režijný
paušál účtovaný k tomuto úkonu, nakoľko predmetné písomné stanovisko mohol žalovaný prezentovať
priamo na vytýčenom pojednávaní, preto tento úkon právnej služby nepovažoval za účelne vynaložený.

O trovách štátu si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/ a d/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedla,
že vykonaným dokazovaním dostatočne preukázala, prečo a za akých okolností, kedy, a akú sumu
žalovanému požičala, že to bolo 1.140 €, pričom uviedla, že túto finančnú čiastku požičala žalovanému
z dôvodu, že ho poznala, poznala aj jeho priateľku a dôverovala mu. Bolo tak tomu preto, lebo v januári2010 jej na krátku dobu požičal osobné motorové vozidlo, ktoré potrebovala z dôvodu organizácie
pohrebu príbuzného. Uvedenú čiastku požičala žalovanému dňa 15.6.2010 okolo 14.30 hod. tak, že
mu tieto peniaze fyzicky odovzdala a žalovaný ich prevzal. Žalovaný si peniaze požičal na materiál na

dom a na opravu auta. Na uzavretí zmluvy o pôžičke sa so žalovaným dohodla skôr prostredníctvom
SMS správ a následne i v telefonickom rozhovore. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o
tom, že nelogicky vyznieva verzia ňou podaná o celkovom postupe stretnutia so žalovaným a odovzdaní
finančnej čiastky. V tomto smere súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dokazovanie. V ďalšom
podrobne popísala priebeh dňa 15.6.2010 aj s poukazom na podrobný rozpis telefonických hovorov zo

dňa 15.6.2010, ktorý pripojila k odvolaniu. Súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal z SMS správy zo
dňa 12.5.2011 o 8.45 hod., z ktorej vyplynulo, že žalovaný uviedol, že v dňoch 15.,16. a 17.6.2010 bol
údajne na obchodnom jednaní v Čechách, a že má o tom doklad z ubytovne. V prípade, že by žalovaný v
skutočnosti bol v byte v inkriminovanú dobu a vykonával rekonštrukciu, prečo by vypisoval SMS správu
dňa 12.5.2011 s takýmto obsahom. Ani v odpore voči platobnému rozkazu žalovaný neuviedol, žeby
dňa 15.6.2010 vykonával rekonštrukciu bytu, uviedol len, že bol v spoločnosti G. A.Š.. Spochybnila

výpoveď svedka G. A., ktorý na pojednávaní uviedol, že pred svojim vypočutím sa stretol s právnou
zástupkyňou žalovaného. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil obsah výzvy na vrátenie sumy 1.100
€ od svedka G. A.. Nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalovaný žalobkyni vrátil finančnú čiastku 40 € dňa
12.11.2010 a že dňa 13.11.2010 sa uskutočnilo stretnutie za prítomnosti žalovaného a svedkyne M. Z.,
naktoromsvedkyňaM.Z.malapovedaťžalovanému,abyžalobkynivrátilpeniaze,abybolpokoj.Iztohto

stretnutia vyplýva vedomosť žalovaného o požičaní finančnej čiastky od žalobkyne a že ju má celú vrátiť.
Pokiaľ súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, neumožnil dostatočné zistenie skutkového stavu.
Poukázala aj na rozporuplné tvrdenia svedka Jozefa Mlynára, ktorý uviedol, že byt F.. X. G. navštívil od
13.30 do 15.00 hod. a následne uviedol, že v byte bol o 13.30 hod. a musel odbehnúť o 13.00 hod..
Súd prvého stupňa nevykonal ani dôkaz výsluchom H. Q. st., ktorá vo svojom liste adresovanom súdu

oznámila, že má vedomosti o požičaní predmetných peňažných prostriedkov žalovaným od žalobkyne.
H. Q. pritom mala vedomosť o požičaní predmetnej sumy žalovanému z dôvodu, že v predchádzajúcom
období žalobkyňa zaslala výzvu na vrátenie pôžičky žalovanému na adresu trvalého bydliska H. Q., s
ktorousažalobkyňaajkontaktovalaavýslovneuviedla,žežalovanýjejnevrátilpôžičkuvovýške1.140€.
H. Q. vtedy žalobkyni povedala, že žalovaný ju oklamal a dobehol, pretože žiadne peniaze nepotreboval.

