Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206679
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812206679.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti žalovaným: 1. O. L. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 2.
W. L. nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX 3. U. I., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5.338,70 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie proti žalovaným v 1. a 3. rade zastavuje.

Súd žalobu žalobcu proti žalovanej v 2. rade zamieta.

Žalovanému v 1. rade priznáva náhradu trov konania vo výške 2,- eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť
žalovanému v 1. rade v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 476,40 eur na účet právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafranka a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 5.338,70 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 75,43 eur a úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.154,72 eur od 21.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 04.11.2009
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25.09.2003 Zmluvu č. 462195877 (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju

povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.638,70 eur (169
871,48 Sk), ktorá pozostávala z istiny 3.454,72 eur (104 076,89 Sk), riadneho úroku 342,31 eur (10
312,43 Sk), úroku z omeškania 1.841,67 eur (55 482,15 Sk) a ostatného príslušenstva 0,00 eur (0,00Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná W. L. uznal vyššie uvedený

záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si
žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 21.09.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni
riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna
splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia

Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa
Dohody o uznaní záväzku. Žalovaní ku dňu spísania žaloby uhradili sumu 220,- eur. Dlžná suma k
uvedenému dňu je vo výške 5.338,70 eur (160 833,68 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 3.154,72 eur (95 039,09 Sk), z riadneho úroku vo výške 342,31 eur (10 312,43 Sk), z úroku
z omeškania vo výške 1 841,67 eur (55 482,15 Sk).

Žalovaný v 1. rade žiadal priznať náhradu trov konania, so späťvzatím žaloby súhlasil.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, vznáša námietku premlčania, pretože podľa jej
názoru žaloba bola žalobcom podaná oneskorene.

Žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 25.9.2003, Dohodou o ručení zo dňa 25.9.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom a

prílohou č. 1 k tejto zmluve o postúpení zo dňa 24.3.2011, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, pokusmi o
zmier zo dňa 12.6.2012. Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1., 2. a 3. rade, prednesom
právneho zástupcu žalobcu, písomnými podaniami žalobcu doručenými súdu dňa 26.10.2012, dňa
27.11.2012, dňa 14.3.2013 a dňa 19.3.2013 spolu s prílohami, oznámením o vstupe zo dňa 18.9.2012 a

písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 15.11.2012 spolu s prílohami, písomným podaním
vedľajšieho účastníka zo dňa 23.5.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že si osvojuje stanovisko vedľajšieho účastníka a teda

námietku premlčania, taktiež vznáša námietku premlčania, žiada žalobu žalobcu zamietnuť. Za ním nikto
nebol, jeden pán bol za jeho manželkou, ktorá sa vo veci bližšie vyjadrí.

Vo svojej výpovedi žalovaná v 2. rade uviedla, že to bolo ešte pred niekoľkými rokmi cez týždeň, keď
prišiel za ňou jeden pán na aute a pýtal sa, či spláca splátky. Keďže manžel doma nebol, predložil

jej papier, aby podpísala, že všetko bude v poriadku, hoci ona hovorila, že splácajú. Papier jej nedal
prečítať, nemá vedomosť o tom, aby jej nechal nejakú kópiu papiera, skrátka jej iba povedal, aby to
podpísala, že bude všetko v poriadku. Žalovaná podpísala bez toho, aby tlačivo čítala alebo jej niečo
bližšie tento pán ozrejmoval, iba tvrdil, že s tým bude mať pokoj.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že vystupoval v predmetnom právnom vzťahu ako ručiteľ,
nikto za ním nebol, s nikým dohodu o uznaní záväzku ani o splátkovom kalendári neuzatváral.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v žalobe je nesprávne
uvedené, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca nemá odstúpenie od zmluvy k dispozícii. Vzhľadom

k tomu, že žaloby sú generované elektronickým systémom, došlo k vzniku chyby, čiže v danom prípade
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalovaná bola povinná plniť z povinnosti podľa zmluvy o splátkovom
úvere a to platiť sumu 1.530,- Sk mesačne a to až do 20. 09. 2011. Prinajmenšom posledných 24 splátok
nebolo premlčaných, keď podpisovala dohodu o uznaní záväzku, teda nemohla byť ani uvedená do
omylu a nemohol sa ani žalobca dopustiť konania v rozpore s Občianskym zákonníkom a zákonom o

