Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010066
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6413010066.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 8. októbra 2013 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní
obžalovaného F. A. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T 14/2013 zo dňa 4. apríla
2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. A. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
22. 3. 2012 okolo 7,15 hod. spolu s ďalšou nestotožnenou osobou na tzv. Pátrovských schodoch pod
Ulicou MUDr. Jána Straku v Banskej Štiavnici napadli V. K., nar. X. X. XXXX tak, že jeden z nich ho
zozadu chytil za školskú tašku, ktorú mal na chrbte, druhý ho chytil odpredu za tričko, odtiahli ho napravo

do schodov, kde ho stiahli na zem a prehľadali, kopli ho do brucha a z pravého vrecka nohavíc mu
odcudzili mobilný telefón zn. LG GS 290 so SIM kartou, č. t. XXXXXXXXXX, IMEI:XXXXXX-XXXXXX-
X, následne sa rozbehli smerom na sídlisko Drieňová, týmto konaním nespôsobili V. K. žiadne zranenia
a odcudzením telefónu so SIM kartou ako aj poškodením trička mu spôsobili škodu vo výške 100,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody

na 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1, písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 4, písm. a) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze

nepriblížiť sa k poškodenému V. K. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia tohto poškodeného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu poškodenému F. K.
vo výške 100,- Eur.

V zákonnej lehote podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré
písomne zdôvodnil. V odvolaní uviedol, že toto podáva proti všetkým výrokom rozsudku. Ďalej uviedol,
že jedine výpoveď poškodeného V. K. možno považovať za dôkaz v jeho neprospech. V tejto súvislosti
poukázal na to, že poškodený videl obžalovaného pred spísaním trestného oznámenia s tým, že
tento bol políciou označený ako možný páchateľ. Poškodený tiež videl záznam z bezpečnostnej
kamery taktiež pred spísaním zápisnice a tomu prispôsobil svoj popis páchateľa. Rekognícia pritom

vykonaná nebola. Podľa obžalovaného existujú časové nezrovnalosti, ktoré nie sú v súlade s výpoveďou
poškodeného a ktoré vyplynuli z vyšetrovacieho pokusu. Má zato, že v konečnom dôsledku ide leno tvrdenie poškodeného proti jeho tvrdeniu, pričom tvrdenie poškodeného nie je podoprené ďalším
dôkazom. Vierohodnosť výpovede obžalovaného bola znalecky overená, pričom výpoveď poškodeného
nie, preto nemožno vylúčiť, že poškodený jednoducho klame. Podľa obžalovaného okresný súd náležite

nevyhodnotil dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, najmä svedkov B., R., B. a A.. Znalecký posudok
policajného expertízneho ústavu nepotvrdil, že by sa na tričku poškodeného nachádzal biologický
materiál, ktorý by pochádzal od neho. Zrejme na tento dôkaz sa polícia spoliehala a nevykonala iné
dostupné dôkazy. Neskúmala napr. odev a obuv obžalovaného. Všetky správy, napokon aj znalecké
posudky dokazujú, že nie je konfliktný ani agresívny a teda jeho osobný profil nezodpovedá tomu, aby

bol páchateľom zločinu lúpeže. Uviedol tiež, že pozná prostredie, kde malo dôjsť k trestnej činnosti a
vie, že tento priestor je monitorovaný. V závere opakovane zdôraznil, že dôkazom o jeho vine je len
tvrdenie poškodeného, ktoré nie je podporené ďalším dôkazom a to v právnom štáte nemôže stačiť na
uznanie viny. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
F. A. nie je dôvodné.

V rámci prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a
z vykonaných dôkazov v jednotlivosti i súhrnne dospel k správnym skutkovým záverom a následne i

záverom právnym.

Aj krajský súd poukazuje na to, že v danej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré sa vzájomne vylučujú.
Na jednej strane tvrdenie poškodeného, že to bol obžalovaný, ktorý ho prepadol a obral o telefón, pričom
táto výpoveď je podporovaná výpoveďami jeho rodičov a na druhej strane je tvrdenie obžalovaného, že

sa skutku nedopustil. Jeho výpovedi nasvedčujú aj výpovede jeho spolužiakov a príbuzných. Bolo preto
potrebné v duchu logického vyhodnotenia dôkazov dôkladne skúmať súvislosti, ktoré by podporovali
tvrdenia jednej, či druhej strany.