Naďalej zotrvala na preukázaní tej skutočnosti, že dňa 15.6.2010 došlo k výberu z vkladnej knižky vo
výške 740 € zo Slovenskej sporiteľne, a.s.. Spochybnila aj údaje uvedené v stavebnom denníku, nakoľko
tento bol podľa jej názoru spísaný dodatočne a účelovo. Svedkyňa F.. X. G. nevedela jednoznačne
potvrdiť, či v uvedený deň sa v byte aj skutočne nachádzala.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Tvrdenia žalobkyne ohľadom celkového
postupu a priebehu pred odovzdaním peňazí a po ňom sú nepravdivé a v konaní tieto tvrdenia
nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi. Kľúčový svedok žalobkyne M. Z. svojou výpoveďou
potvrdilalenskutočnosť,žežalobkyňavybralazbankomatu400€anepotvrdilažiadneskutočnosti,ktoré

by preukazovali, že žalovaný skutočne si od žalobkyne požičal hotovosť vo výške 1.140 €. Ani tvrdenia
svedkyne o tom, že žalobkyňa jej mala povedať komu a akú sumu požičala, nedokazujú poskytnutie
pôžičky žalovanému. Rovnako ani tvrdenia svedkyne, podľa ktorých mala vyzvať žalovaného, aby
peniaze vrátil žalobkyni, „aby bol pokoj“, nedokazujú poskytnutie pôžičky žalovanému. Súd správne
vyhodnotil vykonané dôkazy a ani svedecká výpoveď Z. S. nie je zmätočná, nakoľko vo svojej výpovedi

uviedol, že z bytu odbehol o 13.00 hod. a späť na byte bol od 13.30 do 15.00 hod.. Žalovaný predložil
súdu celý stavebný denník, v ktorom boli uvedené záznamy o zákazkách, preto tvrdenia žalobkyne, že
stavebnýdenníkbolspísanýdodatočneaúčelovo,súzavádzajúce.Keďžežalobkyňaneuniesladôkazné
bremeno a nepreukázala, že žalovanému požičala predmetnú sumu, správne postupoval súd prvého
stupňa, pokiaľ žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/,d/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.10.2013 o 9.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené dňa 8.10.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p..

Žalobkyňa podľa obsahu odvolania uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.,
t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy

účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonané

dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky žalobkyne boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s tými sa súd
prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní danej veci. Ani skutočnosti uvedené vodvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :

Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou takejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, určenie predmetu
pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze) a
keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne
aj odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na

účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Vznik pôžičky preto predpokladá nielen dohodu strán,
ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. To znamená, že nielen zmluvným dojednaním,
ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané,
a tomu zodpovedá aj právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremenovtomsmere,abynadvšetkypochybnostipreukázala,žedňa15.6.2010odovzdalažalovanému
ako dlžníkovi titulom pôžičky sumu 1.140 €, ktorá mu mala byť poskytnutá v hotovosti.

Za dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy a reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému nie je

možné považovať dva výbery z bankových účtov v uvedený deň dňa 15.6.2010, ktoré uskutočnila
žalobkyňa v celkovej sume 1.140 €, a ktoré časovo mali predchádzať odovzdaniu peňažnej sumy
žalovanému v tento deň. Samotný výber uvedenej sumy z bankových účtov totiž nepreukazuje aj
odovzdanie tejto sumy žalovanému. Dôkazy, ktoré navrhla žalobkyňa v tomto smere vykonať, a ktorými
hodlala preukázať tú skutočnosť, že v uvedený deň skutočne tieto výbery uskutočnila, nemajú význam

pre rozhodnutie vo veci samej, keďže súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania túto skutočnosť o
výbere sumy 1.140 € z bankových účtov mal za preukázanú.

Dôkazom preukazujúcim uzavretie zmluvy a odovzdanie predmetnej sumy žalovanému v tento deň nie
je ani výpoveď svedkyne M. Z., ktorá sa so žalobkyňou v tento deň stretla, nakoľko táto svedkyňa mala

len sprostredkované informácie od samotnej žalobkyne, sama však nebola svedkom odovzdania týchto
peňazí žalovanému.

Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o
pôžičke a nepriame dôkazy, ktoré predkladala žalobkyňa (listinné dôkazy, výsluch svedkov, mailová a

telefonická komunikácia) nebolo možné považovať za také, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že
žalobkyňa poskytla žalovanému v celosti a v hotovosti sumu 1.140 € titulom pôžičky.

Ani detailným popisom priebehu uvedeného dňa a stretnutia so žalovaným, podaným zo strany
žalobkyne (aj v nadväznosti na výpis telefonických hovorov v uvedený deň) žalobkyňa nepreukázala, že

v uvedený deň sa so žalovaným stretla a peniaze mu aj skutočne odovzdala.