ochrane spotrebiteľa.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v písomnom podaní uviedol, že je potrebné, aby žalobca
konkretizoval svoje tvrdenie o odstúpení od zmluvy uvedené v žalobe, kedy sa tak stalo a aby otom predložil súdu na vedomie dôkaz. Ďalej je potrebné špecifikovať, z ktorých konkrétnych splátok
pozostáva istina a kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou. Zo žaloby nie je zrejmé, aký je vzťah
medzi úrokom z omeškania v sume 1841,67 eura a zákonným úrokom z omeškania, ktorý žalobca

uplatňuje od 21.9.2011. Pri odstúpení od zmluvy, ak by nebol nárok žalobcu premlčaný, mal by žalobca
nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 48, § 457 OZ). Avšak, vzhľadom na to, že už ku
4.11.2009, bol žalovaný 1 264 dní v omeškaní, je celý nárok žalobcu premlčaný. Vzniesol námietku
premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobcom
predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred

pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť obsah. Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou
uznania dlh u a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov
neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári z
23.4.2010, absolútne neplatné.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.3.2013 uviedol, že predmetná Dohoda
spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má
písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh
zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň žalovaný potvrdil

vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na čl. 3
Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo
1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ Bez ohľadu na
vyššie uvedené vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, si navrhovateľ dovoľuje
uviesť, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta

OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva
podľa S 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa S 558 OZ.
čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie
je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané
právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej

doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od
uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval
vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Žalobca zastáva názor, že tvrdenie
vedľajšiehoúčastníka,žeDohodaobsahujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorápredlžujepremlčaciu
dobu na 10 rokov je nesprávne. Predmetná Dohoda neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého sa

účastníci dohodli na predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Pripustením argumentácie vedľajšieho
účastníka, by sa každé uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo za neprijateľnú podmienku
a samotný inštitút uznania dlhu by stratil význam. Argument vedľajšieho účastníka, že je nelogické a
vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní záväzku mal záujem na uznaní záväzku
a predĺžení premlčacej lehoty je založený na subjektívnom pohľade vedľajšieho účastníka. Funkciou

premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno
predpokladať, že už zanikli. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného
práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované a dlžníkovi zostáva povinnosť splniť
svoj záväzok. V nadväznosti na vyššie uvedené nie je nelogické a ani vylúčené, že žalovaný, keďže si je
vedomý svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím

chce uhradiť, avšak vzhľadom na to, že pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť naraz v plnej
výške, sa slobodne rozhodne uzavrieť so žalobcom Dohodu, v zmysle ktorej mu je umožnené uhradiť
existujúci záväzok postupne v splátkach. Tým, že žalovaný podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok
splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov,
čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Vedľajší účastník však svojím

účelovým postupom, ktorého cieľom je vstupovanie do konaní žalobcu, a za každú cenu dosiahnuť
úspech v spore, a najmä priznanie neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia, znemožňuje
žalovanému, aj napriek jeho vôli a snahe, uhradiť svoj existujúci záväzok voči žalobcovi. Obsah Dohody
nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaný Dohodu
podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal

záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp.
odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Nakoľko vedľajší účastník predmetné tvrdenie
nepodložil žiadnym dôkazom, žalobca poukazuje na to, že v danom prípade ide iba o subjektívnu
domnienku vedľajšieho účastníka. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sazmluva dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá
spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene
v spôsobe plnenia záväzku. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba pre novo dohodnuté splátky

začína plynúť od splatnosti jednotlivých splátok. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ zdôrazňuje,
že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle
spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaný
uznáva svoj záväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej

zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Rozhodnutie žalovaného, či uzavrie alebo neuzavrie so žalobcom predmetnú Dohodu,
žiadnym spôsobom neovplyvňuje v súvislosti s už existujúcim splatným záväzkom žalovaného jeho
právne postavenie Žalobca zásadne odmieta tvrdenia vedľajšieho účastníka, že Dohoda je podpisovaná
spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby žalobcu a po vypísaní
Dohody touto osobou je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o

splátkach dlhu. Rovnako tvrdenie, že iniciatíva k uzatvoreniu Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa
je absolútne nepravdivé, nepodložené a účelové.

Medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bola dňa 23.4.2010 uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, ktorá túto dohodu podľa Článku 1.3. podpísala ako osoba pristupujúca k

záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná
v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. s tým, že
dlžná suma pozostáva z istiny v sume 3394,72 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v
sume 150 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a

1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa
25.9.2003 v súlade s ust. § 497 ž 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č.
0462195877. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou

dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 3319,39 eur
(100.000,-Sk), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá
formou mesačných splátok vo výške 50,79 eur (1530,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej
splátky bola dňa 20.10.2003 a konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2011.

Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že úver
pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach.

V zmysle článku II., body 3. a 4. zmluvy, dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase,
v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s

úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach, pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou.

Podľa článku IV., bod 1. zmluvy, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy.

Ako vyplýva z článku VI., bod 1. zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP banky a súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s
nim. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s

účinnosťou od 1.8.2002.

V článku VI., bod 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené
v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.Z článku VI., bod 3. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa búdu podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
ich súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v
deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať. Úver vrátane úrokov za

celú dohodnutú dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom
poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového

obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne v nadväznosti
na úverovú politiku banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia,t.j.časovéhoobdobiadohodnutéhovzmluveoúvereresp.spôsobomvnejdohodnutým,počas

ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať
ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo

úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.
požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva.

Z dohody o ručení zo dňa 25. 9. 2003 medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. a ručiteľom
žalovaným v 3. rade vyplýva, že tento sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalovaných v 1. a 2. rade zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 0462195877 v prípade, ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne

a včas.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE spolu s jej prílohou, kde je uvedené
meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy,

došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je
preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Zprílohyč.1kZmluveopostúpenípohľadávokzodňa4.11.2009vyplýva,žepohľadávkavočižalovaným
bola splatná už ku dňu postúpenia, keďže počet dní omeškania ku dňu postúpenia 4.11.2009 bol 1264.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.6.2012 vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na uhradenie
pohľadávky spolu v sume 5.557,82 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 3.154,72 eur,
zmluvných/zákonnýchúrokovvovýške219,12eur,úrokovzomeškaniavovýške1.841,67eurariadnych
úrokov v sume 342,31 eur

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad

spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 25.9.2003.

Z § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,
Občiansky zákonník“) vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
v 1. a 2. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení,

ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jednakonkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť

v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 30.10.2012 žalobca zobral späť žalobu voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v

3. rade bez uvedenia dôvodu, pričom žalovaní so späťvzatím súhlasili, preto súd konanie v rozsahu
späťvzatia zastavil.

Žalovaná v 2. rade ako aj vedľajší účastník na strane žalovaných v priebehu súdneho konania vzniesli
námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou

vysporiadať.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 vyplýva, že ku dňu 4.11.2009 boli
žalovaní už 1264 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé,
že ku dňu postúpenia už uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,

ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, teda pohľadáva bola v tom
čase už premlčaná. Uvedené je zrejmé aj zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií na úverovom
účte, z ktorého je zrejmé, že žalovaní spočiatku pravidelne uhrádzali splátky, neskôr už úhrade neboli
pravidelné, pričom posledná splátka od žalovaných je evidovaná dňa 25.9.2006 v sume 1630,00 Sk.

Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

Súd v danej súvislosti poukazuje na súdnu prax (R 28/1984) podľa ktorej, ak veriteľ môže vyvolať

splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z toho dôvodu súdna prax vyvodzuje, že
prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.
Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo
úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.

požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
veriteľ bol oprávnený zosplatniť úver už v prípade, že žalovaní boli v omeškaní so splatením jednej
splátky viac ako 10 dní, pričom z predloženého prehľadu transakcií na úverovom účte žalovaných jezrejmé, že dňa 5.10.2006 už žalovaní boli v omeškaní minimálne s jednou splátkou dlhšie ako 10 dní
a predchodca žalobcu bol oprávnený vykonať svoje právo a zosplatniť celý úver. V danom prípade, aj
keby údaj o počte dní omeškania v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009

absentoval, bolo by možné stanoviť začiatok plynutia premlčacej doby už ku dňu, kedy bol žalobca
oprávnený zosplatniť celý dlh.