Nemožno však v žiadnom prípade akceptovať námietku obžalovaného, že len tvrdenie proti tvrdeniu

nie je dostatočné na preukázanie viny. Ak by odvolací súd takúto možnosť pripustil, zákonite by museli
byť oslobodené všetky veci, ak by pri konkrétnom skutku nebol ďalší svedok. Aj v tomto prípade však
platí, že ak má výpoveď svedka slúžiť ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento
dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný, pričom zároveň nesmie
byť inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. V tomto smere existuje dlhoročná zaužívaná

súdna prax.

Ani v danom prípade krajský súd nezistil, že by výpoveď svedka poškodeného V. K. bola nejakým ďalším
dôkazom spochybnená. Naopak logicky zapadá do súvislostí a presvedčivo vyúsťuje do nepochybných
záverov. Je potrebné poukázať na to, že poškodený bezprostredne po tom, čo bol na ňom spáchaný

zločin prišiel za svojou matkou K. A.. Tá uviedla, že syn prišiel bledý, vystrašený a mal roztrhané tričko.
Uviedol jej, že ho prepadli dve osoby a zobrali mu telefón. Popísal páchateľov, na základe čoho ona
vec oznámila telefonicky polícii.

Z policajného záznamu vyplýva, že o 7,49 hod. táto svedkyňa oznámila polícii prepadnutie jej syna

dvoma osobami, ktoré mu odcudzili telefón. Táto svedkyňa na základe podrobného popisu zo strany
poškodeného opísala v telefóne oblečenie páchateľov. Poškodený už vtedy presne špecifikoval druh
oblečenia páchateľov, farbu oblečenia, postavy páchateľov, zapamätal si, že nižší a zavalitejší mal
briadku. Na základe tohto presného popisu bolo zahájené pátranie, pričom si polícia obstarala aj
záznamy z bezpečnostnej kamery, ktoré snímali blízke miesta prepadnutia.

Ako to vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení s poškodeným V. K., ktorý prišiel v sprievode svojho
otca F. K., táto zápisnica sa začala spisovať o 09,30 hod. a bola ukončená o 10,15 hod. dňa 22. 3. 2012.
Tu tiež poškodený popísal postavy a oblečenie páchateľov. Z výpovede obžalovaného F. A. vyplýva, že
policajti prišli pre neho do školy okolo 10. hod. Poškodený teda predtým, ako začal popisovať postavy

a oblečenie páchateľov neprišiel do kontaktu v budove polície s obžalovaným. Tohto zbadal až neskôr,
keď ho priviedli policajti po spísaní zápisnice o trestnom oznámení, pričom poškodený ho ihneď opoznal,
čo povedal aj svojmu otcovi tak, ako to potvrdil svedok F. K.. Neobstojí preto tvrdenie, že poškodenýmodifikoval popis obžalovaného po tom, čo ho videl a čo bol zoznámený so záznamami z bezpečnostnej
kamery.

Poškodený od počiatku tvrdil, že ho napadli dve osoby. Jedného videl do tváre, pretože ten ho držal a vo
vzťahu k ďalšiemu vedel popísať len postavu a oblečenie, lebo ten ho prehliadal a do tváre mu nevidel.
Za daných okolností potom strácalo na význame robiť rekogníciu zo strany polície.

Aj podľa názoru krajského súdu výpoveď poškodeného nespochybnil ani svedok M. B., ktorý bol v

spoločnosti obžalovaného v čase, keď došlo k prepadnutiu poškodeného. Popis oblečenia druhého
páchateľa a jeho postavy zo strany poškodeného sa zhodoval s tým, čo mal oblečené svedok B.,
pričom prichádzal do úvahy ako možný páchateľ, avšak poškodený mu nevidel do tváre a zrejme by ho
neopoznal. Napokon súd je viazaný obžalovacou zásadou a okrem obžalovaného na iného v súvislosti
s týmto skutkom obžaloba podaná nebola.

Výpoveďpoškodenéhonebolaspochybnenáaniznaleckýmposudkompolicajnéhoexpertíznehoústavu,
ktorý nevylučuje, že obžalovaný bol v kontakte s poškodeným, pretože nemusel zanechať biologické
stopy na oblečení poškodeného a polícia sa nezamerala aj na odobratie vlákien, ktoré by mohli
pochádzať z oblečenia páchateľa.

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru krajského súdu si okresný súd počínal správne, keď
uznal obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože spoločne s ďalšou osobou proti inému použil násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu, keď obžalovanému uložil trest na spodnej hranici
zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 3 roky a tento vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť
obžalovaného tomuto podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú
dobu 5 rokov. Okresný súd si počínal v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil povinnosť
spočívajúcu v zákaze priblížiť sa k poškodenému a tiež nepochybil vo výroku o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.