Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312205799
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312205799.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne V. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX A., právne zast. JUDr. Martinovou Čelkovou, advokátkou,
Štefánikova 22, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1) E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, M. S. G.,
právne zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, 2) KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štafanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie
4.905,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 818,09 eur k rukám právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 30.04.2012 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 4.9054,80 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.04.2010 žalovaný v 1. rade pod v stave opilosti viedol

motorové vozidlo, pričom v smere jazdy od M. S. G. smerom na Sninu v mierne pravotočivej zákrute
prešiel s vozidlom do protismeru, kde ľavou stranou narazil do protiidúceho osobného vozidla zn.
Chrysler, ktoré viedla žalobkyňa. Motorové vozidlo bolo predbežne zaistené políciou. Žalobkyňa po
zrážke utrpela zlomeninu pod hlavou III a IV podpriehlavkovej kosti ľavej nohy bez posunu úlomkov,
ako aj vykĺbeninu malíčka ľavej nohy, v dôsledku čoho mala ľavú nohu v sádre. Nakoľko v tom čase
musela navštevovať lekárov, sama sa starať o dve maloleté deti a cestovať do miesta podnikania a
bola bez motorového vozidla, bola nútená si požičať motorové vozidlo. Cena prenájmu bola 56,25 eur

vrátane DPH/ deň, čo mesačne predstavovalo čiastku 1.800 eur s DPH. Vzhľadom na vzniknutú situáciu
anevyhnutnúpotrebumotorovéhovozidla,sprenajímateľomsadohodlananižšejsume,ato40eur/deň,
čo mesačne predstavovalo sumu 1.200 eur. Dňa 20.05.2010 jej bolo motorové vozidlo vrátené, pričom
na ňom bola totálna škoda a motorové vozidlo bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel. Z tohto
dôvodu bola nútená zakúpiť si nové motorové vozidlo. Učinila tak dňa 16.08.2010, dovtedy však užívala
auto z požičovne, pričom celková doba nájmu trvala 105 dní a za prenájom uhradila celkovo sumu 4.200
eur. Okrem tejto škody utrpela aj škodu na materiálnych veciach, ktoré v tom čase mala na sebe, a to

v celkovej hodnote 705 eur ( okuliare 145,80 eur, kabelka 110 eur, rifle 150 eur, bundička 300 eur ).
Škody sa domáha v súlade s § 420 OZ, nakoľko každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť
v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, pričom v zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považujemajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a prestavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,
resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo

dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu tak nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach,
ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách. Žalovaný v 1. rade porušil
právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke, nakoľko spôsobil dopravnú nehodu a voči
žalovanému v 2. rade uplatňuje náhradu škody titulom, že právnymi aktami EÚ, konkrétne 2009/13/ES je
zakotvené priame právo domáhať sa svojho nároku voči poisťovni. V zmysle vyššie uvedenej smernice

je nesmierne dôležité, aby mal poškodený právo uplatniť poistnú zmluvu a nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovacej spoločnosti, s cieľom zabezpečiť rýchlu a účinnú likvidáciu škody. Doposiaľ jej
škoda nebola uhradená, preto sa žalobkyňa domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom žaloby
podanej na súd.

Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal celú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že

žalovaný v 2. rade mal byť v konaní označený a vedený ako vedľajší účastník, aj v zmysle všeobecnej
zodpovednosti za náhradu škody podľa § 420 OZ. Tvrdenia žalobkyne, že motorové vozidlom viedol
v stave opilosti počas ktorej sa mal dopustiť dopravnej nehody, sa nijakým spôsobom nepreukázali
a predmetná vec bola postúpená ako priestupok, ktorý doposiaľ prejednávaný nebol. Rovnako sa
nepreukázali ani ostatné zranenia ohľadne dopravnej nehody a zranenia mala žalobkyňa už predtým.

Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorej sa žalobkyňa domáha, nie je v danom prípade preukázaná príčinná
súvislosť medzi dopravnou nehodou a tým, že je za ňu zodpovedný on. Spochybnil a namietal výšku
škody.Keďžejejzranenianespôsobil,taknávštevulekáraazabezpečeniechodurodiny,zatietonáhrady
nezodpovedá. Taktiež spochybnil aj výšku prenájmu, nakoľko sa to dalo zariadiť aj iným spôsobom,
spochybnil cenu prenájmu motorového vozidla a aj prenájom ako taký. Uviedol, že za sumu 4.200

eur, ktorú žalobkyňa mala zaplatiť ako cenu za prenájom motorového vozidla, bolo možné zakúpiť si
motorové vozidlo. Spochybnil aj škodu na materiálnych veciach , vrátane cien, ktoré žalobkyňa uviedla.
Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, teda je na nej, aby preukázala výšku škody, ceny a či naozaj
ide o veci, ktorých náhrady škody sa domáha. Preto má za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné
ju v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok
žalobou v celom rozsahu neuznáva a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej vo svojom
vyjadrení uviedol, že žalobkyňa si nárok na náhradu vecnej škody a nárok na náhradu za prenájom
motorového vozidla uplatňuje titulom, poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 29.04.2010. Poukázal na