Súd však vychádzal z informácie o počte dní omeškania uvedenej v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 4.11.2009. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1264 dní spätne ku dňu

postúpenia, preto dňa 4.11.2009 už bola trojročná premlčacia doba uplynutá a celá pohľadávka žalobcu
voči žalovaným bola premlčaná.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 2.7.2012, súd žalobu žalobcu
voči žalovanej v 2. rade, ktorá dôvodne vzniesla námietku premlčania, zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanej v 2. rade aj z titulu toho, že s ňou uzatvoril
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj

právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná v 2. rade uznala dňa 23.4.2010. Ako už bolo uvedené vyššie,
pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu postúpenia 4.11.2009. Žalovaná tak podpísala dohodu
o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznala už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2.,
no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom

ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o
predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu,
najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede
žalovanej v 2. rade vyplýva, že zamestnanec žalobcu jej nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne

či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Uviedol iba, že dlhuje peniaze a má podpísať splátkový
kalendár. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníka za účelom podpisu dohody, teda
iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä
o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz,
musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovanej, že význam obsahu formulára,

ktorý podpísala jej nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody
možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej v 2. rade uznať dlh a
nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní

vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej o tom, že nebola poučená o tom, že
pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie
žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010 nezakladá právny následok uznania
premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,

aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane

spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010, ktorú podpísala žalovaná v 2. rade, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou, súd považuje za právne neúčinné, pretože

žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí
splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej
uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že
pri dostatku informácii by žalovaná uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a

uznania. Sám iniciatívne vyhľadal žalovanú, pričom žalovaná v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v
splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Žalovanú vyhľadal v mieste jej
trvalého bydliska, ako to vyplynulo z výpovede žalovanej. V dôsledku takéhoto konania mohla byť
žalovaná konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto
prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej

predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu
pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom
prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanou vykonaný
bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k
jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z

príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu,
o ktorých žalovaná nemala vedomosť.Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná
o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia
splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty

na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,
ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
žalobcom, nie však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie
prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom
pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v
trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku

niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.

Formulárový charakter a celkovú zmätočnosť celej dohody podčiarkuje aj fakt, že žalovaná v 2. rade ju
podpísala ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sama
bola dlžníkom zo spotrebiteľskej zmluvy v danom právnom vzťahu.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany žalobcu, ak pri dohodách o uzavretí
splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie
o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo žalobcom dopredu pripraveným textom
v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva

a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si
ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a
nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov
uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávkabolasplatnáužkudňupostúpeniapohľadávkydňa4.11.2009.Žalobcapodalžalobunasúde
dňa 2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola
vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu proti žalovanej v 2. rade zamietnuť.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Čo sa týka vzťahu žalobca žalovaný v 1. a 3. rade, súd rozhodol o trovách podľa § 146 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť

jeho trovy odporca. Pretože žalobca zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu bez udania
dôvodu, zavinil tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť zastavené. Žalovaným v 1. a 3. rade
tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaný v 3. rade trovy konania nežiadal priznať, preto
mu súd ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 1. rade žiadal priznať náhradu trov konania pozostávajúcuz cestovného z G. do Vranova nad Topľou a späť, pričom predložil cestovný lístok za jednu cestu v
cene 1,- eura. Súd mu preto priznal náhradu trov konania za cestu z G. do Vranova nad Topľou a späť
v sume 2,- eurá.

Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaná v 2. rade, ktorý bol vo veci plne úspešná si žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd

ani náhradu trov nepriznal.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil
na strane žalovaných, ktorí mali vo veci plný úspech resp. im vznikol nárok na náhradu trov. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 476,40 eur za dva
úkony právnej služby po 190,87 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 15.11.2012

podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za režijné paušály v sume
2x7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH v sume 79,40 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Uvedené
vyčíslenie súd považoval za správne, preto priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy
konania v sume 476,40 eur.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.