Hlavným dôvodom, prečo súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, bolo neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobkyne o jej tvrdení, že titulom pôžičky odovzdala žalovanému sumu 1.140
€. Je nepochybné, že žalobkyňa sa ocitla v obtiažnej dôkaznej situácii, keďže o poskytnutí pôžičky

žalovanému nevedela predložiť žiaden priamy dôkaz (listinný dôkaz, prípadne výpovede svedkov, ktorí
by potvrdili tvrdenia žalobkyne vnímaním vlastnými zmyslami), pričom dostačujúcimi dôkazmi nie sú
ani nepriame dôkazy v konaní vykonané. Za situácie, keď žalobkyňa predovšetkým nepreukázala,
že sumu 1.140 € skutočne aj žalovanému odovzdala, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ
žalobupreneuneseniedôkaznéhobremenazostranyžalobkynezamietol.Odžalovanéhototižnemožno

spravodlivo žiadať, aby v konaní preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda
nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že žalobkyňa mu v uvedený deň neodovzdala predmetnú
sumu.Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a to aj v tom smere, kde sa žalovaný v
uvedený deň nachádzal (na byte F.. X. G. za účelom jeho rekonštrukcie), pričom samotná tá skutočnosť,
či sa žalobkyňa v uvedený deň aj so žalovaným stretla bez preukázania toho, že žalovaný v tento

deň aj prevzal predmetnú sumu od žalovanej, je bez právneho významu. Preto ani vykonanie ďalšieho
dokazovania v tomto smere, teda či žalovaný mal možnosť v uvedený deň sa vzdialiť z bytu F.. X.
G. (bez toho, žeby si to ostatní svedkovia v tomto byte prítomní všimli), bez preukázania prevzatia
predmetnejsumyžalovanýmodžalobkyne,nemôžeovplyvniťrozhodnutievovecivprospechžalobkyne,
preto správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ dokazovanie navrhnuté žalobkyňou v tomto smere

zamietol.

Tá skutočnosť, či svedok G. A. sa v uvedený deň nachádzal na svojom pracovisku, nemôže ovplyvniť
rozhodnutie vo veci. Aj keď môžu existovať pochybnosti o svedeckej výpovedi G. A., ktorý je priateľom
žalovaného, a ktorý sa pred svojim vypočutím osobne stretol s právnym zástupcom žalovaného, ani
pochybnosti o obsahu jeho svedeckej výpovede nemôžu ovplyvniť záver vedúci k zamietnutiu žaloby

žalobkyne vzhľadom na vyššie popísanú procesnú situáciu.

Ani obsah SMS správy z 12.5.2011 nepotvrdzuje prevzatie predmetnej sumy žalovaným dňa 15.6.2010
a nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o sumu 40 €, ktorú mal žalobkyni uhradiť žalovaný dňa 12.11.2010, žalovaný vysvetlil, z
akého dôvodu predmetnú sumu žalobkyni uhradil, že tak urobil na prianie svedka G. A., pričom svedok
G. A. verziu žalovaného potvrdil. Z týchto dôvodov ani zaplatenie sumy 40 € žalovaným žalobkyni
nepreukazuje verziu žalobkyne o požičaní predmetnej sumy žalovanému. Navyše žalobkyňa nepoprela,
že svedkovi G. A. darovala dar tak, ako uviedol žalovaný na svoju obranu a tento svedok.

Výsluch svedkyne H. Q. by nemohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci, keďže táto svedkyňa mala len
sprostredkované informácie od samotnej žalobkyne, preto nemožno súdu prvého stupňa vytknúť, že túto
svedkyňu nevypočul a bez vykonania tohto dôkazu vo veci rozhodol.

Správne súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď svedkyne Aleny Jánovej, ktorá mala vyzvať žalovaného
na vrátenie predmetnej sumy žalobkyni „aby bol pokoj“, nakoľko svedkyňa M. Z. pri svojej výpovedi
uviedla, že tak urobila bez toho, aby mala informácie o danej pôžičke, ktoré by vnímala vlastnými
zmyslami, a že všetky informácie získala len sprostredkovane od žalobkyne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný

žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho a tieto aj v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil, teda do 3
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto odvolací súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému
trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z
odmeny za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 61,41 eur (§ 10 ods. a § 14
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu 7,63 eur ( § 16 ods. 3 vyhl. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.