§ 11 ods. 6 zák. č. 381/20010 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Zároveň podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.; náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Teda na základe vyššie uvedeného považoval žalobkyňou uplatnený nárok za predčasne podaný,

nakoľko ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Za účelom preukázania nároku
na náhradu škody a zistenia rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť plnenie je potrebné vykonať
šetrenie poistnej udalosti s poukazom na ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že zákon predpokladá mimosúdne uplatnenie nároku u poisťovateľa a následné šetrenie

poistnej udalosti poisťovateľom, žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde bez toho, aby poisťovateľovi
poskytla možnosť mimosúdneho vyporiadania nároku. Preto na základe uvedených skutočností s
poukazom na predčasnosť podanej žaloby, žiadal, aby súd žalobu zamietol.Súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním

doručeným súdu dňa 07.10.2013 ( t.j. deň pojednávania ), a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.
Práceneschopná je od 08.01.2013 a jej momentálny zdravotný stav jej neumožňuje cestovať a zúčastniť
sa pojednávania. K ospravedlneniu priložila aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré bolo
vystavené ešte dňa 08.01.2013.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p.; účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 Os.p.; ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V danom prípade súd na ospravedlnenie žalobkyne neprihliadal, nakoľko bola dlhodobo

práceneschopná. Táto skutočnosť jej bola známa dostatočne dlho, pričom ona ju súdu oznámila až
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.10.2013, t.j. v deň pojednávania, a to aj napriek tomu,
že bola práceneschopná už od 08.01.2013. Zároveň súčasťou návrhu na odročenie pojednávania po
novele Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 01.01.2012 v súčasnej dobe musí byť aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu zúčastniť sa na pojednávaní. Žalobkyňa takéto vyjadrenie k ospravedlnenie
nepriložila, rovnako ako výslovne nepožiadala o odročenie pojednávania. Nakoľko neboli zákonom
stanovené podmienky o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol neprítomnosti žalobkyne.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom konaní bolo celkovo 4-krát vytýčený

termín pojednávania ( 16.01.2013; 25.03.2013; 17.06.2013; 07.10.2013 ), pričom žalobkyňa sa ani
v jednom prípade na nariadené pojednávanie nedostavila, vždy predložila potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti bez priloženej lekárskej správy. Zároveň súdu sťažovala postup v konaní svojou
nečinnosťou a nerešpektovaním súdom uložených povinností na predloženie listinných dokladov, na
ktoré sa v podanej žalobe odvolávala, pričom súdu neboli z jej strany ani zo strany jej právnej zástupkyne

požadované písomnosti predložené. Samotná nečinnosť bola pritom dôvodom stáleho odročovania
pojednávaní.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavila ani právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá predvolanie na
pojednávanie neprevzala v odbernej lehote a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

Nedostavil sa ani žalovaný v 2. rade, ktorý však svoju účasť vopred ospravedlnil a súhlasil, aby súd
konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti v súlade s ust. 101
ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

najmä vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala dôvodnosť svojho nároku uplatneného žalobou. Poukázal predovšetkým na skutočnosť,
že žalobkyňa súdu nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali a odôvodňovali jej nárok. Na

predloženie dôkazov bola žalobkyňa viackrát vyzývaná, pričom poukázal na pojednávanie zo dňa 16. 1.
2013, kedy už žiadal o zamietnutie žaloby, pretože žiadne dôkazy o dôvodnosti tejto žaloby nepredložila
žalobkyňa, ale súd vtedy umožnil práv. zást. žalobkyni, aby v ďalšej lehote predložila listinné dôkazy,
tieto však neboli doručené súdu do ďalšieho pojednávania vytýčeného v mesiaci marec 2013. Súdopätovne poskytol ďalšiu 20-dňovú lehotu na doručenie listinných dôkazov žalobkyni a zároveň, keď
vytýčil pojednávanie na deň 17. 6. 2013, určil ďalšiu lehotu 30 dní na preukázanie dôvodnosti žaloby
žalobkyni. Do dnešného dňa žiadne takéto listinné dôkazy doručené neboli. Rovnako poukázal na

to, že žalobkyňa so svojou práv. zást. sa ani nezúčastňuje pojednávaní. Preto žiadal, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti
a neuniesla dôkazné bremeno. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Žalovaný v 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach trval na zamietnutí žaloby s poukazom

predovšetkým na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.; podľa ktorého náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Zároveň podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.;
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nehradil poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení;

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.
V danom prípade žalobkyňa súdu nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku, a to aj napriek tomu, že na ich predloženie bola súdom viackrát vyzývaná.
Nakoľko nepreukázaním tvrdených skutočností neuniesla dôkazné bremeno, uplatnený nárok je tak
nepreukázaný a žalobu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť.

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode
dňa 29.04.2010 a ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade. Pri dopravnej nehode jednak utrpela zlomeninu
nohy,nozároveňjejbolospôsobenáškodanamotorovomvozidleanamateriálnychveciach.Nakoľkona
motorovom vozidle jej bola spôsobená totálna škoda a bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel,

bola nútená do doby kúpy nového motorového vozidla, prenajať si iné motorové vozidlo. Prenájom
vozidla trval celkovo 150 dní a suma za prenájom činí čiastku 4200 eur. Rovnako jej vznikla škoda na
materiálnych veciach v celkovej výške 705,80 eur. Náhrady tejto škody sa domáhala voči žalovaným v
1. a 2. rade, a to voči žalovanému v 1. rade z dôvodu, že dopravnú nehodu spôsobil a voči žalovanému
v 2. rade v súlade so Smernicou EÚ 2009/13/ES, v ktorej bolo zakotvené priame právo poškodeného

domáhať sa svojho nároku voči poisťovni. Nakoľko škoda jej preukázateľne vznikla v súlade s ust. § 420
OZ, domáha sa jej zaplatenia prostredníctvom žaloby podanej na súd.

Popoučenísúdomvykonanomnapojednávanívsúladesust.§118ods.4O.s.p.a§120ods.4 účastníci
nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to
zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného

skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa
tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady
materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na
zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je

na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom

tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek
1 a § 120, odsek 1 O.s.p.Podľa § 101, odsek 1 zákona č.99/1963 Zb. O.s.p. : Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120, odsek 1 O.s.p., Dôkazná povinnosť : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120, odsek 3 O.s.p. : Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 120, odsek 4 O.s.p. : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia Podľa § 120, odsek 4 : predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)

najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. Hodnotenie dôkazov : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153, odsek 1 O.s.p. : Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V danom prípade súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
dôvodnosť nárokov uplatnených žalobou, nakoľko súdu nedoručila písomné dôkazy a doklady, na ktoré
sa podanej žalobe odvolávala. Súdu nepreložila nájomnú zmluvu o prenájme motorového vozidla,

ktoré užívala a za ktorého náhrady sa domáhala. Rovnako nepredložila ani čestné prehlásenie o
zničených veciach, na ktorých jej vznikla materiálna škoda, ktorú taktiež žiadala nahradiť. Nakoľko sa
jedná o sporové konanie, účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu
( dôkazné bremeno ). Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou a účastníci sporového konania
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Samotné splnenie dôkaznej povinnosti

neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze ( neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by
sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti ). V danom prípade dôkazná povinnosť
na preukázanie svojich tvrdení zaťažovala žalobkyňu, ktorá však súdu aj napriek viacerým výzvam,

žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku, nepredložila, čím si nesplnila
dôkaznú povinnosť a verifikovaným spôsobom ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala. Preto súd žalobu,
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, zamietol. Tvrdeniami žalovaného v 2. rade o predčasnosti
uplatneného nároku, nakoľko podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je možný priamy nárok
poškodeného u poisťovateľa, sa súd nezaoberal, keďže žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobkyňou.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade boli v konaní v celom rozsahu úspešní žalovaní v 1. a 2. rade., pričom žalovaný v
2. rade si trovy konania neuplatnil, preto súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania uplatnil, preto súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému
v 1. rade trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 818,09 eur.

Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za
tieto úkony :
Základom pre výpočet tarifnej odmeny bola suma dlžnej istiny 4.905,80 eurza / úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalobcovi 170,97 eur, ktorý je výsledkom
výpočtu :
sadzba tarifnej odmeny je 41,49 eur + (( 4.905,80 - 663,88 ) /331,94 x 9,96 = 41,49 + 13 x 9,96 = 170,97

eur
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 170,97 eur
- vyjadrenie k žalobe 170,97 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013, odročené 1 42,74 eur
- účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013 170,97 eur

- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 2 15,26 eur
- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 2 15,62 eur
- náhrada cestovného na trase Košice - Humenné v dňoch :
- 16.01.2013 : 144x0,183+1,44x5,6x1,429 =37,87 eur
- 07.10.2013 : 144x0,183+1,44x5,6x1,391 =37,57 eur
- náhrada za stratu času za pojednávania, cesta KE - HÉ a späť, trvá 6 polhodín podľa § 17 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z.z.
- 16.01.2013 : 1/60 výpoč. základu x 6 = 13,01x6 = 78,06 eur
- 07.10.2013 : 1/60 výpoč. základu x 6 = 13,01x6 = 78,06 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.